Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. december 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/741/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314223011
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4314223011.1

Uznesenie

KrajskýsúdvNitrevsenátezloženomspredsedusenátuJUDr.VladimíraPribuluasudcovJUDr.Renáty
Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci žalobcu: M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. - D.
XX, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o, so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803,
zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku a odklad vykonateľnosti, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného

súdu Levice zo dňa 26. októbra 2016, č. k. 14C/294/2014-47, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách konania z r u š u j e a
vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok, ďalej len „CSP“) uznesením zo dňa 26. októbra 2016, č. k. 14C/294/2014-47 rozhodol, že

konanie zastavuje a žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa
24.11.2014 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku a odkladu vykonateľnosti. Súd uznesením
zo dňa 17.05.2016 č.k. 14C/294/2014-28 odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave pod sp. zn. II/2012-2506

zo dňa 23.10.2012, a to až do právoplatného meritórneho skončenia konania vedeného na Okresnom
súde Levice pod sp. zn. 14/294/2014.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zastal názor, že nie sú splnené dôvody pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku.

4. Žalobca pred otvorením nariadeného pojednávania písomným podaním zo dňa 26.10.2016 zobral
žalobu v celom rozsahu späť a žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil.

5. Vzhľadom na to, že na späťvzatie žaloby je oprávnený žalobca, ktorý využil svoje právo a žalobu
zobral späť celkom a žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby, súd konanie s poukazom na ustanovenia
§ 144 a § 145 ods.1 CSP zastavil.

6. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 256 ods. 1 CSP a vzhľadom
na skutočnosť, že žalobca aj žalovaný nežiadali priznať náhradu trov konania, súd neskúmal, ktorá
strana procesne zavinila zastavenia konania a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán
sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

7. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie v časti výroku o náhrade trov
konania z dôvodu, že nesúhlasí s právnym posúdením uvedeným v odôvodnení rozhodnutia a uviedol,že súd poukázal na ustanovenie § 256 ods.1 CSP , nesprávne ho však aplikoval a pri posudzovaní
nezohľadnil ust. § 262 ods.1 CSP, v zmysle ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

8. Žalovaný má za to, že späťvzatím žaloby žalobca jednoznačne zavinil zastavenie konania a
žalovanému tak prináležal nárok na náhradu trov konania. Je zrejmé, že predmetným rozhodnutím sa
konanie skončilo a súdu nič nebránilo v tom, aby rozhodol o náhrade trov konania tak, že prizná nárok
na ich náhradu úspešnej strane sporu bez ohľadu na to, či si ich žiadala priznať alebo nie. Žalovaný

poukázal na to, že si právo na náhradu trov konania v priebehu sporu uplatnil vo vyjadrení k žalobe
zo dňa 16.04.2016. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok (zrejme uznesenie -
pozn. odvolacieho súdu) v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ust. § 388 CSP ho zmenil tak,
že žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, resp. v zmysle ust. § 389 CSP
ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie v napadnutej časti na ďalšie konanie. Žalobca vyčíslil trovy
odvolacieho konania v sume 54,60 €.

9. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

10. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379,
§ 380 CSP prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods.1 CSP a

contrario a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o trovách
konania je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.

Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

12. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

13. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 256 ods. 2 CSP ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, prizná
náhradu týchto trov protistrane.

Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

14. Pri aplikácii ust. § 256 ods. 1 CSP je treba otázku, ktorá zo sporových strán zavinila zastavenie
konania, posudzovať podľa procesného výsledku. Ak došlo k zastaveniu konania podľa § 145 CSP zdôvodu späťvzatia žaloby žalobcom, treba vychádzať v zmysle § 256 ods. 1 CSP z toho, že žalobca
procesne zavinil zastavenie konania a súd by mal priznať náhradu trov konania protistrane. Keďže
zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, rozhodujúcimi skutočnosťami na

posúdenie zodpovednosti za zavinenie sú skutočnosti vzniknuté po začatí konania. Ak sa však pre
správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola dôvodne podaná, potom platí, že žalovaný zavinil
zastaveniekonaniaajepovinnýnahradiťtrovykonaniažalobcovi.Aksúddospejekzáveru,žejesplnený
predpoklad na náhradu trov, nie je vylúčené, aby zároveň neuzavrel, že sú splnené predpoklady na
aplikáciu ust. § 257 CSP, v zmysle ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú

dôvody hodné osobitného zreteľa.

15. Ak sa účastník (teraz sporová strana- pozn. odvolacieho súdu) nezriekne nároku na náhradu trov
konania, súd je povinný o trovách rozhodovať, i keď nárok na ich náhradu nie je výslovne uplatnený.
Z tej okolnosti, že v návrhu (teraz v žalobe - pozn. odvolacieho súdu) niet o nároku na náhradu trov
konania zmienky, nemožno vyvodzovať, že sa účastník (strana sporu) tohto nároku zriekol (Najvyšší

súd SR, sp. zn. 1 Cz 35/1979, Z IV,s.738).

16. V tejto preskúmavanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení výroku o trovách konania uviedol, že
žalobca aj žalovaný nežiadali priznať náhradu trov konania, preto ani neskúmal, ktorá strana zavinila
zastavenie konania, a preto rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

17. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 15.04.2016 (č.l. 32-34) si
uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia s tým, že budú dodatočne písomne vyčíslené, preto nie je
správne odôvodnenie napadnutého uznesenia v tom smere, že žalobca nežiadal priznať náhradu trov
konania. Ak strana sporu zostane nečinná pri uplatňovaní nároku na náhradu trov, nie je možné bez

ďalšieho vychádzať z toho, že sa vzdáva nároku na náhradu trov.

18. Vzhľadom k tomu sa mal súd prvej inštancie zaoberať otázkou, ktorá zo strán procesne zavinila
zastavenie konania a tiež mal zistiť stanovisko strán sporu k rozhodnutiu o trovách konania a vytvoriť im
na pojednávaní dňa 26.10.2016 priestor pre uplatnenie práva na náhradu trov konania, teda aj žalobcovi,

ktorý bol v priebehu konania úspešný s nárokom na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.
19. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods.2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

20. Vychádzajúc z ustanovenia § 262 ods. 1 CSP každé súdne rozhodnutie, ktorým sa konanie končí,

obsahuje výrok o náhrade trov konania, a to aj v takom prípade, že žiadna zo strán nemá na náhradu
trov konania právo.

21. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania je treba primerane odôvodniť a odôvodnenie
rozhodnutiaotrováchkonaniamásúdposudzovaťvkontexteceléhorozhodnutia(napr.nálezÚstavného

súdu SR, IV.ÚS 142/2014). Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 67/2010, aj na
rozhodnutie o náhrade trov konania sa vzťahuje, že právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia o trovách
konania sa vzťahuje, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, čo jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP.

22. Pretože súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav ohľadne uplatnenia nároku na náhradu
trov k zastaveného konania a v dôsledku toho vec nesprávne právne posúdil , čo malo za následok
nesprávnosť rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené
v enunciáte tohto uznesenia.

23. Súd prvej inštancie, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP)
v ďalšom konaní odstráni vytýkané nedostatky, teda sa bude zaoberať dôvodmi späťvzatia žaloby a
stranám sporu vytvorí priestor na uplatnenie nároku na náhradu trov konania a až po tom rozhodne o
nároku na náhradu trov konania.24. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

25. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).