Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. január 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/233/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815215738
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815215738.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň

JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO 36 613 843 proti žalovanej I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. R. XXX/X, Y., o zaplatenie
428,85 eur s príslušenstvom, na odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k.
12C/304/2015-84 zo dňa 10. marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciezamietolžalobužalobcuažalobcovináhradutrovkonania
nepriznal. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia súd uviedol, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť
Consumer Finance Holding a.s. sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 428,85 eur
s príslušenstvom, titulom vrátenia pôžičky, ktorú jej poskytol a ktorú žalovanú nesplatila za dohodnutých
podmienok. V priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávky uplatnenej žalobou zo spoločnosti
Consumer Finance Holding a.s. na žalobcu a preto súd na návrh žalobcu uznesením rozhodol o
pripustení zmeny účastníkov konania na strane žalobcu. Súd vykonal v spore dokazovanie, z ktorého

zistil,žeprávnypredchodcažalobcu-spoločnosťConsumerFinanceHoldinga.s.,sosídlomvKežmarku
a žalovaná dňa 17.4. 2012 uzatvorili zmluvu, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanej sumu 350,86 eur s tým, že žalovaná sa zaviazala dlžnú sumu splácať v 20 pravidelných
mesačných splátkach po 19,49 eur. Celková suma pôžičky je v zmluve uvedená 389 eur, ročná úroková
sadzba je vo výške 13 %, RPMN je uvedená tiež vo výške 13 %, priemerná hodnota RPMN je 45,23
%. Podľa zmluvy celkové náklady spotrebiteľa sú vo výške 38,94 eur, konečná splatnosť je uvedená
„12/2013“. Z prehľadu splátok a úhrad vyplynulo, že žalovaná uhradila dňa 17.4. 2012 sumu 38,99

eur. Žiadnu ďalšiu sumu už odporkyňa zo Zmluvy neuhradil. Predžalobnou upomienkou zo dňa 26.9.
2012 vyzval právny predchodca žalobcu žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo v
súlade s všeobecnými podmienkami. Sumu 397,60 eur žiadal odporkyňu zaplatiť do 3 dní. Uvedené
skutočnosti súd posúdil podľa § 497, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. d),
§ 9 ods. 2 písm. f) a k), § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v
znení platnom v čase uzavretia zmluvy, § 53 ods. 9, § 565, § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka
a podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014. Uviedol,

že v spore bolo preukázané, že strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá je ako typ
zmluvy upravená v Obchodnom zákonníku, pretože žalovaná požiadala žalobcu o pôžičku v súvislosti
s pokrytím svojich osobných potrieb a na základe tejto žiadosti jej žalobca poskytol úver, ktorým
tieto potreby financoval. Svojou povahou ide však o spotrebiteľský úver, na ktorý sa v čase vznikuzmluvného vzťahu vzťahoval zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom je zrejmé, že
žalobca ako veriteľ poskytoval dočasne peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere žalovanej ako
spotrebiteľovi. Je nepochybné, že žalovaná v zmluvnom vzťahu konala ako fyzická osoba spotrebiteľ.

Súd preto skúmal, či zmluva, ktorú účastníci uzavreli, má náležitosti, ktoré vyžaduje § 9 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd zistil, že v zmluve chýba presný údaj o konečnej
splatnosti úveru, ako aj termíne splátok úveru. Pokiaľ sa tento údaj /termín splatnosti jednotlivých
splátok/ nachádza vo Všeobecných podmienkach žalobcu, podľa súdu týmto nie je splnená náležitosť
zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., pretože tento

základný údaj má byť uvedený priamo v zmluve o úvere a nie vo všeobecných podmienkach, ktoré
iba podrobnejšie upravujú zmluvu o úvere. Okrem toho spodná časť zmluvy a všeobecné podmienky
sú písané drobným, voľným okom ťažko čitateľným písmom. Termín jednotlivých mesačných splátok
je jedným zo základných údajov zmluvy vyžadovaných zákonom, preto je potrebné, aby tento údaj bol
uvedený medzi ostatnými základnými údajmi o spotrebiteľskom úvere priamo v zmluve a to dostupným
spôsobom, t.j. nie takmer nečitateľným drobným písmom. V zmluve teda absentujú náležitosti podľa §

9 ods. 2 písm. f), k) zákona o spotrebiteľských úveroch a preto sa úver považuje podľa § 11 ods. 1 a)
citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na vyššie uvedené by mal žalobca nárok na
zaplatenie len istiny úveru /pôžičky/ vo výške 350,86 eur, keďže z prehľadu úhrad a platieb je zrejmé, že z
poskytnutej pôžičky žalovaná nevrátila nič /úhrada 38,99 eur dňa 17.4. 2012 bola priradená k akontácii/,
pričom splátky do 20.9. 2012 v celkovej výške 97,45 eur /19,49 x 5/ by v trojročnej premlčacej dobe

boli premlčané a vzhľadom na to by žalobcovi patrila len suma 253,41 eur /350,86 - 97,45/. Žalobca
by v tomto prípade nemal nárok ani na uplatnené poplatky, ktoré sú vlastne zmluvné pokuty, ktoré sú
súčasťou všeobecných podmienok, napísaných žalobcom a pre žalovanú ako spotrebiteľa nedostupné,
pretože sú napísané malým, voľným okom ťažko čitateľným písmom, pričom je otázne, či sa s nimi
vôbec žalovaná pred podpisom zmluvy oboznámila. Takto dojednané zmluvné pokuty, resp. sankčné

poplatky len suplujú úroky z omeškania, ktoré sú tým priznané žalobcovi duplicitne. Navyše, sankčné
poplatky vôbec nerozlišujú ani to, v akej výške a na akú dobu sa žalovaná dostala do omeškania.
Takto dojednaná zmluvná pokuta, resp. sankčné poplatky boli dohodnuté v rozpore s dobrými mravmi
podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto sú v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka absolútne
neplatné. Vzhľadom k tomu, že vo veci ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd musel ex offo skúmať

premlčanie nároku žalobcu podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Keďže podľa §
52 ods. 2 Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy
prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, súd aj premlčanie nároku žalobcu posudzoval
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Ako už bolo uvedené vyššie, žalovaná nezaplatila ani jednu
zo splátok pôžičky /úveru/, z dôvodu ktorého právny predchodca žalobcu pristúpil listom zo dňa 26.9.

2012 k zosplatneniu celej pôžičky. Splátky splatné do zosplatnenia sa premlčali plynutím dojednanej
splatnosti, pričom tieto splátky do septembra 2012 boli premlčané vzhľadom na dátum podania žaloby
21.9. 2012. Pri zosplatnení pôžičky postupom podľa § 565 Občianskeho zákonníka a § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka, začína plynúť premlčacia doba nie od zosplatnenia, ale v súlade s 103
Občianskeho zákonníka zročnosťou nesplnenej splátky. Pokiaľ veriteľ zosplatnil dlh v septembri 2012,

musel vychádzať z nezaplatenia aspoň troch splátok pred septembrom 2012, t.j. splátok splatných k
20.6.2012, k 20.7.2012 a k 20.8.2012, pričom premlčacia doba by sa začala počítať od splatnosti
splátky splatnej k 20.6.2012. Vzhľadom na dĺžku premlčacej doby 3 roky /§ 101 Občianskeho
zákonníka/ bola žaloba podaná po uplynutí premlčacej doby a súd ju preto zamietol. O náhrade trov
konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V spore si náhradu trov

konania uplatnil len žalobca, v spore úspešný nebol a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového
stavu. Súd prvej inštancie vychádzal pri posúdení plynutia premlčacej doby z nepreukázaných
údajov a to z dátumu poslednej splátky vykonanej žalovanou v prospech žalobcu. S týmto žalobca

nesúhlasí,pretožeuvedenýdeňnemožnostotožňovaťsdňomukončeniazmluvy,resp.dňomvyhlásenia
predčasnej splatnosti. Ukončenie zmluvy bolo teda súdom posúdené nesprávne a odôvodnenie
rozhodnutiatakniejezaloženénarelevantnýchdôkazochaskutočnostiach.Žalobcaužvžalobeuviedol,
že k ukončeniu zmluvy došlo predčasným zosplatnením po uplynutí lehoty uvedenej v predžalobnej
upomienke. Súd preto nemal vychádzať zo splatnosti jednotlivých splátok. Listom zo dňa 26.09.2012

právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy do 3 dní od doručenia výzvy. Výzvu
žalovaná neprevzala a táto bola právnemu predchodcovi žalobcu vrátená dňa 02.10.2012. Trojdňová
lehota na plnenie tak uplynula dňa 05.10.2012 a nasledujúcim dňom, 06.10.2012, došlo k zosplatneniu
celej sumy. Od uvedeného dátumu, 06.10.2012, je potrebné počítať začiatok plynutia premlčacej doby.Ak žaloba bola podaná dňa 21.09.2015, premlčacia doba k uvedenému dňu neuplynula. Žalobca preto
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že jeho žalobe celkom
vyhovie alebo aby ho zrušil a vrátil súdu prvej inštancie vec na ďalšie konanie.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 370 a § 380 CSP v rozsahu a z
dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny
potvrdiť.

5. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný
skutkovýstavhoajsprávneaplikoval.Odvolacísúdsapretostotožňujesoskutkovýmiiprávnymizávermi

súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v
celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva
nasledovné:
6. Podstatou odvolania žalobcu je jeho námietka proti počítaniu premlčacej doby jeho práva uplatneného
žalobou. Súd prvej inštancie stanovil začiatok plynutia premlčacej doby práva žalobcu /okrem splátok

úveru, ktoré boli splatné do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a ktoré sa premlčovali v dobách
počítaných od ich splatnosti/ odo dňa splatnosti splátky úveru splatnej dňa 20.06.2012 s odôvodnením,
že pre nezaplatenie tejto splátky vyhlásil právny predchodca žalobcu predčasnú splatnosť úveru a
tak sa podľa § 103 Občianskeho zákonníka premlčacia doba počíta odo dňa splatnosti tejto splátky.
Žalobca namieta, že k ukončeniu zmluvy došlo až po uplynutí lehoty na plnenie, ktorá bola stanovená vo

vyhlásení o predčasnej splatnosti úveru, teda dňa 05.12.2012, a premlčacia doba jeho práva tak začala
plynúť odo dňa nasledujúceho /06.12.2012/.
7. Zo skutočností zistených dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa vyplýva, že v rámci
spotrebiteľského záväzkového vzťahu právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej spotrebiteľský
úver, ktorý však žalovaná nesplácala podľa dohodnutých podmienok. Právny predchodca žalobcu

ako veriteľ výzvou z 26.09.2012 uplatnil svoje právo a zosplatnil celý úver v dôsledku neuhrádzania
dojednaných splátok úveru riadne a včas. Uvedené skutočnosti ani žalobca v podanom odvolaní
nerozporuje.
8. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje s vysloveným právnym záverom súdu prvej inštancie,
že s ohľadom na skutkový stav, ako bol v spore zistený vykonaným dokazovaním, premlčacia doba

práva žalobcu uplatneného žalobou /okrem splátok úveru, ktoré boli splatné do vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru/ začala plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre ktorú právny predchodca žalobcu
zosplatnil predčasne úver poskytnutý žalovanej. Pre prípady, kedy sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným, splatným celý dlh /tak ako v tomto spore/ stanovuje Občiansky zákonník v § 103,
druhá veta, osobitné pravidlo pre začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného dlhu. V zmysle §

103 veta druhá Občianskeho zákonníka ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý
dlh začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Premlčacia doba práva na
zaplatenie takéhoto zosplatneného dlhu sa teda začína skôr, ako dôjde k zosplatneniu dlhu. Začína
plynúť dodatočne už odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú bol dlh zosplatnený.
9. V danom prípade, ak právny predchodca žalobcu ako veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť celého

úveru pre nezaplatenie splátok za mesiac 6/2012 /§ 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka/, ktorá bola splatná dňa 20.06.2012, začala plynúť premlčacia doba práva na zaplatenie
celého zosplatneného dlhu odo dňa splatnosti uvedenej splátky, teda odo dňa 20.06.2012 a uplynula
v pondelok 22.06.2015. Svoje právo na zaplatenie zosplatneného dlhu z úveru si žalobca uplatnil až
žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 21.09.2015, teda po márnom uplynutí premlčacej doby a

súd prvej inštancie preto správne žalobcovi premlčané právo nepriznal.
10. Z týchto dôvodov potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd nepriznal náhradu

trov odvolacieho konania, pretože jej žiadne trovy odvolacieho konania preukázane nevznikli.
12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.Poučenie:

Poučenie: Protirozhodnutiuodvolaciehosúdu je prípustné dovolanie,aktozákonpripúšťa(§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).