Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. december 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1256/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715205309
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3715205309.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu

Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej spore žalobkyne: E. X., bytom N. XX/XX-XX,
K. G., proti žalovanému: N. I. G. a J. K. N. XX, N., K. G., zastúpenému JUDr. Zuzanou Krutou,
advokátkou so sídlom v Považskej Bystrici, ul. Slovenských partizánov 1130/50-5, v konaní o určenie, že
zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov N. XX, konané dňa 13.05.2015 je neplatné, na
odvolaniežalobkyneprotirozsudkuOkresnéhosúduPovažskáBystricazodňa17.septembra2015,č.k.
6C/191/2015-36 v spojení s opravným uznesením zo dňa 27. októbra 2015, č. k. 6C/191/2015-41, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v spojení s opravným uznesením zamietol žalobu
žalobkyne,ktorousadomáhala,abysúdurčil,žezhromaždenievlastníkovbytovanebytovýchpriestorov
N. XX v K. G., konanej dňa 13.05.2015 o 17:00 hod. v zasadacej miestnosti Mestského úradu v
Považskej Bystrici je neplatné a uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania
v sume 350,01 eur k rukám právnej zástupkyne žalovaného, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Svojerozhodnutiesúdprvejinštancieodôvodnilspoukazomnaust.§14ods.1,8zák.č.182/1993Z.z.o

vlastníctvebytovanebytovýchpriestorov,§80písm.b/,c/O.s.p.avýsledkamivykonanéhodokazovania,
keď mal preukázané, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. Uviedol, že žaloba smerovala k tomu,
aby súd určil, že zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov je neplatné. Zhromaždenie
vlastníkov bytov a nebytových priestorov pritom nie je právnym úkonom, ktorý by bolo možné vyhlásiť
za neplatné. Pokiaľ sa žalobkyňa chcela domôcť zrušenia rozhodnutia - uznesenia, prijatého na
zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov N. XX v K. G., konaného dňa 13.05.2015, mohla
tak v zmysle ust. § 14 ods. 8 zák. č. 182/1993 Z. z. a v súlade s ust. § 80 písm. b/ O.s.p. urobiť do

30 kalendárnych dní od oznámenia o výsledku hlasovania preto, lebo na zhromaždení vlastníkov bytov
dňa 13.05.2015 sa zúčastnila. Pokiaľ však žiadala určiť neplatnosť zhromaždenia súd konštatoval, že
zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov nie je právnym úkonom, a preto nebolo možné
žalobe žalobkyne vyhovieť. Z tohto dôvodu súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Rozhodnutie o náhrade
trov konania súd odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov
konania v celkovej sume 350,01 eur.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že súd
jej žalobe vyhovie a zaviaže žalovaného aj k náhrade trov konania. Má za to, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznila, že v danom prípade bol
nepochybne porušený zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov č. 182/1993 Z. z., a preto malsúd povinnosť rozhodnúť, že uvádzané zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktoré
sa konalo 13.05.2015, je neplatné. Namietala, že súd mal už na pojednávaní dňa 10.08.2015 z listinných
dôkazov preukázané, že došlo k porušeniu zákona, napriek tomu konanie odročil a porušil zákon. Nie je

pravdou,ženazhromaždenížiadalazrušiťspoločenstvoanavrhnúťsprávusprávcovskouspoločnosťou,
keďže jej to predseda na zhromaždení spoločenstva nedovolil predniesť slovne. Rovnako nie je pravdivé
tvrdenie súdu, že pri hlasovaní sa obzrela za seba a zistila, že nie všetci obyvatelia domu prítomní na
zhromaždení hlasujú za ňu. Povedala, že sa otočila, keď sa hlasovalo o jej kandidatúre na člena rady
a väčšina hlasovala za, teda členka volebnej komisie sa dopustila podvodu a aj v zápisnici je uvedené

klamstvo.

3. K podanému odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej
inštancie v spojení s opravným uznesením ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalobkyňu aj
k náhrade trov odvolacieho konania v sume 87,50 eur. Poukázal na to, že žalobkyňa v žalobe
namieta údajné formálne nedostatky predvolania na zhromaždenie, predovšetkým, že pozvánka na

zhromaždenie vlastníkov bytov nebola oznámená včas. K tomuto sa už vyjadril s tým, že si neuvedomil,
že v danej lehote sa vyskytuje jeden sviatok. Žalobkyňa však bola naviac prítomná na zhromaždení
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, kandidovala do orgánov spoločenstva a nijakým spôsobom
na zhromaždení vlastníkov bytov nenamietala, že zhromaždenie by mohlo byť z nejakého dôvodu
neplatné. Z výkladu ust. § 14 ods. 8 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je zrejmé, že

účelom predmetného ustanovenia je chrániť vlastníkov, ktorí boli prehlasovaní, ktorí sa zhromaždenia
vlastníkov bytov nezúčastnili a nemohli sa preto dozvedieť výsledky hlasovania. Účelom však nie je
ochrana vlastníka, ktorý sa samotného hlasovania ako aj vyhlásenia výsledkov hlasovania osobne
zúčastnil a ani raz počas zhromaždenia nenamietal údajnú neplatnosť zhromaždenia. Má za to, že
konanie žalobkyne je účelové, keďže po tom, ako nebola zvolená potrebnou väčšinou za členku rady

spoločenstva, podala predmetnú žalobu, ale ešte pred podaním sa snažila predsedu spoločenstva
presvedčiť, aby zápisnicu zo zhromaždenia vlastníkov bytov upravil tak, že bola riadne zvolená za členku
rady. Žalobkyňa na súde nepodala žalobu, ktorou by sa domáhala určenia, že predmetné uznesenie
o voľbe členov rady je neplatné. Poukázal na judikatúru súdov SR, z ktorých je zrejmé, že súd má za
úlohu svojou rozhodovacou činnosťou naprávať výhradne zjavne nespravodlivé a neprimerané zásahy

do práv prehlasovaných vlastníkov bytov, a teda prehlasovaný vlastník sa nemôže domáhať zrušenia
akéhokoľvek rozhodnutia, z akéhokoľvek dôvodu a vonkoncom zrušenia zhromaždenia vlastníkov bytov
ako takého. O takýto kvalifikovaný zásah sa v danom prípade v žiadnom prípade nejednalo, keďže
žalobkyňou namietané formálne nedostatky zhromaždenia spoločenstva i v prípade, ak by reálne
existovali, nezakladali by taký zásah do jej práv, k náprave ktorého by bol súd v zmysle ústavne

konformného výkladu ust. § 14 ods. 8 predmetného zákona legitimovaný. Z výkladu predmetného
ustanovenia ako ho poskytol aj Ústavný súd SR v náleze PL ÚS 110/2011-40 vyplýva, že pre formálne
procedurálne nedostatky, spočívajúce v porušení ktorejkoľvek právnej normy obsiahnutej v § 14 ods. 1
predmetného zákona, nemožno žiadať súd o zrušenie zhromaždenia vlastníkov bytov, tzn. vyhlásenie
tohto zhromaždenia za neplatné. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namietala, že v rozsudku sú uvedené

klamstvá, má za to, že v rozsudku sú uvedené všetky skutočnosti v súlade so zápisnicami z pojednávaní
v danej veci.
4. K vyjadreniu žalovaného žalobkyňa uviedla, že nie je pravdou, že nebola zvolaná za členku rady.
Jasne videla, že za ňu hlasovala väčšina prítomných, ale členka volebnej komisie na pokyn predsedu
prerušila počítanie pri čísle 22. Nedomáhala sa neplatnosti volieb, keďže zhromaždenie bolo zvolané s

porušením zákona a preto nemôžu byť platné. Rozsudok nepovažuje za zákonný.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
v spojení s opravným uznesením je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správny.

6. V prvom rade je potrebné uviesť, že s účinnosťou od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015
Z. z. - Civilný sporový poriadok (CSP), ktorým bol zrušený dovtedy platný procesný predpis - Občiansky
súdny poriadok. V zmysle intertemporálnej úpravy v ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na túto

úpravu, ktorá znamená okamžitú aplikovateľnosť predpisu krajský súd ako súd odvolací v danej veci
postupoval podľa príslušných ustanovení tohto predpisu.7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky týkajúce sa danej veci, ktoré boli
v odvolaní žalobkyňou vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi
súdu prvej inštancie. Odvolacie námietky žalobkyne sú v podstate totožné s námietkami, ktoré uplatnila

pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa v dostatočnom rozsahu vyporiadal aj súd prvej inštancie. Súd
prvej inštancie vo veci aplikoval správne citované zákonné ustanovenia a vo veci aj správne rozhodol.
Odvolací súd si osvojil dôvody rozsudku súdu prvej inštancie a na tieto v celom rozsahu poukazuje v
zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, pričom na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie (v spojení
s opravným uznesením) dodáva nasledovné.

8. Nesprávne právne posúdenie veci, ktoré ako dôvod na odvolanie uplatňuje žalobkyňa, je podľa súdnej
praxe daný v prípade mylnej aplikácie a výkladu právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie
právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

9. Preskúmaním veci odvolací súd nezistil opodstatnenosť citovaného dôvodu na odvolanie. V danej

veci zhodne so súdom prvej inštancie bol aj odvolací súd toho názoru, že žalobe žalobkyne, ktorou
sa domáha určenia, že zhromaždenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov N. XX v K. G. konané
dňa 13.05.2015 o 17:00 hod. v zasadacej miestnosti Mestského úradu v Považskej Bystrici je neplatné,
nie je možné vyhovieť. Ako správne uviedol vo svojom rozhodnutí aj súd prvej inštancie, zhromaždenie
vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorého určenia neplatnosti sa žalobkyňa domáhala, nie je

právnym úkonom, ktorý by bolo možné v zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p. vyhlásiť za neplatný. Žalobkyňa
mala právo domáhať sa v zmysle zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
iba neplatnosti uznesenia prijatého na zhromaždení vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pričom v
zmysle cit. zákona tak mohla urobiť do 30 kalendárnych dní od oznámenia o výsledku hlasovania, keďže
na predmetnom zhromaždení sa zúčastnila.

10. Ani opakujúce sa skutočnosti a námietky uvádzané žalobkyňou v odvolaní nemohli privodiť
priaznivejšierozhodnutieprežalobkyňuvodvolacomkonaní.Zadanejsituácienezostávaloodvolaciemu
súduinéakorozsudoksúduprvejinštancievspojenísopravnýmuznesenímakovecnesprávnypotvrdiť.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady trov konania
rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).