Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. júl 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/409/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014893851
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mario Dubaň

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014893851.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a členov

senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Zuzany Mališovej v právnej veci navrhovateľky: G.Z. K., G. XX,
U.Č., zastúpenej FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského 2, Bratislava, IČO: 35 955 341, proti odporkyni:
Slovenská republika, za ktorú koná Národná banka Slovenska, Imricha Karvaša 1, Bratislava, IČO: 30
844 789, o zaplatenie náhrady škody 1.755,49 eura s prísl., na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I č.k. 25C/215/2011-179, zo dňa 3.3.2014 a proti uzneseniu tohto istého súdu
č.k. 25C/215/2011-200, zo dňa 20.6.2014, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

III. Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka proti odporkyni
domáhalazaplateniasumy1.755,49eurasprísl.predstavujúcejnáhraduškodyspôsobenejnesprávnym
úradným postupom odporkyne pri vykonávaní bankového dohľadu nad činnosťou PODIELOVÉHO
DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len "PDSI" alebo „družstvo“) a obchodníka s cennými

papiermi CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (ďalej len "obchodník s CP"). Rozhodol, že nepožiada Súdny
dvor Európskej únie o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie a návrh navrhovateľky na prerušenie konania zamietol. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, § 15 ods. 1 a §
17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej
len zákon č. 514/2003 Z.z.)., keď z obsahu skutkových tvrdení uvedených navrhovateľkou v žalobe mal

za zrejmé, že navrhovateľka sa voči odporkyni domáha náhrady škody titulom zodpovednosti štátu za
nesprávny úradný postup v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Z vykonaného dokazovania súd prvého
stupňa zistil, že Úrad pre finančný trh (ďalej len "úrad") rozhodnutím zo dňa 21.3.2002 schválil družstvu
Prospekt investície, pri ktorom družstvo požiadalo návrhom na začatie konania doručeným úradu dňa
XX.X.XXXX o schválenie jeho dodatku. Úrad PDSI v upozornení zo dňa XX.X.XXXX oboznámil o
splnení podmienok pre schválenie tohto dodatku podľa § 127 ods. 4 v spojení s § 122 ods. 7 zákona
č. 566/2001 Z.z. Prílohou žiadosti družstva bola aj zápisnica z riadnej členskej schôdze družstva zo

dňa 9.1.2003, podľa ktorej mal úrad schválením Prospektu investície odobriť projekt družstiev, pretože
hodnotil každé z družstiev od jeho vzniku za dva roky činnosti, a teda od februára 2002 sú družstvá pod
dozorom úradu, ktorý ich sleduje, posudzuje a nemá k činnosti výhrady. Vzhľadom na predmetnú prílohu
žiadosti úrad PDSI upozornil na to, že nie je povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť údajovuvedených v Prospekte investície s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt a oprávnenosti osôb podpisujúcich prospekt, pretože úrad vykonáva dohľad nad
činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č. 566/2001

Z.z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou družstva. Dňa X.X.XXXX uzavrelo družstvo s obchodníkom
s CP Zmluvu o riadení portfólia, podľa ktorej sa obchodník s CP ako obhospodarovateľ zaviazal riadiť
portfólio družstva ako jeho klienta v súlade so schváleným Prospektom investícií a jeho dodatkami,
čo v sebe zahŕňalo hospodárenie s portfóliom klienta na základe rozhodnutia obhospodarovateľa,
sledovanie a vyhodnocovanie spravovaného portfólia, obstarávanie predaja cenných papierov z portfólia

klienta, uschovávanie a správu cenných papierov, optimalizáciu portfólia, poskytovanie konzultácií a
finančných analýz. Obchodník s CP sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo
výške 8 % ročne. Rozhodnutím zo dňa X.X.XXXX, č. OPK-XXXX/X/XXXX, Národná banka Slovenska
(ďalej len „NBS“) na základe kontroly vykonanej v r. 2007 uložila obchodníkovi s CP pokutu vo výške
500.000,- Sk za porušenie v rozhodnutí špecifikovaných ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. Banková
rada Národnej banky Slovenska v konaní o rozklade predmetné prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím

zo dňa 7.5.2008, č. GUV-XXX/XXXX zrušila a vrátila vec na opätovné prejednanie a rozhodnutie.
Následne NBS rozhodnutím zo dňa 20.8.2008, č. OPK-XXXX-X/XXXX, uložila obchodníkovi s CP
opätovne pokutu, a to vo výške 300.000,- Sk za porušenie ustanovení § 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm.
a), § 74 ods. 1, ods. 7 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z. NBS rozhodnutím zo dňa 22.4.2008, č. OPK-
XXXX-X/XXXX-PLP, zmenila podľa § 59 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. obchodníkovi s CP povolenie

na poskytovanie investičných služieb, udelené rozhodnutím zo dňa 22.4.2003 a povolila okrem iného
poskytovanie investičnej služby podľa § 6 ods. 1 písm. d) v spojení s § 5 ods. 1 písm. a), b) a c)
zákona č. 566/2001 Z.z. s obmedzením podľa § 59 ods. 3 tohto zákona a poskytovanie investičných
služieb, investičných činností a vedľajších služieb podľa § 6 ods. 1 a 2 v spojení s § 5 ods. 1 zákona č.
566/2001 Z.z. v špecifikovanom rozsahu. Po obdržaní výpovede obchodníka s CP zo zmluvy o riadení

portfólia zo dňa 30.3.2010 družstvo požiadalo listom zo dňa 15.4.2010 NBS o preskúmanie postupu
obchodníka s CP a o výkon dohľadu na mieste, dôvodiac, že výpoveďou zmluvy sa PDSI dostalo do
zložitej situácie, pretože obchodník s CP zabezpečoval pre družstvo odbyt výrobkov, družstvo muselo
pozastaviť prijímanie nových členských vkladov od existujúcich alebo nových členov, ako aj pozastaviť
vyplácanie vyrovnávacích podielov pre vystupujúcich členov, vyplácanie deklarovaných výnosov z

prijatých členských vkladov a ostatných peňažných súm prijatých od svojich členov. PDSI poukázalo
na rozsiahlu majetkovú škodu, ktorú zdá sa obchodník s CP spôsobil družstvu pri plnení zmluvy, a
ktorá podľa predbežnej kalkulácie dosahovala sumu viac než 20 miliónov eur. Ďalším listom zo dňa
23.4.2010 žiadalo družstvo NBS o zjednanie nápravy v činnosti obchodníka s CP, pretože tento si
neplnil svoje základné povinnosti voči družstvu ako subjektu dohliadanému zo strany NBS, spočívajúce

v zabezpečení zhodnotenia finančných prostriedkov jemu zverených do správy. NBS listom zo dňa
30.4.2010 a následne urgenciou zo dňa 30.6.2010 požiadala predsedu predstavenstva družstva a aj
družstvosamotnéopredloženiešpecifikovanejpísomnejinformácieadokumentáciekzmluvezaúčelom
dohľadu na mieste. V súvislosti s oznámením PDSI zo dňa 10.5.2010 o tom, že ročná finančná správa
za rok 2009 bola uverejnená na internetovej stránke, NBS upozornila družstvo listom zo dňa 14.5.2010,

že ročná finančná správa za rok 2009 neobsahuje náležitosti podľa zákona č. 566/2001 Z.z., žiadala o
jej doplnenie a súčasné upozornenie používateľov internetu, že účtovná závierka za rok 2009 nebola
overená audítorom a bude v zmysle rozhodnutia predstavenstva družstva prepracovaná. Podľa správy
audítora pre predstavenstvo PDSI zo dňa 30.7.2010, pre nedostatok informácií a pre nemožnosť otvoriť
účtovníctvo družstva za rok 2009, nemohol overiť, či hodnota finančných investícií uvedených v účtovnej

závierke družstva ku dňu 31.12.2009 bola vykázaná v reálnej hodnote. Na základe predbežne získaných
informácií by mala byť reálna hodnota finančných investícií nižšia ako bola vykázaná v účtovnej závierke,
preto audítor modifikoval výrok o tom, že finančné investície nie sú vykázané v účtovnej závierke v
reálnej hodnote.

Vychádzal tiež zo zistenia, že NBS vydala dňa 12.7.2010 rozhodnutie o predbežnom opatrení, č. ODT-
XXXX/XXXX, ktorým podľa § 25 ods. 1 písm. a) zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným
trhom uložila obchodníkovi s CP povinnosť zdržať sa nakladania s majetkom klientov, ktorý mu bol
zverený bez písomného súhlasu NBS, keďže na základe oznámenia klientov, najmä družstva, vzniklo
dôvodnépodozreniezmožnéhopoškodeniaklientovobchodníkasCP.Rozhodnutímzodňa21.12.2010,

č. ODT-XXXX-X/XXXX, NBS podľa § 144 ods. 1 písm. l) zákona č. 566/2001 Z.z. odobrala obchodníkovi
s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov podľa § 156 ods. 2 písm. a), §
55 ods. 7, 9, § 85 ods. 2 v spojení s § 84 ods. 1 písm. b), § 76 ods. 2 a § 77 ods. 7 zákona
č. 566/2001 Z.z. Správnosť predmetného rozhodnutia potvrdila v konaní o rozklade Banková radaNárodnej banky Slovenska rozhodnutím zo dňa 1.3.2011, č. GUV-XXX/XXXX. NBS oznámila na svojej
webovej stránke formou tlačovej správy predmetnú informáciu. NBS rozhodnutím zo dňa 26.8.2010, č.
OPK-XXXX/X-X/XXXX, zastavila konanie začaté na žiadosť PDSI o schválenie dodatku k Prospektu

investície z dôvodu, že i napriek poskytnutiu dodatočnej lehoty na odstránenie nedostatkov, žiadosť
neobsahovala náležitosti stanovené zákonom. Správnosť rozhodnutia potvrdila Banková rada Národnej
banky Slovenska rozhodnutím zo dňa 7.12.2010, č. GUV-XXXX/XXXX. Uvedeným rozhodnutiam
predchádzala výzva NBS zo dňa 10.5.2010 na odstránenie nedostatkov žiadosti o schválenie Prospektu
investície zo dňa 28.4.2010, ako aj doplnenia dodatku k Prospektu investície, pričom rozhodnutím zo

dňa 10.5.2010, č.k. OPK-XXXX/X-X/XXXX, NBS prerušila konanie podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona
č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom. Ďalším rozhodnutím zo dňa 30.5.2011, č. ODT-
XXXXX-X/XXXX, NBS zakázala družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt
predaj majetkových hodnôt podľa § 144 ods. 4 písm. c) zákona č. 566/2001 Z.z. z dôvodu porušenia
ustanovenia § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c), h) zákona č. 566/2001 Z.z. a § 125c
ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. tým, že zmenou skutočností uvedených v

Prospekte investície družstvo tento prospekt nedodržiavalo. NBS sa pritom dozvedela, že u družstva
nastali také zmeny, pre ktoré sa Prospekt investície stal neaktuálny a PDSI neurobilo žiadne kroky k
náprave a k tomu, aby stav družstva uviedlo do súladu s údajmi v Prospekte investície. NBS oznámila na
svojej webovej stránke obsah predmetného rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.7.2011.
Listom zo dňa 26.4.2007 požiadala NBS v zmysle § 35 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade

nad finančným trhom v spojení s § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. družstvo o predloženie a)
všeobecnej informácie o investičnej stratégii a štruktúre aktív družstva a kto aktíva spravuje, b) štruktúry
majetku družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006 s rozčlenením na investičné nástroje, peňažné prostriedky
na bankových účtoch, ostatné aktíva a štruktúry záväzkov družstva, c) zoznamu všetkých obchodov,
ktorými boli do majetku družstva nakúpené a z majetku predané investičné nástroje a iné cenné papiere

za rok 2005 a 2006 s informáciou, akým spôsobom boli obchody vykonávané. Na predmetnú žiadosť
reagovalo PDSI listom zo dňa 9.5.2008, pričom spolu s listom zo dňa 20.8.2007 predložilo audítorskú
správu a konsolidovanú účtovanú závierku za rok 2006. Družstvo reagovalo dňa 2.6.2008 i na žiadosť
o odstránenie nedostatkov náležitostí polročnej správy za I. polrok 2007 a dňa 8.9.2008 vo vzťahu k
polročnej finančnej správe za polrok 2008. Podľa zápisu z prerokovania problémov a nezrovnalostí zo

dňa 24.8.2007 NBS z predložených údajov o majetkovej štruktúre družstva zistila, že majetok vložený
do investičných nástrojov družstva je tvorený podielmi v družstvách EDSI, KPDSI a DDSI a na 98,85 %
podielom zmenkami emitenta CI HOLDING, akciová spoločnosť, podiel ktorého emitenta CI HOLDING,
a.s., na celkových aktívach predstavovala 91,45 %, NBS preto považovala za vhodné, aby sa v aktívach
družstva nachádzali finančné nástroje aj iných subjektov, ako subjektov nachádzajúcich sa v skupine

CI HOLDING, a.s., z dôvodu rozloženia investičného rizika. Za týmto účelom odporučila NBS zosúladiť
štruktúru aktív družstva podľa schváleného Prospektu investície najneskôr do 31.12.2007 a PDSI sa
zaviazalo zaslať písomné stanovisko o spôsobe riešenia daného stavu do 15.10.2007. V rámci reakcie
splnomocnený zástupca družstva Mgr. W. R. v liste zo dňa 10.10.2007 uviedol, že zo strany družstva
nedošlo k porušeniu zákona, ani Prospektu investície, pretože znenie Prospektu investície umožňovalo

rozloženie finančných nástrojov v portfóliu aj tak, že sa v ňom budú nachádzať iba finančné nástroje
jedného emitenta. V rámci systému fungovania družstva zodpovedal daný stav dlhoročnej finančnej
spolupráci medzi spoločnosťami CI HOLDING, a.s., s jej dcérskymi spoločnosťami a družstvami a jeho
narušenie by mohlo spôsobiť značné škody. Následne družstvo listom zo dňa 29.1.2008 informovalo
NBS, že počnúc od 1.1.2008 nakupuje do portfólia vždy tri zmenky od troch samostatných právnych

subjektov, namiesto doterajšej jednej zmenky jedného emitenta, ktoré opatrenie zabezpečí súlad v
rozložení investičného rizika so schváleným znením Prospektu investície.

Z listinných dokladov predložených navrhovateľkou na CD nosiči súd prvého stupňa zistil, že sa v nich
nachádza 1/ výzva NBS na predloženie dokladov, a to kópií všetkých zápisníc z rokovania členských

schôdzí družstva za rok 2007, 2008 a 2009, spolu s vydaniami časopisu Podielnik za rovnaké obdobie, 2/
zápisnica z rokovania náhradnej členskej schôdze PDSI zo dňa 3.3.2009, ktorej predmetom bolo, okrem
iného i schválenie správy predstavenstva, ročnej účtovnej závierky za rok 2008, návrhu na rozdelenie
zisku a výplaty podielov na zisku za rok 2008, 3/ zápisnica z rokovania náhradnej mimoriadnej členskej
schôdze družstva zo dňa 23.10.2009, na ktorej táto schválila návrh na úpravu investičnej stratégie a

plán zhodnotenia a činnosti na rok 2010, 4/ správa o finančnej situácii družstva ku dňu 31.12.2009, 5/
oznámenia o aktuálnej hodnote základných členských vkladov v príslušnom období, pričom v súvislosti
s oznámením zo dňa 21.10.2009 NBS listom zo dňa 27.10.2009 informovala PDSI, že oznámenie spĺňa
požiadavky podľa § 129 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z., a keďže neobsahuje údaje uvedené v § 129ods. 2 tohto zákona, nemá dôvod zakázať jeho zverejnenie, 6/ vyrozumenie KR PZ v Bratislave o
odstúpení oznámenia na členov štatutárneho orgánu družstva ohľadne podozrenia z naplnenia znakov
skutkovej podstaty trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 4 písm. a) Trestného zákona a

trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, 3 písm. b)
Trestného zákona na Úrad boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru, 7/ list zo dňa 27.7.2010,
ktorým družstvo reagovalo na vyjadrenia obchodníka s CP ohľadne okolností výpovede zmluvy o
riadení portfólia. Vo vzťahu k obchodníkovi s CP, z listinných dokladov predložených na CD nosiči zistil,
že po obdržaní vyúčtovaní k zmluve o riadení portfólia zo dňa 8.1.2010 PDSI vo vyjadrení zo dňa

19.3.2010 upozorňovalo obchodníka s CP na závažný nesúlad skutočnej finančnej kondície portfólia,
ktoré na základe zmluvy obchodník s CP riadil a obhospodaroval, oproti prezentovaným výsledkom
podľa vyúčtovania zo dňa 8.1.2010. Listom zo dňa 12.4.2010 družstvo vyzvalo obchodníka s CP na
predloženie správy o zhodnotení finančných prostriedkov za 4. štvrťrok 2009 a za 1. štvrťrok 2010 v
súlade so zmluvou najneskôr do 16.4.2010. Listom zo dňa XX.X.XXXX družstvo oznámilo obchodníkovi
s CP predbežnú stratu v sume 24.764.991 eur spôsobenú jeho konaním, ktoré zároveň považovalo za

závažné porušenie zmluvných povinností, ako aj povinností stanovených právnymi predpismi a súčasne
obchodníka s CP vyzvalo, aby v lehote do 15 dní od doručenia listu vzniknutú stratu aj nahradil. Listom
zo dňa X.X.XXXX a opätovne zo dňa 17.5.2010 družstvo vyzvalo obchodníka s CP na odovzdanie
dokumentácie súvisiacej s činnosťou podľa zmluvy o riadení portfólia a v rámci toho i všetkých listinných
cenných papierov, vrátane nevyplnených zmeniek a zmeniek, ktoré sú súčasťou portfólia družstva.

Listom zo dňa XX.X.XXXX PDSI vyzvalo obchodníka s CP na vrátenie neoprávnene vyplatenej odmeny
vo výške 228.954 eur a na doplatenie rozdielu zhodnotenia portfólia za IV. kvartál 2009 a I. kvartál
2010, nakoľko portfólio družstva nebolo zhodnotené na zmluvne stanovenú 8 percentnú úroveň a bolo
vo výraznej strate. Zo spisu Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 19C/56/2011 zistil, že v tejto právnej
veci navrhovateľa PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE proti odporkyni SR - Národná

banka Slovenska, je predmetom konania náhrada škody vo výške 63.163.426,03 eura s príslušenstvom,
spôsobená nesprávnym úradným postupom NBS podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z.. Ten mal spočívať v
tom, že a/ zistiac závažné nedostatky v činnosti obchodníka s CP pri výkone dohľadu nad jeho činnosťou
NBS nemala urobiť riadne a včas úkony potrebné pre nápravu nedostatkov a ani na ich zamedzenie
do budúcna, b/ potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na majetku družstva, najmä že ho

neupozornila včas na riziká vyplývajúce z činnosti obchodníka s CP, c/ nezasiahla včas a účinne voči
obchodníkovi s CP na základe podnetu družstva zo dňa 15.4.2010, ani nereagovala na jeho list zo dňa
26.4.2010, ktorým dalo podnet na vyhlásenie obchodníka s CP za neschopného plniť svoje záväzky
voči klientom, čím mala spôsobiť, že obchodník s CP mohol pokračovať v protiprávnom konaní na
ujmu PDSI a toto si nemohlo uplatniť nárok na náhradu za nedostupný klientsky majetok u garančného

fondu investícií, a napokon d/ inými zbytočnými prieťahmi, resp. nečinnosťou NBS spôsobila, že
neprijala vhodné opatrenia (sankcie) na zabezpečenie, aby obchodník s CP nemohol nakladať so svojim
majetkom inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky družstva. Škoda, ktorej úhrady sa družstvo
domáhalo v sume 63.163.426,03 eura predstavovala skutočnú škodu v sume 26.575.807,88 eura a
ušlý zisk v sume 36.587.618,15 eura, z toho skutočná škoda pozostávala 1/ zo sumy 19.649.001,52

eura, ktorú obchodník s CP prijal od družstva ako klienta a zodpovedala základnému imaniu družstva,
2/ zo sumy 1.571.920,12 eura ako zhodnotenia 8 % p.a. zo sumy 19.649.001,52 eura, 3/ zo sumy
4.958.228 eur ako peňažných prostriedkov zverených obchodníkovi s CP za predané krátkodobé a
dlhodobé zmenky a 4/ zo sumy 396.658,24 eura ako zhodnotenia 8 % p.a. zo sumy 4.958.228 eura.
Predmetné konanie nie je právoplatne skončené, pričom rozsudkom vyhláseným na pojednávaní súdu

dňa 8.11.2013 súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Ďalej súd prvého stupňa konštatoval,
že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.4.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
5.5.2011, bol v konaní vedenom pod sp. zn. 3K/95/2010 vyhlásený konkurz na majetok družstva
ako úpadcu a do funkcie správcu bol ustanovený Mgr. I. W., ktorý podal dňa 24.8.2011 správu o
priebehu konkurzu pre účely 1. schôdze veriteľov, v ktorej okrem iného k podnikateľskej činnosti PDSI

v súvislosti so zmluvou o riadení portfólia uviedol, že nič nenasvedčuje tomu, že by sa obchody
uskutočnili v súlade s touto zmluvou. Dôkazy potvrdzovali, že družstvo samo nakupovalo cenné papiere
a investovalo do viacerých projektov, čím obchádzalo svojho obchodníka s CP, ktorý potom nemôže
niesť zodpovednosť, nakoľko on sám žiadne prostriedky neprijal a ani neuskutočňoval obchody na
účet PDSI. Družstvo počas celého svojho fungovania pritom poukazovalo na to, že jeho činnosť je

pod dohľadom NBS. Pokiaľ išlo o pohľadávky prihlásené do konkurzu, ich masa bola vyššia ako
stanovený odhad skutočných vkladov a nachádzali sa medzi nimi aj fiktívne pohľadávky, ktoré však
správca konkurznej podstaty nevedel určiť. Vyjadril i pochybnosti vo vzťahu k nárokom na výplatu
vyrovnacích podielov, ktoré predstavenstvo družstva vystavovalo tesne pred konkurzom. Vyjadril sa,že uplatnené nároky bude možné porovnať s evidenciou úpadcu až po podrobnom audite účtovníctva.
Prípadné popretie pohľadávky neznamená automatické vyradenie z jej uspokojenia, nakoľko v takom
prípade sú veritelia povinní nespochybniteľným a jednoznačným spôsobom preukázať, že peniaze do

družstva naozaj vložili, resp. že ich nárok vznikol iným nepochybným spôsobom. Vo vyjadrení k výzve
Okresného súdu Bratislava I na predloženie správy o stave konkurzu vedeného pod sp. zn. 3K/95/2010
zo dňa 20.8.2013 správca konkurznej podstaty uviedol, že v záujme úpadcu je vedených približne
200 súdnych konaní, z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z odporovateľných právnych
úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu, ktorými boli niektorí veritelia úpadcu uspokojení na

úkor ostatných veriteľov. Najväčšie nároky úpadcu predstavujú pritom tie uplatnené voči SR - Národnej
banke Slovenska, voči poisťovni Chartis Europe, organizačná zložka poisťovne z iného členského štátu,
voči členom predstavenstva úpadcu, voči SR - Garančnému fondu investícií, ako aj obchodníkovi s
CP. Okrem toho sú vedené i konania, ktorých cieľom je prinavrátenie majetkového vplyvu úpadcu
nad majetkom, ktorý bol spolufinancovaný z prostriedkov úpadcu a ktorý bol v čase pred vyhlásením
konkurzu zo sféry jeho vplyvu odstránený podozrivými právnymi úkonmi.

Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa ďalej za preukázané, že členstvo navrhovateľky
v družstve vzniklo dňa 19.12.2005 a ku dňu 31.3.2010 bola vlastníkom členského podielu v sume
1.755,49 eura. Členstvo navrhovateľky v družstve zaniklo na základe písomnej žiadosti o zrušenie
členstva v družstve zo dňa 11.2.2011 ku dňu 30.3.2011 a navrhovateľke vzniklo právo na vyplatenie

vyrovnacieho podielu v sume 1.755,49 eura. Samotná škoda v uplatňovanej výške zodpovedala
finančným prostriedkom vloženým navrhovateľkou do PDSI formou členského vkladu. Navrhovateľka
požiadala NBS o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody s negatívnym výsledkom. Mal
tiež za preukázané, že navrhovateľka ako veriteľka si prihlásila svoju pohľadávku voči družstvu do
konkurzu prebiehajúceho na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 3K/95/2010 vo výške 1.755,49 eura,

ktorá pohľadávka bola správcom konkurznej podstaty v celom rozsahu popretá a navrhovateľka podala
incidenčnú žalobu voči správcovi konkurznej podstaty; konania je vedené pod sp. zn. 6Cbi/10/2011. Po
vyhodnotení vykonaných dôkazov v zmysle § 132 O.s.p. dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie
je dôvodný a nemožno mu vyhovieť. Z obsahu skutkových tvrdení uvedených navrhovateľkou v návrhu
mal za zrejmé, že navrhovateľka sa voči odporkyni domáhala náhrady škody titulom zodpovednosti štátu

za nesprávny úradný postup v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. a jej nárok posudzoval v intenciách
tohto zákona (v znení účinnom v čase tvrdeného nesprávneho úradného postupu - pozn. súdu).

Vyslovil, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z. patrí k forme objektívnej zodpovednosti

štátu, t.j. ide o zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Štát zodpovedá za škodu za súčasného
splnenia troch podmienok, ktorými sú: existencia majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, nezákonné
rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci a príčinná súvislosť medzi škodou
a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Nepreukázanie čo len jedného
z uvedených predpokladov má za následok zamietnutie celého návrhu. Vychádzal zo zistenia, že

navrhovateľka sa stala členom PDSI, vystupovala pod poradovým číslom člena XXXXX; navrhovateľka
požiadala družstvo žiadosťou zo dňa 11.2.2010 o zrušenie členského podielu, pričom jej členstvo zaniklo
ku dňu XX.X.XXXX a vzniklo jej právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu v hodnote 1.755,49 eura,
tak ako vyplýva z potvrdenia o zániku členstva v družstve a o vzniku nároku na vyrovnací podiel zo
dňa XX.X.XXXX. Mal tiež za preukázané, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.4.2011,

sp. zn. 3K/95/2010, bol na majetok družstva ako úpadcu vyhlásený konkurz, do funkcie správcu bol
ustanovený Mgr. I. W. a veritelia družstva boli vyzvaní na prihlásenie pohľadávok v lehote 45 dní odo
dňa vyhlásenia konkurzu. Navrhovateľka si formou prihlášky prihlásila voči družstvu pohľadávku v sume
1.755,49 eura, ktorá bola správcom konkurznej podstaty v celom rozsahu popretá a navrhovateľka
sa obrátila na súd incidenčnou žalobou na určenie oprávnenosti jej pohľadávky, konanie je vedené

na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 6Cbi/10/2011 a nie je právoplatne skončené. Dospel k
záveru, že v danom štádiu konania navrhovateľka nepreukázala vznik škody. Konštatoval, že podľa
ustálenej súdnej judikatúry (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cz 110/84,
publikovaného vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. 4/87,
ktoré je vzhľadom na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.5.2006, sp.

zn. 4Cdo 199/2005, naďalej aplikovateľné, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.
zn. 25 Cdo 1404/2004) platí, že nárok na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb., ako aj zákona
č. 514/2003 Z.z. môže byť v občianskom súdnom konaní úspešne uplatnený voči štátu až vtedy, ak
nemožno dosiahnuť uspokojenie pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi iným titulom, napr. titulom vydaniabezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Preto, ak má
navrhovateľka pohľadávku voči subjektu, ktorý ju získal ako prospech a má povinnosť tento prospech
vydať, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa úhrady pohľadávky voči dlžníkovi, nie je daný

základný predpoklad zodpovednosti štátu, či už podľa zákona č. 58/1969 Zb. alebo zákona č. 514/2003
Z.z., a tým ani predpoklad existencie škody.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného uviedol, že navrhovateľka sa ako bývalá členka družstva, s ktorým
bola v právnom vzťahu a z ktorého jej v prípade vystúpenia vzniklo právo na vyplatenie vyrovnacieho

podielu, musí domáhať zaplatenia svojej pohľadávky voči družstvu, nakoľko PDSI je vo vzťahu k nej
v pozícii dlžníka/povinného, resp. osoby, ktorá je povinná navrhovateľke vydať získaný prospech v
podobe vyrovnacieho podielu. Navrhovateľka si síce uplatnila formou prihlášky v konkurze vyhlásenom
namajetokdružstvapohľadávkuvočidružstvu,avšakvčaserozhodovaniasúdu(ktorýčasjerozhodujúci
pre posúdenie veci v zmysle § 154 O.s.p.) nepreukázala bezúspešnosť uplatňovania svojich práv. V
prvom rade, oprávnenosť jej nároku uplatneného v konkurznom konaní formou prihlášky voči družstvu

je predmetom konania Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6Cbi/10/2011 (konanie o incidenčnej žalobe
voči správcovi konkurznejpodstaty úpadcu). Zároveň z vyjadrenia správcu konkurznej podstaty úpadcu -
družstva zo dňa 24.2.2014 vyplýva, že konkurzné konanie nie je právoplatne skončené, keď je vedených
približne 200 súdnych konaní, z ktorých väčšina je tvorená uplatnenými nárokmi z odporovateľných
úkonov vykonaných pred vyhlásením konkurzu, ktorými boli niektorí veritelia úpadcu uspokojení na úkor

ostatných, ďalšie nároky sú tie, ktoré si úpadca uplatňuje voči SR - Národnej banke Slovenska, SR -
Garančnémufonduinvestícií,vočipoisťovniAIGEurope,členompredstavenstvadružstva,obchodníkovi
s CP, a okrem toho, vedie i konania za účelom prinavrátenia majetkového vplyvu úpadcu nad majetkom,
ktorý bol spolufinancovaný z prostriedkov úpadcu a ktorý bol v čase pred vyhlásením konkurzu zo sféry
jehovplyvuodstránenýpodozrivýmiúkonmi.Maltakzazrejmé,žetohočasuniejemožnéustáliťmajetok

úpadcu - družstva, s ktorým bola navrhovateľka v záväzkovom vzťahu a z ktorého majetku by mala byť
uspokojená jej pohľadávka uplatňovaná i v prebiehajúcom konaní titulom náhrady škody za nesprávny
úradný postup. Z tohto dôvodu nemohol v rozhodnom čase (§ 154 O.s.p.) ustáliť, či a najmä v akej
výške vznikla navrhovateľke škoda, ktoré okolnosti sú rozhodné aj pre plynutie premlčacej doby na
uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu (§ 19 zákona č. 514/2003 Z.z.). Bol toho názoru, že ak

neexistuje škoda v dobe rozhodovania súdu o uplatnenom nároku navrhovateľky na jeho náhradu, nárok
bol uplatnený predčasne. Uviedol, že pokiaľ sa navrhovateľka vo svojom stanovisku zo dňa 11.6.2013
v súvislosti s existenciou vzniku škody odvolávala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky,
sp. zn. 29Cdo 4968/2009, nemožno ho na daný prípad aplikovať, a to práve z dôvodu, že so zreteľom
i na vyjadrenie správcu konkurznej podstaty družstva (úpadcu), je zrejmé, že konkurzné konanie nie

je doposiaľ ukončené a vzhľadom na jeho stav nemožno jednoznačne konštatovať vylúčenie možnosti
uspokojenia pohľadávky navrhovateľky ako prípadného veriteľa v rozsahu, v ktorom sa v prebiehajúcom
konaní domáha náhrady škody.

I napriek tomu, že navrhovateľka nepreukázala existenciu škody ako majetkovej ujmy a ako jedného

z predpokladov zodpovednosti odporkyne podľa zákona č. 514/2003 Z.z., dospel tiež k záveru, že
navrhovateľka nepreukázala ani namietaný nesprávny úradný postup odporkyne. Tento mal spočívať
v 1/ oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu investície, a tým neplatnosti
Prospektu investície a následnom oneskorení zakázania činnosti družstva, 2/ v prijatí nedostatočných
opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zisteniach v Prerokovaní nedostatkov podľa zápisu zo dňa

24.08.2007 a v 3/ prijatí nedostatočných opatrení na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných
pochybení obchodníka pri činnosti voči družstvu. Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci
v oneskorenom zistení neaktuálnosti údajov zahrnutých do Prospektu investície, a tým neplatnosti
Prospektu investície a následnom oneskorení zakázania činnosti družstva, uviedol, že dohľad NBS nad
činnosťou družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt bol regulovaný zákonom č.

566/2001 Z.z. v obmedzenom, resp. vymedzenom rozsahu, spočívajúcom v kontrole tých povinností
uložených vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt zákonom (zverejnenie schváleného
Prospektu investície pred začatím verejnej ponuky, plnenie informačných povinností, predloženie na
posúdenie oznámenia o verejnej ponuke majetkových hodnôt, dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5
zákona č. 566/2001 Z.z.). K takým povinnostiam patrila počnúc od 1.1.2009 i povinnosť aktualizácie

Prospektu investície podľa § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. a počnúc
od 1.6.2010 povinnosť dodržiavania Prospektu investície podľa § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001
Z.z.. V prípade nastania novej významnej skutočnosti, vecnej chyby alebo nepresnosti týkajúcej sa
údajov zahrnutých do Prospektu investície, ktorá by mohla ovplyvniť správne hodnotenie majetkovýchhodnôt, malo družstvo tieto uviesť v dodatku Prospektu investície. Povinnosť aktualizácie Prospektu
investície sa vzťahovala primárne na družstvo, ktoré malo v takom prípade vypracovať dodatok
Prospektu investície a predložiť ho na schválenie NBS. Ak štatutárny orgán družstva nesplnil povinnosť

a o nových významných skutočnostiach nepredložil dodatok k Prospektu investície, NBS mohla tieto
skutočnosti zistiť až s určitým časovým odstupom, najmä pri plnení zákonom uloženej periodickej
informačnej povinnosti družstva. Uviedol, že štatutárny orgán družstva počas celej doby verejnej ponuky
zodpovedal za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície (§ 128 ods. 1 písm. h) zákona č.
566/2001 Z.z.), pričom schválenie Prospektu investície nemalo za následok aj schválenie Zmluvy o

riadení portfólia, ktorá bola zaradená do zoznamu zmlúv zabezpečujúcich odbyt výrobkov vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu poskytovaných služieb, ktoré poskytuje (§ 128 ods.
1 písm. a) bod 10 zákona č. 566/2001 Z.z.); NBS totiž podľa neho nemala právomoc vykonávať dohľad
nad celkovou činnosťou družstva. Družstvo až do 15.4.2010, kedy požiadalo o preskúmanie postupu
obchodníka s CP, nesignalizovalo NBS zhoršenie jeho finančnej situácie, príp. nedostatky v činnosti
obchodníka s CP. Pri výkone dohľadu na mieste samom v dňoch 20.4. do 6.5.2010 NBS zistila zmeny v

údajoch v Prospekte investície, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie majetkových hodnôt, s následkom
neaktuálnosti Prospektu investície, nie však jeho neplatnosti (ako sa mylne domnievala navrhovateľka),
pretože zo žiadnych ustanovení zákona č. 566/2001 Z.z. nevyplýva neplatnosť Prospektu investície pre
neaktuálnosť jeho údajov (tá sa vzťahuje len na Prospekt cenných papierov podľa § 123 zákona č.
566/2001 Z.z.). NBS vyzvala družstvo na predloženie žiadosti o schválenie dodatku Prospektu investície

a ako vyplýva z rozhodnutia NBS zo dňa 26.8.2010, č. OPK-5664/1-5/201, družstvo predmetnú žiadosť
Národnej banke Slovenska síce predložilo, táto však neobsahovala všetky náležitosti podľa zákona
č. 747/2004 Z.z., pričom rovnaké nedostatky mal aj dodatok Prospektu investície v zmysle zákona č.
566/2001 Z.z., a tieto neboli i napriek viacnásobnému predĺženiu lehoty na doplnenie žiadosti a dodatku
odstránené a konanie bolo zastavené. Medzičasom NBS iniciovala konanie o uložení sankcie podľa §

144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. za porušenie ustanovení § 129 ods. 3 citovaného zákona, ktoré
ukončila vydaním rozhodnutia dňa 30.5.2011, č. ODT-XXXXX-X/XXXX, ktorým zakázala družstvu predaj
majetkových hodnôt. Je teda zrejmé, že NBS konala v rámci svojich oprávnení stanovených zákonom
a súd v jej postupe nezistil namietaný nesprávny úradný postup.

Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení na nápravu
protiprávnehostavupozisteniachvPrerokovanínedostatkovpodľazápisuzodňa24.8.2007,súdprvého
stupňa uviedol, že predmetom konania je nesprávny úradný postup odporkyne, a nie obchodníka s
CP; preto v priamej príčinnej súvislosti s ním mohla vzniknúť škoda len družstvu, a nie navrhovateľke.
Navrhovateľka totiž nebola podľa neho v žiadnom záväzkovom, ani inom vzťahu s obchodníkom s

CP. Účastníkom takého vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o riadení portfólia bolo len družstvo, a
preto z tohto právneho vzťahu potom vyplývali práva a povinnosti len jeho účastníkom. Dohľad NBS
bol limitovaný zákonom č. 566/2001 Z.z., a preto informácie a podklady, ktoré mala NBS zisťovať v
rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad
finančným trhom sa vzťahovali výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu, v danom prípade

družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, so zohľadnením jemu zákonom
vymedzených povinností. Zákon družstvu neukladal povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizika,
prípadne krytia rizika. NBS na základe údajov o štruktúre majetku družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006
síce zistila nedostatky v oblasti dodržiavania Prospektu investície, avšak podľa právnej úpravy platnej
v danom období roka 2007 nemohla uložiť družstvu sankciu, pretože povinnosť dodržiavať Prospekt

investície sa v tom čase na vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt nevzťahovala. NBS
ako štátny orgán, ktorého činnosť je všeobecne regulovaná článkom 2 ods. 2 Ústavy SR, nemohla
konať nad rámec, rozsah a spôsob stanovený zákonom, a preto zistené nedostatky a nezrovnalosti v
činnosti PDSI prerokovala na stretnutí s členmi štatutárneho orgánu družstva dňa 24.8.2007 a súčasne
dala odporúčania na nápravu tohto stavu. Mal za to, že NBS v danom období (po 24.8.2007) preto

nemohla pristúpiť k uloženiu peňažnej sankcie, pozastaviť alebo zakázať predaj majetkových hodnôt
za nedodržiavanie Prospektu investície podľa § 144 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z., ktoré oprávnenia
použila pri zistení neaktuálnosti Prospektu investície po 1.6.2010.

Napokon pokiaľ ide o nesprávny úradný postup odporkyne spočívajúci v prijatí nedostatočných opatrení

na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s CP pri činnosti voči
družstvu, mal súd prvého stupňa za to, že ani v tomto smere sa nemožno stotožniť s argumentáciou
navrhovateľky, a to v prvom rade pre absenciu priamej príčinnej súvislosti s prípadnou škodou na jej
strane. Zároveň poukázal na to, že z listinných dôkazov, najmä jednotlivých rozhodnutí NBS o uloženípokuty vo výške 500.000,- Sk (rozhodnutie zo dňa 8.1.2008, č. OPK XXXX/X/XXXX) vo výške 300.000,-
Sk (rozhodnutie zo dňa 20.8.2008, č. OPK-9750-5/2007) je zrejmé, že NBS činnosť obchodníka s
CP sledovala, pričom nebolo jej povinnosťou informovať družstvo o výsledných zisteniach. Zákon č.

747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom totiž v § 2 ods. 2 ustanovuje, že dohľad nad dohliadanými
subjektmi je neverejný a konanie pred NBS vo veciach dohľadu rovnako neverejné. Preto je účastníkom
konania v konaní o uložení pokuty alebo inej sankcie alebo opatrenia na nápravu len dohliadaný subjekt
alebo iná osoba, ktorej sa má pokuta, prípadne sankcia uložiť. Naviac bol toho názoru, že vzhľadom
na záväzkový vzťah medzi obchodníkom s CP a družstvom založený Zmluvou o riadení portfólia, bolo

primárne povinnosťou družstva, ktoré malo všetky dostupné informácie o činnosti obchodníka s CP,
aby zabezpečilo priamu kontrolu plnenia jeho povinností a dohľad nad jeho činnosťou voči družstvu.
V tomto smere potom nemožno zanedbať ani povinnosti samotnej navrhovateľky, ktorá sa ako člen
družstva mala aktívne a včas zaujímať o svoje práva a ich výkon voči družstvu a jeho orgánom v zmysle
zásady "práva patria bdelým" a zamedziť tak znehodnoteniu, príp. nevymožiteľnosti svojich majetkových
a iných práv súvisiacich s družstvom. Súd prvého stupňa na uvedenom základe tak dospel k záveru,

že navrhovateľka v konaní nepreukázala existenciu predpokladov zodpovednosti odporkyne za škodu
podľa zákona č. 514/2003 Z.z., na vyvodenie ktorej je potrebné kumulatívne, t.j. súčasné splnenie
všetkých zákonom stanovených podmienok, keď nepreukázala vznik škody, namietaného nesprávneho
úradného postupu, a tým ani vznik príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom,
preto nárok navrhovateľky ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

Vnapadnutomrozsudkusúdprvéhostupňaďalejzamietolnávrhnavrhovateľkynapodanieprejudiciálnej
otázky Súdnemu dvoru Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konštatujúc, že
rozhodnutie Súdneho dvora EÚ o navrhovateľkou položených otázkach nie je nevyhnutné pre meritórne
rozhodnutieveci.Návrhnazačatieprejudiciálnehokonaniazamietolajzdôvodu,ževprejednávanejveci

rozhoduje ako súd prvého stupňa; navrhovateľka nežiadala o výklad platnosti právneho aktu Európskej
únie a preto nie je konajúci súd povinný obrátiť sa so žiadosťou na Súdny dvor Európskej únie a iniciovať
tak prejudiciálne konanie o nastolených otázkach. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
a ich náhradu úspešnej odporkyni nepriznal z dôvodu, že si náhradu trov konania neuplatnila a v konaní
jej ani žiadne trovy nevznikli.

Proti zamietajúcej časti rozsudku, ktorou súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky vo veci
samej, podala odvolanie navrhovateľka a žiadala rozsudok v napadnutej časti zmeniť, odporkyni uložiť
povinnosť zaplatiť navrhovateľke náhradu škody 1.755,49 eura s príslušenstvom, alternatívne žiadala
rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

Navrhovateľka v odvolaní namietala, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci; súdu prvého stupňa vytkla neúplné zistenie skutkového stavu veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že súd prvého stupňa nezohľadnil, že NBS
nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty, keď
základným atribútom je istota subjektov práva, že sa voči nim bude zachovávať právo, a teda orgány
verejnej moci budú vo vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t.j.
že ich postup bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Pretože vychádzala z garancie NBS ako

orgánu dohľadu, spoliehala sa, že nedôjde ku škode na jej úkor; uviedla, že nemohla predpokladať,
že dohľad nad Prospektom investície je podľa NBS len formálny, resp. že takýto je jeho obsah podľa
jej výkladu, pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad Prospektom investícií
nedefinoval.PostupNBSbolpretozjejpohľadusvojvoľnývneprospechkaždého,ktosanaňuzhľadiska
stability a ochrany investície spoľahol. Argument NBS, že upozornila družstvo, že vykonáva dohľad nad

činnosťou PDSI ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zákona č.
566/2001 Z.z., ale nie dohľad nad jeho celkovou činnosťou posúdila ako úplne irelevantný, ak nemohla
o takto zúženom dohľade orgánu dohľadu vedieť. Nesúhlasila so záverom súdu prvého stupňa o tom,
že neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou a porušením zákonných povinností NBS, spočívajúcich v
nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zákon č. 566/2001 Z.z. Za obzvlášť nepochopiteľný

považovala záver, že sa mala viac starať o svoje záležitosti v rámci zásady "právo patrí bdelým", nakoľko
ku škode došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti banky vykonávať zákonom stanovené povinnosti
dohľaduanievdôsledkutoho,ženebola"bdelá"stým,žejejnepatrilianizákonomstanovenéprávomocidohľadu nad činnosťou družstva, ani obchodníka s CP, ktorými by mohla zabezpečiť dodržiavanie
zákona o cenných papieroch, resp. sankcie donucujúce porušujúci subjekt k dodržiavaniu zákona.

Vychádzala zo zistenia, že povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z. je a bolo
zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných
subjektov a ich činností. Podľa § 135 ods. 1 predmetného zákona (platného v tomto znení od 1.5.2007)
družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník s CP, patrili a patria k
povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS napriek tomu, že v priebehu celého konania odporkyňa

tvrdila opak; NBS mala preto zisťovať všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní
povolení na činnosť vydaných NBS družstvu (Prospekt investícií, vydaný vtedajším Úradom pre finančný
trh a následne pravidelne kontrolovaný NBS) a obchodníkovi s CP. Mala za to, že povinný zákonný
dohľad zo strany NBS je dokonca koncipovaný tak široko, že má zisťovať informácie a podklady aj
o iných rizikách, ako tých vyplývajúcich z povolení na činnosť, vrátane rizík, ktorým sú vystavené
dohliadané subjekty a v rámci nich aj PDSI činnosťou obchodníka s CP, ako i vrátane rizík, ktoré

mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných subjektov, teda aj navrhovateľky. Poukázala
na skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo
výpoveďou svedka Ing. F. N., Csc. preukázané, že NBS už v roku 2007 pri kontrole družstva zistila, že z
hľadiska rizikovosti portfólia má nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného
emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING, akciová spoločnosť, ktorý v tom čase akcionársky vlastnil

obchodníka s CP, t.j. že PDSI malo všetky peňažné prostriedky získané od navrhovateľov investované
v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a družstvom. NBS sa po zistení o
rizikovosti portfólia družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo po vytknutí zo
strany banky rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou CI
HOLDING, akciová spoločnosť, CI REALITY, s. r. o., a GLOBAL production, s.r.o., pričom posledné dve

spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING, akciová spoločnosť a vo všetkých
troch spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva alebo konateľom Ing. Libor Červenka,
vtedajší predseda predstavenstva obchodníka s CP. Poukázala tiež na to, že NBS naďalej akceptovala
stav, že celé portfólio družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING,
akciová spoločnosť a obchodníkom s CP a napriek tomu, že vydala právoplatné sankčné rozhodnutie

voči obchodníkovi s CP (v ktorom konštatovala, že obchodník s CP vo svojej činnosti, pre svojich klientov
a v rámci nich aj výslovne pre PDSI porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných
ohľadoch), ani po vydaní tohto rozhodnutia okrem udelenej pokuty vo výške 10.000 eur, nevyužila
svoje kompetencie v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z. a neprijala žiadne následné kontrolné alebo
významnejšie opatrenia (predbežne alebo celkom zakázať činnosť obchodníkovi s CP alebo družstvu,

resp. zrušiť povolenie na činnosť obchodníkovi s CP alebo udeliť sankcie priamo členom predstavenstva
alebo obchodníka s CP). Mala za zrejmé, že následné podcenenie situácie a umožnenie ďalšej činnosti
družstva aj obchodníka s CP vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti ňou vložených prostriedkov do PDSI,
pričom banka svojou nečinnosťou a ľahostajným prístupom k svojim kompetenciám zapríčinila aj to, že
už nemohla rozpoznať riziko svojej investície, resp. že túto investíciu jej banka svojim zanedbateľným

dohľadom ani v minimálnej možnej miere neochránila. Poukázala ďalej na skutočnosť, že NBS tým, že
dňa 4.3.2011 obchodníkovi s CP odňala licenciu na činnosť a družstvu zakázala činnosť v roku 2011,
potvrdila dlhodobé porušovanie zákona o cenných papieroch; z uvedeného vyplynulo, že NBS tolerovala
porušovanie právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku 2011.

Navrhovateľka v odvolaní ďalej uviedla, že NBS rozhodnutím zo dňa XX.X.XXXX č. ODT-XXXXX-
X/XXXX (právoplatným dňa 18.7.2011) zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu
neaktuálnosti Prospektu investícií s tým, že NBS ustálila trvanie neaktuálnosti Prospektu až od mája
2010 účelovo, nakoľko údaje zahrnuté do Prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom
2010, spätne k 31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27.8.2007 k stretnutiu s poverenými členmi

predstavenstva PDSI za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov v jeho činnosti. Údaje o
subjektoch,sktorýmijedružstvomajetkovoprepojené,bolineaktuálneminimálneod1.10.2009aúdajeo
majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe
verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti družstva,
boli neaktuálne už k 31.12.2006.

Na uvedenom základe mala za to, že družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení
s § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) a § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. od
31.12.2006, avšak NBS voči PDSI úradne zasiahla až v máji 2011 (zákazom činnosti). Mala tiež zato, že existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť podať veriteľovi, ktorý si prihlásil
svoju pohľadávku do konkurzu, návrh na náhradu škody proti štátu a nerobí takýto návrh predčasným,
pretože je povinnosťou súdu v konaní o náhradu škody skúmať, či aktuálny stav konkurzného konania

objektívne vylučuje možnosť uspokojenia navrhovateľky ako veriteľa v konkurznom konaní a ak áno,
v akom rozsahu. Súd pri tomto hodnotení dokonca nemá čakať až na konečné rozvrhové uznesenie
konkurzného súdu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 11.4.2012, sp. zn. 29Cdo/4968/2009), ale je
povinný zohľadniť už napr. správy ustanoveného správcu konkurznej podstaty o stave daného konkurzu.
Z vedeného vyvodila, že žiadna platná právna norma neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti podania

návrhu a to ani vtedy, ak doposiaľ nemala možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý jediný je (podľa
názoru odporkyne a súdu prvého stupňa) povinný jej dané plnenie vrátiť. Zákon č. 514/2003 Z.z.
nevyžaduje žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov, ale naopak, pripúšťa
regresnú náhradu. Ak by prebiehajúce konkurzné konanie vylučovalo podanie občianskoprávnej, či inej
žaloby o náhradu škody, potom by zákon o konkurze a reštrukturalizácii fakticky suspendoval Občiansky
zákonník, zákon o zodpovednosti za škodu, ako i Trestný zákon v platnom znení, a to až do doby

právoplatného skončenia konkurzného konania. Súčasne by to podľa navrhovateľky znamenalo, že
občianskoprávna zodpovednosť, zodpovednosť štátu, či trestnoprávna zodpovednosť, je subsidiárna
voči zodpovednosti úpadcu podľa zákona o konkurze. Uviedla, že z písomného vyjadrenia správcu
konkurznej podstaty o stave konkurzu zo dňa 20.8.2013 vyplýva, že v konkurznej podstate nie sú žiadne
prostriedky, celý majetok je tvorený hypotetickými pohľadávkami z neukončených súdnych sporov proti

NBS, Garančnému fondu investícií, či poisťovni Chartis Europe a iným subjektom a preto aktuálny stav
konkurzuvylučujejejmožnosťsvojupohľadávkuzkonkurzuuspokojiť.Záveromvodvolanípoukázalana
závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.1.2012, sp. zn. 6 M Cdo/11/2010 a
nato,žezozápisnícopojednávanípredsúdomprvéhostupňavyplýva,ženímvyžiadanélistinnédôkazy,
resp. predložené účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O.s.p. a

preto nemôžu byť právnym podkladom pre právne posúdenie veci o základe uplatneného nároku.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok v napadnutej časti ako vecne a právne správny
potvrdiť. Uviedla, že súd prvého stupňa pri konaní v prejednávanej veci postupoval maximálne
zodpovedne, vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom spoľahlivého zistenia skutkového stavu,

riadne zabezpečil listiny aj z iných súdnych konaní a v konečnom dôsledku mal v spise k dispozícii všetky
pre vec podstatné a rozhodujúce písomné listinné dôkazy, či už predložené navrhovateľkou alebo ňou.
Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dostatočne správne zistil skutkový aj právny
stav veci, pričom z jeho činnosti mu boli známe aj iné dôležité skutočnosti (§ 121 O.s.p.), pretože na
súde prvého stupňa už od 2.7.2012 pravidelne prebiehajú konania v skutkovo a právne analogických

veciach. Odporkyňa vo vyjadrení zopakovala svoje, počas konania prezentované, tvrdenia k skutkovo a
právne podstatným skutočnostiam týkajúcich sa daného prípadu a uviedla, že navrhovateľka v konaní
nepreukázala bezúspešné uplatnenie nároku voči PDSI, čo znamená, že nepreukázala vznik škody. K
námietke o riadnom nevykonaní listinných dôkazov uviedla, že súd prvého stupňa oboznámil (vykonal)
jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.7.2015 (§ 211 ods.
2, § 156 ods. 3 O.s.p.).

V zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom orgánmi verejnej moci je objektívna zodpovednosť (bez ohľadu
na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť; založená je na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch
podmienok: 1. nesprávny úradný postup štátneho orgánu; 2. vznik škody; 3. príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Zákon č. 514/2003 Z.z. definuje nesprávny úradný postup iba príkladom v ustanovení § 9 ods. 1 druhá
veta tak, že okrem iného sa zaň považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Z obsahu pojmu "nesprávny úradný postup" vyplýva, že vo
všeobecnosti môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak
pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismipre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov
tejto činnosti.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny
úradný postup zo strany NBS pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou družstva. V danom prípade nie
je sporné, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou PDSI ako vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný rozsah tohto dohľadu. Treba vziať do úvahy, že
až od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 zákona č. 566/2001 Z.z. (novela zákona č.

566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z.z.), teda až od 1.6.2010 boli povinnosti vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky
majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investície. Teda
až od 1.6.2010 mohla NBS dohliadať, či družstvo dodržiava schválený Prospekt investície. Tiež
povinnosť aktualizovať Prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona
č. 566/2001 Z.z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1.1.2009

na základe novelizovaného ustanovenia § 127 ods. 4 zákona č. 566/2001 Z.z. (novela zákona č.
566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 558/2008 Z.z). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky
majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície
štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h) cit.
zákona) pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zákon č. 566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej

ponuky majetkových hodnôt, a teda ani družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na
rozdiel od iných dohliadaných subjektov, napr. správcovských spoločností pre kolektívne investovanie).
Preto tieto neexistujúce povinnosti PDSI nemohla NBS kontrolovať. Odvolací súd v tejto súvislosti
uvádza, že NBS nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi družstva, ako sa mylne domnieva
navrhovateľka. NBS mohla podľa platnej právnej úpravy kontrolovať len to, či PDSI plní informačné

povinnosti v zmysle ustanovení §§ 126 až 130 zákona č. 566/2001 Z.z. Je potrebné poukázať i na to,
že navrhovateľka si musela byť vedomá toho, že s jej investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo
propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (§ 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z.
v znení platnom do 21.7.2013; § 126 až 130 boli z cit. zákona č. 566/2001 Z.z. vypustené novelou
vykonanou zákonom č. 206/2013 Z.z. účinným dňa 22.7.2013). Ak si toho navrhovateľka vedomá

nebola, nemožno to pričítať na ťarchu odporkyne v zmysle zásady, podľa ktorej neznalosť zákona
neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľky, že o rozsahu dohľadu NBS
nad činnosťou družstva nemala vedomosť.

Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou navrhovateľky o povinnosti NBS v oblasti skúmania

rizikovosti portfólia družstva, nakoľko zákon č. 566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky
majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti, preto ani NBS tvrdená povinnosť nevyplývala. Je
nepochybné, že ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu
zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv subjektu, avšak
na druhej strane nemožno prehliadnuť, že štát je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu

nepôsobiacej) interpretácii vo svetle presne zákonom stanovených povinností NBS. Štát by sa nemohol
zbaviť zodpovednosti za postup NBS iba v prípade, ak by sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim do
základných práv navrhovateľky, ktorý však nemôže vychádzať z toho, ako takýto postup navrhovateľka
vyhodnotila, ale musí vychádzať výlučne z toho, že nemožno prisúdiť NBS pri aplikácii zákonov viac
povinností ako tých, ktoré jej konkrétnym spôsobom zo zákona vyplývajú.

Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi PDSI a obchodníkom s CP vyplýva, že jej podstatou bol výkon
finančnýchoperáciízaúčelomobhospodarovaniacennýchpapierovainýchfinančnýchnástrojovainých
operácií súvisiacich s riadením portfólia družstva, čo v praxi znamenalo, že obchodník s CP obchodoval
vo vlastnom mene na účet družstva. Uvedené znamená, že riziko nieslo samotné PDSI, ktoré bolo

iniciátorom celého obchodu družstva, ktoré dávalo pokyny na nákup, či predaj toho ktorého finančného
nástroja (článok III bod 1 písm. c) Zmluvy v spojení s § 5 zákona č. 566/2001 Z.z.). V danom prípade
išlo o služby, ktoré družstvo ako klient obchodníka s CP využívalo na vlastné riziko s vedomím, že
ziskovosť uvedených operácií nie je zaručená. Navrhovateľka si ako členka družstva, ktoré za týmto
účelom zhodnocovalo portfólio, musela byť vedomá, že vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou

predpovedať a odhadnúť (čo je podstatným znakom týchto obchodov prostredníctvom obchodníkov s
cennými papiermi). Až do rozhodnutia NBS zo dňa 21.12.2010, č. ODT-XXXX-X/XXXX, ktorým odobrala
obchodníkovi s CP povolenie na poskytovanie investičných služieb, potvrdeným rozhodnutím Bankovej
rady Národnej banky Slovenska zo dňa 1.3.2011, č. GUV - 274/2011, vykonával obchodník s CP tútočinnosť ako regulovanú NBS. Činnosť PDSI, ktorého bola navrhovateľka v rozhodnom čase členkou,
spĺňala znaky investovania s finančnými prostriedkami, disponibilnými za účelom ich zhodnotenia,
pričom táto forma nakladania s vlastným majetkom je spôsob jeho zhodnocovania na vlastné riziko, t.j.

riziko v zmysle neistého výnosu z realizovaného finančného investovania; zodpovednosť štátu nemôže
nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka s CP voči družstvu, či sekundárnu zodpovednosť
družstva voči navrhovateľke.

Odvolací súd ďalej v názorovej zhode so súdom prvého stupňa poznamenáva, že ani prípadný

nesprávny úradný postup NBS voči obchodníkovi s CP, nie je z hľadiska predmetu prebiehajúceho
konaniapreúspechnavrhovateľkyvkonaníprávnevýznamný,pretoženastranenavrhovateľkynemohlo
dôjsť k vzniku škody v bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti s eventuálnym nesprávnym úradným
postupom NBS (pri dohľade nad obchodníkom s CP) ani podľa zákona č. 566/2001 Z.z. a ani podľa
zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom, keďže navrhovateľka v rozhodnom období
nebola (a ani nie je) v žiadnom záväzkovom vzťahu s obchodníkom s CP. Zisťovanie naplnenia

nesprávneho úradného postupu NBS vyplývajúceho z jeho dohľadu nad obchodníkom s CP preto
nebolo dôležité. Napriek uvedenému sa však s námietkou navrhovateľky, o nedostatočných opatreniach
NBS na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s CP pri činnosti
voči PDSI, nie je možné stotožniť, zohľadňujúc aktívny prístup NBS k obchodníkovi s CP (v konaní
preukázaný rozhodnutím zo dňa 8.1.2008, č. OPK-9750/3/2007, ktorým uložila obchodníkovi s CP

pokutu vo výške 16.596,96 eura, opätovne rozhodnutím zo dňa 20.8.2008, č. OPK-9750-5/2007, ktorým
uložila obchodníkovi s CP pokutu vo výške 9.958,18 eura a následne rozhodnutím zo dňa 21.12.2010, č.
ODT-8305-5/2010,ktorýmodobralaobchodníkovisCPpovolenienaposkytovanieinvestičnýchslužieb).
V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že navrhovateľka sa nemôže v konaní domáhať náhrady
škody titulom nesprávneho úradného postupu spočívajúcom v takom pochybení v postupe NBS, ktoré sa

týka hmotnoprávneho posúdenia veci; hmotnoprávne pochybenia sa môžu priamo odraziť len v obsahu
rozhodnutí NBS, keďže za nesprávny úradný postup nie je možné považovať to, keď výklad zákona,
právne posúdenie veci, či aplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné
od tých, aké očakáva ten účastník, koho práv či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať.

Z uvedeného je potom zrejmé, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zákon č. 514/2003 Z.z., ktorým
je nesprávny úradný postup štátu zastúpeného NBS.

Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo/4968/2009, na ktorý v odvolaní poukazovala

navrhovateľka, jeho interpretácia je nesprávna a zavádzajúca. Predovšetkým tento rozsudok sa
týka náhrady škody, ktorú veriteľom spôsobili osoby povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu
tým, že so splnením tejto povinnosti boli v omeškaní. Okrem toho Najvyšší súd ČR v odôvodnení
uvedeného rozsudku poukázal na rozhodnutie R 48/2011 týkajúce sa náhrady škody spôsobenej
výkonom verejnej moci, podľa ktorého v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa

posúdenie nedobytnosti pohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku zodpovednosti štátu odvíja
odo dňa, keď poškodený obdržal plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia. Uvedený
rozsudok sp. zn. 29Cdo/4968/2009 nepolemizuje so závermi rozhodnutia R 48/2011, ale súčasne berie
do úvahy rozhodnutie R 33/2008, podľa ktorého otázka nemožnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa
môže byť zodpovedaná aj skôr než pri rozvrhu (ku ktorému ani nemusí prísť). V tejto súvislosti Najvyšší

súd ČR uviedol, že miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní
čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že
dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť ani na plné uspokojenie pohľadávok
za podstatou a pracovných nárokov, takže nezaistení veritelia druhej triedy neobdržia pri rozvrhu nič.
Z označeného rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver, že žalobu o náhradu škody proti štátu

možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Z tohto rozsudku Najvyššieho súdu ČR
teda vyplýva, že 1/ predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky
poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v konkurznom konaní žiadnu sumu,
2/ to, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri rozvrhu a to napr. pri
vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy. V prejednávanej veci

v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok družstva nedošlo k speňažovaniu majetku z podstaty,
preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku z
podstaty a vzhľadom na to nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu. Za tohto stavu otázka nedobytnosti
pohľadávky navrhovateľky nie je vyriešená (nie je celkom zrejmé, že v rámci konkurzného konanianedostane nič) a vzhľadom na to nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je správny záver súdu prvého
stupňa i v tom, že návrh na začatie konania bol podaný predčasne.

K námietke navrhovateľky, že listinné dôkazy vyžiadané súdom prvého stupňa, resp. predložené
účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom podľa § 129 ods. 1 O.s.p. a preto nemôžu byť
právnym podkladom pre právne posúdenie veci o základe uplatneného nároku odvolací súd uvádza,
že podľa § 129 ods. 1 O.s.p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca
na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta, alebo oznámi jej obsah. Z obsahu spisu vyplýva, že

návrh na začatie konania, následné podania navrhovateľky a vyjadrenie sa odporkyne boli vzájomne
účastníkom súdom prvého stupňa doručované pred pojednávaním nariadeným na prejednanie veci
samej. Zo zápisnice z pojednávania nariadeného na deň 3.3.2014 jednoznačne vyplýva, že súd
prvého stupňa účastníkov riadne oboznámil s obsahom listinných dôkazov, oboznámil obsah do spisu
založených listinných dokladov, listinné doklady doložené účastníkmi v priebehu daného pojednávania,
ako aj listinné dôkazy na CD nosiči predložené súdu v konaní. Uvedené znamená, že navrhovateľkou

vytýkané procesné pochybenie súdu prvého stupňa o riadnom nevykonaní dokazovania nevyhnutného
k preukázaniu rozhodujúcich skutočností spôsobom uvedeným v § 129 ods.1 O.s.p. nebolo odvolacím
súdom zistené.

Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti

ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil, vrátane výroku o trovách konania, o ktorých
súd prvého stupňa správne rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p..

Napadnutým uznesením č.k. 25C/215/2011-200, zo dňa 20.6.2014, súd prvého stupňa uložil
navrhovateľke povinnosť zaplatiť v lehote desať dní súdny poplatok za odvolanie v sume 20 eur s

poukazom na položkou 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov.

Proti uzneseniu podala navrhovateľka odvolanie a žiadala napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
zrušiť a konanie o vyrubení súdneho poplatku zastaviť. Namietala, že predmetom konania je nárok na

náhradu škody proti Slovenskej republike, zastúpenej NBS podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., konanie
ktoré sa začalo do 30.9.2012, a na ktoré sa vzťahuje neobmedzené vecné oslobodenie od platenia
súdneho poplatku ex lege, týkajúce sa všetkých položiek Sadzobníka Zákona o súdnych poplatkoch,
teda aj poplatku uvedeného v položke 7a.

Odvolací súd preskúmal vec aj z hľadiska tohto odvolania podaného proti uzneseniu podľa § 212 ods.
1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov,poplatkovápovinnosťvznikápodanímnávrhu,odvolaniaadovolaniaalebožiadostinavykonanie
poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa položky 1 bod 3 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení, poplatky podľa rovnakej

sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci samej.

Zákonom č. 621/2005 Z.z. bolo z ustanovenia § 4 ods. 1 cit. zákona vypustené písm. c), podľa ktorého
od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, s účinnosťou od 1.1.2006. Zákonom č. 273/2007 Z.z.,

s účinnosťou od 1.7.2007, bolo vsunuté do § 4 ods. 1 zákona písm. k), podľa ktorého od poplatku je
oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ktoré bolo z ustanovenia § 4 ods. 1 zákona
vypustené zákonom č. 286/2012 Z.z. s tým, že za podanie návrhu na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je určená

osobitná sadzba v sume 20 eur (položka 7a sadzobníka; s účinnosťou od 1.10.2012). Z úkonov
navrhnutých alebo za konania začaté do 30.9.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do
30.9.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.9.2012 (§ 18ca zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov).V predmetnej veci sa navrhovateľka návrhom podaným na súde prvého stupňa dňa 30.12.2011
domáhala náhrady škody podľa zákon č. 514/2003 Z.z. Súd prvého stupňa rozhodol vo veci rozsudkom

zo dňa 3.3.2014. Navrhovateľka podala odvolanie proti uvedenému rozsudku dňa 31.3.2014.

Z vyššie uvedeného výkladu vyplýva, že súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od
1.10.2012 nepožíva vecné oslobodenie od súdnych poplatkov. Návrhy vo veci samej, odvolania,

dovolania sa spoplatňujú ku dňu ich podania a podľa sadzobníka súdnych poplatkov, účinného ku
dňu podania poplatkového úkonu. Ak teda podala navrhovateľka odvolanie po 1.10.2012, vznikla
jej povinnosť zaplatiť poplatok za podané odvolanie podľa zákona o súdnych poplatkoch v znení
účinnom v čase podania odvolania; výška poplatku za odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa je
v rovnakej sadzbe ako poplatok z návrhu na začatie konania (po 1.10.2012). Bezvýznamné z aspektu
právneho posúdenia predmetnej veci je, kedy bol podaný návrh na začatie konania, keďže zákonodarca

rozlišuje medzi návrhom na začatie konania, odvolaním a dovolaním, ktoré sú z hľadiska zákona o
súdnych poplatkoch samostatnými poplatkovými úkonmi, nezávisle od seba idúcimi. Uvedenému záveru
nasvedčuje aj ustanovenie § 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov, podľa ktorého, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie
na jednom stupni.

Ak súd prvého stupňa zaviazal navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie proti
rozsudku podané dňa 31.3.2014, postupoval vecne správne, v dôsledku čoho odvolací súd podľa § 219
ods. 1 a 2 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
142 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní úspešná odporkyňa by mala právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Nakoľko si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, odvolací súd jej ich náhradu
nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.