Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Murgaš

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/10/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210210572
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1210210572.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Z. P., bytom X. V.. Č.. X/XXX, S., zast. advokátom
Tonim Khurim, Pribišova ul. č. 31, Bratislava, proti žalovanej: Z.. Ľ. Š., bytom E. V.. Č.. X, C., zast.
advokátskou kanceláriou Roštár - Slovák, spol. s r. o., Révová ul. č. 7, Bratislava, o 29 874,52 eur s
prísl., na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 21. septembra 2011 č. k.
51C/88/2010-99, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 29 874,52 eur
so 6,5 % úrokami z omeškania zo sumy 9 958,17 eur od 30. 11. 2008 do zaplatenia, s 11,25 % úrokami
z omeškania zo sumy 9 958,17 eur od 30. 6. 2009 do zaplatenia, s 9,75 % úrokami z omeškania zo

sumy 9 958,17 eur od 30. 11. 2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej
súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu trovy
konania 3 374,95 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že manželstvo žalovanej a P. Š. bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 2. 7. 2007 č. k. 18C 91/07, ktorý nadobudol právoplatnosť 23.

7. 2007. Dňa 9. 9. 2008 uzavrela žalovaná s P. Š. dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (BSM). V nej bolo dojednané, že všetky nehnuteľnosti nadobudnuté za trvania manželstva
pripadnú do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá na seba prebrala záväzok splatiť Slovenskej
sporiteľni, a. s. úver vo výške 2 780 965 Sk. Ďalej bolo v dohode dojednané, že na vyrovnanie podielov
zaplatí žalovaná P. Š. sumu 1 700 000 Sk ( 56 429,66 eur ) v piatich splátkach a to 30. 11. 2008, 20.
6. 2009 a 30. 11. 2009 po 300 000 Sk a 30. 6. 2010 a 30. 11. 2010 po 400 000 Sk. Dňa 15. 1. 2010

uzavrel P. Š. so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou žalobcovi postúpil za odplatu vo
výške 750 000 Kč pohľadávku voči žalovanej na finančné vyrovnanie podielov vyplývajúcu z dohody o
vyporiadaní BSM. Žalovaná doposiaľ P. Š. nezaplatila 900 000 Sk ( 29 874,52 eur ). Dňa 22. 9. 2009
uzavrela žalovaná s P. Š. dohodu označenú ako „Príloha k dohode o BSM z 9. 9. 2008.“ Jej obsahom
bola ich dohoda vysporiadať všetky záväzky vyplývajúce z dohody o vyporiadaní BSM „na nulu“ k 22. 9.
2009“. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba je dôvodná. Keďže žalovaná

nesplnila svoj záväzok zaplatiť P. Š. 900 000 Sk ( 29 874,52 eur ) z titulu vyrovnania podielov z BSM a
táto pohľadávka bola platne postúpená žalobcovi, súd prvého stupňa žalovanej uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi uvedenú sumu 29 874,52 eur. Pokiaľ ide o dokument „Príloha k dohode o BSM“ z 22. 9. 2009,
súd prvého stupňa zaujal stanovisko, že ide o absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 37 Obč. zák.
z dôvodu jeho neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Okrem
toho, obsah tejto listiny následne žalovaná so značným časovým odstupom upravila tak, že do ľavého

horného rohu vpísala text „“Príloha k dohode o BSM z 9. 9. 2008“. Túto listinu nemožno považovať
ani za nováciu v zmysle § 516 Obč. zák. a ani za dohodu o urovnaní podľa § 585 Obč. zák. Neobstojínámietka žalovanej, že zmluva o postúpení pohľadávky z 15.1. 2010 je v rozpore s dobrými mravmi.
Sama žalovaná nešpecifikovala, v čom takýto rozpor spočíva. Za rozpor s dobrými mravmi nemožno
považovať tú skutočnosť, že žalobca nezaplatil P. Š. odplatu za postúpenie pohľadávky. Okrem toho,

bývalý manžel žalobkyne P. Š. vypovedal, že peniaze za postúpenie pohľadávky od žalobcu obdržal.
Súd prvého stupňa považoval za nedôvodnú aj kompenzačnú námietku žalovanej, ktorou uplatnila na
započítanie sumu 50 000 Sk z titulu zmluvy o pôžičke, ktorú dňa 25. 10. 2007 uzavrela s P. Š.. V bode
3.5 dohody o vyporiadaní BSM bola celková výška sumy, ktorú mala žalovaná zaplatiť z titulu vyrovnania
podielov, znížená z 1 900 000 Sk na 1 700 000 Sk z dôvodu, že rozdiel, teda suma 200 000 Sk, bola

P.B. Š. zaplatená pred podpisom uvedenej dohody. Práve v tejto sume 200 000 Sk môže byť započítaná
suma 50 000 Sk z titulu pôžičky. O povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania súd prvého
stupňa rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 Obč. zák. a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobu zamietne. Vytkla súdu prvého stupňa, že nevykonal ňou navrhovaný dôkaz a

to znalecký posudok na posúdenie spôsobilosti svedka P. Š. na právne úkony v čase podpisu zmluvy
o postúpení pohľadávky z 15. 1. 2010. Práve v tom čase bol totiž tento svedok hospitalizovaný na
psychiatrii. Žalobca pritom musel poznať jeho nestabilný zdravotný stav, keďže P. Š. bol v tom čase
jeho zamestnancom. Súd prvého stupňa ďalej podľa žalovanej nesprávne vyhodnotil Prílohu k dohode
o vyporiadaní BSM z 22. 9. 2009. Význam tohto právneho úkonu bol a je medzi jeho účastníkmi jasný a

zrozumiteľný. Výpoveď P. Š., že si myslel, že podpisuje niečo iné, je účelová. Ide teda o platný právny
úkon. Na jeho základe došlo k novácii pôvodného záväzku žalovanej zaplatiť P. Š. 1 700 000 Sk z
titulu vyrovnania podielov tak, že tento jej záväzok zanikol. Svedkom tohto právneho úkonu bol Z. Š. -
syn žalovanej a P. Š.. K zmluve o pôžičke z 25. 10. 2007 žalovaná uviedla, že súd prvého stupňa bez
akéhokoľvek dôkazu iba na základe mylnej domnienky skonštatoval, že v sume 200 000 Sk vyplatenej

P. Š. pred uzavretím dohody o vyporiadaní BSM môže byť započítaná dlžná suma z pôžičky. Žalobca
nepreukázal, že by jeho právny predchodca vrátil žalovanej pôžičku 50 000 Sk.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p. ), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a

dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny.

Pre rozhodnutie predmetnej veci je rozhodujúcou otázkou posúdenie platnosti Prílohy k dohode o
vyporiadaní BSM z 22. 9. 2009 ( č. l. 67 ). Odvolací súd poukazuje na to, že každý právny úkon treba
vykladať nielen podľa jeho jazykového vyjadrenia, ale najmä podľa vôľe toho, kto právny úkon urobil,

ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom ( § 35 ods. 2 Obč. zák. ). Pri posudzovaní právneho
úkonu - Prílohy k dohode o vyporiadaní BSM
z 22. 9. 2009 treba preto v prvom rade bez ohľadu na právnu kvalifikáciu tohto právneho úkonu vziať
zreteľ na skutočnú vôľu jeho účastníkov, teda žalovanej a jej bývalého manžela P. Š.. Z formulácie
„ vysporiadanie záväzkov vyplývajúcich z dohody o vyporiadaní BSM na nulu k 22. 9. 2009“ možno

podľa názoru odvolacieho súdu vyvodiť, že úmyslom a vôľou žalovanej a jej bývalého manžela bolo
zrušiť záväzok žalovanej zaplatiť žalobcovi 1 700 000 Sk z titulu vyrovnania podielov. Záver súdu prvého
stupňa o neurčitosti a nezrozumiteľnosti tohto právneho úkonu je predčasný. Je samozrejmé, že na
platnosť tohto právneho úkonu nemôže mať žiadny vplyv tá okolnosť, že P. Š. si možno neprečítal, čo
podpisuje. Okrem toho, svedok Z. Š., ktorý bol prítomný pri podpise Prílohy k dohode o vyporiadaní

BSM, na pojednávaní dňa 21. 9. 2011 vypovedal, že P. Š. jednoznačne vedel, čo podpisuje. Samotná
tá skutočnosť, že žalovaná následne na listinu obsahujúcu predmetný právny úkon dopísala jeho
označenie ( „Príloha k dohode o BSM z 9.9. 2008“) nemôže spôsobiť jeho neplatnosť, pretože nedošlo
k pozmeneniu samotného obsahu tejto listiny.

Pokiaľ ide o právne posúdenie Prílohy k dohode o BSM“ z 22. 9. 2009, odvolací súd je zhodne so súdom
prvého stupňa toho názoru, že sa nejedná o tzv. kumulatívnu nováciu v zmysle § 516 Obč. zák. a ani
o tzv. privatívnu nováciu v zmysle § 570 Obč. zák. a napokon ani o narovnanie v zmysle § 585 Obč.
zák. Podľa obsahu tohto právneho úkonu by však mohlo ísť o vzdanie sa práva v zmysle § 574 ods. 1
Obč. zák., prípadne o tzv. dissolúciu v zmysle § 572 ods. 2 Obč. zák., alebo o nepomenovanú zmluvu

podľa § 51 Obč. zák.

Žalovaná v priebehu konania uplatnila na započítanie svoju pohľadávku voči právnemu predchodcovi
žalobcu P. Š. zo zmluvy o pôžičke vo výške 50 000 Sk. Z procesného hľadiska ide o obranu proti žalobe( § 98 druhá veta O.s.p. ). Je dôvodná námietka žalovanej, že záver súdu prvého stupňa o tom, že dlh
z pôžičky 50 000 Sk je zahrnutý v sume 200 000 Sk, o ktorú došlo k zníženiu dlhu žalovanej voči P. Š.,
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a ide zatiaľ iba o ničím nepodloženú domnienku.

Súd prvého stupňa na str. 7 v druhom odseku odôvodnenia napadnutého rozsudku vysvetlil, prečo
nepovažoval za potrebné nariadiť znalecké dokazovanie na zistenie, či P. Š. v čase uzavretia zmluvy
o postúpení pohľadávky netrpel takou duševnou poruchou, ktorá by ho robila na tento právny úkon
neschopným ( § 38 ods. 2 Obč. zák. ). So závermi súdu prvého stupňa v tomto ohľade sa odvolací

súd nestotožňuje. Nie je totiž rozhodujúce, ako P. Š. pôsobil pri výsluchu na súde prvého stupňa, či
bol orientovaný a či chápal otázky, ktoré mu boli kladené. Z hľadiska platnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky z 15. 1. 2010 je rozhodujúce, či v čase uzavretia tejto zmluvy, teda 15. 1. 2010, trpel
takou duševnou poruchou, ktorá ho robila na tento právny úkon neschopným. To by malo za následok
neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle § 38 ods. 2 Obč. zák. a žalobcovi by v takom prípade v spore
chýbala aktívna vecná legitimácia.

Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny. Preto ho odvolací súd zrušil podľa
§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. V ňom bude treba zistiť všetky okolnosti, ktoré viedli žalovanú a P. Š. k uzavretiu Prílohy k
dohode o vyporiadaní BSM, a opätovne

posúdiť platnosť tohto právneho úkonu. Najmä bude treba zistiť, čo viedlo P. Š. k tomu, že sa vzdal
práva na vyplatenie žalovanej sumy z titulu vyrovnania podielov a akú protihodnotu mu za to žalovaná
poskytla. Ak súd prvého stupňa zaujme stanovisko, že Príloha k dohode o BSM je neplatným právnym
úkonom, bude sa musieť vysporiadať s námietkou žalovanej ohľadom duševnej spôsobilosti P. Š. na
uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky a s kompenzačným prejavom žalovanej.

Vnovomrozhodnutíovecisúdprvéhostupňarozhodneotrováchprvostupňovéhoiodvolaciehokonania
( § 224 ods. 3 O.s.p. ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.