Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. január 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/79/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213224392
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2213224392.1

Uznesenie

Krajský súd Trnava v právnej veci žalobcu: S. P., nar. XX. T. XXXX, bytom XXX XX A., U. H. XXX,
právne zastúpeného JUDr. Helenou Buzgóovou, advokátkou so sídlom Alžbetínske námestie 2, 929
01 Dunajská Streda, proti žalovanej: F. P., rod. B., nar. XX. V. XXXX, bytom XXX XX W. Z., L. O.
XX, právne zastúpenej Mgr. Evou Gulyášovou, advokátkou so sídlom Alžbetínske nám. 328, 929 01
Dunajská Streda, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie navrhovateľa

proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 14C/259/2013 - 186 zo dňa 29. októbra 2014,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu I. stupňa s a r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

R u š í s a súvisiace uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 14C/259/2013 - 190 zo dňa
29. októbra 2014, o vylúčení veci o zaplatenie náhrady za investície na samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnosti zapísanej v
katastri nehnuteľností okresu Dunajská Streda, obec A., k.ú. U. H., na liste vlastníctva č. XXXX, k
rodinnémudomusosúp.č.XXXstojacehonaparc.č.52/3.Dovýlučnéhovlastníctvažalobcusaprikazuje
spoluvlastnícky podiel žalovanej v podiele 1/2 k nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností
okresu Dunajská Streda, obec A., k.ú. U. H., na liste vlastníctva č. XXXX, rodinný dom so súp.č.

XXX stojaceho na parc.č. 52/3. Rozhodol, že žalobca je povinný na vyrovnanie spoluvlastníckeho
podielu zaplatiť žalovanej sumu vo výške 56.234,425 Eur, ako náhradu za jej spoluvlastnícky podiel
na nehnuteľnosti, do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh žalobcu na zaplatenie sumy ako
náhradu za investície vložené do nehnuteľnosti vylúčil na samostatné konanie v ktorom zároveň bude
rozhodnuté o náhrade trov tohto konania. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 28.novembra 2013
domáhal spočiatku určenia vlastníctva k nehnuteľnosti. Podaním zo dňa 2.júla 2014 žiadal s poukazom

na § 95 ods. 1 O.s.p. o povolenie zmeny petitu žaloby na zrušenie podielového spoluvlastníctva.
Súd uznesením č.k. 14C/259/2013-176 z 13.augusta 2014 súhlasil so zmenou petitu žaloby. Žalovaná
odvolanie proti tomuto uzneseniu nepodala. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že predmetom sporu
v danom prípade je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k uvedenej nehnuteľnosti
- rodinného domu. Ide o nehnuteľnosť, ktorú postavil ako stavebník žalobca. V čase začatia stavby
účastníci konania už boli rozvedený, hoc žili v jednej domácnosti, a obaja sa podielali na fungovaní

spoločnej domácnosti. Za účelom stavby rodinného domu žalobca čerpal úver najprv zo štátneho fondu
rozvoja bývania. Preto si aj uplatnil náklady spojené s jeho splácaním, s čím súhlasila aj žalovaná. V
danom prípade žalovaná súhlasila s prikázaním veci do vlastníctva žalobcu, a teda nežiadala danú
nehnuteľnosť rozdeliť. Z predmetnej nehnuteľnosti sa odsťahovala už vyše rok a nemieni sa vrátiť
do nehnuteľnosti bývať. Preto k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva rozdelením veci nedošlo.
Prikázanie veci do vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov je podmienené naplnením predpokladov,

ktoré možno rozlíšiť na subjektívne a objektívne. Subjektívnym predpokladom dlhodobo ustálenou
súdnou praxou je skutočnosť, že spoluvlastník, ktorému má byť vec prikázaná, s takýmto postupomsúhlasí. Medzi tieto podmienky patrí i povinnosť poskytnúť náhradu za prikázaný spoluvlastnícky
podiel. Objektívnymi predpokladmi vyporiadania podielového spoluvlastníctva sú účelné využitie veci
a veľkosť spoluvlastníckeho podielu (priamo stanovené v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

V danom prípade boli naplnené predpoklady, aby bola vec prikázaná žalobcovi, pretože žalobca s
prikázaním veci do vlastníctva súhlasil, bol vlastníkov v podiele 1 a prikázaním veci do vlastníctva
žalobcovi bude vec účelne využitá, pretože žalobca v nehnuteľnosti býva a aj mieni v súčasnosti bývať.
Prikázanie nehnuteľnosti niektorému zo spoluvlastníkov je nevyhnutne spojené s jeho povinnosťou
vyplatiť primeranú náhradu tomu spoluvlastníkovi, ktorý je zo spoluvlastníckeho vzťahu rozhodnutím

súdu vylúčený. Za primeranú náhradu za nehnuteľnosť je jej všeobecná cena v danom mieste v dobe
rozhodovania s tým, že túto náhradu súd určí zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci, nie cenou,
za ktorý by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel (porovnaj R 15/1999, rozhodnutie NS ČR sp.
zn. 22Cdo 885/2001). Náhrada tak musí vyjadrovať cenu závislú nie len na konštrukcii a vybavení
nehnuteľnosti, ale i na dopyte a ponuke v danom mieste a čase rozhodovania súdom, t.j. v čase
vyporiadania (porovnaj rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22 Cdo 356/2000, 22Cdo1927/2004). Existencia

podielového spoluvlastníctva tak nie je sama o sebe dôvodom, pre ktorý by mala byť všeobecná
cena nehnuteľnosti stanovená pre účely vyporiadania spoluvlastníctva znížená (rozhodnutie NS ČR
22Cdo 539/2003). Aktuálne a správne potom judikatúra nastavila vzťah povinnosti poskytnúť primeranú
náhradu k možnému započítaniu alebo zníženiu tejto náhrady s odkazom na dobré mravy, čím reagovala
na mnohé snahy spoluvlastníkov dosiahnuť v konaní zníženie výšky primeranej náhrady, ktorá mala

byť vyplatená druhému spoluvlastníkovi. Vyslovila presvedčivý záver, podľa ktorého počas konania o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva si spoluvlastník, ktorému sa ukladá povinnosť,
aby zaplatil druhému spoluvlastníkovi primeranú náhradu za vyporiadavané nehnuteľnosti, nemôže
proti takémuto nároku spoluvlastníka započítať iný majetkový nárok. Rozhodnutie súdu o zrušení a
vyporiadní podielového spoluvlastníctva má totiž konštitutívnu povahu a zakladá práva a povinnosti

do budúcna (v minulosti sa nemohli pohľadávky stretnúť, čo je predpokladom započítania). Právo na
zaplatenie náhrady tak vzniká spoluvlastníkovi až právoplatnosťou rozsudku a až potom proti takto
existujúcemu nároku možno namietať započítanie (porovnaj rozsudok NS ČR 22 Cdo 1927/2004).
Na vydanie konštitutívneho rozhodnutia súdu nemožno aplikovať § 3 ods. 1 OZ týkajúci sa dobrých
mravov. Aplikácia tohto ustanovenia je možná len na výkon jednotlivých práv a povinností účastníkov

vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov a s odkazom na dobré mravy nemožno meniť výšku
náhrady za vyporiadaný spoluvlastnícky podiel (porovnaj rozhodnutie NS ČR 22Cdo 1640/2006, 22Cdo
1927/2004). V danom prípade v súlade s hore uvedenou ustálenou súdnou praxou nebolo možné
prihliadnuť k argumentácii žalobcu a znížiť sumu zodpovedajúcu prikázanému spoluvlastníckemu
podielu žalobcovi, pretože žalobca žiadal odpočítať od sumy, ktorú je povinný žalovanej zaplatiť, jeho

pohľadávku voči žalovanej pozostávajúcu z čerpaných úverov, prípadne odvedených prác jeho otca.
Započítanie pohľadávky žalobcu však nie je možné, pretože s pohľadávkou žalovanej sa tieto nestretli.
Pohľadávka žalobcu vznikne právoplatnosťou rozsudku, preto nie je možné znížiť výšku sumy, ktorú
má žalobca žalovanej zaplatiť za prikázaný spoluvlastnícky podiel. Ku skutočnosti uvádzanej žalobcom
bolo možné prihliadnuť pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, avšak žalobca takýto

návrh nepodal. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa riadi inými pravidlami. Preto súd žalobcu
zaviazal zaplatiť ustupujúcej podielovej spoluvlastníčke titulom vyplatenia výšky jeho spoluvlastníckeho
podielu sumu v celkovej výške 56.234,43 eur, ako náhradu za jej spoluvlastnícky podiel. S poukazom
na § 112 ods. 1, 2 O.s.p tomto prípade súd o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v širšom
slova zmysle, keď si žalobca uplatnil aj náhradu titulom investícií, vložených do spoločnej nehnuteľnosti,

rozhodol tak, že tento nárok žalobcu vylúčil na samostatné konanie, nakoľko v tomto konaní je potrebné
ešte vykonať rozsiahle dokazovanie, ktoré by predĺžilo toto konanie, v ktorom zároveň súd rozhodne o
náhrade trov celého konania.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, pretože prvostupňový súd rozhodol, že je povinný

zaplatiť žalovanej sumu 56.234,42 eura titulom náhrady za jej spoluvlastnícky podiel v jednej polovici
v lehote 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Navrhuje s poukazom na ustanovenie § 220 O.s.p.
napadnutú časť rozsudku zmeniť tak, že je povinný zaplatiť žalovanej sumu určenú súdom a po
rozhodnutí o výške započítaných tiarch a jeho investícií na spornú nehnuteľnosť a v lehote 90 dní od
právoplatnosti rozsudku. Dôvodil, že so žalovanou od 19.6.2003 rokujú o usporiadanie vlastníckeho

právakuvedenejnehnuteľnosti.Bývalámanželka-žalovanávjúni2003navrhlanajprvusporiadanietak,
že on ako žalobca zaplatí úvery, ak bude obývať nehnuteľnosť a na vyrovnanie jej podielu jednej polovici
zaplatiť 5.000 eur. Po zistení výšky úverov, po zistení úrokov z úverov a pri zohľadnení finančnej pomoci
jeho rodičov pri stavbe nehnuteľnosti takáto výška žalovanou navrhovaná bola nereálna. Pri ďalšomrokovaní o vyrovnaní podielu žalovanej, žalovaná navrhla na vyrovnanie sumu 12.000 eur, neskôr
25.000 eur. Na pojednávaní žalovaná prehlásila, že úver od X. N. sa jej vôbec netýka, napriek tomu,
že bola celá nehnuteľnosť zaťažená uvedeným úverom za súhlasu oboch, že úver bol predisponovaný

na účet žalovanej, že z uvedeného úveru boli vykonané dokončovacie práce na nehnuteľnosti, ktoré
do ohodnotenia nehnuteľnosti boli pojaté. Má preto vážnu obavu, že pri určení vyrovnania jej podielu
sumou 56.234,42 eura sa bude odporkyňa tejto sumy domáhať, pretože od získania vlastníckeho práva
mimoriadne neštandardným spôsobom sa sústavne domáha vyrovnania svojho podielu vo výške, ktorá
jej neprináleží. Preto navrhol zmeniť rozhodnutie naznačeným smerom.

Vo vyjadrení k odvolaniu podľa názoru žalovanej žalobca uvádza nepravdivé tvrdenia. Inicioval zrušenie
podielového spoluvlastníctva v júni 2013, teda vtedy, keď prišlo k rozpadu ich vzťahu a bola nútená
sa odsťahovať z domu. Žalobca sa ju snažil presvedčiť, aby sa bez odplaty vzdal vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti. Najprv tvrdil, že je výlučným vlastníkom, ale vzhľadom na predložené dôkazy zmenil
svoj návrh a domáhal sa zrušenia podielového spoluvlastníctva. Žalobca sa snaží získať nehnuteľnosť

do svojho výlučného vlastníctva tak, aby jej nemusel uhradiť náhradu za jej spoluvlastnícky podiel,
napriek tomu, že ona a aj jej rodinní príslušníci pracovali na výstavbe domu, tak ako jeho rodina. Náklady
na výstavbu boli financované aj z ich spoločných finančných prostriedkov. Žalobca nezdôvodnil ani
nepodložil opodstatnenosť pohľadávky voči nej. Nevedel preukázať, že úver získaný od X. N. Y. F.
V. Z., a.s., pobočka zahraničnej banky, akým spôsobom súvisí s ich spoluvlastníctvom, keď bol úver

čerpaný 2 roky po kolaudácii domu. Má vážne obavy, že žalobca nehnuteľnosť prevedie na tretiu osobu,
pričom nemá iný majetok, preto by odložením náhrady za jej spoluvlastnícky podiel bola ohrozená
vymáhateľnosť pohľadávky. Navrhuje preto vecne správny rozsudok súdu I. stupňa potvrdiť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec nielen obsahom a dôvodmi

podaného odvolania podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. ale aj podľa ust. § 212 ods. 3 O.s.p.,
pretože prihliadol vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; potom čo zistil, že
je odvolanie podané včas a oprávnenou osobou (§ 201 a § 204 O.s.p.), postupom bez nariadenia
pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p., pretože zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, nedostatok dôvodov v napadnutej časti a tým sa odňala

účastníkom možnosť konať pred súdom a navyše možno konštatovať, že súd prvého stupňa vo vzťahu
k širšiemu vyporiadaniu nedostatočne zistil skutkový stav

V zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku, a v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p. i
uznesenia, (použitých s odkazom na § 251 ods. 4 O.s.p.), súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)

domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti samotného výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí
byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutia

predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a jeho odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom
kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí byť preskúmateľné.

Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy,
ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu I.ÚS

26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám
nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní.
Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v
rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím
možnostikonaťpredsúdomtrebapotomrozumieťzávadnýprocesnýpostupsúdu,ktorýmsaúčastníkovi

znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36
ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie vyššie citovaného ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku.

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového súdu s vyššie uvedenými
kritériami, je zrejmé, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne neriadil.

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, s
použitím ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., keďže sa ním účastníkom odňala možnosť konať pred súdom,
zrušil, a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.Z. ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie

na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerýmspoluvlastníkom;prihliadnepritomnato,abysavecmohlaúčelnevyužiťananásilnésprávanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov

nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2, ktorý výnimočne umožňuje
zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných
osobitného zreteľa.

V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca

dopodielovéhospoluvlastníctva(pozrivysvetlivkyk§136bod5)avyriešenievšetkýchprávnychvzťahov
spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba,
aby išlo o nehnuteľnosť so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva účastníkov
konania. Aj stavba budovaná bez stavebného povolenia je vecou, ktorá je predmetom spoluvlastníckeho
vzťahu.

Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí
pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania
zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s
navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo

v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone. Len v prípade, keď by pred súdom došlo k
uzavretiu súdneho zmieru (tak pred začatím konania, ako aj v jeho priebehu), si sami spoluvlastníci
môžu zvoliť spôsob vyporiadania a prejav ich vôle, ak zmier nie je v rozpore s právnymi predpismi, nie
je prekážkou schválenia zmieru (§ 99 ods. 2 OSP).

S povahou rozhodnutia súdu o zrušení spoluvlastníctva a o jeho vyporiadaní, cieľom ktorého je novým
spôsobom upraviť určitý hmotnoprávny vzťah, ktorý v štádiu konania pred vydaním rozsudku neexistoval
(tzv. konštitutívny charakter rozsudku), súvisí aj nevyhnutnosť vyriešiť všetky otázky, ktoré sú medzi
účastníkmi sporné a ktoré v rámci novej úpravy právneho vzťahu vyžadujú riešenie. Z tohto dôvodu
v rámci zrušenia spoluvlastníctva možno vykonať aj vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, avšak len na

základe návrhu účastníka (§ 79 ods. 1 OSP) alebo vzájomného návrhu (§ 97 ods. 1, § 98 OSP). Pokiaľ
návrh na takéto vyporiadanie nebol urobený a nebol podaný ani vzájomný návrh, vyporiadanie v širšom
slova zmysle nemožno vykonať. O návrhu (vzájomnom návrhu), ktorým sa požaduje zaplatenie určitej
sumy z dôvodu širšieho vyporiadania, však vždy treba rozhodnúť samostatným výrokom rozsudku, a
nielen v rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel. Je to z toho dôvodu, že pohľadávka z titulu zaplatenia

náhrady za spoluvlastnícky podiel vzniká až právoplatnosťou rozsudku o zrušení spoluvlastníctva, kým
pohľadávka z vynaložených nákladov vzniká od okamihu ich vynaloženia. Súd je týmto dispozitívnym
procesným úkonom viazaný a rozhoduje o ňom na základe zisteného skutkového stavu veci.Toto majetkové právo podlieha premlčaniu vo všeobecných premlčacích dobách v závislosti od toho, či
ide o nárok vyplývajúci z ustanovenia § 137 (§ 101) alebo o nárok podľa ustanovenia § 451 a nasl. (§
107). Premlčacia doba začína plynúť od okamihu vynaloženia týchto nákladov. Nie je však vylúčené,

že sa účastníci dohodnú na splatnosti (zročnosti) tejto náhrady aj iným spôsobom; takú dohodu možno
uzavrieť ústne, prípadne konkludentne. Najneskôr by premlčacia doba začala plynúť od okamihu zmeny
pomerov, za ktorú možno považovať žalobu o zrušenie spoluvlastníctva, zmenu užívateľa, prípadne aj
to, že niektorý spoluvlastník sa domáha zmeny tejto dohody tým, že začne svoje pohľadávky uplatňovať.

Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj
funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom
môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).
Prvá možnosť vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením podľa spoluvlastníckych

podielov síce nevylučuje, aby sa v prípadoch hodných osobitného zreteľa vyporiadanie reálnym
rozdelením uskutočnilo pri plošnom rozdelení inak, než v presnom pomere k spoluvlastníckym podielom
(napr. pri nerovnakej kvalite vydelených častí, pri nerovnakých prístupových možnostiach a pod.).
Keďže reálnym rozdelením stavby nevzniknú vždy samostatné časti rovnakej hodnoty, treba tieto
nerovnosti vyjadriť primeranou peňažnou náhradou, teda tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania.

To však treba v súdnom konaní doložiť potrebnými zisteniami a výslovne uviesť v rozsudku ako
dôvod, prečo sa vykonáva takéto reálne rozdelenie. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd
použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci

niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon v §
142 ods. 1 druhá a tretia veta sú od účinnosti novely (zákona č. 526/2002 Z.z.) zakotvené tri kritériá,
a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového
spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Vychádzajúc najmä zo slov "prihliadne pritom na veľkosť
podielov a na účelné využitie veci", možno vyvodiť, že to nie sú jediné hľadiská, podľa ktorých sa vo

veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd
musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú uvedené v zákone. Hľadisko účelného využitia veci sa
teda uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych podielov sporových strán. Závery súdu o veľkosti
spoluvlastníckych podielov a o tom, kto môže predmet spoluvlastníctva po jeho vyporiadaní využiť
účelnejšie, sú závermi skutkovými, a nie právnymi. V tomto smere prichádzajú do úvahy právne závery

len vo vzťahu k hodnoteniu významu jedného kritéria a jeho porovnania s iným. Možno však prihliadať aj
na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone (napr. na to, kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie
spoločnej veci, kto ju zveľaďoval, a pod.).

Okrem uvedených kritérií súd pri rozhodovaní, komu vec prikáže, môže prihliadnuť aj na ďalšie kritérium,

a to skutočnosť, že spoluvlastník sa správal násilne voči ostatným spoluvlastníkom. Ide najmä o
prípady výtržníctva, prípadne o fyzické napádanie či hrubé urážanie spoluvlastníkov, ale aj o prípady
poškodzovania veci, ktoré sú v spoluvlastníctve.

Predmetom zrušenia a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec (nie jej podiel).

Do vlastníctva sa preto vec prikazuje vždy ako celok, a to niektorému (niektorým) zo spoluvlastníkov.
Je vylúčené prikázať vec tretej osobe, ktorá k nej nemá žiaden vzťah, hoci by aj bola osobou
blízkou niektorému zo spoluvlastníkov (napr. potomkovi alebo manželovi spoluvlastníka). Tento spôsob
vyporiadania prichádza do úvahy len vtedy, keď aspoň jeden zo spoluvlastníkov prejavuje o celú vec
záujem.

Primeranou náhradou tomu spoluvlastníkovi, ktorému vec nebola prikázaná do vlastníctva, by nemala
byť len cena podľa cenového predpisu, ale všeobecná cena, t.j. taká cena, za ktorú by sa nehnuteľnosť
mohla predať z voľnej ruky v mieste, kde sa nachádza, a v čase nadobudnutia vlastníctva, teda
cena určená podľa ponuky a dopytu. Podľa nej sú niektoré nehnuteľnosti vzhľadom na svoju polohu,

využiteľnosť, celkovú atraktívnosť a pod. nepredajné za cenu zistenú podľa cenového predpisu, zatiaľ
čo iné možno predať za vyššiu cenu. Týmto smerom sa uberá aj súdna prax (pozri R 43/1997), ktorá
poukazuje najmä na dikciu zákonného ustanovenia § 142 ods. 1, ktoré výslovne hovorí o primeranej
náhrade, a nie o náhrade určenej podľa cenového predpisu, a preto súdy priznávajú náhradu vovýške všeobecnej ceny veci. Len v takomto prípade nie je žiaden zo spoluvlastníkov rozhodnutím súdu
zvýhodnený alebo znevýhodnený, pretože nadobúdateľ musí zaplatiť za skutočnú hodnotu získanej veci
a odstupujúci spoluvlastník za svoj podiel dostane taký finančný ekvivalent, za ktorý si môže v prípade

potreby zaobstarať podobnú vec alebo podiel na nej, ktorý v tomto konaní stratil. Súd nie je povinný v
každom prípade rozhodnúť aj o priznaní náhrady na vyporiadanie podielov. Ak sa spoluvlastník výslovne
vyjadrí, že pri prikázaní veci inému spoluvlastníkovi náhradu za svoj podiel nežiada, stačí, ak súd v
rozhodnutí okrem výroku o prikázaní veci vysloví, že vec prikazuje do vlastníctva bez náhrady. Dikcia
zákona ukladajúca povinnosť prikázať vec za náhradu, je iba deklarovaním zásady poskytnúť majetkový

ekvivalent zodpovedajúci spoluvlastníckemu podielu.

Vyporiadanievzmysle§142OZsauskutočňujeakovyporiadanievnajširšomzmysle,vrámciktoréhosa
prihliada napríklad aj na to, či a do akej miery niektorý z predchádzajúcich podielových spoluvlastníkov
zhodnotil spoločnú nehnuteľnú vec investíciami a pod. R 40/1970

Pri vyporiadaní zrušovaného podielového spoluvlastníctva spoločnej veci (najmä nehnuteľnosti) súdom
podľa ustanovenia § 142 tretia veta OZ (teraz § 142 ods. 1 prvá veta - pozn. autora), ktoré sa
uskutočňuje ako vyporiadanie v širšom zmysle na návrh účastníka, treba z hľadiska povahy nárokov
a ich premlčania rozlišovať medzi nákladmi na nevyhnutnú opravu a údržbu veci, ktoré neboli
nevyhnutné, medzi nákladmi v bežnej záležitosti a v ostatných záležitostiach, medzi nákladmi, s ktorými

spoluvlastníci vyslovili súhlas (hoci aj konkludentne v zmysle ustanovenia § 35 ods. 1 OZ), alebo ktoré
niektorí spoluvlastníci vynaložili bez takéhoto súhlasu; treba tiež zisťovať, či za trvania podielového
spoluvlastníctva došlo medzi spoluvlastníkmi k dohode o spôsobe úhrady týchto nákladov. Vzhľadom
na to pôjde spravidla buď o majetkové právo investujúceho spoluvlastníka uplatňované voči ostatným
spoluvlastníkom podľa ustanovenia § 74 ods. 3 (teraz § 513 - pozn. autora), § 137 ods. 1, § 138

ods. 2 OZ (teraz § 139 - pozn. autora), ktoré sa premlčí v trojročnej premlčacej dobe podľa § 101
OZ (pre jej začiatok je rozhodujúca doba vynaloženia nákladov na opravu a údržbu) alebo o právo
na vydanie neoprávneného majetkového prospechu (teraz bezdôvodného obohatenia - pozn. autora),
ktoré uplatňuje investujúci spoluvlastník už za trvania spoluvlastníckeho vzťahu (ktoré sa premlčí v
premlčacej dobe podľa § 107 OZ v súvislosti s vynaložením nákladov na opravu alebo údržbu) alebo

o právo na vydanie neoprávneného majetkového prospechu vo výške zhodnotenia podielov ostatných
spoluvlastníkov v súvislosti so zánikom podielového spoluvlastníctva (ktoré sa premlčí v dvojročnej
premlčacej dobe podľa § 107 od zániku tohto spoluvlastníctva).
R 37/1982

O vyporiadaní zrušovaného podielového spoluvlastníctva uskutočňovaného súdom ako vyporiadanie
v širšom zmysle na návrh účastníka alebo na základe vzájomného návrhu účastníka, súd rozhoduje
samostatným výrokom rozsudku, a nie v rámci rozhodovania o náhrade za spoluvlastnícky podiel. R
46/1991

V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam treba v prípade
prikázania nehnuteľnosti jednému alebo viacerým spoluvlastníkom pri určení výšky primeranej náhrady
v peniazoch (§ 142 ods. 1 tretia veta OZ) vychádzať aj z hľadísk určujúcich trhovú (všeobecnú) cenu
nehnuteľnosti, t.j. cenu, za ktorú by bolo možné nehnuteľnosť predať, alebo kúpiť podobnú nehnuteľnosť
v čase rozhodovania súdu (t.j. cenu v mieste a v čase obvyklú podľa ponuky a dopytu). Rozsudok NS

SR, sp. zn. 3 Cdo 95/1995

Primeranou náhradou pri vyporiadaní zrušeného podielového spoluvlastníctva (§ 142 ods. 1 tretia veta
OZ) je príslušný podiel všeobecnej ceny veci. R 43/1997

V danej veci treba vychádzal z deklaratórneho zápisu na LV:

Na LV č. XXX je žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti evidovanej na liste vlastníctva č. XXX,
a to záhrady o výmere 290 m2 na parc.č. 52/2 a zastavanej plochy a nádvorí o výmere 178 m2 na parc.
č. 52/3.

Stavebným povolením č. 14/2007-Stav.-003 z 27.decembra 2007 obce A. sa povolilo žalobcovi, ako
stavebníkovi uskutočniť stavbu rodinného domu na parc.č. 52/2, pričom námietky vznesené neboli.
Kolaudačným rozhodnutím č. 2/2010-STAV/004 zo 4.februára 2010 obce A. sa povolilo užívanie stavbyžalobcovi. Zo žiadosti o zápis budovy zo 4.marca 2010 je zrejmé, že návrh podávali obaja účastníci
konania, pričom u žalovanej je prívlastok „manž.“, pričom však toho času boli rozvedení už 9 rokov.

Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX je však objektíne zistené, že predmetná nehnuteľnosť - rodinný dom
je zapísaný v podielovom vlastníctve oboch účastníkov konania v podiele 1/2 .

Žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa ust § 142 OZ podaná žalobcom
ako jedným zo spoluvlastníkov je preto opodstatnená

Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí
pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania
zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s
navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo
v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie

spoluvlastníckych vzťahov a prvým spôsobom v poradí pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je
rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu
zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je
aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom
môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).

V danom prípade tento spôsob zrejme neprichádzal do úvahy, hoci sa súd vo svojom odôvodnení
vôbec týmto nezaoberal a neposudzoval ho ako poradie prvé záväzné pri zrušení a vyporiadaní
spoluvlastníctva a nedal znalcovi zisťovať reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky
ich podielov, čo je pri technickom riešení vždy otázka odborná. v odôvodnení iba uviedol, že : „ ..v
danom prípade žalovaná súhlasila s prikázaním veci do vlastníctva žalobcu, a teda nežiadala danú

nehnuteľnosť rozdeliť. Z predmetnej nehnuteľnosti sa odsťahovala už vyše rok a nemieni sa vrátiť do
nehnuteľnosti bývať. Preto k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva rozdelením veci nedošlo.“ Ak
nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva,
ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Predmetom
zrušenia a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec (nie jej podiel). Do vlastníctva sa

preto vec prikazuje vždy ako celok, a to niektorému (niektorým) zo spoluvlastníkov. Prvostupňový súd
však vo výroku nesprávne rozhodol, keď prikazoval do výlučného vlastníctva žalobcu spoluvlastnícky
podiel žalovanej v podiele 1/2 k nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností okresu Dunajská
Streda, obec A., k.ú. U. H., na liste vlastníctva č. XXXX, rodinný dom so súp.č. XXX atď...Na túto
vadu musel odvolací súd prihliadať, pretože mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto

vec prejednal celkom, nielen rozsahom a dôvodmi podaného odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 3
O.s.p. Odvolací súd poukazuje na to, že prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo
zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon v § 142 ods. 1 druhá a tretia
vetasúodúčinnostinovely(zákonač.526/2002Z.z.)zakotvenétrikritériá,atoveľkosťspoluvlastníckych
podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným

spoluvlastníkom. Súd sa preto pri svojom rozhodovaní mal nimi zaoberať a v odôvodnení svojho
rozhodnutia na ne poukázať vo vzťahu k účastníkovi- spoluvlastníkovi, ktorému nehnuteľnosť prikázal.
V odôvodnení uviedol stanovisko žalovanej vyplývajúce z jej výpovede -že je ochotná podielové
spoluvlastníctvo vyporiadať, súhlasí aby žalobca prevzal dom do svojho výlučného vlastníctva a súhlasí
s tým, aby ich podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti bolo zrušené a aby nehnuteľnosť prevzal

do výlučného vlastníctva žalobca, pričom pri určení výšky finančného vyrovnania, ktoré prináleží jej
ako ustupujúcej podielovej spoluvlastníčke považuje za nevyhnutné zohľadniť. A ďalej odôvodnil, že
boli naplnené predpoklady, aby bola vec prikázaná žalobcovi, pretože žalobca s prikázaním veci do
vlastníctva súhlasil, bol vlastníkom v podiele 1 a prikázaním veci do vlastníctva žalobcovi bude vec
účelne využitá, pretože žalobca v nehnuteľnosti býva a aj mieni v súčasnosti bývať. Toto zdôvodnenie je

však nepreskúmateľné, pretože z LV č. vyplýva, že predmetná nehnuteľnosť - rodinný dom je zapísaný
v podielovom vlastníctve oboch účastníkov konania v podiele 1/2 ( listinný dôkaz na č.l. 19). Tento listinný
dôkaz tiž nesprávne popísal súd v odôvodnení svojho rozsudku pri uvedení listinných dôkazov, nie tak
ako sú v časti B v ňom uvedení vlastníci. Keďže v tejto časti je vyznačený podiel 1/2 u každého z
účastníkov na základe titulu nadobudnutia rozsudku OS 8C 33/2001 vyporiadanie BSM , súd si mal dať

tentospispripojiť,abyzistilznehohlavnezoznaleckéhoposudkumožnosťreálnehorozdeleniaOhľadne
ďalšieho vyporiadania v tomto spise by malo byť aj stanovisko ale, zrejme ak došlo k vyporiadaniu BSM
aj vyporiadanie spomínanej pôžičky z X. Z., a.s., pretože z predmetného LV č. XXXX , časť B vyplýva,
že v prospech X. Z., a.s. bolo zriadené záložné právo V-2968/12- 33/12.Preto treba konštatovať, že kritériá pre výlučné prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva
navrhovateľovi neboli súdom náležite odôvodnené a dokonca súd vychádzal z dôkazu, LV, ktorý

nesprávne popísal. Nevyplýva z neho to čo uviedol. Navyše si nepovšimol v LV titul nadobudnutia
rozsudku OS 8C 33/2001 vyporiadanie BSM, ktorý si mal pripojiť a zistiť z neho rozhodujúce skutočnosti,
už spomínané v predchádzajúcom odseku.

V danom prípade sa jednalo o vyporiadanie v širšom slova zmysle, na čo upozorňoval navrhovateľ

počas celého konania od zmeny petitu. Preto o vyporiadaní zrušovaného podielového spoluvlastníctva
uskutočňovaného súdom ako vyporiadanie v širšom zmysle na návrh účastníka alebo na základe
vzájomného návrhu účastníka, súd rozhoduje samostatným výrokom rozsudku, a nie v rámci
rozhodovania o náhrade za spoluvlastnícky podiel. Preto bolo povinnosťou súdu z hľadiska povahy
nárokov a ich premlčania rozlišovať medzi nákladmi na nevyhnutnú opravu a údržbu veci, ktoré
neboli nevyhnutné, medzi nákladmi v bežnej záležitosti a v ostatných záležitostiach, medzi nákladmi, s

ktorými odporkyňa vyslovila súhlas (hoci aj konkludentne v zmysle ustanovenia § 35 ods. 1 OZ), alebo
ktoré navrhovateľ vynaložil bez takéhoto súhlasu; treba bolo tiež zisťovať, či za trvania podielového
spoluvlastníctva došlo medzi navrhovateľom a odporkyňou k dohode o spôsobe úhrady týchto nákladov.
K investíciám tvrdených navrhovateľom však prvostupňový súd účastníkov nevypočul, ani nevykonal
teda dôkazy na prípadné ich tvrdenia a preto nedostatočne zistil skutkový stav. Nemohol za danej

situácie vylúčiť na samostatné konanie návrh žalobcu na zaplatenie sumy ako náhradu za investície
vložené do nehnuteľnosti a už vôbec nie aj s tým, že vo vylúčenom konaní zároveň bude rozhodnuté
o náhrade trov tohto konania. Na túto vadu konania prihliadal odvolací súd, preto preskúmal celé
rozhodnutie, nielen napadnutú časť odvolaním, lebo mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v
zmysle ust. § 212 ods. 3 O.s.p. a zároveň aj preto, lebo výrok o trovách súvisí od rozhodnutia vo veci

(212 ods. 1 písm. b O.s.p.) Navyše odvolací súd poukazuje na to, že prvostupňový sú v 2 rozhodnutiach
použil výrok vylúčenia veci na samostatné konanie- v rozsudku a následne vypracoval aj uznesenie, čo
je procesná chyba, pretože sa existovali 2 rozhodnutia o rovnakom procesnom úkone.

Rozsudok súdu I. stupňa bol preto spolu s uznesením zrušený podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p.

a vec vrátená súdu I. stupňa na ďalšie konanie v zmysle ust. § 221 ods. 2 O.s.p..

Úlohou súdu I. stupňa bude v ďalšom konaní predovšetkým pripojiť si spis 8C/33/2001 o vyporiadaní
BSM, zistiť z neho rozhodné skutočnosti potrebné v tomto konaní, predovšetkým týkajúce sa reálnej
deľby danej nehnuteľnosti, ktorú v prvom poradí posudzuje pri zrušení a vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva v zmysle ust. § 142 OZ (odvolací súd poukazuje aj na ďalšie možné zistenia z
tohto spisu, ako už predtým uviedol). Ak sa zistí, že je reálne nedeliteľná nehnuteľnosť, pristúpi k
vyporiadaniu druhým spôsobom v poradí, prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom
za primeranú náhradu. Predmetom zrušenia a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je vždy celá
vec (nie jej podiel). Do vlastníctva sa preto vec prikazuje vždy ako celok, a to niektorému (niektorým)

zo spoluvlastníkov. Prikázať podiel nemožno preto, lebo sa najprv ruší spoluvlastníctvo a potom sa
vyporiadava. Prvostupňový súd však vo výroku nesprávne rozhodol, keď prikazoval do výlučného
vlastníctva žalobcu spoluvlastnícky podiel žalovanej v podiele 1/2. Pri tomto spôsobe vyporiadania
musí vyhodnotiť zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci
a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. V danom

prípade sa jednalo o vyporiadanie v širšom slova zmysle, o vyporiadaní zrušovaného podielového
spoluvlastníctva uskutočňovaného súdom ako vyporiadanie v širšom zmysle na návrh účastníka alebo
na základe vzájomného návrhu účastníka, súd rozhoduje samostatným výrokom rozsudku, a nie v rámci
rozhodovania o náhrade za spoluvlastnícky podiel. Povinnosťou súdu je z hľadiska povahy nárokov
a ich premlčania rozlišovať medzi nákladmi na nevyhnutnú opravu a údržbu veci a nákladmi, ktoré

neboli nevyhnutné, medzi nákladmi v bežnej záležitosti a v ostatných záležitostiach, medzi nákladmi,
s ktorými odporkyňa vyslovila súhlas (hoci aj konkludentne v zmysle ustanovenia § 35 ods. 1 OZ),
alebo ktoré navrhovateľ vynaložil bez takéhoto súhlasu; treba tiež zisťovať, či za trvania podielového
spoluvlastníctva došlo medzi navrhovateľom a odporkyňou k dohode o spôsobe úhrady týchto nákladov.
K investíciám tvrdených navrhovateľom prvostupňový súd účastníkov vypočuje a vykoná dôkazy na

prípadné ich tvrdenia. Potom jednotlivé dôkazy jednotlivo a v ich súhrne vyhodnotí podľa ust. § 132
O.s.p. a vo veci rozhodne a tiež aj o náhrade trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodní v zmysle ust. §
157 ods.2 O.s.p, aby bolo preskúmateľné musí sa vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťamia jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky
skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal.

V zmysle ust. § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne pri náhrade trov konania aj o trovách tohto odvolacieho
konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.