Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/359/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6214205879
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6214205879.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej,
v právnej veci žalobcu O. L. - ORBIS, so sídlom Vieska 41, 991 02 Dolná Strehová, IČO: 30 442
044, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Zvarom, so sídlom SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš, proti
žalovanému BCP BULLONERIA COLOMBO, s.r.o., so sídlom Pôtor 151, 991 03 Pôtor, IČO: 36 629

031, zastúpenému advokátom Mgr. Lukášom Radoským, so sídlom Na Hrebiehnu 16, 811 02 Bratislava,
o zaplatenie 6.298,14 Eur, o trovách konania, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Veľký Krtíš, č.k. 7Cb/142/2014-181 zo dňa 12. októbra 2106 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. 7Cb/142/2014-181 zo dňa 12. októbra 2016 v napadnutej
častivýrokuotrováchkonania menítak,žežiadnazostránnemánároknanáhradutrovprvostupňového
konania.

II. Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 3.068,03 Eur.
Zároveň v časti o zaplatenie sumy 3.230,11 Eur konanie zastavil a žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania vo výške 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca zobral žalobcu v sume 3.230,11 Eur späť, a preto v tejto
sume konanie v súlade s § 145 ods. 2 CSP zastavil. Vo zvyšku žalovanej sumy 3.068,03 Eur žalobe
vyhovel. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a uviedol,
že keďže mal žalobca vo veci plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania vo výške
100 %.

3. Žalovaný v zákonnej lehote podal vo výroku o trovách konania voči rozsudku odvolanie a žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania zmenil tak, že žiadna zo strán nemá
právo na náhradu trov konania. V odvolaní uviedol, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie
nie je zrejmé, akými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil, keď dospel k záveru, že žalobca mal
vo veci plný úspech. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil otázku pomeru úspechu strán vo veci

a následne nesprávne aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, pričom mal pri náhrade trov konania
vychádzať z ustanovenia § 255 ods. 2 CSP. Žalobca totiž nemal plný úspech vo veci, ako to súd
nesprávne uvádza vo svojom odôvodnení. Súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 3.230,11 Eur
zastavilakzastaveniukonaniadošlovdôsledkučiastočnéhospäťvzatiažaloby,tedazastaveniekonania
zavinil žalobca, nakoľko si v podanej žalobe uplatnil viac, ako mu umožňoval jeho hmotnoprávny nárok.
Žalovanýpoukázalnaustanovenie§256ods.1CSP,podľaktoréhomalsúdsprávnepriznaťžalovanému

náhradu trov konania zodpovedajúcu časti zastaveného konania, ktorá dokonca presahovala výšku
nároku, v ktorej bol žalobca v konaní úspešný, t.j. v sume 3.068,03 Eur. V danom prípade mal súd prvejinštancie pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania analogicky vychádzať z pomeru úspechu strán
vo veci. Na základe prakticky rovnakého pomeru úspechu žalobcu a žalovaného vo veci mal súd prvej
inštancie rozhodnúť, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, pričom takýto výrok by

zodpovedal aj zásade spravodlivosti. Žalobca podal žalobu na sumu 6.298,14 Eur a k späťvzatiu časti
žaloby pristúpil až pred posledným pojednávaním dňa 12.9.2016, preto priznanie náhrady trov konania
žalobcovi, by za takejto procesnej situácie bolo nanajvýš nespravodlivé.

4. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného a uviedol, že má za to, že výrok súdu prvej inštancie je

v súlade so zákonom, a preto žiada, aby odvolací súd vo veci rozhodol tak, že napadnutý rozsudok vo
výroku o trovách konania, ako vecne správny potvrdí. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov právneho
zastúpeniavodvolacomkonaníprotivýrokuotrováchkonaniazožalovanejsumyvovýške1navýšenejo
režijný paušál a 20 % DPH. Poukázal na to, že súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie o ustanovenie
§ 225 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Súd vzhľadom na zastavujúcu časť konania mal za to, že žalobca bol vo veci úplne úspešný, a preto

mu prináleží náhrada trov vo výške 100 % počítaná z upravenej hodnoty, ktorá bola predmetom súdneho
konania bezprostredne pred vyhlásením rozhodnutia vo veci samej. Zároveň uviedol, že s odkazom na
ustanovenie § 145 ods. 2 CSP, podľa ktorého o čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej, súd keď rozhodoval vo veci samej bol už viazaný písomným podaním žalobcu, ktorým
vzal čiastočne žalobu späť, a preto rozhodnutie o trovách konania je správne a má za to, že nie je možné

vo veci rozhodovať analogicky s odkazom na článok IV. ods. 1 základných princípov CSP.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015
Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379
CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, nenariadil

pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( § 385 ods. 1
CSP) a v zmysle ustanovenia § 388 CSP napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania zmenil tak,
že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov prvostupňového konania.

6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, žalobca si žalobou podanou dňa 25.7.2014 uplatnil proti

žalovanému právo na zaplatenie 6.298,14 Eur, ako úroky z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň
omeškania s platením vyfakturovaných súm, pričom v žalobe tvrdil, že úrok z omeškania bol zmluvnými
stranami dohodnutý. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č.k. 7Cb/142/2014-82 zo dňa 1.apríla
2015 tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100 % potrebných
na účelné uplatňovanie práva. Tento rozsudok na základe podaného odvolania žalobcom Krajský súd v

Banskej Bystrici uznesením č.k. 41Cob/413/2015-159 zo dňa 31.mája 2015 zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. V uznesení odvolací súd vyslovil názor, že nárok žalobcu nie je premlčaný,
avšak medzi stranami konania nedošlo k dohode ohľadne výšky úrokov z omeškania, a preto žalobcovi
prináleží len zákonný úrok z omeškania. Na základe právneho názoru vysloveného odvolacím súdom,
súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní rozhodol napadnutým rozsudkom, pričom vyhovel žalobe

v sume 3.068,03 Eur, ktorá suma prislúcha zákonnému úroku z omeškania a v sume 3.230,11 Eur
konanie zastavil, nakoľko žalobca zobral svoju žalobu v tejto časti čiastočne späť. Súd prvej inštancie
priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100% , pričom žalovaný s výrokom o trovách
konania nesúhlasí, a preto ho napadol odvolaním.

7. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácie konania,
ak by boli v neprospech strany.

8. Podľa ustanovenia § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

9. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci.

10. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.11. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane.

12. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. V danom
prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 6.298,14 Eur, pričom žalobca bol úspešný len v sume
3.068,03 Eur. Vo zvyšnej časti žaloby, v sume 3.230,11 Eur úspešný nebol, aj keď v tejto časti sám využil
svoje dispozičné právo nakladať so žalobou a zobral v tejto časti žalobu späť. Odvolateľ správne tvrdil,

že v zmysle § 256 ods. 1 CSP by mu vzniklo právo na náhradu trov konania v časti, v ktorej bolo konanie
zastavené, nakoľko zastavenie konania zavinil žalobca. Žalobca síce správne tvrdí, že ohľadne trov
konania môže byť len jeden výrok o trovách konania, avšak v rámci tohto výroku je nutné vysporiadať
sa s celým predmetom konania, čo v danom prípade bola už uvedená suma 6.298,14 Eur. Je nesporné,
že suma, v ktorej bolo žalobe vyhovené predstavuje zo žalovanej sumy 48,71 % a suma, v ktorej bolo
konanie zastavené, predstavuje 51,29 %. Nakoľko žalobca zavinil čiastočné zastavenie konania, súd

prvej inštancie mal vo výroku o trovách konania túto skutočnosť zohľadniť v samotnom výroku o trovách
konania. Z tohto dôvodu mal postupovať podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP a mal zohľadniť pomer
úspechu strán konania. Nakoľko žalovaný má v konaní len nepatrný úspech, o nároku na náhradu trov
konania mal okresný súd rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania v
súlade s § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 262 ods. 1 CSP s tým, že žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný má voči

žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

15. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).