Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. január 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/282/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113239800
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5113239800.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej, sudcov

JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: M. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. XXXX/X, XXX XX D., zastúpeného JUDr. Ľubomírom Krajným, advokátom so sídlom N.. A. S.
XX/XX-XXX, XXX XX W. A., proti žalovanému: Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1,
010 01 Žilina, IČO: 00 321 796, o obnovu konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Žilina č. k. 25C/314/2013-240 zo dňa 29. 03. 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 25C/314/2013-240 zo dňa 29. 03. 2016 potvrdzuje.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh žalobcu na obnovu konania podaný podľa § 228
a nasl. O.s.p. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa svojím návrhom zo dňa 26.11.2013
domáhal obnovy konania ukončeného rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 8C/154/2005-160 zo dňa
22.09.2010, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/50/2011 zo dňa 23.03.2011,
ktorý nadobudol právoplatnosť 25.05.2011. Dôvodom obnovy konania mala byť skutočnosť, že v čase
uzavretia nájomnej zmluvy k nehnuteľnosti - podchodu, ktorá bola dôvodom pre vydanie rozsudkov v

základnom konaní, nebol žalovaný vlastníkom nehnuteľnosti. Na účely uvedeného žalobca poukazoval
na ustanovenie § 228 ods. 1 písm. b) O.s.p. a v tomto kontexte na dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v
základnom konaní a môžu mu privodiť priaznivejšie rozhodnutie. Priamo v návrhu na obnovu konania
žalobca poukázal na list Správy katastra Žilina zo dňa 06.05.2013, z ktorého vyplýva, že protokol
uzavretý medzi Technickými službami Mesta Žilina, v likvidácii a Mestom Žilina nie je evidovaný v archíve
Správy katastra, pretože neobsahuje potrebné náležitosti na zápis do katastra. Žalobca poukazoval
aj na list Mesta Žilina zo dňa 28.08.2013, podľa ktorého mal žalovaný nadobudnúť vlastnícke právo

podľa § 2 ods. 2 a 6 zákona č. 138/1991 Z. z. Tieto listinné dôkazy okresný súd neakceptoval, keďže
vlastnícke právo žalovaného k nehnuteľnosti vzniklo dňom účinnosti zákona č. 138/1991 Z. z. Žalobca
ďalejvpriebehukonaniaonávrhunaobnovukonaniapoukázalnalistŽeleznícSR,ktorélenkonštatovali
vlastnícke právo k pozemku pod stavbou, od ktorej odvodzoval svoje práva žalovaný v základnom
konaní; naviac tento dôkaz bol predložený po uplynutí trojročnej lehoty na podanie
návrhu na obnovu konania. Posledný dôkaz predložený rovnako po uplynutí trojročnej objektívnej lehoty
poukazoval na fakt, že Mesto Žilina nemalo byť vlastníkom sporného podchodu; ďalšia pripojená listina o

nezaradení majetku na dražbu však údaj, že stavba spadala pod režim uvedeného listu, neobsahovala.
Napokon súd prvej inštancie poukázal na fakt, že podmienkou pre vyhovenie návrhu podľa § 228 ods. 1
písm. b) O.s.p. je aj spôsobilosť daného dôkazu privodiť žalobcovi priaznivejšie rozhodnutie vo veci. V
konaní nebolo preukázané, že by žalovaný nebol vlastníkom nehnuteľnosti minimálne od 18.12.1997.Ak žalobca nie je povinný platiť žalovanému nájomné, vznikla by mu povinnosť vydať bezdôvodné
obohatenie.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia
a vrátenia veci na ďalšie konanie.
4. Uviedol, že žalovaný nadobudol sporný podchod až na základe odovzdávacieho protokolu dňa
01.12.1991, a nie účinnosťou zákona č. 138/1991 Zb. dňa 01.05.1991. Vyjadril presvedčenie, že dodržal
subjektívnu lehotu na podanie návrhu na povolenie obnovy konania. V priebehu pôvodného konania boli

všetci jeho účastníci presvedčení, že Mesto Žilina je vlastníkom nehnuteľnosti. Potenciálne priaznivejšie
rozhodnutie videl žalobca v tom, že aktuálne je voči nemu vedená exekúcia na vymoženie judikovanej
pohľadávky a na živobytie mu ostáva suma životného minima.

5. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne.

6. Konštatoval, že vlastnícke právo k podchodu nadobudol účinnosťou zákona č. 138/1991 Z. z. a
stotožnil sa s argumentáciou súdu prvej inštancie uvedenou v napadnutom rozhodnutí. Podstatnou
náležitosťou návrhu na obnovu konania je vymedzenie dôvodu, ktorým mala byť možnosť vykonania
dôkazu, ktorý nemohol byť vykonaný v základnom konaní (§ 228 ods. 1 písm. b) O.s.p.). Sporné dôkazy,
na ktoré žalobca poukázal existovali už v čase rozhodovania súdu v základnom konaní, preto treba

považoval obnovu konania za neopodstatnenú.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP, viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) a bez
nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP

toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

8. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti Civilného sporového poriadku (zákon
č. 160/2015 Z. z., účinný od 01.07.2016), bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú úpravu (§ 470
ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie a strán sporu zostali zachované

(§ 470 ods. 2 CSP). Z uvedeného dôvodu odvolací súd použil pri odôvodňovaní rozhodnutia aj novú
terminológiu - označenie „žalobcu“ a „žalovaného“ namiesto pojmov „navrhovateľ“, „odporca“, ako sa to
uvádza v napadnutom uznesení. Rovnako vychádzal aj z novej regulácie žaloby o obnovu konania, o
ktorej rozhoduje súd rozsudkom (§ 414 CSP), a preto aj v prípade potvrdzujúceho rozhodnutia
musel súd druhej inštancie rozhodnúť v tejto veci rozsudkom.

9. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. (účinné

v čase rozhodnutia okresného súdu; aktuálne sú kritériá odôvodnenia uznesenia predmetom úpravy §
236 CSP). Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň
poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na
konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

10. Žiada sa uviesť, že žaloba na obnovu konania (za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku
„návrh na obnovu konania“) predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má povahu výnimky zo
zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. Vzhľadom na to je jeho prípustnosť vo viacerých
smeroch obmedzená. Narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne
skončená meritórnym rozhodnutím, musí byť vyvážená sprísnenými podmienkami prípustnosti - to platí

o všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch. Možno nimi napadnúť len právoplatné rozhodnutie
z taxatívne stanovených dôvodov a v presne určenej lehote, ktorej zmeškanie má za následok procesnú
preklúziu práva podať takýto opravný prostriedok, teda aj žalobu na obnovu konania.

11. Vzhľadom na vymedzenie dôvodov obnovy konania a okresným súdom zaujatým stanoviskom k

čiastočnej oneskorenosti podaného návrhu zameral odvolací súd svoju pozornosť na preskúmanie
týchto konkrétnych procesných skutočností.12. Z právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku, za ktorého účinnosti žalobca svoj návrh (žalobu)
podal, vyplýva povinnosť podať návrh v subjektívnej lehote troch mesiacov, ktorá je ohraničená
objektívnou trojročnou lehotou. Obdobné pravidlá sú obsiahnuté aj v súčasnej úprave Civilného

sporového poriadku. Vzhľadom na fakt, že pôvodné rozhodnutie vydané v základnom konaní nadobudlo
právoplatnosť dňa 25.05.2011, bola doba uplatnenia nároku podľa § 228 a nasl. O.s.p. ohraničená
dátumom 25.05.2014. Návrh podal žalobca dňa 26.11.2013, teda včas. Akékoľvek ďalšie dôvody obnovy
konania podľa § 228 O.s.p. prezentované po 25.05.2014 preto nebolo možné akceptovať, ako na
to správne poukázal okresný súd. Odvolací súd nespochybňuje možnosť dopĺňania a spresňovania

skutkových tvrdení žalobcu, avšak pokiaľ ide o vymedzenie dôvodu obnovy konania, tento je prísne
naviazaný na dodržanie trojročnej lehoty, ktorej zmeškanie nemožno nijako odpustiť.

13. Vzhľadom na uvedené potom krajský súd hodnotil žalobu na obnovu konania, pokiaľ ide o jej
opodstatnenosť len v kontexte dôvodov tvrdených v podaní zo dňa 26.11.2013, doručenom okresnému
súdu v ten istý deň, keďže všetky ďalšie doplňujúce skutočnosti prezentoval žalobca po uplynutí

trojročnej objektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania. Žalobca vo svojom
návrhu na obnovu konania spochybnil vlastnícke právo žalovaného k nehnuteľnosti, v spojitosti s ktorou
bolo rozhodované o nároku na nájomné v základnom konaní. Novým dôkazom, na ktorý poukazoval
žalobca, mal byť list Správy katastra Žilina zo dňa 06.05.2013 adresovaný zástupcovi žalobcu, v ktorom
sa uvádza, že „Protokol medzi Technické Služby mesta Žilina, v likvidácii a Mestom Žilina nie je

evidovanývarchíveSprávykatastraŽilina,nakoľkoneobsahujepotrebnénáležitostinazápisdokatastra
nehnuteľností“.

14. Podstatou aktuálneho konania bolo posúdenie spôsobilosti žalobcom označeného dôkazu (teda
listu Správy katastra zo dňa 06.05.2013) zvrátiť správnosť právoplatného a vykonateľného rozsudku a

privodiť tak priaznivejšie rozhodnutie žalobcovi vo veci samej.

15. Daný dôkaz mal z pohľadu odvolateľa negovať závery okresného súdu a krajského súdu prijaté
v základnom konaní, konkrétne v predbežnej otázke vlastníckeho práva žalovaného k nehnuteľnosti.
List, na ktorý upriamil pozornosť žalobca vo svojom návrhu, hodnotil krajský súd v zmysle pravidiel

pre hodnotenie dôkazov (článok 15 CSP) - nie však jeho materiálny obsah z hľadiska meritórneho,
ale spôsobilosť tohto jediného a konkrétneho dôkazu podstatným spôsobom ovplyvniť náhľad súdu na
predmet sporu.

16. Žiada sa uviesť, že dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo
(§ 191 ods. 1 CSP). Do 36. 06. 2016 upravovalo tento postup súdu ust. § 132 O.s.p. Hodnotením
dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a
dôležitostiprerozhodnutie.Súdprihodnotenídôkazovvzásadeniejeobmedzovanýprávnymipredpismi
v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu

zásada voľného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu, ktorého podkladom sú dôkazy nesprávne
vyhodnotené, môže byť prípadne z tohto dôvodu vecne nesprávne, avšak táto skutočnosť sama osebe
nezakladá ani prípustnosť dovolania. Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania (teraz strany) vyjadrovať

sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípade sa dožadovať ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).

17. V duchu uvedených zásad pristúpil odvolací súd k hodnoteniu danej listiny označenej ako dôkaz,
ktorý nebolo možné vykonať v pôvodnom konaní. Na rozdiel od dôvodu obnovy konania podľa § 228 ods.

1 písm. a) O.s.p. (aktuálne § 397 písm. a) CSP) ide o procesnú situáciu, keď strana riadne splnila svoju
povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda riadne označila dôkaz, ktorý navrhla vykonať, avšak
z objektívnych dôvodov takýto dôkaz nebolo v pôvodnom konaní možné vykonať. Ako typické príklady
možno uviesť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav svedka, ktorý neumožňuje jeho výsluch, či stratu
alebo zničenie listiny. Ak sa po právoplatnom skončení veci ukáže, že v pôvodnom konaní navrhnutý

dôkaz už možno vykonať, a zároveň je tento dôkaz spôsobilý privodiť strane oprávnenej na podanie
žaloby na obnovu konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci, pôjde o typický príklad dôvodu obnovy
konania podľa § 397 písm. b) CSP. Z obsahu podaného návrhu na obnovu konania je zjavné, že žalobca
poukázal na nový dôkaz, nie na dôkaz, ktorý by bol už označený v pôvodnom konaní a ktorý bynebolo možné vykonať. Dôvod obnovy konania na základe takéhoto nového dôkazu spadá pod režim
§ 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. (aktuálne § 397 písm. a) CSP). Vzhľadom na to, že žalobca nemusí svoj
uplatnený nárok aj právne kvalifikovať (zásada iura novit curia), krajský súd posúdil prezentovaný dôvod

obnovy konania aj v kontexte § 397 písm. a) CSP a zistil, že podmienky pre povolenie obnovy
konania v prejednávanej veci neboli splnené. Ak malo byť totiž dôkazom vyjadrenie Správy katastra
Žilina (ktoré v zmysle vyššie formulovaných zásad o neposudzovaní materiálnej váhy dôkazu na účely
rozhodnutia v základnom konaní krajský súd nehodnotil), také vyjadrenie mohlo byť prístupné už v
základnom konaní. Súd si ho mohol na základe návrhu procesnej strany vyžiadať. Ak súd takýto dôkaz

v konaní o veci samej nevykonal, stalo sa tak zavinením strany sporu, čo z uvedených dôvodov nemôže
založiť dôvod pre zvrátenie účinkov právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku, na základe tak závažného
procesného nástroja ako je žaloba na obnovu konania.

18. Odvolací súd na základe vyššie formulovaných úvah neposúdil nárok žalobcu ako opodstatnený.
Zároveň považoval za nevyhnutné poukázať na fakt, že v danej fáze konania súdu neprislúchalo

vykonávať rozsiahle dokazovanie ohľadom preukázania vlastníckeho práva žalovaného k spornej
nehnuteľnosti, ale iba zhodnotiť procesné podmienky pre povolenie obnovy konania, ktoré sú (vzhľadom
na obsah podaného návrhu) viazané na konkrétny nový dôkaz spôsobilý privodiť žalobcovi priaznivejšie
rozhodnutie vo veci. Hodnotenie splnenia podmienok podľa zákona č. 138/1991 Zb. prislúchalo súdu v
konaní o veci samej, preto v tejto otázke súd druhej inštancie ďalej svoje úvahy nemienil rozvíjať.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému ako úspešnej procesnej strane nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania pred súdom druhej inštancie
rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2

CSP).

20. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).