Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. február 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/195/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114205115
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2114205115.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.
Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection s.r.o.,
Šoltésovej č. 14, Bratislava, IČO: 47 150 513, zastúpeného splnomocnencom: SOUKENÍK - ŠTRPKA,
s.r.o. Šoltésovej č. 14, Bratislava, proti žalovanému: T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. G. č. XXX, o
zaplatenie 394,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA

PRÁV SPOTREBITEĽOV, Šafárikovo nám. č. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, zastúpeného JUDr.
Patrikom Podhorským, advokátom, Zámocká č. 36, Bratislava, proti rozsudku Okresného súdu Trnava
zo dňa 20. mája 2015, č.k. 22C/4/2014-87, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov konania vedľajšieho účastníka
m e n í tak, že občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom
Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, je povinné zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho

zastúpenia v sume 35,54 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám právneho
zástupcu žalobcu.

II. Žalobca má voči občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so
sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 394,78 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 75,65 eura od
26.02.2011 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 185,57 eura od 26.03.2011 do zaplatenia, vo
výške 9,5% ročne zo sumy 131,06 eura od 26.04.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy
2,50 eura od 26.05.2011 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok

I.), povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 87,02 eura a náhradu iných
trov konania v sume 23,50 eura k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku (výrok II.) a súčasne vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 35,54 eura do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku (výrok III.).

2. Rozhodnutie v časti uloženia povinnosti vedľajšiemu účastníkovi zaplatiť žalobcovi náhradu trov
právneho zastúpenia súd právne odôvodnil použitím ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 147 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), vychádzajúc pritom zo zásady úspechu v spore, keď
vedľajší účastník (ktorým je už iba v časti trov konania), vystupujúci na strane neúspešného žalovaného
je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania zavinených týmto občianskym združením, ktoré
vstúpilo do konania bez toho, aby malo vedomosť o tom, čo je predmetom tohto súdneho konania a či

je tu vôbec ochrana spotrebiteľa potrebná a po zistení, že predmetom konania je iba zaplatenie ceny
za poskytnuté služby občianske združenie oznámilo, že z konania vystupuje. Za dobu účasti v konaníako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného však jeho zavinením vznikli trovy konania na strane
žalobcu, ktorý k jeho vstupu podal písomné vyjadrenie a namietal jeho neprípustnosť. Preto súd prvej
inštancie uložil občianskemu združeniu povinnosť nahradiť žalobcovi takto vzniknuté trovy právneho

zastúpenia za jeden úkon právnej služby a to podanie písomného vyjadrenia zo dňa 27.01.2015 v
sume 35,54 eur, keď síce v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. by žalobcovi prislúchala suma vyššia, ale súd
nemohol jeho návrh prekročiť.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku III, týkajúcemu sa priznania žalobcovi trov právneho

zastúpenia proti vedľajšiemu účastníkovi v sume 35,54 eur, podalo v zákonnej lehote odvolanie
občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV s návrhom, aby odvolací súd
zmenil napadnutý výrok a žalobcovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia proti vedľajšiemu
účastníkovi. Mal za to, že súd nesprávne právne posúdil vec, keďže vedľajší účastník v predmetnom
zmluvnom vzťahu nijako nevystupoval, nebol zmluvnou stranou a žiadne povinnosti na seba neprevzal,
súd ho preto nemohol zaviazať k náhrade trov konania, pretože takýto spôsob vyrovnania medzi

účastníkmi nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Vedľajší účastník žiadnym úkonom nenavýšil
trovy konania a jeho vstup nijako konanie neovplyvnil. Vedľajší účastník už v čase rozhodovania ani
nebol účastníkom konania, pretože z neho vystúpil. Súdu vytkol tiež nedostatočné odôvodnenie svojho
rozhodnutia a tiež to, že o jeho povinnosti nahradiť trovy rozhodol rozsudkom, hoci tak mal urobiť
uznesením.

4. K podanému odvolaniu občianskeho združenia sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok
v napadnutej časti z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Mal za to, že vedľajší účastník ani nemal
právo v konaní vystupovať pre nesplnenie základnej podmienky, ktorou je vyjadrený súhlas účastníka,
na ktorého strane chce vedľajší účastník vystupovať, keď zákon svojvoľný vstup vedľajšieho účastníka

do konania neumožňuje. Poukázal tiež na účelovosť automatických vstupov občianskeho združenia do
konania a to v zastúpení právnym zástupcom bez toho, aby vopred vedelo o konkrétnych okolnostiach
sporustým,žepotomjeotázne,čiúčelomtakýchtovstupovdokonaníjeochranaspotrebiteľaalebozisk.
Navyše z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie ako aj z právnych predpisov Slovenskej republiky
jasne vyplýva, že všeobecné súdy sú povinné ex offo prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky v

spotrebiteľských zmluvách a preto aj vyjadrenia právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v konaniach
nie sú pre spotrebiteľa žiadnou pridanou hodnotou.

5. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia

jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala oprávnená osoba,
teda strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) a to včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.,

ktorý bol účinný v čase podania odvolania, aktuálne § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému bolo v tom čase odvolanie prípustné (§ 202 O.s.p., § 470 ods. 2 veta prvá CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie
mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel
k záveru, že odvolanie občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV nie

je dôvodné, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je vecne správne.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 22C/4/2014 bolo zaplatenie sumy
394,78 eur s príslušenstvom ako suma neuhradených záväzkov žalovaného zo Zmluvy o pripojení,
uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 17.12.2008. Predmetom odvolacieho

konania je preskúmanie správnosti iba III. výroku rozsudku súdu prvej inštancie, teda v časti uloženia
povinnosti vedľajšiemu účastníkovi zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 35,54
eur. Vzhľadom na uvedené sú účastníkmi odvolacieho konania iba žalobca a občianske združenie
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV.

8. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že po začatí konania občianske združenie VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV doručilo súdu prvej inštancie dňa 30.12.2004 oznámenie o svojom
vstupe do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného. V podaní uviedlo, že žiada o doručenie
návrhu na začatie konania vo veci samej spolu s prílohami a súvisiacimi podaniami, vyslovilo súčasnesúhlas s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania a v prípade nariadeného pojednávania sa z
dôvodu hospodárnosti ospravedlnilo z neúčasti s tým, že ak je už konania k uvedenému dňu jeho
vstupu do konania právoplatne skončené, požiadal o zaslanie vyrozumenia. Žalobca po obdržaní

tohto oznámenia podal dňa 27.01.2015 písomné vyjadrenie k účasti vedľajšieho účastníka v konaní a
jeho vstup namietol. Súd prvej inštancie však už o prípustnosti jeho vstupu do konania nerozhodoval
vzhľadom k skutočnosti, že dňa 09.02.2015 občianske združenie oznámilo, že z konania vystupuje,
nakoľko predmetom konania je iba zaplatenie faktúr za poskytnuté telekomunikačné služby. Následne
súd vo veci rozhodol tak, že žalobe vyhovel a o trovách konania rozhodol aplikujúc zásadu úspechu

podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorej neúspešného žalovaného zaviazal k náhrade trov konania
úspešného žalobcu a súčasne vedľajšieho účastníka zaviazal zaplatiť žalobcovi ním zavinené trovy
právneho zastúpenia.

9. Podľa § 93 O.s.p. v znení účinnom ku dňu 30.12.2004, ako vedľajší účastník môže sa popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ

nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je
( 1) Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú
prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh ( 2). V konaní
má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho
úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých

okolností ( 3).

10. Podľa § 147 ods. 1 O.s.p. účastníkovi alebo jeho zástupcovi súd uloží, aby uhradili trovy konania,
ktoré by inak neboli vznikli, ak ich spôsobili svojím zavinením alebo ak tieto trovy vznikli náhodou, ktorá
sa im prihodila.

11. Ako vyplýva z citácie ust. § 93 O.s.p. v znení účinnom v rozhodnom čase, vystúpenie vedľajšieho
účastníka z konania nepodliehalo splneniu žiadnych osobitných podmienok a vedľajší účastník tak
mohol z konania vystúpiť kedykoľvek jednoduchým oznámením tohto jeho zámeru s tým, že okamihom
doručenia oznámenia o vystúpení z konania jeho postavenie vedľajšieho účastníka v konaní zaniklo.

V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že vzhľadom k jeho oznámeniu o vystúpení zo dňa
09.02.2015 v čase rozhodovania súdu o povinnosti nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia v
sume 35,54 eur už občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV síce
nebolo vedľajším účastníkom tohto konania avšak je nepochybné, že v čase podania písomného
vyjadrenia žalobcu zo dňa 27.01.2015, týmto účastníkom konania bolo. V tejto súvislosti odvolací súd

poznamenáva, že boli splnené všetky podmienky na vstup vedľajšieho účastníka do konania podľa
vtedy účinnej právnej úpravy, keďže v tom čase vstup nebol podmienený súhlasom hlavného účastníka.
Účastníkom konania sa teda občianske združenie stalo dňom oznámenia vstupu do konania 30.12.2014
a bolo ním až do 09.02.2015, pričom úkon právnej služby právneho zástupcu žalobcu zo dňa 27.01.2015
bol realizovaný za trvania vedľajšieho účastníctva a to výlučne vo vzťahu k nemu. Nemožno pritom

považovaťtrovyžalobcutaktovzniknutéza1úkonprávnejslužbyakoneúčelnevynaložené,pretožeinak
ako písomným podaním nemohol žalobca podať návrh na rozhodnutie súdu o (ne)prípustnosti vstupu
vedľajšieho účastníka do konania v zmysle § 93 ods. 1 veta druhá O.s.p. Ak teda žalobca podal písomný
a riadne odôvodnený návrh na rozhodnutie súdu o neprípustnosti vedľajšieho účastníctva, bolo potrebné
sa v konaní s týmito trovami vysporiadať.

12. V civilnom procese sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za výsledok
alebo zodpovednosti za zavinenie alebo náhodu. Z obsahu spisu vyplynulo, že občianske združenie
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV vznik týchto trov zavinilo z dôvodov uvádzaných
už súdom prvej inštancie. Neobstojí argument odvolateľa, že súd ho nemohol zaviazať k náhrade

trov konania pretože nebol zmluvnou stranou, žiadne povinnosti na seba neprevzal a takýto spôsob
vyrovnania medzi účastníkmi nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Odvolací súd uvádza, že
povinnosť nahradiť trovy konania v určitých prípadoch ťaží aj vedľajšieho účastníka, ktorý záver vyplýva
z ust. § 93 ods. 3, podľa ktorého má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník,
koná však iba sám za seba. V prejednávanej veci však bola namieste aplikácia ust. § 147 ods. 1 O.s.p.,

ktoránezávisíodúspechualeboneúspechukonkrétnejstranyvsporealeideoosobitnýprípad,kedysúd
uloží náhradu trov konania vzniknutých účastníkovi alebo štátu, ktoré by inak neboli vznikli. Podmienkou
tu je, že trovy boli spôsobené zavinením účastníka, alebo jeho zástupcu, ktorému sa náhrada trov
ukladá, resp. že tieto trovy vznikli náhodou, ktorá sa im prihodila. Odvolací súd sa nestotožnil s názoromodvolateľa, že on trovy konania nenavýšil a jeho vstup nijako konanie neovplyvnil, keď naopak, zhodne
so súdom prvej inštancie bol odvolací súd toho názoru, že odvolateľ bol v čase vzniku trov účastníkom
konania a tieto trovy vznikli jednoznačne jeho zavinením, keď sú dôsledkom neuváženého postupu

občianskeho združenia v konaní (jeho nesprávneho rozhodnutia ohľadom vstupu do takého súdneho
konania, ktorého v konečnom dôsledku toto občianske združenie nemalo záujem sa zúčastniť), pričom
niet žiadneho dôvodu, pre ktorý by mal takto vzniknuté trovy žalobcu znášať v spore inak neúspešný
žalovaný, ktorý sa o ich vznik nijako nepričinil. Takýto postup by bol v zrejmom rozpore so zásadou
spravodlivosti občianskeho súdneho konania a nie je vylúčené ani jeho posúdenie v rozpore so zásadou,

zakotvenou v § 2 O.s.p., v zmysle ktorého bol súd povinný dbať okrem iného na to, aby sa práva
nezneužívali na úkor iných osôb.

13. Keďže odvolacie dôvody žalobcu boli neopodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky v
postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380
ods. 2 CSP) a po zistení, že výška takto žalobcovi prisúdených trov právneho zastúpenia je v súlade

s právnymi predpismi´, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne
správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP s tým, že jeho výrok zmenil iba z dôvodu, že okresný súd
nesprávne tento subjekt označil za vedľajšieho účastníka, hoci v čase rozhodovania súdu prvej inštancie
už toto združenie vedľajším účastníkom nebolo.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal proti
občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV právo na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu.

15. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).