Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. február 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/193/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514218603
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1514218603.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu

JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: E. F., L. B. N.. Č.. X,
L. proti odporkyni: G. F., K.. R., L. B. N.. Č.. X, L., o rozvod manželstva, na odvolanie manželky proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave z 9. februára 2016, č. k. 15C/365/2014-54, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo účastníkov konania rozviedol a žiadnemu z
účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa
XX.XX.XXXX, z ich manželstva pochádzajú dve deti, ktoré sú už plnoleté. Manželstvo účastníkov
konania si neplní svoje zákonné funkcie, pretože netvorí harmonické spoločenstvo, v ktorom by
manželia žili vo vzájomnej zhode poskytujúc si pomoc a podporu, pričom vzájomné správanie manželov
má za následok aj narušenie vzťahov s plnoletými deťmi. Za príčinu rozvratu a odcudzenia súd prvej
inštancie považoval rozdielne povahové vlastnosti účastníkov, rozdielne názory a požiadavky na

partnerský a rodinný život, neochotu vzájomne sa prispôsobiť. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval,
že účastníci počas konania neprejavili záujem o obnovenie vzťahov, otvorene prejavujú voči sebe
nevraživosť, zo strany navrhovateľa ide o zásadný odpor voči manželke, z jej strany zase minimálne
o ľahostajnosť. Z postojov manželky ako druhej účastníčky konania je zrejmé, že má záujem len o
formálne zachovanie manželstva, nie o skutočné obnovenie jeho funkcií. Zo zisteného skutkového stavu
sa súdu prvej inštancie javil rozvrat manželstva ako hlboký a trvalý. S poukazom na tieto závery súd
prvej inštancie postupoval podľa § 23 ods. 1 Zák. o rodine a manželstvo účastníkov konania rozviedol.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie manželka. Uviedla, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V odvolaní namietala, že s
navrhovateľom sa poznali od jej 18 rokov, manželstvo uzavreli po 5 ročnej známosti a po zrelých
úvahách, navrhovateľ bol jej prvou vážnou známosťou. S navrhovateľom žili 32 rokov bez akéhokoľvek
nedorozumenia,počastohtoobdobiasacelý životvzorne staralaorodinu.Poukázalanavekúčastníkov
a ich zdravotný stav. Má za to, že príčinou súčasného stavu ich manželstva sú aj psychické problémy
navrhovateľa, ktoré on sám nevie reálne posúdiť. Vyslovila názor, že manželstvo je zväzok na celý život,

manželia by mali zostať spolu aj v dobrom a v zlom, hlavne vzhľadom na ich vek, kedy je vzájomná
pomoc a pochopenie nenahraditeľné. Keďže má za to, že jej manželstvo s navrhovateľom nie je natoľko
rozvrátené, že by sa ich vzťah nedal napraviť, má záujem o jeho zachovanie aj naďalej.4. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Podľa
navrhovateľa odporkyňa uvádza v odvolaní klamstvá, za posledných 15 rokov ho podvádzala, klamala,
za spoločné peniaze si kúpila 1/2 dedičského domu, jeho uviedla ako bremeno, rovnako tak za spoločné

peniaze si kúpila aj auto, od ktorého mu odmietla odovzdať kľúče, opakovane na neho privolala políciu
alebo syna. Za posledných 14 rokov mu nebola schopná povedať, že chce žiť s ním ako normálna
manželka. Navrhovateľ sa vyslovil, že manželku vníma ako zlého, zákerného človeka, na ktorého sa
nemôže ani pozrieť, nieto s ním žiť.
5. Podľa § 396 Civilného mimosporového poriadku zák. č. 161/2015 Z.z. účinného od 01.07.2016

(ďalej len „C.m.p.“) ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom odvolania, nie však jeho dôvodmi (§ 379 C.s.p., v spojení
s §§ 65, 66 C.m.p.), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel
k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny.
7. Obsahom manželského zväzku sú vzájomné práva a povinnosti, ktoré by mali manželia vo svojom

správaní rešpektovať a dodržiavať v záujme fungovanie manželstva ako harmonického a trvalého
životného spoločenstva. Ich uplatňovanie v manželstve predpokladá zachovávanie úcty, uznania,
vážnosti, schopnosti obojstrannej tolerancie, vzájomnej citovej náklonnosti a pochopenia potrieb a
záujmov toho druhého, a to pri rešpektovaní danosti povahových vlastností a názorových rozdielností.
8. Súd prvej inštancie vykonal v prejednávanej veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho

základe zistil správne skutočný stav veci a vec po právnej stránke aj správne posúdil. Odvolací súd sa
stotožňujesozáveromsúduprvejinštancie,žezákonnépodmienkyprerozvodmanželstvavyplývajúcez
ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine boli splnené, keďže manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené
a nemôže plniť svoj účel, ktorým je harmonické a trvalé spoločenstvo muža a ženy. Obsah odvolania
manželky navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie z hľadiska

odvolacích dôvodov v ňom uvedených, ani z hľadiska ostatných prípustných odvolacích dôvodov (§ 365
ods. 1, 2 CSP), pričom ani v odvolacom konaní odvolateľka neuviedla také nové skutkové tvrdenia a
nepredložila také dôkazy, ktorý by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutočného
stavu veci, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil
svoje rozhodnutie.

9. Záver súdu prvej inštancie, že vzťahy medzi manželmi sú trvale a vážne narušené a manželstvo
neplní svoje zákonné funkcie, má podľa odvolacieho súdu dostatočnú oporu vo výsledkoch vykonaného
dokazovania, na základe ktorých možno spoľahlivo vyvodiť stratu citovej náklonnosti zo strany
navrhovateľa voči odporkyni a s tým spojené jeho odcudzenie, a ako sám uvádza až „odpor“ voči nej.
Preto i odvolací súd zastáva názor, že nie je reálny predpoklad, že by mohlo dôjsť k plnohodnotnému

obnoveniu manželského spolužitia účastníkov konania. Zistené skutočnosti, ako i listinný dôkaz
(oznámenie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava - Agenda poradensko-psychologických
služieb Bratislava V z 09.09.2015) svedčia o tom, že zo strany navrhovateľa nie je záujem o
obnovu manželského spolužitia, účastníci konania sa v manželstve neriadia pravidlami správania
predpokladajúcimi riadne fungovanie manželstva, a ich porušovanie vyústilo do takého rozvratu vzťahov

medzi manželmi, pre ktoré už manželstvo neplní svoj účel daný ustanovením § 1 ods. 2 Zákona
o rodine spočívajúci vo vytvorení harmonického a trvalého životného spoločenstva. Jednostranný
citový vzťah odporkyne k navrhovateľovi, ktorý verbálne deklaruje, sám o sebe reálne predpoklady
pre ďalšie perspektívne fungovanie manželstva nezakladá. Treba tiež uviesť, že v priebehu konania
bol poskytnutý dostatočný časový priestor na vyriešenie manželskej krízy účastníkov a obnovenia

manželského spolužitia, keď súd prvej inštancie sa usiloval o zmierenie účastníkov a odstránenie
príčin rozvratu, ale bezvýsledne. Výsledky vykonaného dokazovania, najmä vzhľadom na úplné citové
odcudzenie navrhovateľa k manželke, svedčia o tom, že nejde o dočasnú krízu, ktorú by bolo možné
časom preklenúť a tento nepriaznivý stav a vývoj vzťahov zvrátiť, keď ani od podania návrhu na rozvod
dňa 21.07.2014 nedošlo doposiaľ k žiadnemu pozitívnemu posunu vo vzájomnom spolužití. Rozvrat

vzťahov medzi účastníkmi sa v súčasnosti javí aj odvolaciemu súdu ako nezvratný, a s ohľadom na
zhodnotenieintenzityadĺžkydobynarušeniavzťahovodvolacísúdpoukazujenato,žeďalšiezotrvaniev
manželskom zväzku by len prispelo k prehlbovaniu manželskej krízy a pretrvávaniu napätia vo vzťahoch
medzi manželmi, čo má nepochybne negatívny vplyv i na vzťahy medzi plnoletými deťmi účastníkov. V
konaní pritom nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by dôvodne nasvedčovali tvrdeniu, že by zo strany

navrhovateľa išlo o jednorazové a skratové konanie spôsobené výlučne jeho psychickými problémami,
ako to prezentuje odvolateľka.
10. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil
podľa § 387 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., v spojení s §
52 C.m.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu.
12. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v

dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh
(§ 428 CSP).