Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Pezinok
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Ján Stanček
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 26Cb/162/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710205953
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Stanček
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2016:1710205953.3
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci žalobcu Q. K. Q. G.
D., S..D.., D. D. A.. XX. S. X/A, XXX XX J., W. : XX XXX XXX proti žalovanému J. B. D., S..D.., D. D.
XXX XX O. XXX, W. : XX XXX XXX o zaplatenie odplaty vo výške 395,01 eura s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie zastavuje.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov súdneho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou zo dňa 17.05.2010 doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.05.2010 žalobca žiadal, aby súd
deklaroval povinnosť žalovaného zaplatiť mu peňažnú sumu vo výške 395,01 eura a priznal mu
náhradu trov súdneho konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca s navrhovateľom dňa 27.09.2002
uzatvoril Zmluvu s emitentom listinných akcií na meno o vedení zoznamu akcionárov. Podľa Zmluvy o
vedení zoznamu akcionárov sa odporca zaviazal zaplatiť navrhovateľovi poplatok za vedenie zoznamu
akcionárov a to za každý aj začatý kalendárny rok, v ktorom navrhovateľ viedol zoznam akcionárov.
Za vedenie zoznamu akcionárov odporcu v roku 2008 vystavil navrhovateľ faktúru č. XXXXXXXXXX
vo výške 395,01 eura splatnú dňa 31.01.2009. písomným podaním zo dňa 10.10.2016 zobral žalobca
návrh späť a žiadal konanie zastaviť, pričom medzi stranami sporu bude uzavretá dohoda o urovnaní.
2. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa § 145 ods. 1
Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
3. Vzhľadom na to, že žalobca môže podľa § 144 Civilného sporového poriadku vziať žalobu kedykoľvek
späť, pričom toto právo je obmedzené len nesúhlasom žalovaného s takýmto späťvzatím z vážnych
dôvodov po začatí predbežného prejednania sporu podľa § 168 alebo pojednávania (§ 146 ods. 1
Civilného sporového poriadku) a vo veciach, kde určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu súhlasom žalovaného, súd konanie zastavil, keď žalobca písomne zobral
návrh na začatie konania v celom rozsahu späť pred predbežným prejednaním sporu podľa § 168 a
súčasne pred pojednávaním, pričom určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami nevyplýva z
osobitného predpisu.
4. O náhrade trov súdneho konania súd rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, keď žalobca síce zobral návrh späť pre správanie sa žalovaného, avšak zavinenie sa
neposudzuje z procesného hľadiska výlučne podľa procesného výsledku, čiže procesným zavinením
nie je bezprostredné spôsobenie výsledku - zastavenia súdneho konania t.j. zavinením zastavenia
konania nie je vykonanie úkonu, ktorý bezprostredne vyvolá rozhodnutie súdu o zastavení konania, ale
zavinením zastavenia konania sa rozumie pôsobenie na výsledok v širšom zmysle, teda zahŕňa konanie
alebo nekonanie strany, pričom sa zohľadnia aj iné právne skutočnosti vytvorivšie všetky okolnosti
ovplyvňujúce konanie strany a ktoré vyvolali procesný úkon strany, v prejednávanej veci úkon žalobcu- späťvzatie návrhu. Uvedený výklad platí napriek obsahu dôvodovej správy Civilného sporového
poriadku, podľa ktorej „navrhovaná právna úprava vychádza pri náhrade trov konania zo zásady
procesného zavinenia, ktorá je osvedčenou a aplikačne bezproblémovou zásadou“, teda zdanlivo akoby
pretrvávali teoretické závery procesnej teórie premietnuté do Občianskeho súdneho poriadku pri jeho
tvorbe, avšak výklad ustanovenia § 256 Civilného sporového poriadku vychádzajúci z teórie skúmania
zavinenia podľa procesného výsledku (ako to bolo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku) by bol
v rozpore s požiadavkou na spravodlivé usporiadanie vzťahov ako atribútom materiálneho právneho
štátu. V zmysle zásady zodpovednosti za zavinenia podľa procesného výsledku žalobca vždy zaviní
zastavenie súdneho konania keď zoberie návrh späť a preto dobové pozitívne právo z tejto zásady
stanovovalo výnimku (pôvodné ust. § 146 ods. 2 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku). Aktuálne
obdobatohtoustanoveniachýba,zčohomožnousudzovať,berúcdoúvahyčl.Iods.1ÚstavySlovenskej
republiky a z toho vyplývajúcu potrebu spravodlivosti rozhodnutí, že obsah pojmu „zaviniť“ podľa právnej
úpravy platný do 30.06.2016 (§ 146 ods. 2 O.s.p.) je odlišný od pojmu v aktuálne účinnom právnom
predpise (§ 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku). V tejto súvislosti je potrebné tiež uviesť, že
predkladacia správa zákona nie je záväznou časťou textu zákona, ale je len manifestovanou vôľou
predkladateľa zákona a jeho predstavou o navrhovanom pravidle a o právnych spoločenských vzťahoch,
ktoré chce upraviť, pričom nielen že všetky skutočné dôvody nemusia byť v dôvodovej správe uvedené,
ale samotný zákonodarný orgán môže schváliť navrhovaný zákon z celkom iných dôvodov.
5. Žalobca v písomnom podaní uviedol, že späťvzatiu návrhu predchádzalo rokovanie o mimosúdnom
vyporiadaní veci, pričom pre krátkosť čase nedošlo k podpisu dohody zo strany žalobcu. Samotný návrh
dohody podpísaný žalobcom obsahoval ustanovenie v čl. II písm. b/, podľa ktorého žiaden z účastníkov
si nebude uplatňovať náhradu trov súdneho konania. Zo skutočnosti, že žalovaný návrh dohody podpísal
a žalobca podľa návrhu dohody ním nepodpísanej konal uvedeného možno usudzovať, že strany sporu
sa fakticky dohodli, že nikto nezavinil zastavenie konania, súd preto nepriznal náhradu trov súdneho
konania žiadnej strane.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia
tohto uznesenia.
V odvolaní sa uvedie spisová značka, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.