Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. január 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/12/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114212974
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114212974.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana

Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v spore žalobcu
UK Profit, spol. s r. o., IČO: 35937815, so sídlom v Nitre, Hornočermánska č. 797/59, zastúpeného JUDr.
Ivanou Zmekovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Zámocká č. 18, proti žalovanej M. A., rod. M., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom v K. K., O. R.. XXXX/XX, o zaplatenie 609,73 € s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/173/2015-73 zo dňa 06.10.2015, ako
súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C. s. p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok) a žalovanej
náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok).

1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa
ktorého právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., a žalovaná uzavreli zmluvu o kreditnej
karte zo dňa 04.06.2008 z výškou úverového rámca v sume 663,88 € (20.000,- Sk); listom zo dňa
03.05.2011 odstúpil právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., od uvedenej zmluvy s
účinnosťou ku dňu 30.04.2011 a výzvou na zaplatenie dlžnej sumy do 15 dní od účinnosti odstúpenia;
zmluvami o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2013 (medzi pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa,

a.s., na jednej strane a DPS financial consulting, s.r.o., na strane druhej) a zo dňa 08.09.2014 (medzi
DPS financial consulting, s.r.o., na jednej strane a žalobcom na strane druhej) bola pohľadávka voči
žalovanej z titulu zmluvy o kreditnej karte postúpená v konečnom dôsledku na žalobcu.

1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie nie je žaloba žalobcu dôvodná;
vychádzal z názoru, že sporná zmluva o kreditnej karte predstavuje spotrebiteľskú zmluvu; právny
predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., nebol oprávnený postúpiť pohľadávku voči žalovanej

na tretiu osobu, pretože neboli splnené podmienky ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z.;
predmetná zmluva o postúpení pohľadávok preto predstavuje absolútne neplatný právny úkon a žalobca
nie je v prejednávanom spore aktívne vecne legitimovaný.1.4 Súd prvej inštancie ťažiskovo rozhodol s poukazom na ustanovenia § 39, § 524 ods. 1 a 2 a § 525
ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách
v znení neskorších predpisov; o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 s odôvodnením, že žalovaná bola v konaní v plnom rozsahu
úspešná, žiadne trovy jej však nevznikli.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C. s. p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas
odvolanie zo dňa 20.11.2015 (č. l. 79-84 spisu). Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu.
Ťažiskovovyčítalsúduprvejinštancie,žeprirozhodovanívychádzalznesprávnehoprávnehoposúdenia
veci; odôvodnenie napadnutého rozsudku nepovažoval za presvedčivé a preskúmateľné; namietal, že
súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s niektorými predloženými dôkazmi.

2.1.1 V prvom rade vyjadril žalobca názor, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil ustanovenie
§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách; uvedené ustanovenie upravuje podmienky na
prelomenie bankového tajomstva a nereguluje platnosť postúpenia pohľadávky banky a s tým spojený
prípadný nedostatok aktívnej vecnej legitimácie nového veriteľa. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť,

že súd prvej inštancie pri rozhodovaní nezohľadnil ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého sa pri postupovaní pohľadávok zo spotrebiteľských
úverov postupuje podľa Občianskeho zákonníka, keď uvedené ustanovenie vylučuje aplikáciu zákona
č. 483/2001 Z. z. o bankách; súd prvej inštancie tak pri aplikácii ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z. z. o bankách nezohľadnil limity dané zákonu o bankách a vôbec nezohľadnil ustanovenia

zákona o spotrebiteľských úveroch spolu s účelom a cieľom právnej úpravy v uvedenom ustanovení; s
poukazom na viaceré rozhodnutia ústavného súdu o výklade zmlúv v prospech ich platnosti dospel súd
prvej inštancie v dôsledku ústavne nekonformného výkladu k nesprávnemu záveru o neplatnosti zmluvy
o postúpení pohľadávok. Súd prvej inštancie sa navyše nezaoberal zmluvou o postúpení pohľadávok
spolu s prílohou k nej ani oznámením o postúpení pohľadávky zo strany banky.

2.1.2 Na základe uvedeného žalobca navrhol zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v
zmysle vyhovenia žalobe v plnom rozsahu, resp. zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenie veci
na ďalšie konanie.

2.2 Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.
s. p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri
rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C. s. p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C. s. p.).

4.1Konanievprejednávanomsporezačalopred30.06.2016.Dňa01.07.2016nadobudolúčinnosťzákon
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C. s. p., ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2
C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C. s. p., preskúmal vec

bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. len v rozsahu odvolania
žalobcu podľa § 379 C. s. p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalobcu podľa § 380 ods. 1 C. s. p.
a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.4.3 Podľa § 387 ods. 1 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

4.4 Podľa § 387 ods. 2 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

4.5 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v konaní, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a
v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. na tieto v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu odvolací súd udáva, že súd prvej

inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval
správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací
súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný (§ 379 C. s. p.; § 380 C. s. p.), pri posudzovaní
veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej
inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú

procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C. s. p.).

4.6 Zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním v prejednávanom spore vyplýva, že
obchodná spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00151653, so sídlom v Bratislave, Suché mýto
č. 4, na jednej strane a žalovaná na strane druhej uzavreli zmluvu o kreditnej karte zo dňa 04.06.2008

z výškou úverového rámca v sume 663,88 € (20.000,- Sk); listom zo dňa 03.05.2011 odstúpil právny
predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., od uvedenej zmluvy s účinnosťou ku dňu 30.04.2011 a
výzvou na zaplatenie dlžnej sumy do 15 dní od účinnosti odstúpenia; zmluvami o postúpení pohľadávok
zo dňa 27.09.2013 a zo dňa 08.09.2014 bola pohľadávka voči žalovanej z titulu zmluvy o kreditnej karte
postúpená v konečnom dôsledku na žalobcu.

4.7 Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že právne posúdenie veci zo strany súdu prvej
inštancie ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v prejednávanom spore je správne.

4.7.1 Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také

hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok
uplatnený žalobou v sporovom konaní; skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je
imanentnou súčasťou každého súdneho konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v
prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vedie

vždy k zamietnutiu jeho žaloby. Aktívnu vecnú legitimáciu v spore je možné nadobudnúť aj postúpením
pohľadávky, ktorá je predmetom konania.

4.7.2 Súd prvej inštancie skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v prejednávanom spore a dospel
k záveru, že žalobca nie je nositeľom nároku voči žalovanej, ktorý uplatnil žalobou. Žalobca v

podanom odvolaní okrem iného namietal, že aktívnu vecnú legitimáciu nadobudol zmluvou o postúpení
pohľadávok, pričom oznámenie o postúpení pohľadávok bolo bankou ako postupcom žalovanej
oznámené.

4.7.2.1 Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasledujúce Občianskeho zákonníka zakladá nový

záväzok len medzi postupníkom a postupcom; obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky
z majetku postupcu do majetku postupníka; obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a
samotným uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky sa nemení ani postavenie dlžníka; jeho postavenie
sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi (§ 526 Občianskeho zákonníka);
nemení sa nič na jeho postavení dlžníka, teda na jeho povinnosti dlh splatiť; postavenie dlžníka sa

po tom, ako mu niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky postúpenie oznámi spôsobom
predpokladaným v ustanovení § 526 Občianskeho zákonníka, mení len v tom, že namiesto pôvodnému
veriteľovi musí dlh splniť postupníkovi; pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnémuveriteľovi a takýmto plnením sa zbaví záväzku (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1ObdoV/82/2005 zo dňa 28.11.2007).

4.7.2.2 Súdna prax dospela k záveru, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení
pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky;
súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a
platnosť zmluvy o postúpení; dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy
o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky

preukazoval zmluvou o postúpení postupník (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Obo/210/2001 zo dňa 11.06.2003 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 119/2003); zo skutkových okolností veci, v ktorej bolo
vydané uvedené rozhodnutie vyplýva, že riadne doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky zo strany
postupcu dlžníkovi bolo v konaní nepochybne preukázané.

4.7.2.3 Neskoršia súdna prax sa čiastočne odklonila od uvedeného názoru v tom zmysle, že dlžník
je oprávnený domáhať sa skúmania platnosti postúpenia, ak zmluva o postúpení pohľadávok bola
uzavretá v rozpore so zákonom, kedy nie je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca alebo
preukázal postupník (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obo/49/2008
zo dňa 14.05.2008, ale najmä rozsudok sp. zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009 uverejnený v Zbierke

stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 46/2009); túto súdnu prax
odobrilajústavnýsúd(porovnajuznesenieÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.IV.ÚS/337/2012
zo dňa 03.07.2012).

4.7.2.4 Názor, že oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu

legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, však zostal vo všeobecnosti nedotknutý
(porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS/409/2013 zo dňa 11.09.2014, ktorý
odmietol názor okresného súdu a krajského súdu, že bolo nevyhnutnosťou a ich zákonnou povinnosťou
z vlastnej iniciatívy skúmať platnosť zmlúv o postúpení pohľadávok, ktorými mal postupník uplatňované
pohľadávky nadobudnúť, aj keď to dlžník nenamietal, pretože podľa ústavného súdu to nezodpovedá

zákonnej úprave ani ustálenej súdnej praxi, keď podľa ustanovenia § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka
platí, že oznámenie postúpenia doterajším veriteľom zbavuje dlžníka práva požadovať predloženie
zmluvy o postúpení; dlžník tak nemá právo ani zisťovať, či vôbec nejaká zmluva bola uzatvorená a
nemôže namietať ani nedostatky jej platnosti, ibaže by k postúpeniu pohľadávky došlo v rozpore so
zákonom; inak je vo vzťahu k dlžníkovi postúpenie založené len na oznámení veriteľa o tom, že došlo

k postúpeniu, t.j. zmene veriteľa podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka; podľa ústavného súdu je
nerozhodné,čijetotooznámeniekrytéajkauzálnymvzťahom(titulom)medzipostupcomapostupníkom,
teda zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorej existencia je relevantná len vo vzťahu postupcu a
postupníka, ktorí sa prípadne môžu navzájom voči sebe domáhať vydania bezdôvodného obohatenia;
na základe uvedeného ústavný súd zjednodušený záver okresného súdu i krajského súdu, že skúmanie

platnosti zmlúv o postúpení pohľadávok je akoby automaticky a bez ďalšieho súčasťou kompetencie
súdu v každom konaní, v ktorom sa daná pohľadávka uplatňuje, považoval na pozadí existujúcej
zákonnejúpravyzaarbitrárnyanezodpovedajúcipožiadavkámprávanasúdnuochranupodľačl.46ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky). V zmysle vyššie uvedeného právnou skutočnosťou, na ktorú hmotné
právo viaže zmenu osoby oprávnenej prijať plnenie, je oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení

pohľadávky; dlžník v tomto prípade nie je oprávnený namietať neexistenciu alebo neplatnosť samotnej
zmluvy o postúpení pohľadávok, pretože ak podľa hmotného práva na určenie osoby oprávnenej
prijať plnenie dlžníka postačuje oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi bez ohľadu
na existenciu alebo platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, nemôže byť táto skutočnosť významná
ani v súdnom konaní; súd skúma predovšetkým čo je dané podľa hmotného práva a to sa nemení

len preto, že dôjde k sporu (v podrobnostiach porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky
sp. zn. 33Cdo/4148/2014 zo dňa 30.03.2015); na prípadnú absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení
pohľadávok pre rozpor so zákonom (napríklad § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka; § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z. z.) je však súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, pretože absolútne neplatný
právny úkon podľa hmotného práva nespôsobuje žiadne právne následky.

4.7.2.5 Uvedené závery v plnom rozsahu platia za predpokladu, že k postúpeniu pohľadávky dôjde pred
začatím konania (ide o skúmanie vecnej legitimácie účastníkov konania). Len pre úplnosť odvolací súd
udáva, že rozdielna situácia vo vzťahu k nutnosti preukázať postúpenie pohľadávky predložením zmluvy
o postúpení pohľadávky nastáva v prípade, že k postúpeniu pohľadávky dôjde po začatí konania a jena základe príslušného procesného návrhu potrebné rozhodnúť o zmene strán sporu podľa § 80 ods.
1 a 2 C. s. p. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/546/2014 zo
dňa 10.09.2015).

4.7.2.6 Z ustanovenia § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasne vyplýva, že v prípade, ak by
postupca svoju notifikačnú povinnosť voči dlžníkovi nesplnil, je potrebné, aby postúpenie pohľadávky
preukázal dlžníkovi postupník; na rozdiel od postupcu, ktorý dlžníkovi postúpenie pohľadávky oznamuje
bez toho, že by musel čokoľvek dokazovať, je v prípade postupníka potrebné, aby postúpenie

pohľadávky dlžníkovi preukázal; preukázaním sa má na mysli predloženie písomnej zmluvy o postúpení
pohľadávky dlžníkovi; v prípade vymáhania nároku postupníkom súdnou cestou stačí, ak je okolnosť
postúpenia pohľadávky súčasťou skutkového odôvodnenia žaloby a preukázaná priloženými dôkazmi
(ako prílohami žaloby) s tým, že doručením žaloby je oznámené (resp. preukázané v prípade absencie
oznámenia postupníka) postúpenie pohľadávky žalovanému ako dlžníkovi.

4.7.2.7 Odvolací súd po vyššie uvedenom zhodnotení právnej úpravy a relevantnej súdnej praxe
vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti prejednávaného sporu uvádza, že súd prvej inštancie bol
oprávnený skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2013 a zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 08.09.2014, ktorou mal žalobca nadobudnúť spornú pohľadávku voči žalovanej,
pretože na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie ich predložil samotný žalobca a podľa §

5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy (t.j. vrátane súdu v sporovom konaní) prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Súdna prax

pripustila možnosť skúmania platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v prípade postúpenia v rozpore
so zákonom; v prejednávanom spore súd dôvodne skúmal platnosť postúpenia spornej pohľadávky
voči žalovanej v dôsledku postupu v rozpore s ustanovením zákona, ktoré slúži na ochranu žalovanej
ako klienta banky (pôvodného veriteľa); skúmanie platnosti postúpenia bolo preto správne, pretože
predstavuje overenie dodržania zákonného ustanovenia, ktorého účelom je ochrana žalovanej, ktorej

sa inak nemôže domôcť. Samotné doručenie oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky žalovanej
nebolo medzi stranami sporné.

4.7.3 Odvolací súd sa stotožňuje s právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne
neplatnosti predmetných zmlúv o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2013 a zo dňa 08.09.2014 vo

vzťahu k postúpeniu spornej pohľadávky pôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., voči žalovanej
zo zmluvy o kreditnej karte zo dňa 04.06.2008 na žalobcu pre nesplnenie podmienok podľa § 92 ods.
8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov, ktorého prvá a druhá veta ku
dňu 27.09.2013 zneli: „Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného

záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou, aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej
banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke
zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí,

ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok“. Z uvedeného ustanovenia § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky) jednoznačne
vyplýva, že právo banky na postúpenie pohľadávky voči dlžníkovi tretej osobe vznikne až po splnení
zákonných podmienok, t.j. omeškanie dlžníka s plnením peňažného záväzku nepretržite dlhšie ako

90 dní napriek písomnej výzve na plnenie (podľa odvolacieho súdu časť druhej vety za bodkočiarkou
sa vzťahuje len na možnosť banky postúpiť pohľadávku aj napriek jej čiastočnej úhrade v prípade ak
omeškanie klienta presiahlo jeden rok, nemá však vplyv na povinnosť banky písomne vyzvať dlžníka na
plnenie).Účelomuvedenéhoustanoveniajeochranaklientovpredpostúpenímpohľadávkyvočinimpred
splnením na subjekty, ktoré nepodliehajú dohľadu národnej banky. Zákonné predpoklady na vznik práva

postúpiť pohľadávku musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Postúpenie pohľadávky napriek
nesplneniu zákonných podmienok predstavuje postup v rozpore so zákonom, ktorý má za následok
absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok (vo vzťahu k tejto pohľadávke) podľa § 39
Občianskeho zákonníka. Podľa odvolacieho súdu predstavuje uvedené ustanovenie špeciálnu úpravuvo vzťahu k všeobecnej úprave postúpenia pohľadávky v Občianskom zákonníku. Odvolací súd sa
nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že predmetné ustanovenie má charakter len ochrany bankového
tajomstva, pretože i keď je zaradené v časti zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách upravujúcou bankové

tajomstvo, podľa obsahu nejde len o bankové tajomstvo v zmysle úpravy podmienok sprístupnenia
neverejných informácií o klientovi tretej osobe, ale o nadobudnutie pohľadávky a všetkých práv s
ňou spojených, čo jednoznačne presahuje inštitút bankového tajomstva (zaradenie ustanovenia § 92
ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách do časti o bankovom tajomstve považuje odvolací súd
za nedôslednosť zákonodarcu, čo potvrdila aj neskoršia úprava, pretože s účinnosťou od 10.06.2013

došlo zákonom č. 132/2013 Z. z. k zmene označenia uvedenej časti zákona na „ochrana klientov
a bankové tajomstvo“). Z vykonaného dokazovania nevyplýva doručenie písomnej výzvy na plnenie
žalovanej pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2013, táto zmluva je tak v
časti postúpenia spornej pohľadávky voči žalovanej na právneho predchodcu žalobcu DPS financial
consulting, s.r.o. neplatná pre rozpor so zákonom, pretože bez preukázania doručenia písomnej výzvy
na plnenie žalovanej pred uzavretím uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok, nebolo v prejednávanom

spore preukázané splnenie zákonných podmienok na postúpenie pohľadávky voči žalovanej zo zmluvy
o kreditnej karte zo dňa 04.06.2008 na žalobcu ako tretiu osobu; z uvedeného dôvodu je tak vo vzťahu k
spornej pohľadávke absolútne neplatná aj zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 08.09.2014, pretože
právny predchodca žalobcu DPS financial consulting, s.r.o. spornú pohľadávku od pôvodného veriteľa
Slovenská sporiteľňa, a.s., zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2013 platne nenadobudol.

Zamietnutie žaloby žalobcu z dôvodu nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie v dôsledku absolútnej
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2013 ako aj zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 08.09.2014 vo vzťahu k spornej pohľadávke voči žalovanej zo strany súdu prvej inštancie bolo
preto vecne správne.

4.7.4 Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na ustanovenia § 1 ods. 8 a § 17 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v znení účinnom ku dňu 27.09.2013),
z týchto nevyplýva záver, že v prejednávanom spore nebol súd prvej inštancie oprávnený aplikovať
ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách; z uvedených ustanovení vyplýva len

záver, že pri postúpení pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa postupuje podľa § 524
a nasledujúce Občianskeho zákonníka; v prípade veriteľa, ktorý je bankou, je však na vznik práva
na postúpenie pohľadávky voči klientovi tretej osobe bez súhlasu klienta nevyhnutné predtým splniť
podmienky stanovené v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Predloženie
zmluvy o postúpení pohľadávok, resp. oznámení o postúpení pohľadávok zo strany banky a právneho

predchodcu žalobcu, tiež nemá vplyv na posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v prejednávanom
spore (podrobnejšie body 4.7.2.3 a 4.7.2.4 odôvodnenia).

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C. s. p. v spojení

s § 387 ods. 3 prvá veta C. s. p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C. s. p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C. s. p.).

6.1 Žalobca podané odvolanie ťažiskovo odôvodnil tým, že v prejednávanom spore súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s.
p.) a súčasne tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.). Skutkové zistenia súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov ako
aj jeho právne posúdenie vo vzťahu k nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v prejednávanom
spore však považuje odvolací súd za správne (body 4.5 až 4.8.10 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil.8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p.,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého o nároku na náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaná bola v
odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná; nakoľko však žalovanej žiadne trovy konania v odvolacom
konaní nevznikli, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznal (porovnaj
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26.10.2016).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.); dovolanie v prípadoch uvedených

v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).