Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. október 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/719/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211211889
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1211211889.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci žalobkyne: Ing. U. X., W. XXA,
W., zastúpenej advokátom JUDr. Jakubom Mandelíkom, Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík,
s.r.o., Heydukova 12, Bratislava, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A,
Bratislava, zastúpenému advokátom JUDr. Dušanom Hrnčiarom, SHM PARTNERS s.r.o., Svätoplukova
28, Bratislava, o zaplatenie 9.154,21 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II č.k. 12C/57/2011-258, zo dňa 9.9.2014, takt

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.652,80
eura s 9 % úrokom z omeškania od 24.12.2010 do zaplatenia, trovy konania 549 eur a trovy právneho
zastúpenia 1.106,02 eura; vo zvyšku návrh zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa domáhala od žalovaného zaplatenia 9.154,21 eura spolu
s úrokom z omeškania 9 % ročne od 24.12.2010 do zaplatenia z titulu nevyplatenia poistného

plnenia. Žalobu odôvodnila tým, že 1.6.2010 uzavrela so žalovaným poistnú zmluvu na poistenie
osobného motorového vozidla a že 6.11.2010 došlo k poistnej udalosti, ktorá bola likvidovaná ako
totálna škoda. Žalovaný jej po ukončení likvidácie uhradil 4.888,30 eura. Výpočet poistného plnenia
vykonaného žalovaným nepovažovala za správny, pretože poistná zmluva bola uzatvorená na kúpnu
cenu motorového vozidla. Zastávala názor, že zmluvné strany sa v zmysle § 788 ods. 4 Obč. zák.
legitímne odklonili od článku XI. bodu 6 VPP HAV 08 a výšku poistného plnenia si v zmluve dohodli
ako nadobúdaciu maloobchodnú cenu poisteného vozidla; a to bez jej zníženia s ohľadom na skutočné

opotrebovanie vozidla.

3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že strany uzavreli 1.6.2010 poistnú
zmluvu o havarijnom poistení č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo osobné motorové vozidlo zn.
M. I., EČV: W., rok výroby 2007. Poistná suma bola dohodnutá na 15.236,01 eura. Na poistenom
motorovom vozidle došlo 6.11.2010 k poistnej udalosti, ktorá bola žalovaným likvidovaná ako totálna
škoda. Žalovaný listom z 8.12.2010 žalobkyni oznámil ukončenie likvidácie poistnej udalosti, pričom

ustálil poistné plnenie na sumu 4.888,30 eura, určenú z hodnoty vozidla ku dňu poistnej udalosti (5.600
eur) po odčítaní hodnoty predajných zvyškov vozidla (280 eur), spoluúčasti 5 % (266 eur) a kompenzácie
neuhradeného poistného (165,70 eura). Listom zo dňa 17.1.2011 žalobkyňa žalovanému oznámila, že
nesúhlasí s výpočtom poistného plnenia a žiada o jeho prehodnotenie z dôvodu podhodnotenej cenyvozidla. Mala za to, že poistná zmluva bola uzatvorená na dojednanú poistnú sumu 15.236,01 eura a
preto nie je možné, aby vozidlo za 5 mesiacov a 1 týždeň prišlo o 60 % hodnoty. Z obsahu poistnej
zmluvyč.XXXXXXXXXXsúdprvejinštanciezistil,žebolodohodnutépoistnéplnenievovýške15.236,01

eura s rozsahom poistenia havária, živel, zmocnenie sa vozidla alebo jeho časti krádežou, lúpežou
alebo neoprávneným užívaním, vandalizmus. Dojednané poistenie sa riadi Občianskym zákonníkom,
VšeobecnýmipoistnýmipodmienkamipoisteniamotorovýchvozidielQ.,príslušnýmiOPPoasistenčných
službách a Zmluvnými ustanoveniami o poistení vozidla. Znaleckým dokazovaním zistil všeobecnú
hodnotu vozidla 7.200 eur a reprodukčnú obstarávaciu hodnotu vozidla 7.344 eur.

4. Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania podľa § 788 ods. 1, 2 a 4, § 790 písm. a), § 791
ods. 1, § 797 ods. 1 a 3, § 799 ods. 1 a 2, § 806, § 39, § 53 ods. 1 až 3 Obč. zák., § 153 ods. 4 O.s.p.
a § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, dospel súd prvej inštancie k záveru, že nárok
žalobkyne je dôvodný len čiastočne. Ako vyplynulo z vykonanej likvidácie poistnej udalosti, žalobkyni
žalovaný vyplatil 4.888,30 eura. Pri určení výšky poistného plnenia žalovaný vychádzal zo všeobecnej

hodnoty poisteného vozidla ku dňu poistnej udalosti, t.j. sumy 5.600 eur, od ktorej odrátal hodnotu
predajných zvyškov 280 eur, spoluúčasť 266 eur a kompenzáciu neuhradeného poistného vo výške
165,70 eura. Pri výpočte poistného plnenia žalovaný vychádzal z ustanovenia čl. XI. bodu 6 VPP HAV
08. Vzhľadom k výsledkom znaleckého dokazovania dospel k záveru, že žalovaným určená všeobecná
hodnota vozidla v čase poistnej udalosti nebola správna. Ako uviedol znalec, pri určení výšky poistného

plnenia je rozhodujúca reprodukčná hodnota vozidla v čase vzniku poistnej udalosti. V danom prípade
bola táto hodnota motorového vozidla 7.344 eur. Znalec taktiež určil výšku predajných zvyškov vozidla
na 270 eur. Vzhľadom k znalcom uvedeným záverom a v súlade s poistnou zmluvou, uzavretou medzi
stranami a k nej prislúchajúcimi všeobecnými poistnými podmienkami, určil výšku poistného plnenia
na 6.541,10 eura (7.344 eur ako reprodukčná hodnota vozidla znížená o hodnotu predajných zvyškov

určenú znalcom 270 eur, spoluúčasť 5 % z reprodukčnej hodnoty vozidla 367,20 eura a kompenzácia
neuhradeného poistného 165,70 eura). Nakoľko žalovaný uhradil žalobkyni poistné plnenie v sume
4.888,30 eura, výška oprávneného nároku žalobkyne uplatneného žalobou je 1.652,80 eura. Vo zvyšku
súd prvej inštancie žalobu zamietol.

5. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s právnou argumentáciou žalobkyne, ktorá pri výpočte poistného
plnenia vychádzala z poistnej sumy uvedenej v poistnej zmluve, t.j. vo výške 15.236,01 eura, ako i z
ustanovenia § 788 ods. 4 Obč. zák. V zmysle uvedeného ustanovenia sa v poistnej zmluve možno od
poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť,
len pokiaľ je to na prospech poisteného. Žalobkyňa mala za to, že v poistnej zmluve nebolo dohodnuté,

že výška poistného plnenia sa určí zo všeobecnej hodnoty poisteného vozidla, ale z nadobúdacej
maloobchodnej ceny poisteného vozidla, t.j. zo sumy 15.236,01 eura.

6. S poukazom na § 788 ods. 1 Obč. zák. vychádzal súd prvej inštancie z definície poistnej zmluvy ako
zmluvy rizikovej. Z pohľadu poisťovateľa (tj. žalovaného v danom prípade) pod rizikom možno rozumieť

možnosť, že nastane situácia, pri ktorej poistné plnenia ním poskytnuté počas doby poistenia presiahnu
výšku prijatého poistného. Riziko, ktoré znáša poistený, predstavuje neistota, či nastane situácia, že
počas doby poistenia nenastane poistná udalosť, resp. či poskytnuté poistné plnenie nebude nižšie
ako zaplatené poistné. Konštatoval, že z obsahu poistnej zmluvy, upravenej v Občianskom zákonníku,
explicitne nevyplýva a nie je konkretizované, akou formou majú byť poistníkovi poistné podmienky

oznámené. Vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 791 Občianskeho zákonníka mal za to, že aj tento
právny úkon by mal mať písomnú formu. V žiadnom prípade nemožno absolutizovať poisťovateľovu
povinnosť oznámiť poistníkovi poistné podmienky. Z gramatického výkladu vyvodil jedine povinnosť
oznámiť ich obsah, nie ich vysvetľovať či oboznamovať s nimi. Pre splnenie tejto povinnosti úplne
postačuje, ak sú poistné podmienky v písomnej forme odovzdané poistníkovi pri uzatváraní poistnej

zmluvy.Zuvedenéhovyvodilzáver,žepoistnásuma,uvedenávpoistnejzmluve,jejednouzpodstatných
náležitostí poistnej zmluvy, bez ktorej by bola poistná zmluva ako taká neplatná. Podľa § 788 ods.
2 Obč. zák. poistná zmluva nemusí obsahovať žiadne dojednania, ktoré by určovali spôsob výpočtu
poistného plnenia v prípade vzniku škodovej udalosti. Pri určení výšky poistného plnenia poistná
zmluva vyslovene odkazuje na všeobecné poistné podmienky, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy,

a s ktorými bola žalobkyňa oboznámená. Poisťovateľovi, t.j. žalovanému, nevyplýva z uvedených
zákonných ustanovení povinnosť vysvetľovať poistenému všeobecné poistné podmienky. Poisťovateľ
má len poistníka oboznámiť so všeobecnými poistnými podmienkami. Námietky žalobkyne, že si tieto
pred uzavretím poistnej zmluvy riadne neprečítala, nepovažoval za právne relevantné.7. Súd prvej inštancie zdôraznil, že práve všeobecné poistné podmienky definujú spôsob výpočtu
poistného plnenia pri vzniku poistnej udalosti, taktiež definujú pojmy ako sú poistná suma, poistná

hodnota, poistné, či plnenie poisťovateľa. Nepovažoval preto za správny právny názor žalobkyne, že
ak v poistnej zmluve nie je dohodnuté, že výška poistného plnenia sa určí zo všeobecnej hodnoty
vozidla, platí, že sa určí z maloobchodnej ceny vozidla, ktorá v tomto prípade bola poistnou sumou.
Mal za to, že práve na tento účel slúžia všeobecné poistné podmienky, ktoré sú nevyhnutnou súčasťou
poistnej zmluvy, a z ktorých v danom prípade jasne vyplýva, v akej výške uhradí poisťovateľ poistenému

poistné plnenie v prípade vzniku poistnej udalosti, resp. totálnej škody. Preto podľa jeho názoru v
danom prípade neprichádza do úvahy aplikácia § 788 ods. 4 Obč. zák. V poistnej zmluve a ani vo
všeobecných poistných podmienkach v predmetnej veci nie sú uvedené žiadne ustanovenia, ktoré by
upravovali odchýlenie sa od všeobecných poistných podmienok. Poukázal tiež na to, že všeobecné
poistné podmienky, na ktoré odkazuje poistná zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania, a ktoré boli
žalobkyni oznámené, stanovujú v čl. VII. bod 4, že poistnú hodnotu poisteného vozidla a nadštandardnej

výbavy vyjadruje poistná suma uvedená v poistnej zmluve, pričom poistnú sumu stanovuje poistník
na vlastnú zodpovednosť. Poistná suma predstavuje hornú hranicu plnenia poisťovateľa zo všetkých
poistných udalostí, ktoré nastali počas: a) daného poistného obdobia, v prípade poistenia s bežným
poistným, b) doby trvania poistenia, v prípade poistenia s jednorazovým poistným.

8. Z uvedeného mal súd prvej inštancie za zrejmé, že poistná suma v danom prípade nie je hodnotou,
z ktorej sa určí výška poistného plnenia v prípade vzniku poistnej udalosti, ale je len určitou hornou
hranicou plnenia poisťovateľa zo všetkých poistných udalostí, ktoré nastanú počas poistného plnenia.
Opätovne poukázal na to, že poistná zmluva je zmluvou rizikovou, pričom rizikom poisteného je neistota,
či poskytnuté poistné plnenie nebude nižšie ako zaplatené poistné. Aj s ohľadom na uvedené preto

neobstojí argument žalobkyne, že výška poistného plnenia bola určená z maloobchodnej nadobúdacej
ceny vozidla. Je na jej zodpovednosti, že poistnú sumu stanovila vo výške maloobchodnej nadobúdacej
ceny predmetného vozidla. Akýkoľvek omyl vo vnímaní poistnej zmluvy zo strany žalobkyne nemožno
dávať na zodpovednosť žalovanému.

9. Súd prvej inštancie vyslovil záver, že žalovaný postupoval pri určení výšky poistného plnenia správne
a v súlade so všeobecnými poistnými podmienkami, keď pri určení výšky poistného plnenia vychádzal
nie z poistnej sumy, ale zo všeobecnej hodnoty vozidla. Táto skutočnosť vyplýva z ustanovenia čl.
XI bodu 6 všeobecných poistných podmienok, v zmysle ktorých v prípade totálnej škody poisťovateľ
vyplatí všeobecnú hodnotu vozidla v čase poistnej udalosti, zníženú o hodnotu použiteľných zvyškov a

dojednanú spoluúčasť. Za hodnotu použiteľných zvyškov vozidla sa považuje trhová hodnota zničeného
vozidla ako celku v čase vzniku poistnej udalosti.

10. Pri vyvodení záveru o opodstatnenosti nároku žalobkyne v časti žalovanej sumy 1.652,80 eura súd
prvej inštancie vychádzal nielen z vyššie uvedeného ustanovenia všeobecných poistných podmienok,

ale aj z výsledkov vykonaného dokazovania a znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. G.
M. Q.. Za všeobecnú hodnotu vozidla v danom prípade v súlade s vyjadrením ustanoveného znalca
považoval reprodukčnú obstarávaciu hodnotu vozidla, a to vzhľadom k tomu, aby bolo umožnené
poškodenej strane, t.j. žalobkyni, znovu obstarať vec toho istého druhu, t.j. motorové vozidlo zn. M. I..

11. K argumentácii žalobkyne, opierajúcej sa o konanie sp.zn. 15C/85/2008 vedené na Okresnom súde
Bratislava II, v ktorom súd vychádzal z poistnej sumy uvedenej v poistnej zmluve ako hodnoty podstatnej
pre poskytnutie poistného plnenia v prípade vzniku totálnej škody pri náležitom použití ustanovenia §
788 ods. 4 Obč. zák., poukázal súd prvej inštancie na to, že sa nejedná v danom prípade o súdne
rozhodnutie, ktorým by boli všeobecné súdy viazané. Nemožno hovoriť ani o ustálenej súdnej praxi, v

zmysle ktorej by súdy obdobne rozhodovali vo veciach poistného plnenia pri vzniku totálnej škody.

12. K tvrdeniu žalobkyne, že ustanovenie čl. XI. bodu 6 všeobecných poistných podmienok je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán, uviedol, že v súlade s ustanovením § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. dospel k záveru, že

ustanoveniečl.XI.bodu6VPPHAV08niejeneprijateľnouzmluvnoupodmienkou,nakoľkonespôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V zmysle § 52 a nasl. Obč. zák. vyhodnotil
poistnú zmluvu z 1.6.2010 uzatvorenú medzi účastníkmi konania ako zmluvu spotrebiteľskú, pretože
žalovaný je nepochybne podnikateľ v oblasti finančných a poisťovacích služieb, pričom žalobkyňa jefyzická osoba, ktorá predmetnú zmluvu o poistení neuzatvárala v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že v zmysle čl. XI. bodu 6 VPP HAV 08 už od začiatku poistenia
nemala ani teoretickú šancu, aby jej v prípade totálnej škody bolo poskytnuté poistné plnenie do výšky

poistnej sumy, zdôraznil, že žalobkyňa so žalovaným uzavreli poistnú zmluvu, z obsahu ktorej vyplýva,
že pre ňu platili jednak ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako i Všeobecné poistné podmienky
pre havarijné poistenie motorových vozidiel VPP HAV 08. Taktiež z obsahu ustanovení Občianskeho
zákonníka, konkrétne § 788 ods. 1 až 3, vyplýva definícia poistnej zmluvy ako i jej základných náležitostí.
Občiansky zákonník stanovuje, že všeobecné poistné podmienky sú súčasťou poistnej zmluvy a

poisťovateľ ich poistníkovi oznamuje, pričom poisťovateľovi nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu
povinnosť vysvetľovať poistníkovi všeobecné poistné podmienky.

13. Súd prvej inštancie zhrnul, že vykonaným dokazovaním nemal preukázané, že ustanovenie čl. XI
bodu6VPPHAV08byboloneprijateľnouzmluvnoupodmienkou.Nepochopenieobsahupoistnejzmluvy
a všeobecných poistných podmienok žalobkyňou podľa jeho názoru nespôsobuje v konečnom dôsledku

neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Uvedená zmluvná podmienka v žiadnom prípade nespôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov konania. Práve naopak, z poistnej zmluvy a k nej
prislúchajúcich všeobecných podmienok mal za jasné a zreteľné, akým spôsobom poisťovateľ vypočíta
poistné plnenie v prípade vzniku škody, čiastočnej alebo totálnej.

14. K návrhu žalobkyne, aby jej v prípade, ak súd dospeje k záveru, že ustanovenie čl. XI. bodu 6 VPP
HAV 08 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie vo
výške žalovanej sumy v súlade s ustanovením § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z., súd prvej inštancie
poukázal na to, že dospel k záveru o neexistencii neprijateľnej zmluvnej podmienky či už v poistnej
zmluve alebo vo všeobecných poistných podmienkach; navyše mu nebolo ani zrejmé, aké právo

žalobkyne malo byť porušené v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. S
poukazom na uvedené skutočnosti žalobu aj v časti, v ktorej žiadala žalobkyňa zverejnenie rozsudku v
denníku SME a na internetovej stránke žalovaného, ako nedôvodnú zamietol.

15. V zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. priznal súd prvej inštancie žalobkyni popri istine aj úrok z omeškania.

Žalovaný sa podľa § 797 ods. 3 Obč. zák. dostal do omeškania 24.12.2010, t.j. po uplynutí 15 dní od
ukončenia šetrenia poistnej udalosti dňa 8.12.2010. V čase omeškania bol zákonný úrok 9 % ročne.
Žalobkyni preto priznal úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy 1.652,80 eura od 24.12.2010
až do zaplatenia.

16. Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. priznal žalobkyni, aj keď mala vo veci úspech len čiastočný, plnú
náhradu trov konania a základnú sadzbu tarifnej odmeny advokáta vypočítal z výšky priznaného plnenia.
Žalobkyni priznal právo na náhradu zaplateného súdneho poplatku 549 eur a náhradu trov právneho
zastúpenia 1.106,02 eura za trinásť úkonov právnej služby v zmysle § 10 odsek 1, § 13a odsek 1 písm.
a), b), c) a § 14 odsek 5 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v podrobnej špecifikácii.

17. Proti rozsudku v zamietajúcej časti podala odvolanie žalobkyňa, žiadala rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť jej 7.501,41 eura s úrokom
z omeškania 9 % od 24.12.2010 do zaplatenia; zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.
Dôvodila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala absolútne
odignorovanie rozhodujúcej skutočnosti, že uzavretou poistnou zmluvou bola prelomená základná
zásada neživotného poistenia, podľa ktorej možno vec poistiť iba do výšky jej poistnej hodnoty v čase
poistenia (vyjadrenej v jej časovej alebo všeobecnej cene). Konštatovala, že je v súlade so základnými
zásadamineživotnéhopoisteniapripoistenípoužitejvecipoisťovaťsavzásadeibadovýškyjejaktuálnej

hodnoty, určenej v jej časovej alebo všeobecnej cene. Uvedené súvisí s aplikáciou tzv. odškodňovacej
zásady, podľa ktorej poistený v prípade poistnej udalosti nesmie dostať viac, než koľko činí jeho
majetková ujma (totožné C., L: Občiansky zákonník 2. Veľký komentár. Bratislava, Eurokódex 2011,
s. XXXX; U., 0., Q., J., Q., M. a koľ: Občanský zákoník. Komentár. 8. vydaní. C.H.W., Praha 2003, s.
XXXX). Poistenie veci maximálne do výšky jej hodnoty v čase vzniku poistenia a odškodňovacia zásada

sú spojené nádoby, kedy aplikácia jednej zásady pri vzniku poistenia (dojednávaní výšky poistnej sumy
s ohľadom na poistnú hodnotu veci) podmieňuje aplikáciu druhej zásady (plnenie možno poskytnúť iba
do výšky skutočne spôsobenej škody). Uviedla, že podľa jej názoru sa so žalovaným mohli za dodržania
určitých podmienok (keďže išlo o dobrovoľné zmluvné havarijné poistenie), dohodnúť na tom, že savozidlo poistí na vyššiu poistnú sumu, ako bola jeho skutočná hodnota. Uvedená možnosť vyplýva podľa
jej názoru z dispozitívneho charakteru úpravy súkromnoprávnych vzťahov v zmysle § 2 ods. 3 Obč.
zák., ako aj normatívneho znenia § 788 ods. 1 Obč. zák. a § 806 Obč. zák. Zastávala názor, že ak

si kontrahenti dohodnú v poistných podmienkach na začiatku poistenia poistnú sumu, ktorá je vyššia
ako akákoľvek poistná hodnota poisťovanej veci, uvedená dohoda nie je v rozpore so zákonom ani
neodporuje žiadnemu legitímnemu cieľu.

18. Považovala za dôležité si uvedomiť, že v prípade poistného plnenia ide predovšetkým o plnenie

na základe poistnej zmluvy, nie o náhradu škody a preto pre určenie výšky plnenia poisťovateľa platia
primárne ustanovenia poistnej zmluvy, pričom všeobecné ustanovenia o určovaní výšky náhrady škody
možno použiť iba podporne. Preto ak si zmluvné strany v rámci ich zmluvnej autonómie upravia svoj
poistný vzťah tak, že vec poistia nad jej poistnú hodnotu, je zrejmé, že pre dojednané poistné riziko
majú záujem vylúčiť odškodňovaciu zásadu, podľa ktorej poistený v prípade poistnej udalosti nesmie
dostať viac, než koľko činí jeho majetková ujma. Je to práve poistná zmluva, ktorá spolu s poistnými

podmienkami následne stanoví, akým spôsobom má byť pri vybraných druhoch poistenia majetku
vypočítaná výška poistného plnenia poisťovateľa, ak dôjde v dôsledku poistnej udalosti k poškodeniu,
zničeniu, odcudzeniu alebo strate poistenej veci.

19. Vyslovila názor, že postup žalovaného, ktorý v prípade ojazdeného vozidla jednostranne stanovil a

inkasoval poistné z pôvodnej novej ceny poisteného vozidla (poistné je vypočítané percentom z poistnej
sumy zodpovedajúcej maloobchodnej nadobúdacej hodnote vozidla), avšak v prípade totálnej škody
plnil iba do výšky jeho všeobecnej ceny v čase poistnej udalosti, nemá zákonnú oporu. Podľa nej je v
rozpore so zákonom (§ 39 Obč. zák.), aby sa na začiatku poistenia stanovila vyššia poistná suma, ako
je poistná hodnota poisťovanej veci (teda aby sa vec poistila na viac, než je jej časová alebo všeobecná

cena), ak súčasne nedošlo dohodou zmluvných strán k vylúčeniu odškodňovacej zásady.

20. Vychádzala z toho, že pokiaľ jej žalovaný poskytol plnenie iba do výšky všeobecnej hodnoty vozidla
v čase vzniku poistnej udalosti s odkazom na článok XI. bod 6 VPP HAV 08, je oprávnená domáhať sa
uplatneného nároku (ekvivalentného poistného plnenia), zodpovedajúceho dojednanej výške poistnej

sumy a plateného poistného. Tento názor odôvodňovala tvrdením, že zmluvné strany uzavreli dohodu
o paušálnej výške poistného plnenia v zmysle § 788 ods. 4 Obč. zák., ktorou v jej prospech vylúčili
aplikáciu sporného článku VPP. Zhrnula, že ak sa zmluvné strany už na začiatku poistenia dohodli,
že poistia vec na vyššiu poistnú sumu ako je jej skutočná poistná hodnota, potom v prípade jej
zničenia je žalovaný povinný poskytnúť poistné plnenie v celej dohodnutej výške. Uzavretie osobitnej

dohody o paušálnej výške poistného plnenia je zákonom prípustný postup, kedy v súlade s dispozičnou
autonómiou zmluvných strán v zmysle § 2 ods. 3, § 788 ods. 1 a § 806 Obč. zák. dochádza k vylúčeniu
odškodňovacejzásady,podľaktorejpoistenývzásadenesmiedostaťviac,nežkoľkočiníjehomajetková
ujma. Z uvedeného vyvodila, že v zmysle § 788 ods. 4 Obč. zák. je preto žalovaný povinný rešpektovať
ním navrhnuté dojednanie poistnej sumy v poistnej zmluve a pri výpočte poistného plnenia vychádzať z

pôvodnej novej hodnoty vozidla, a to bez zohľadnenia skutočného opotrebenia vozidla, resp. koeficientu
jeho predajnosti v čase poistnej udalosti.

21. Názor súdu prvej inštancie, že poistná suma v danom prípade nie je hodnotou, z ktorej sa určí výška
poistného plnenia v prípade poistnej udalosti (totálnej škody), ale je len určitou hornou hranicou plnenia

poisťovateľa zo všetkých poistných udalostí, ktoré nastanú počas poistného obdobia, by bol podľa
nej akceptovateľný iba v prípade, ak by sa uzavretou poistnou zmluvou neprelomila základná zásada
neživotného poistenia, podľa ktorej možno vec poistiť iba do výšky jej poistnej hodnoty (vyjadrenej v jej
časovej alebo všeobecnej cene). Skutočnosť, že z číselného údaju vyjadrujúceho poistnú sumu možno
vyvodiť dohodu zmluvných strán v zmysle § 778 ods. 4 Obč. zák. o odchýlení sa od sporného článku

VPP (vyjadrujúceho povinnosť aplikácie odškodňovacej zásady), potvrdzuje rozsudok Okresného súdu
Bratislava II zo dňa 30.5.2008, sp. zn. 15C/85/2008 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 8.4.2009, sp. zn. 4Co/220/2008, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
MCdo/282/02, s ktorými sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku nevyporiadal.

22. Dojednanie poistnej sumy nad poistnú hodnotu vozidla v čase vzniku poistenia, spolu s odkazom
na článok VPP, ukladajúcim žalovanému povinnosť vyplatiť žalobkyni iba všeobecnú hodnotu vozidla v
čase poistnej udalosti, považovala za markantné zneužitie slabšieho postavenia spotrebiteľa zo strany
poisťovne.Poistenieojazdenéhomotorovéhovozidlasostanovenímpoistnejsumyzapodmienok,akobysa jednalo o poistenie nového vozidla s vedomím poisťovne, že v prípade totálnej škody nebude poistné
plnenie v rozsahu poistnej sumy nikdy poskytnuté, predstavuje podľa jej názoru nekalú podnikateľskú
praktiku, ktorá nemôže požívať právnu ochranu. Zmluva tak v spornej časti od začiatku kreuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Vzhľadom na nejasný a nezrozumiteľný
vzájomný vzťah poistnej sumy dojednanej v poistnej zmluve a kolidujúcu úpravu odškodňovacej
zásady vo VPP (ktorá navyše nebola dojednaná individuálne), došlo k porušeniu práv žalobkyne ako
spotrebiteľky v zmysle § 53 ods. 1 Obč. zák. Nakoľko od začiatku poistenia nemala ani len teoretickú
šancu,abyjejbolovprípadetotálnejškodyvozidlaposkytnutépoistnéplneniedovýškypoistnejsumy,t.j.

aby bolo ekvivalentné uhrádzanému poistnému, bolo tiež porušené jej právo ako spotrebiteľky v zmysle
§ 53 ods. 4 písm. t) Obč. zák. (plnenie žalobkyne za službu, ktorej poskytnutie žalovaným v prevažnej
miere nesleduje jej záujmy).

23. Vzhľadom k vzniku závratnej sumy bezdôvodného obohatenia na úkor bežných poistencov pri
miliónovom kmeni poistencov, považovala svoj návrh, ktorým žiadala zverejnenie rozsudku v denníku

X. a na internetovej stránke žalovaného v zmysle § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. za plne dôvodný.

24. Záverom uviedla, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu v otázke
zásadného právneho významu. V napadnutom rozsudku konštatuje, že podľa čl. VII. bod 4 VPP
HAV 08 poistnú hodnotu poisteného vozidla vyjadruje poistná suma uvedená v poistnej zmluve, ktorú

stanovuje poistník na vlastnú zodpovednosť. Je preto údajne na jej zodpovednosti, že poistnú sumu
stanovila vo výške maloobchodnej nadobúdacej ceny predmetného vozidla. Domnieva sa však, že
vzhľadom na formulárový návrh na uzavretie poistnej zmluvy zo dňa 8.3.2010 možno považovať
za argumentačne neudržateľný skutkový záver súdu, účelovo odkazujúci na čl. VII. bod 4 VPP, že
poistnú sumu údajne stanovila žalobkyňa na vlastnú zodpovednosť. Žalovaným navrhnutú poistnú

sumu žalobkyňa len akceptovala, a to s vedomím, že pokiaľ bude platiť ročné poistné z poistnej sumy
rovnajúcej sa maloobchodnej nadobúdacej hodnote vozidla, bude jej v prípade totálnej škody vyplatené
poistné plnenie vychádzajúce práve z tejto akceptovanej (dohodnutej) hodnoty.

25. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne

správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Konštatoval, že zásada, že vec môže
byť poistená len do výšky jej poistnej hodnoty v čase poistenia, nie je základnou zásadou neživotného
postenia. Ide o zaužívanú prax v poistení, ktorá však vôbec nevylučuje prípadnú odlišnú dohodu oboch
strán. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa si nesprávne vykladá obsah pojmov poistná hodnota a
poistná suma a ich vzájomný vzťah. Uvedenie poistnej sumy v poistnej zmluve totiž neznamená, že

predmet poistenia je poistený na poistnú sumu, predmet poistenia je pre prípad jeho zániku a/alebo
straty v zmysle príslušných VPP HAV 08 vždy poistený na jeho všeobecnú hodnotu v čase zániku, resp.
straty predmetu poistenia. Poistná suma je len hornou hranicou pre všetky poistné plnenia z poistnej
zmluvy, teda súčet všetkých poistných plnení z poistnej zmluvy. Nesúhlasil s názorom žalobkyne, že
uvedenie poistnej sumy zodpovedajúcej hodnote nového vozidla predstavuje dohodu zmluvných strán,

že v prípade totálnej škody bude poistné plnenie zodpovedať poistnej sume a teda hodnote nového
vozidla. Mal za to, že poistná zmluva neobsahuje žiadne dojednania o odlišnej úprave od VPP HAV 08
a ani samotná žalobkyňa neuvádza konkrétne ustanovenia poistnej zmluvy, z ktorého by vyplývalo ňou
uvádzanétvrdenie.NasamotnúdohoduvylučujúcuaplikáciukonkrétnehočlánkuVPPHAV08vžiadnom
prípade nemôže postačovať uvedenie číselného údaju v poistnej zmluve; takáto dohoda by musela

byť výslovná a písomná, inak je neplatná. Konštatoval, že rozsudky, na ktoré poukazovala žalobkyňa
(rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 15C/85/2008-129 ako aj Najvyššieho súdu SR sp. zn.
MCdo/282/02), riešili inú právnu otázku a to, či je poisťovňa pri výpočte poistného plnenia, ktoré malo byť
určené z časovej ceny, oprávnená zohľadňovať koeficient predajnosti alebo nie. Ustanovenie čl. XI. bod
6 VPP HAV 08 podľa jeho názoru nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože

v zmysle ustanovení uzavretej poistnej zmluvy bolo teoreticky možné, aby súčet všetkých poistných
plnení z poistnej zmluvy dosiahol poistnú sumu pri zohľadnení toho, že nebola uzavretá len pre prípad
jednej poistnej udalosti ale pre všetky poistné udalosti vzniknuté do zániku poistnej zmluvy.

26. Žalobkyňa v stanovisku k vyjadreniu žalovaného uviedla, že dôvodnosť jej argumentácie verifikuje

tiež skutočnosť, že v súlade s čl. XI ods. 4 VPP HAV 08 sa pri parciálnych škodách neuplatní amortizácia
na vymenené časti poškodeného vozidla. Mala za to, že pokiaľ sa čiastková škoda neplní do všeobecnej
hodnoty poškodenej časti vozidla, nie je dôvod upravovať poistenie v dvoch poistných zmluvách, a to pre
totálnu škodu a čiastočnú škodu, samostatne. Považovala za neracionálne, ak sa pri čiastkovej škodeposkytne poistné plnenie v hodnote novej súčiastky, pričom pri totálnej škode už iba do výšky všeobecnej
hodnoty vozidla v čase škodovej udalosti. Nakoľko na vozidle nebola v rozhodnom období likvidovaná
žiadna (čiastková) poistná udalosť, zotrvala na tom, že jej musí byť poskytnuté plnenie vychádzajúce z

celej výšky dohodnutej poistnej sumy.

27. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2
veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, zostávajú zachované.

28. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal
rozsudok v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil
dňa 27.10.2016 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 C.s.p.).

29. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny
a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť
jeho dôvodov (§ 387 ods. 1 a 2 C.s.p.).

30. Na zdôraznenie správnosti napadnutej časti rozsudku odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu žalobkyne na doplatenie poistného plnenia. Zhodnotením
výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p., platným v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie, dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správne právne závery

o tom, že výška poistného plnenia bola stanovená v súlade s článkom XI. bod 6 VPP HAV 08 a že
určením poistnej sumy vo výške 15.236,04 eura (nadobúdacej ceny poisteného motorového vozidla)
nedošlo k dohode o zmene VPP HAV 08 a už vôbec nie k prelomeniu základnej odškodňovacej zásady
neživotného poistenia, na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 788
ods. 1, 2 a 4, § 790, § 791 ods. 1, § 795 ods. 1 a 3, § 799 ods. 1 a 2) ako aj VPP HAV 08, ktoré aj

správne vyložil a dôvody, ktoré ho viedli k čiastočnému zamietnutiu žaloby aj náležite, v súlade s § 157
ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne
posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán.

31. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala doplatenia poistného plnenia, ktoré podľa nej vyplývalo

z uzavretej poistnej zmluvy, v ktorej si so žalovaným dohodla poistnú sumu 15.236,01 eura. Mala za
to, že touto dohodou o určení poistenej sumy došlo k vylúčeniu úpravy VPP HAV 08, určujúcej výšku
poistného plnenia.

32. Podľa § 788 ods. 1 Obč. zák. sa poistnou zmluvou poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom

rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická
osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

33. Podľa § 788 ods. 3 Obč. zák. súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa
(poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred

uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

34. Podľa § 788 ods. 4 Obč. zák. v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len
v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech
poisteného.

35. Podľa § 806 Obč. zák. z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie
vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie
vzťahuje.

36. Všeobecná právna úprava poistenia ako právneho pomeru, založeného poistnou zmluvou, ktorou
sa zaväzuje poistiteľ poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve
bližšie označená a poistenec platiť poistné (§ 788 a nasl. Obč. zák.) i osobitná úprava poistenia majetku
(§806anasl.Obč.zák.)predpokladá,žepodrobnejšiaúpravaprávapovinnostíúčastníkovtohtopomerubude v konkrétnom prípade obsiahnutá v poistných podmienkach, ktoré tvoria súčasť poistnej zmluvy.
Poistné podmienky pri poistení majetku majú preto konkretizovať a špecifikovať, ktoré veci sa poisťujú,
z ktorých poistných udalostí vznikne právo na plnenie, aké sú prípady výluky z poistenia, majú tiež

detailnejšie upraviť rozsah a splatnosť poistného plnenia, dĺžku poistného obdobia, výšku poistného,
spôsob jeho platenia a čas platnosti poistnej zmluvy.

37. Poistné podmienky ustanovujú okrem iného, ako má byť určená výška plnenia poisťovateľa, ak dôjde
v dôsledku poistnej udalosti k poškodeniu, zničeniu, odcudzeniu, prípadne strate poistenej veci. Ide o

plnenie na základe poistnej zmluvy, nie o náhradu škody a preto pre plnenie poisťovateľa platia jedine
ustanovenia zmluvných podmienok. V poistení majetku sa však uplatňuje tzv. odškodňovacia zásada,
na základe ktorej poškodený (poistený) nesmie dostať viac, ako je jeho majetková ujma, teda poistenie
nemôže viesť k obohateniu poisteného. Tento princíp reflektuje odborná literatúra, ktorá jednoznačne
konštatuje, že poistenie majetku je založené na princípe odškodnenia, v dôsledku ktorého by sa ten, kto
má právo na poistné plnenie, mal po prijatí plnenia z poistenia ocitnúť v rovnakej ekonomickej situácii,

ako bol pred vznikom poistnej udalosti.

38. Z jednotlivých ustanovení poistných podmienok, tvoriacich súčasť v danom prípade uzavretej
poistnej zmluvy, je z hľadiska posúdenia veci významný čl. IX. V zmysle bodu 1 tohto článku, ak nastala
poistná udalosť, má poistený právo na poistné plnenie za podmienok uvedených v týchto VPP HAV

08 a/alebo v ďalších stanoveniach poistnej zmluvy. Podľa bodu 6 prvej vety tohto článku v prípade
totálnej škody poisťovateľ vyplatí všeobecnú hodnotu vozidla v čase poistnej udalosti, zníženú o hodnotu
použiteľných zvyškov a dojednanú spoluúčasť. Z takto určenej ceny potom súd prvej inštancie vychádzal
pri určení výšky poistného plnenia, ktoré bol žalovaný povinný vyplatiť žalobkyni.

39. Žalobkyňa v priebehu celého konania nespochybňovala základnú zásadu, na ktorej je založené
neživotné poistenie a to, že sa odškodňuje majetková ujma, ktorá vznikla v dôsledku poistnej udalosti.
Tvrdila ale, že túto zásadu dojednaním poistnej sumy na 15.236,01 eura účastníci poistnej zmluvy
prelomili.

40. Odvolací súd nespochybňuje zmluvnú voľnosť pri uzatváraní poistnej zmluvy, danú ustanovením §
2 ods. 3 Obč. zák., ktorá ako právny princíp umožňuje zmluvným stranám upraviť si vzájomné pomery
tak, aby to čo najlepšie vyhovovalo ich potrebám a záujmom. Zákonná úprava záväzkového práva
ponecháva účastníkom zmluvných vzťahov pomerne veľkú voľnosť pri zmluvnej úprave vzájomných
práv a povinností. Zodpovedá to princípu autonómie konania subjektov práva, ktorý vytvára priestor pre

čo najširšie uplatnenie sebarealizácie jednotlivca pri uspokojovaní jeho právom chránených potrieb a
záujmovvdemokratickejspoločnosti.Apretojeprípustné,abysiúčastníciprípadnedohodliajinýspôsob
určenia poistnej sumy a poistnej hodnoty, ako je upravená vo všeobecných zmluvných podmienkach
poisťovateľa.

41. Žalobkyňa svoj nárok založila na tom, že medzi stranami došlo dohodou (vyjadrenou tým, že
v poistnej zmluve je dojednaná poistná suma 15.236,01 eura) k vylúčeniu úpravy vo všeobecných
zmluvných podmienkach a dohode o paušálnej výške poistného plnenia. Ako už bolo vyššie uvedené,
takouto dohodou by došlo k zásahu do základnej zásady neživotného poistenia a ide teda o vec
podstatnú z hľadiska určenia práv a povinností vyplývajúcich z uzavretej poistnej zmluvy. Odvolací

súd je toho názoru, že účastníci predmetnej poistnej zmluvy by sa na takomto významnom zásahu
do všeobecných poistných podmienok zmluvy museli výslovne písomne dohodnúť. Samotné uvedenie
sumy nadobúdajúcej ceny poisteného motorového vozidla bez ďalšieho na takýto odklon nepostačuje.
V zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. akákoľvek dohoda musí byť zrozumiteľná a určitá, čo v danom prípade
nie je. To, že strany si mohli dohodnúť v zmluve podmienky odlišné od VPP HAV 08 a že túto možnosť

aj využili, vyplýva zo samotnej poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, keď si v nej dohodli, že pre účely tejto
zmluvy neplatí čl. XVI. VPP HAV 08 - Bonus (poistenie sa predáva ako nebonusové). Aj táto dohoda a
contrarionaznačuje,žemedziúčastníkminedošlokdohodekvylúčeniuodškodňovacejzásadypoistenia
dojednaním poistnej sumy nad poistnú hodnotu, pretože inak by pre nich nebol problém to v zmluve
výslovne vyjadriť.

42. V tejto súvislosti je namieste objasniť pojmy poistná suma a poistná hodnota. Určenie poistnej sumy
predstavuje jednu z najdôležitejších náležitostí poistnej zmluvy. Poistná suma vo všeobecnosti určuje
výšku finančného záväzku poisťovne v prípade poistnej udalosti a vo väčšine prípadov predstavujezákladnú veličinu, od ktorej sa odvíja výška poistného. Poistná suma nadobúda v závislosti od druhu
poistenia dve základné formy, a to, poistná suma predstavuje výšku plnenia, ktoré poskytne poisťovňa v
prípade poistnej udalosti (typické pre poistenia, ktoré majú obnosový charakter a znamená, že v prípade

vzniku poistnej udalosti poisťovňa vyplatí poistné plnenie vo výške poistnej sumy) a jednak poistná suma
vyjadruje maximálnu výšku plnenia, ktoré poisťovňa poskytne v prípade poistnej udalosti (typická pre
ostatné typy poistenia). Teda predstavuje iba horné ohraničenie poistného plnenia zo strany poisťovne v
prípade poistnej udalosti; v konkrétnom prípade sa výška poistného plnenia zo strany poisťovne určuje v
závislosti od rozsahu následkov poistnej udalosti (rozsah poškodenia poistenej veci pri poistení majetku,

rozsah škody spôsobenej zodpovednou osobou v rámci poistenia zodpovednosti za škodu a pod.).
Poistnásumapredstavujemaximálnuvýškupoistnéhoplnenia,ktorúpoisťovňavyplatívprípadepoistnej
udalosti. Dohodnutá poistná suma len maximalizuje výšku plnenia poisťovne, sama však nerozhoduje
o určení výšky plnenia, pretože výška plnenia sa určuje podľa kritérií obsiahnutých v poistenej zmluve,
resp. v poistných podmienkach. Ak teda výška nákladov na opravu alebo znovuobstaranie predmetu
poistenia prevyšuje poistnú sumu, poisťovňa poskytne poistné plnenie najviac vo výške poistnej sumy

43. Žalobkyňa vychádzala z toho, že dojednaná poistná suma je zaručeným plnením, ktoré jej má byť
poskytnuté v prípade totálnej škody aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. MCdo
282/02, publikované v ZSP č. 31/2003. Odvolací súd konštatuje, že týmto rozhodnutím sa nerieši otázka
dohodypoistnejsumynadpoistnúhodnotuveci,aleotázkamožnostizohľadneniakoeficientupredajnosti

veci pri určení plnenia pri dohodnutej časovej cene. Odvolací súd v súvislosti s týmto rozhodnutím
poukazuje aj na to, že najvyšší súd sa v ňom výslovne vyjadril k tomu, že treba rozlišovať medzi
poistnou hodnotou a poistnou sumou. Vysvetlil, že poistná hodnota predstavuje hodnotu poisteného
záujmu, ktorú je možné vyjadriť rozsahom možnej najvyššej majetkovej ujmy, ktorú by mohla poistná
udalosť spôsobiť. Na rozdiel od nej poistná suma predstavuje najvyššie dohodnuté plnenie z poistnej

udalosti s tým, že táto nemôže byť vyššia ako poistná hodnota. Rovnako rozhodnutie Okresného
súdu Bratislava II č.k. 15C/85/2008-129, zo dňa 30.5.2008, potvrdené rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave č.k. 4Co/220/2008-157, zo dňa 8.4.2009, nerieši otázku, podstatnú pre toto konanie, ale to,
či v prípade dohodnutej časovej hodnoty možno pri určení sumy vychádzať z hodnoty všeobecnej.
Žalobkyňa však v konaní a ani v odvolaní netvrdila nesprávne použitie týchto dvoch spôsobov určenia

hodnoty odcudzeného vozidla v danej veci, ale to, že medzi účastníkmi došlo k dohode o plnení v
paušálnej sume, určenej v poistnej zmluve.

44. Odvolací súd ďalej poukazuje na ustanovenie čl. VII. bod 4 VPP HAV 08, podľa ktorého poistnú
hodnotupoistenéhovozidlaanadštandardnejvýbavyvyjadrujepoistnásumauvedenávpoistnejzmluve,

pričom poistnú sumu stanovuje poistník na vlastnú zodpovednosť. Poistná suma predstavuje hornú
hranicu plnenia poisťovateľa zo všetkých poistných udalostí, ktoré nastali počas: a) daného poistného
obdobia, v prípade poistenia s bežným poistným, b) doby trvania poistenia, v prípade poistenia s
jednorazovým poistným. To znamená, že nie je namieste námietka žalobkyne, že v danej veci nebude
poistné plnenie v maximálnej výške nikdy poskytnuté. Predmetnou poistnou zmluvou boli poistené aj

iné riziká, nie len zničenie poisteného vozidla (ale aj poškodenie či zmocnenie sa vozidla neoprávnenou
osobou)avpriebehutrvaniapoisteniamohlodôjsťkviacerýmpoistnýmudalostiamatedaboloteoreticky
možné, že by jej bolo poskytnuté poistné plnenie aj vo výške dohodnutej poistnej sumy. Z tohto dôvodu
odvolací súd považoval za správny záver súdu prvej inštancie, že ustanovenie čl. XI. bodu 6 VPP HAV
08 nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou spôsobujúcou nerovnováhu v právach a povinnostiach

účastníkov spotrebiteľskej zmluvy.

45. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky
spotrebiteľskej zmluvy sa považujú najmä dojednania priamo uvedené v § 53 ods. 4 Obč. zák.

46. Základnou charakteristikou neprijateľnej podmienky je, že v neprospech spotrebiteľa spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. K nerovnováhe dochádza v praxi
napríklad vtedy, keď sa dodávateľ vedome snaží eliminovať alebo významne obmedziť možnosti
spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práv v právnom vzťahu založenom spotrebiteľskou zmluvou. Smernica
Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách používa prezmluvné dojednania, ktoré umožňuje takého konanie dodávateľa, označenie "nekalá podmienka" (tzv.
unfair terms). Nekalou podmienkou je teda nečestné, neférové, nepoctivé, neseriózne alebo spotrebiteľa
hrubo poškodzujúce dojednanie v spotrebiteľskej zmluve.

47. Pri skúmaní, či niektoré zmluvné dojednanie v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná (nekalá)
podmienka spôsobujúca v neprospech spotrebiteľa "značnú nerovnováhu" v právach a povinnostiach
zmluvných strán, je potrebné vychádzať z kvality a kvantity práv a povinností oboch zmluvných strán.
O ich nerovnovážne postavenie ide vtedy, keď povinnosti jednej strany nezodpovedá kvalitatívne

ekvivalentná povinnosť druhej strany. Z hľadiska ustanovení Obč. zák. o spotrebiteľských zmluvách nie
je pritom významná každá, ale iba "značná" nerovnováha (teda nie nerovnováha nepatrná alebo bežná),
ktorá je v neprospech spotrebiteľa. "Značná nerovnováha" musí existovať v konkrétnom právnom vzťahu
dodávateľa a odberateľa (v korelácii ich práv a povinností); záver o nej nemôže byť preto vyvodzovaný
iba zo všeobecnej (alebo prevládajúcej) situácie na trhu, v rámci ktorej iní dodávatelia poskytujú svojim
spotrebiteľom obdobný tovar alebo služby za výhodnejších ("miernejších") podmienok.

48. Odvolací súd z pohľadu vyššie citovaných zákonných ustanovení posudzoval žalobkyňou namietané
ustanovenie čl. XI. bodu 6 VPP HAV 08 a dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že toto
nespôsobuje nerovnováhu v právach účastníkov tejto spotrebiteľskej zmluvy. Z tohto dôvodu potom
nebol dôvod pre postup podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. a záver, že daná podmienka je neprijateľná,

a ani na základe takejto podmienky uložiť povinnosť žalovanému ako dodávateľovi zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie.

49. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov

odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.

50. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).