Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. október 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/233/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311205387
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2311205387.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr.
Evy Barcajovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom v
B., B. XXXX/XX, zastúpený Čibrik & Blazsek advokátska kancelária s.r.o. so sídlom v Šali, Hlavná 14,
proti žalovanému: VV VEKA s.r.o., IČO: 36 236 373, so sídlom v Seredi, Krásna ulica 1281/1, za účasti
intervenienta na strane žalovaného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom

v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 6.850 eur s príslušenstvom, vo veci náhrady
trov konania, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. 23C/81/2011-306 zo
dňa 20.mája 2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalobcovi povinnosť do troch dní odo
dňa právoplatnosti rozhodnutia zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 913 eur, výrokom
II. uložil žalobcovi povinnosť do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia zaplatiť Slovenskej
republike prostredníctvom Okresného súdu Galanta náhradu trov štátu v sume 281,51 eura. Vecne
svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia 6.850 eur s 8 %
ročným úrokom z omeškania od 29.11.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Rozsudkom

č. k. 23C/81/2011 - 271 zo dňa 10.10.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.12.2014 súd prvej
inštancie uložil žalovanému povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia zaplatiť žalobcovi
sumu 596 eur s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 596 eur od 29.11.2011 do
zaplatenia. Vo zvyšku žalobu zamietol. Percentuálny úspech žalobcu v konaní je 8,7 %, percentuálny
úspech žalovaného je 91,3 %. Žalovanému vznikli v konaní trovy vo výške 1.000 eur, ktoré vynaložil
ako preddavky na trovy znaleckého dokazovania, z ktorej sumy boli vyplatené odmeny súdnym znalcom

pribratým vkonaní,ato500eur+42,72euraMUDr.Chomčovia457,28euraMUDr.Strakovi.Vzhľadom
na 91,3 % úspech žalovaného mu patrí náhrada trov konania voči žalobcovi vo výške 913 eur.

2. Trovy štátu predstavujú v plnej výške 308,34 eura, z čoho 269,28 eura + 36,96 eura činia odmeny
vyplatené zoštátnychprostriedkovznalcoviMUDr.ErvinoviChomčovia2,10eurabolopriznanýchako
svedočné svedkovi MUDr. Y. K.. Náhrada trov štátu bola pomerne rozdelená medzi účastníkov konania

podľa ich úspechu, teda 8,7% úspech žalobcu znamená povinnosť žalobcu nahradiť štátu 281,51 eura.
V súlade s predchádzajúcim zrušujúcim uznesením Krajského súdu v Trnave ako odvolacieho súdu
skúmalprípadnúdôvodnosťaplikácie§150ods.1zák.č.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadokvznení
neskorších predpisov ( v ďalšom texte „O.s.p.“), teda či na strane žalobcu sú dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré by prichádzalo do úvahy použitie predmetného ustanovenia. Poukázal pritom na
skutočnosť, že použitie citovaného ustanovenia prichádza do úvahy v tom prípade keď sú naplnené

všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkomvýnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach
danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Súd prvej inštancie tak skúmal majetkové,
sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery účastníkov konania, pričom nezistil existenciu akýchkoľvek

nepriaznivých pomerov. Súd prvej inštancie poukázal tiež na skutočnosť, že žalobca si uplatnil voči
žalovanémunajprvnárokvovýške20.000euraod29.11.2011vovýške6.850eur,oktoromsúdrozhodol
tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 596 eur s príslušenstvom. Pôvodný nárok
vovýške20.000euržiadalžalobcaodžalovanéhoajpredzačatímkonania,pričomtaktouplatnenýnárok
bol mimoriadne nadhodnotený a nevychádzal zo žiadnych reálnych podkladov. Nemožno teda pripočítať

na ťarchu žalovaného, že nepristúpil k mimosúdnemu vyrovnaniu a že v dôsledku toho zapríčinil
podanie žaloby a vedenie konania. Žalovaný k vedenému konaniu vždy pristupoval zodpovedne, vždy
si splnil povinnosť uloženú mu súdom a včas zaplatil preddavky na znalecké dokazovanie. V zmysle
uvedeného súd prvej inštancie nezistil žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali
použitieustanovenia§150ods.1prvávetaO.s.p.aotrováchkonaniaatrováchštáturozhodolspoužitím
§ 142 ods. 2 O.s.p..

3. Uvedené uznesenie napadol v celom rozsahu v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobca.
Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a
rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie predmetnú vec nesprávne právne posúdil.
Poukázal na skutočnosť, že zo samotného konania aj rozhodnutia je zrejmé, že priznanie odškodného

záviselo od úvahy súdu vychádzajúcej z vykonaného znaleckého dokazovania, na základe ktorého súd
prvej inštancie následne určil výšku odškodnenia žalobcu a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Súd prvej
inštancie tak mal aplikovať § 142 ods. 3 O.s.p., ktoré umožňuje priznať plnú náhradu trov konania
účastníkovi aj keď mal úspech iba čiastočný, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého
posudku alebo od úvahy súdu.

4. Žalovaný ani intervient sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963

Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že odvolanie má

zákonom predpísané náležitosti a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc zo skutkového
stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania, postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v
dôsledku čoho je namieste napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Senát

odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

7. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Po preskúmaní napadnutého uznesenia, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu

spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého uznesenia, pričom konštatuje správnosť jeho dôvodov. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého uznesenia poukazuje na nasledovné skutočnosti:

10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej

inštancie, ktorým uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť náhradu trov konania žalovanému a štátu.

11. Z obsahu spisu v preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že žalobca sa vo veci samej domáhal voči
žalovanému zaplatenia pôvodne sumy 20.000 eur, neskôr - po čiastočnom späťvzatí, sumy 6.850 eurz dôvodu náhrady škody za poškodenie zdravia. Rozsudkom č. k. 23C/81/2011-271 zo dňa 10.10.2014
súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 596 eur s 8 % úrokom z omeškania
a vo zvyšku žalobu zamietol. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že dňa 30.03.2010 žalobca

prechádzal po chodníku v Seredi, na ulici Námestia slobody, kde sa na neho zosunula z výšky asi dvoch
metrov už predtým od nosného podkladu uvoľnená časť vonkajšej fasády z budovy, vlastníkom ktorej
bol žalovaný. Padajúci stavebný materiál zasiahol žalobcu, ktorý utrpel poškodenia zdravia ohodnotené
súdnym znalcom celkovo štyridsiatimi bodmi (v hodnote spolu 596 eur). Vzhľadom na výsledky
najmä znaleckého dokazovania vo zvyšnej časti súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. Je

teda nespochybniteľné, že v konaní mal žalobca procesný úspech vo výške 8,7 % (vo vzťahu k žalobou
uplatnenému nároku) a žalovaný vo výške 91,3 %.

12. Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať
plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerene nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

13. Podľa čl. 2 ods. 1 C.s.p. ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

14. Citované ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok

sporovéhokonania.Účastníkovikonaniasúdvzmysletohtozákonnéhoustanoveniapriznáplnúnáhradu
trov konania, hoci mal vo veci len čiastočný úspech aj v prípade, ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku. V preskúmavanej veci je naplnený formálny predpoklad aplikácie tohto
ustanovenia - žalobca mal vo veci úspech len čiastočný, pričom rozhodnutie o výške plnenia záviselo
od znaleckého posudku. S ohľadom na okolnosti veci samej by však aplikácia citovaného ustanovenia

nebola spravodlivá. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že žalobca mal snahu zneužiť skutočnosť,
že sa na neho zosunula omietka z fasády a vznikla mu tak škoda. Z výpovedí svedkov i znaleckého
posudku znalca MUDr. Ervina Chomča vyplynulo, že žalobcovi nevznikla škoda takého charakteru a
rozsahu ako tvrdil, pričom táto skutočnosť mu musela byť známa. Znalec MUDr. Mário Straka vo svojom
znaleckom posudku konštatuje, že u žalobcu nezistil sťaženie spoločenského uplatnenia vplyvom

predmetnej udalosti. Žalobca sa pritom domáhal náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Zo znaleckých posudkov pritom vyplýva, že žalobcovi vzniklo určité poškodenie zdravia ešte pred
udalosťou, od ktorej odvodzoval svoj nárok. Je teda síce faktom, že súd prvej inštancie rozhodol
na základe znaleckých posudkov, tieto znalecké posudky však potvrdili nedôvodnosť a neprimeranosť
nárokov žalobcu.

15. S poukazom na uvedené odvolací súd uzavrel, že súd prvej inštancie postupoval pri rozhodovaní o
trovách konania správne, odvolacie námietky žalobcu sú nedôvodné, napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie preto podľa citovaného ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).