Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. marec 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 11P/116/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115211010
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Dobiášová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4115211010.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudkyňou Mgr. Adrianou Dobiášovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého
M. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom u otca, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra,
Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky T.. Q. Y., nar. XX. XX. XXXX,
bytom Y. vrch XX, G. a otca T.. P. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXX/XXX, G. - C., zastúpeného JUDr.
Broňou Pavelkovou, PhD, advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie Dobrovičovej 6, Bratislava o
návrhu otca dieťaťa na zmenu umiestnenia maloletého dieťaťa takto

r o z h o d o l :

Súd mení rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 24P/102/2014-36 zo dňa 7.8.2014 v časti úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému M. Y., nar. X.X.XXXX tak, že maloletého M. Y., nar.
X.X.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti otca.
Súd zaväzuje matku dieťaťa prispievať na výživu maloletého M. Y., nar. X.X.XXXX výživným v sume
30 eur mesačne vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred k rukám otca dieťaťa, a to od
právoplatnosti tohto rozsudku.
Matka dieťaťa je oprávnená stretávať sa s maloletým M. Y., nar. X.X.XXXX každý párny týždeň v
príslušnom kalendárnom roku od piatku 17.00 hod. do nedele 17.00 hod., počas zimných školských
prázdnin v každom párnom kalendárnom roku od 23.12. 17.00 hod. do 25.12. 17.00 hod., v každom
nepárnom kalendárnom roku od 29.12. 17.00 hod. do 1.1. nasledujúceho kalendárneho roka 17.00 hod.,
v každom kalendárnom roku od 4.1. 17.00 hod. do 6.1. 17.00 hod., v období jarných školských prázdnin
v každom kalendárnom roku od pondelka 17.00 hod. do bezprostredne nasledujúcej stredy 17.00 hod.,
v období Veľkonočných sviatkov v každom kalendárnom roku od Veľkonočného piatka 17.00 hod. do
Veľkonočnej nedele 17.00 hod., v období letných školských prázdnin v každom kalendárnom roku od
1.7. 10.00 hod. do 14.7. 20.00 hod. a od 1.8. 10.00 hod. do 14.8. 20.00 hod.
Otec dieťaťa je povinný maloleté dieťa na styk s matkou riadne pripraviť.
Otec dieťaťa je povinný maloleté dieťa v určenom čase pred miestom bydliska dieťaťa odovzdať matke
dieťaťa a v určenom čase maloleté dieťa pred miestom bydliska dieťaťa prevziať od matky dieťaťa späť.
Matka dieťaťa je povinná maloleté dieťa v určenom čase pred miestom bydliska dieťaťa prevziať od otca
dieťaťa a v určenom čase maloleté dieťa pred miestom bydliska dieťaťa odovzdať otcovi späť.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Nitra bol dňa 17. 04. 2015 doručený návrh otca dieťaťa, ktorým otec dieťaťa požadoval,
aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra 24P/102/2014 zo dňa 07. 08. 2014 tak, že maloletý M.
Y., nar. XX. XX. XXXX bude zverený do jeho osobnej starostlivosti a matka dieťaťa bude zaviazaná
prispievať na výživu mal. M. sumou 30 eur mesačne k rukám otca dieťaťa do 15. dňa v mesiaci vopred.
Styk matky s maloletým žiadal neupraviť. Žiadnemu z účastníkov konania nežiadal priznať nárok na
náhradu trov konania. V obsahu jeho návrhu poukázal na stav úpravy práv a povinností ku mal. synovi
v konaní o rozvod manželstva rodičov maloletého, v ktorom konaní boli maloletý M. a jeho mladší

brat Z. zverení do osobnej starostlivosti matky, pričom on ako otec maloletého súhlasil so zverením
oboch synov ich matke, pretože bol presvedčený, že komunikácia medzi ním a matkou detí ohľadom
detí bude možná a že vzhľadom na vek detí ho budú môcť deti navštevovať po dohode s matkou
prakticky neobmedzene a bude môcť s deťmi spoločne tráviť pomerene veľa času. V návrhu zdôraznil
stav, že po rozvode jeho manželstva s matkou mal. dieťaťa trávil so synom M. a mladším synom Z.
každý druhý víkend od piatku poobedia do pondelka rána nepretržite, s tým, že ich v pondelok ráno
odprevadil do školy a obaja synovia ho po dohode s matkou navštevovali nepravidelne aj počas
pracovného týždňa po ceste zo školy. V návrhu tiež poukázal na to, že za obdobie cca 3-4 mesiacov
sa syn M. čoraz častejšie dožaduje toho, aby mohol byť s ním čo najviac a viackrát spomenul, že
by chcel žiť v spoločnej domácnosti s ním a u matky by trávil každý druhý víkend a tiež počas
pracovného týždňa v niektorý deň po škole. Otec synovi vysvetlil, že zmena starostlivosti nie je možná
bez dohody s matkou a bez rozhodnutia súdu. V návrhu uviedol, že maloletý jeho požiadavku viackrát
zopakoval aj matke, ktorá sa ho snažila za každú cenu presvedčiť, aby sa tejto jeho myšlienky vzdal,
pričom maloletý sa s túžbou žiť s ním zveril i starým rodičom zo strany otca a ďalším príbuzným s
presvedčením, že takéto riešenie je možné a s vierou, že mu to rodičia umožnia. Otec dieťaťa v návrhu
poukázal i na to, že matka synovi často vyčítala, že chce u neho tráviť viac času ako len každý druhý
víkend a zakazovala mu prespávať u otca počas týždňa, hoci podľa názoru otca mal maloletý u otca
vytvorené všetky podmienky pre prípravu do školy, má u neho náhradné oblečenie, hygienické potreby
a bydlisko otca je približne v rovnakej vzdialenosti od školy ako bydlisko matky dieťaťa. Poukázal tiež
na to, že maloletý sa mu zdôveril so stavom, že je veľmi nešťastný z toho, ako si jeho rodičia delia
starostlivosť o neho ako aj s tým, že sa nechce vrátiť do domácnosti matky, keďže matka sa v jeho
prítomnosti takmer nepretržite vyjadruje na adresu otca negatívne a vyčíta mu, keď s otcom telefonuje.
Zdôraznil, že syn M. mu niekoľkokrát povedal, že je mu nepríjemné počúvať nadávky na adresu otca
a žiadal matku, aby sa pred ním k osobe otca nevyjadrovala a následne mu maloletý počas celého
víkendu opakoval, že sa už k matke nevráti a žiadal otca, aby si ho nechal u seba, s čím však matka
dieťaťa nesúhlasila, pričom syn M. napokon súhlasil, že sa vráti do domácnosti matky s podmienkou,
že on ako otec urobí všetko preto, aby bol M. zverený do jeho osobnej starostlivosti a aby mohol bývať
s ním ako s otcom. Otec dieťa v návrhu uviedol, že na správaní syna je pre neho zreteľné, že ten
nie je spokojný a šťastný a správanie matky na neho veľmi negatívne vplýva. Otec i zo správania
syna získal presvedčenie, že synov záujem sa presunul prioritne na vyriešenie starostlivosti o neho,
pričom celá vzniknutá situácia sa negatívne prejavuje na psychickom stave dieťaťa. V návrhu otec
matke dieťaťa vytýkal, že matka dieťaťa nie je ochotná komunikovať s ním o výchove synov, zakazuje
deťom stretávať sa s otcom, nakoľko synovia boli predelení jej. Otec v návrhu poukázal na stav, že
s mal. M. i mladším synom Z. má vybudovaný hlboký citový vzťah a je plne schopný zabezpečiť
deťom všetko potrebné pre ich zdravý vývoj, pričom býva v rodinnom dome, kde žije s partnerkou
a jej 3-ročnou dcérou, ktoré obaja synovia dobre poznajú a majú s nimi veľmi dobrý vzťah. Otec v
návrhu uviedol, že mladšiemu synovi Z. vyhovuje, že žije s matkou a sním trávi každý druhý víkend a
niektoré popoludnia v týždni a preto on zmenu rozhodnutia vo veci starostlivosti o mal. Z. nenavrhuje.
Zdôraznil stav, že z jeho strany nevidí problém, aby mal. deti medzi sebou udržiavali pravidelný a častý
kontakt a nemá záujem brániť synovi M., aby sa s matkou stretával a trávil s ňou čas a vyjadril
presvedčenie o tom, že sa v uvedenom smere dokáže s matkou dieťaťa dohodnúť.
Otec mal. dieťaťa sa v nadväznosti na podanie návrhu na zmenu umiestnenia mal. syna M. domáhal
aj nariadenia predbežného opatrenia, ktorým požadoval mal. syna M. zveriť dočasne do jeho osobnej
starostlivosti a odovzdať mal. M. zo strany matky jemu. V priebehu konania otec dieťaťa podal
dvakrát návrh na nariadenie predbežného opatrenia v uvedenom smere, pričom oba jeho návrhu
súd uzneseniami č.k. 11P/116/2015-65 zo dňa 07. 07. 2015 a 11P/116/2015-147 zo dňa 10. 01. 2016
zamietol.
Otec dieťaťa na pojednávaní pred súdom uviedol, že je rozvedený, má dve vyživovacie povinnosti a
je zamestnaný. Zdôraznil potrebu dohody rodičov dieťaťa, aby sa situácia stavu u mal. syna M. čo
najskôr vyriešila a on a matka dieťaťa dokázali vo veci spolupracovať a dohodnúť sa. Uviedol, že
po rozvode asi dva mesiace bývali v spoločnej domácnosti s matkou detí a problém začal približne
v mesiaci 1/2015 alebo 2/2015, kedy mu M. povedal, že chce bývať u neho a on jeho informáciu
zobral maximálne vážne a informoval o tom i matku dieťaťa a vysvetlil synovi, že zverenie do jeho
starostlivosti nie je jednoduchý proces, napriek čomu sa syn M. vyjadril, že chce bývať s ním, pričom
sa dohodli, že počkajú 2-3 mesiace a pokiaľ to M. neprejde, on ako otec spraví všetko preto, aby jeho
žiadosť splnil. V období ďalších mesiacov sa mal. M. dožadoval u otca, aby u neho mohol bývať
častejšie a keďže sa on s matkou dieťaťa nedokázali dohodnúť o požiadavke mal. syna, na ktorej
tento trval, otec riešil vec podaním návrhu na súd. V tomto období otec uviedol, že ho veľmi trápilo

správanie sa matky k mal. M. a návštevy u psychológov, čo na neho pôsobilo ako by dieťa malo byť
trestané za to, že chce bývať s ním a ani mu nebolo povedané, že M. šiel ku psychológovi a matke
vytýkal stav, že s ním o psychológovi nekomunikovala. Otec sa vyjadril, že o prvom vyšetrení mal.
M. u psychológa sa dozvedel od maloletého M., ktorý bol pri telefonickom rozhovore s ním zmätený
a smutný a následným kontakte s matkou dieťaťa sa on nedozvedel ku ktorej psychologičke matka s
dieťaťom šla a prečo. Zdôraznil potrebu riešiť také veci ako je u dieťaťa návšteva psychológa spoločne
s matkou a nepovažoval za korektné, ak psychologička dostala informáciu len z jednej strany. V
priebehu konania pred súdom otec oznámil súdu stav, že maloletý u neho býva od začiatku mesiaca
8/2015 a navštevuje 8. B triedu ZŠ v G. na I., kde sa pravidelne zúčastňuje vyučovania a dosahuje
dobré školské výsledky. Zdôraznil stav, že syn sa už nechce vrátiť k matke a on si myslí, že dieťa je v
úplnej pohode. Potvrdil i stav, že udržiava kontakt s bratom Z. a on M. nebráni, aby chodil k matke.
Potvrdil, že ku matke M. chodí väčšinou cez víkendy, kedy u nej aj prespí. V konečnom návrhu právna
zástupkyňa otca dieťaťa navrhla, aby súd zveril mal. M. do osobnej starostlivosti otca a výživné navrhla
na dieťa platiť zo strany matky k rukám otca dieťaťa v minimálnej výške od mesiaca 9/2015 od kedy
sa maloletý reálne nachádza v starostlivosti otca. Na úvahu súdu ponechala, či súd upraví styk matky
so synom. Otec sa v konečnom návrhu pridržiaval vyjadrenia jeho právnej zástupkyne.
Matka dieťaťa v konaní pred súdom uviedla, že je rozvedená a má dve vyživovacie povinnosti a je
zamestnaná. Potvrdila stav, že mal. M. je od mesiaca 8/2015 u otca. Uviedla, že otec deťom po rozvode
vôbec nechýbal a deťom nechýbal ani život v luxuse, pričom v mesiaci 2/2015 sa začali dennodenné
vyvolávania zo strany otca a jeho neohlásené návštevy, ktoré nabúravali jej program s deťmi, pričom
spočiatku otec lákal k nemu Z., aby Z. býval u neho a neskôr sa pozornosť otca sústredila na M. a na
Z. otec úplne zanevrel, keď išli von otec platil všetko M. a dcére jeho priateľky a na Z. úplne zanevrel.
Matka podľa nej otca upozorňovala na stav, aby nerobil medzi deťmi rozdiely a neustále M. nevyvolával.
Matka vytýkala otcovi jeho priateľku, ktorá sa nevhodným spôsobom správa k M., čo ona vie od syna
Z.. Uviedla, že správanie M. voči nej sa zmenilo veľmi. Uviedla, že M. bol vyšetrený aj psychiatričkou,
ktorá povedala, že nejaké choré správanie, ktoré by bolo treba liečiť u neho nezbadala. Priateľku otca
označila za ženu, ktorá nie je pre vzor matky, ktorá by mala vychovávať 13 ročné dieťa. Uviedla, že s
M. sa jej veľmi ťažko komunikuje, on jej nedvíha telefón a jeho odpovede pre ňu sú strohé a stručné.
Matka uviedla, že sa nezmierila s tým, že syn M. u otca býva, ale nechce robiť na maloletého ďalší
nátlak a čaká na riešenie situácie zo strany súdu. Vytýkala otcovi stav, že M. je často u babky odložený
a aj keď bol chorý bol u nej, pretože otec dieťaťa bol podľa vyjadrenia M. na poľovačke. Poukázala
na to, že M. jej nikdy neoznámil stav veci tak, že odchádza k otcovi ale zakaždým si zobral zopár vecí
a postupne si ich odnášal k otcovi. Uviedla, že z jeho správania cíti, že sa bojí u otca a je u
neho nasilu a u otca mu vyhovuje voľný režim. Uviedla, že otec detí ako jej bývalý manžel si zrejme
uvedomil, že urobil hlúposť a nechce prísť o deti. Vyjadrila sa, že podľa nej M. nevie čo chce a u
otca cíti finančné zabezpečenie, ale otec mu nedá lásku, na ktorú bol zvyknutý od nej. Uviedla, že medzi
synmi M. a Z. ona rozdiely nerobí a ľúbi oboch rovnako. Vyjadrila sa, že mladší syn Z. navštevuje ZŠ 7.
triedu a ona u neho hradí všetky výdavky. Uviedla, že obe deti sú v puberte, majú svoje partie, každý
má svoje zviera a deti sú zvyknuté na značkové veci. Matka sa vyjadrila, že od doby, čo je M. u otca
chodí ku nej, ale vždy na veľmi krátko. Právna zástupkyňa matky dieťaťa v konečnom návrhu viedla,
že ich strana si myslí, že návrh otca dieťaťa nie je dôvodný, pretože zmena výchovného prostredia nie
je v záujme mal. M.. Uviedla, že na mieste by bola intervencia súdu formou výchovného opatrenia, aby
sa narušené vzťahy medzi rodičmi obnovili. Zdôraznila, že matka nikdy nemala záujem o vylúčenie
otca z výchovy detí, ale v súčasnom stave je matka vylúčená z výchovy mal. M.. Uviedla, že ak by
faktický stav, ktorý dosiahol otec u mal M. potvrdil súd rozhodnutím, došlo by k definitívnej reštrukcii
vzťahov medzi synom a matkou. Uviedla, že návrh otca nereflektuje ani záujem dieťaťa v zmysle čl.
5 Zákona o rodine, keď by súrodenci mali byť rozdelení. Navrhla zamietnuť návrh otca dieťaťa, ktorý je
predmetom konania v tejto právnej veci. Zdôraznila potreby jasne regulovať styk rodičov s mal. deťmi,
pretože stav, že styk upravený nebol, vyvoláva súčasný stav. Uviedla, že matka detí by ako alternatívu
prijala striedavú osobnú starostlivosť, aby mala možnosť ďalej vychovávať svojho syna a aby ten mal
možnosť porovnávať prostredie u matky s prostredím u otca. Apelovala na súd, aby prijal všetky
opatrenia, aby starostlivosť zo strany oboch rodičov bola deťom zabezpečovaná.
Kolízny opatrovník v konečnom návrhu žiadal, aby s poukazom na výsledky zistené v dokazovaní
a výsledky názorov mal. detí a výsledky psychologických konzultácií na RPPS pri UPSVaR Nitra
bol zmenený rozsudok OS Nitra v časti zverenia mal. M. do starostlivosti jedného z rodičov tak, že
maloletý bude zverený do osobnej starostlivosti otca, kontakty dieťaťa s matkou u mal M. navrhol
upraviť na každý nepárny týždeň od piatku 16.00 hod. do nedele 18.00 hod. Požadoval určiť minimálne
výživné zo strany matky na maloleté dieťa.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchmi účastníkov konania, oboznámil návrh, rodný list,
komunikácia medzi rodičmi- sms správy, maily, správa z pohovoru s mal. M., správy psychologickej
ambulancie PhDr. Margity V. PhD., plnomocenstvo pre PZ otca, návrhy zo strany otca na vydanie PO,
správy zo šetrení pomerov, potvrdenia k príjmom otca, priateľky otca, rozsudok o rozvode priateľky otca,
doklady o výdavkoch na bývanie na strane otca, odvolanie plnomocenstva zo strany otca pôvodnej
PZ, žiadosť PZ matky o odročenie pojednávania, plnomocenstvo pre PZ matky, žiadosť o vydanie
zvukového záznamu, správy UPSVaR Nitra ohľadom výsledku mediačného konania, vysvedčenie mal.,
ospravedlnenia mal. do ZŠ, správa z pohovoru s mal. Z., správa ZŠ Na I. G., správa z pohovoru s mal.
M. z 11.2.2016, výpisy zo žiackej knižky Z. a M., správa UPSVaR Nitra - RPPS z 3.3.2016, mailová
správa učiteľa ZŠ, ktorú navštevuje mal. M. pre matku dieťaťa, doklady o výdavkoch matky na mal. deti,
pokladničné bloky o nákupe tovarov pre mal. deti, doklady o výdavkoch na bývanie na strane matky,
potvrdenia o návšteve škôl mal. deťmi, potvrdenie o príjme otca, potvrdenie o príjme jeho priateľky,
potvrdenie o príjme matky, potvrdenie o výplate Pnd, spis OS Nitra sp. zn. 24P/102/2014 a zistil tento
skutkový a právny stav veci.
Manželstvo rodičov mal. dieťaťa bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k.
24P/102/2014-36 zo dňa 07. augusta 2014. Na čas po rozvode súd zveril mal. deti Y.: M., nar. XX.
XX. XXXX a Z., nar. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti matky /odporkyne/ detí a otca detí /
navrhovateľa/ zaviazal platiť vždy do 15 dňa v mesiaci vopred výživné na mal. M. v sume 750 eur
mesačne, a to 650 eur do rúk matky dieťaťa a sumu 100 eur na osobitný účet maloletého dieťaťa,
ktorý v prospech dieťaťa zriadi matka dieťaťa do 7 dní od právoplatnosti rozsudku a ktorého číslo
účtu matka dieťaťa oznámi otcovi dieťaťa v lehote 3 dní odo dňa jeho zriadenia. Súčasne zaviazal otca
prispievať na výživu mal. Z. výživným v sume 750 eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku,
ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, a to sumu 650 eur do rúk matky dieťaťa
a sumu 100 eur mesačne na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech dieťaťa zriadi matka
dieťaťa v lehote do 7 dní od právoplatnosti rozsudku a ktorého číslo účtu je matka povinná otcovi
dieťaťa oznámiť v lehote 3 dní od dňa jeho zriadenia. Citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 18. 08. 2014. V konaní v uvedenej právnej veci sa rodičia mal. detí v priebehu konania pred
súdom zhodli na rozsahu úpravu práv a povinností ku mal. deťom, čo sa týka zverenia mal. detí do
osobnej starostlivosti, výšky výživného ako aj na tom, že styk otca s mal. deťmi upravený súdnym
rozhodnutím nebude, keďže rodičia detí sa na ňom v tom čase vedeli dohodnúť. V čase uvedenej
poslednej úpravy výživného mali obaja rodičia detí dve vyživovacie povinnosti, pričom ich synovia M.
a Z. navštevovali ZŠ Na I. v G.. Otec detí bol zamestnaný a v zamestnaní dosahoval priemerný
mesačný čistý príjem 4.908,50 eur. Pracoval u zamestnávateľa Cloetta Slovakia, s.r.o ako finančný
riaditeľ Mesačné náklady na bývanie v domácnosti predstavovali sumu 300 eur, splátka hypotekárneho
úveru 1178 eur, leasingová splátka na motorové vozidlo ročne činila 4500 eur a 38 eur bola mesačná
poistka. Matka mal. detí bola zamestnaná u zamestnávateľa Nitrazdroj, a.s. ako odborná referentka a
u tohto zamestnávateľa dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 550,65 eur.
Maloletý M. Y. na pojednávaní pred súdom uviedol, že je žiakom ZŠ v G. a je na súde preto, lebo
bývať u otca, pretože sa u neho cíti oveľa lepšie ako u mamy, ktorá nadáva na otca, jeho priateľku a
jej dcéru. Potvrdil stav, že u otca má režim, ktorý mu stanovil otec a jemu sa ten režim páči. Uviedol,
že otec sa s ním učí a vie mu učenie spríjemniť, pričom on učivu chápe a otec ho vyskúša, pričom
on sa takto uistí v tom, že učivo vie a až potom mu dovolí počítač. Uviedol, že sa s ním učí aj otcova
priateľka, a otec sa s ním učí skôr matematiku a B. - otcova priateľka občiansku náuku a podobné
predmety. Dcéru priateľky otca P. označil za priateľskú, pričom ide o dieťa, ktoré má tri roky. Vyjadril
sa, že otcova priateľka B. je ku nemu priateľská. Uviedol, že na mame sa jemu nepáči to, že dávanejšie
telefonovala s otcom a povedala, že on s otcom nechce hovoriť, pričom on vyšiel z izby a pýtal si
otca, pretože s ním hovoriť chcel. Uviedol, že u maty je tak, že je celé dni zavretý pri počítači. Vyjadril
sa, že učenia s mamou ho tak nebaví ako s otcom, pričom otec ho vie do učenia naladiť. Vyjadri sa,
že sa venoval atletike k čomu ho doviedol dedo z otcovej strany. Negatívne vnímal situáciu, keď mu
matka povedala, že životné úspory bude ona dávať len Z. a jemu nie, pokiaľ bude on u otca a jemu
to prišlo ako vydieranie, ale mame k tomu nič nepovedal. Potvrdil, že posledný mesiac u matky ani
často nebol Vyjadril obavu z toho, že mamu alebo otca zraní keď niečo povie. Uviedol, že otec ho do
ničoho nenútil ako aj to, že otec by chcel aby on u neho bol, ale tak, že by to bolo jeho /M./ rozhodnutie.
Potvrdil stav, že to, že chce byť u otca je jeho rozhodnutie. To, čo jeho k takémuto rozhodnutiu doviedlo
je stav, že u otca má režim aj s otcom občas idú niekam napr. do kina, reštaurácie Moreti. Vytýkal
mame, že mu zakazovala ísť ku otcovi, keď on ku nemu chcel ísť. Vyjadril sa, že u mamy bol viacej
sám. Vzťah s Z. označil sa pohodový, pričom Z. chodí na tréningy, s kamošmi chodí von a tak sa moc
často ani nevidia, ale chovajú spoločne morčatá, pozerajú videá a majú psov u mamy. Vytýka mame,

že 2x za sebou mu povedal, že je jej zle a má ísť s ňou on ku doktorke, pričom ho ona objednala
ku psychologičke a on bol 2x u psychologičky a až keď ku doktorke prišli, povedala mu, že idú
ku psychologičke. Jeho návštevu u psychologičky označil za nepríjemnú pre neho, pretože mu dávala
otázky, na ktoré sa jemu nechcelo odpovedať a hovorila mu rôzne teoretické myšlienky, prečo ho to
ťahá ku otcovi a ako zostať u mamy a nevysvetlila mu prečo je tam. Druhá psychologička sa ho
pýtala prečo je u nej a on nevedel povedať prečo. Maloletý uviedol, že necíti ťažobu zo situácie, že
rodičia sú rozvedení, ale skôr z toho, že po rozvode sa hádali a to jemu už nerobilo dobre, pričom
po rozvode ho už ich hádky tak neobťažovali. Uviedol, že nemá problém ísť k mame ani ku otcovi.
Uviedol, že nemá problém žiť s mamou, ale s otcom je pre neho lepšie žitie ako u mamy. Z. sa podľa
neho stále sťažuje, že mu u otca nie je dobre a ale podľa M. to je preto, že nie je zvyknutý na otcov
režim a u matky je Z. zvyknutý. Uviedol, že i u psychologičky on povedal, že by chcel byť u otca.
Nechápal, prečo ho matka zatiahla i ku druhej psychologičke, u ktorej tiež povedal, že chce byť u
otca. Poukázal na to, že mama ho moc nepočúva, lebo on jej stále hovorí, že chce bývať u otca, že
je to jeho rozhodnutie, nie otcove. Maloletý uviedol, že by chcel k mame chodiť každý druhý víkend,
nevylúčil ani pobyt na dovolenke s mamou a uviedol, že by bolo dobré ak by sa rodičia o dovolenke
dohodli. Vytýkal matke, že často klame, pričom klamala otca i jeho a stále nadávala na otca i na jeho
priateľku. Otcovi nevytýkal nič v jeho povahových vlastnostiach a označil ho za dobrého človeka, s
ktorým si rozumie viac ako s mamou.
Zo správy ÚPSVaR Nitra z pohovoru s mal. M., ktorý sa uskutočnil dňa 18. 11. 2015 vyplýva, že
od jeho vypočutia na súde dňa 24. 08. 2015 sa na jeho názore na zverenie do otcovej starostlivosti nič
nezmenilo. Uviedol, že u otca on býva nepretržite zhruba 4 mesiace, rozumie si s ním i ostatnými
členmi jeho domácnosti a preto na zmene jeho zverenia do otcovej starostlivosti on trvá. Nevyjadril
žiadne výhrady k starostlivosti otca. Vyjadril sa, že s matku sa stretáva sporadicky, vychádza s ňou
dobre, dosť často a mu ona snaží kupovať veci na oblečenie a volá ho do obchodov. Potvrdil stav, že
s bratom Z. je v kontakte, keď príde Z. k otcovi alebo keď on príde ku matke a občas sa s bratom
stretne v škole alebo komunikujú cez sociálne siete. S bratom vychádza dobre. Uviedol, že je žiakom
8. ročníka ZŠ, učí sa dobre a ak by bol zverený do osobnej starostlivosti otca, čo je jeho veľkou túžbou,
s mamou by sa chcel stretávať každý druhý víkend v mesiaci.
Zo správy mediátorky registrovanej MS SR JUDr. V. K. zo dňa 02. 11. 2015 vyplýva, že v priebehu
mediačného konania sa uskutočnilo s rodičmi dieťaťa niekoľko stretnutí spoločných a niekoľko
individuálnych stretnutí s každým z rodičov samostatne, čím sa sledovala väčšia otvorenosť
zúčastnených osôb a dôkladná snaha pri hľadaní riešení. Obaja rodičia deklarovali svoj záujem na
zdravom psychickom a fyzickom vývoji ich synov, majú zhodu v potrebe zabezpečiť M. primerané
duševné, mentálne i materiálne podmienky, obaja sú schopní sa mu plnohodnotne venovať, avšak v
otázke zverenia do osobnej starostlivosti otca alebo do osobnej starostlivosti matky majú pretrvávajúci
zásadný rozpor. Z toho dôvodu záverečná dohoda o mediácii - rodičovská dohoda ani uzatvorená
nebola. Priebeh mediačného konania podľa záveru mediátorky naznačoval, že by sa mohlo jednať o
neprekonaný partnerský konflikt a osobnostný spor medzi rodičmi.
Dňa 28. 12. 2015 bol vykonaný ÚPSVaR Nitra aj pohovor s mal. Z. Y., nar. XX. XX. XXXX, bratom mal.
M. Y.. M. Viktor je žiakom 7. ročníka ZŠ Na I. v G., baví ho futbal a hráva za Čermánsky futbalový
klub. Potvrdil, že s otcom sa stretáva, je s ním viac v telefonickom kontakte, no stretáva sa s ním
aj osobne, keďže chodí k nemu domov jeden alebo dvakrát do týždňa a to cez víkend, väčšinou bez
prespania, pretože sa mu u neho moc dobre nespí, lepšie sa cíti u maminy. Otec sa s ním kontaktuje
telefonicky jeden až dvakrát za deň, informuje sa ako sa mu darí v škole a ako sa má. S bratom M.
vychádza Z. podľa neho v pohode, nerieši to, že M. býva u otca. S M. sa hrávajú spoločenské hry
Zo správy ZŠ Na I. XX, G. vyplýva, že mal. M. Y. pravidelne navštevuje školské vyučovanie ako žiak
8. B triedy. V kolektíve je obľúbený, ochotný vždy pomôcť. Koncom 7. ročníka si zhoršil prospech
z predmetu S a NJ - dobrý. Rodičia pri oznámení zhoršenej známky reagovali. Záujem o
prospech a správanie prejavili matka i otec. Správanie mal. je v súlade so školským poriadkom.
Počet zameškaných hodín mal maloletý 178 v 7. Ročníku a v 6.rRočníku 86, pričom všetky mal
ospravedlnené. V šk. roku 2015/2016 mal. ku dňu 18. 01. 2016 22 zameškaných hodín a všetky
mal ospravedlnené. Vyučovanie výsledky má takmer totožné z prechádzajúcim šk. rokom. Koncom 7.
ročníka boli spozorované zmeny v M. správaní, ktoré sa prejavili pri odpovediach. Bol nesústredený,
roztržitý, popletený na jednej strane, na druhej strane však napr. na výtvarnej výchove bol aktívny,
sústredený so zmyslom pre detaily. Takýto problém sa v komunikácii prejavil aj začiatkom 8. ročníka
a matka i otec boli informovaní o stave. Obaja spolupracovali s triednou učiteľkou. Podľa záveru
správy M. psychicky prežíval problémy v rodine, čo sa pravdepodobne prejavilo aj v komunikácii pri
odpovediach.

S maloletým bol vykonaný pohovor na ÚPSVaR Nitra na základe žiadosti súdu dňa 09. 02. 2016. V rámci
neho maloletý potvrdil stav, že on zostal býva v domácnosti otca, kde býva aj naďalej. Stav zdôvodnil
tým, že to bolo jeho rozhodnutie a chcel bývať s otcom. Vyjadril sa, že otec mu zabezpečuje starostlivosť
tak, že mu robí raňajky aj desiatu, občas ho zavezie aj do školy, po škole je vonku s kamarátmi alebo
sa ide domov učiť, pozeráva televízor alebo sa hrá na počítači, alebo si pripraví nejaké jedlo. Uviedol,
že po školy chodí na záujmové krúžky, na plávanie, bicie nástroje a doučovanie. Cez víkendy mávajú
niekedy s otcom a bratom Z. spoločné programy, napríklad boli v Bratislave, kde navštívili lezecké
centrum. Maloletý uviedol, že cez víkendy doma varieva otcova priateľka B. a cez týždeň chodí na obedy
v škole. Maloletý vyjadril spokojnosť so starostlivosťou zo strany jeho otca. Maloletý spomenul stav, že
bol svedkom incidentu medzi rodičmi na Vianoce 2015, keď mama začala do otca provokačne vyrývať,
otca to však nevytočilo ale vytočilo to samotnú mamu, ktorá dala otcovi jednu facku na líce a otec dal
naspäť facku mame, pričom podľa M. to otca následne mrzelo asi, aspoň jemu sa to tak zdalo. Uviedol,
že medzi otcom a jeho priateľkou on vníma vzťah ako normálny a majú sa radi a otec má rád aj jej dcéru
P.. Podľa M. otec nerobí rozdiely medzi ním a Z. a otec sa teší na Z., keď príde za nimi. Uviedol, že
medzi pozitíva matky by zaradil prehnanú starostlivosť, no zaradil by to aj medzi jej negatíva. Medzi
tie by tiež zaradil to, že ho mama núti do vecí, aby napríklad šiel ku nej a keď on povie, že nie, tak to
ona zopakuje aj sedemkrát a jeho to vytočí. K pozitívam otca uviedol, že otec sa o neho dokáže dobre
postarať, vie čo on chce, pomáha mu v učení, píšu spolu diktáty, v ktorých sa on zlepšil, vie ho dostať
učiť sa a dáva mu dobré rady. K negatívam otca uviedol, že si nevie na žiadne spomenúť. Uviedol, že
otec na neho viac dohliada, čo sa týka učenia, zabezpečuje mu výlety. Uviedol, že u maminy sa nemusel
toľko učiť ako u otca. Vyjadril sa, že mamu mu občas zatelefonuje a za posledné tri mesiace december
2015 - február 2016 sa s ňou stretol dvakrát, pričom s Z. si volajú častejšie a sú v kontakte cez skype.
Uviedol, že s mamou by sa chcel stretávať bez určenia termínov súdom keď bude mať potrebu a čas
a aj by u nej niekedy prespal. Jeho vzťah k priateľke otca hodnotil ako obyčajný, pričom ju má rád ale
tak normálne, nič prehnané . Uviedol, že nie je pravda, že by B. potľapkával po zadku, ani objímal okolo
krku, čo povedal Z.. Vyjadril sa, že sa pobozkajú na líce pri zvítaní. Maloletý v rámci pohovoru na otázku
aké želania by mal uviedol, že by si želal, aby už skončil súd a ďalej nevie. Vyjadril sa, že je spokojný u
otca aj sám so sebou a dodal, že by si ešte chcel viac zlepšiť prospech. Maloletý uviedol, že sa k matke
vrátiť nechce a povedal jej to priamo do očí potom, čo na písomnú žiadosť matky zamestnanci UPSVaR
Nitra otca upozornili, že stále platí rozsudok, ktorým bol mal. M. zverený do osobnej starostlivosti matke.
Otec mal. dieťaťa má v súčasnej dobe naďalej dve vyživovacie povinnosti k synom M. a Z.. Jeho
zamestnávateľ sa nezmenil, naďalej pracuje v spoločnosti Cloeta Slovakia, s.r.o. V pozícii finančného
manažéra, kde dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 4.822,31 eur. V tejto pozícii má umožnené
pracovať v režime Home office. Priateľka otca, s ktorou otec žije v spoločnej domácnosti pracuje v
spoločnosti IKEA Industry Slovakia s.r.o, odštepný závod Trnava, kde dosahuje priemerný mesačný
čistý príjem 2401,62 eur. Je rozvedená. Má dcéru P. C. K., nar. XX. XX. XXXX, ktoré dieťa je zverené
do striedavej osobnej starostlivosti jej a jej manžela, a to v týždňových intervaloch. Výživné rodičom
mal. dieťaťa určené nie je. Výška výdavkov na bývanie na strane oca je na vodu, elektrinu, plyn, smeti,
internet, Skylink, inkaso, TV, životné poistenie vrátane detí a poistenie domu mesačne 564,85 eur, platba
hypotéky je 976,- eur mesačne a platba na výživné detí je 1500 eur mesačne.
Matka mal. detí má tiež dve vyživovacie povinnosti ku mal. deťom ako otec detí. Príjem v zamestnaní
u zamestnávateľa Nitrazdroj, a.s., ktorého nezmenila, dosahuje 600 eur mesačne v čistom v priemere.
Iný príjem z výkonu práce nemá. Vlastní rodinný dom, ktorý postavila po rozvode manželstva a ten je v
jej výlučnom vlastníctve. Náklady na bývanie platí mesačne v sume okolo 150 eur. U Z. hradí ZRPŠ 10
eur na šk. rok. Obedy v ZŠ 26-27 eur mesačne, na lyžiarsky výcvik je ohlásená platba 130 eur. Z. sa
venuje futbalu a ona platí v tej súvislosti 20 eur mesačne poplatok. Chodí na doučovanie z anglického a
nemeckého jazyka, za ktoré ona pltí 8 eur na jednu hodiny. Týždenne mu platí 8 eur za hodinovú výuku
oboch predmetov. Na futbal potrebuje Z. kopačky, dresy a štucne. U M. poplatok na ZRPŠ neplatí, keďže
ho platí v rámci jednej školy, ktorú synovia navštevujú len jedno dieťa, a to na Z.. Výuku na hru na bubny
platí matka 100 eur na pol roka a 54 eur mesačne platí plávanie, za anglický a nemecký jazyk platí ona 8
eur ako aj u Z.. Každému synovi platí čipovú kartu na MHD 20 eur mesačne a dobíjanie mobilu približne
v čiastke 20 eur mesačne. Deti sú podľa jej vyjadrenia zvyknuté na značkové veci, majú počítačové hry,
každý syn má svoje zviera, ktoré treba kŕmiť. Každému synovi dáva matka vreckové 40 eur na mesiac.
Matka poberá prídavkov a dve deti v sume 23,52 eur mesačne na jedno dieťa.
Podľa § 26 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v platnom znení /ďalej len Zákon o rodine/ , ak sa zmenia
pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo
dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú
vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať sa slobodne vo všetkých veciach, ktoré
sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, m
maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť
zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sú aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods. 1/ Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.
Po vykonanom dokazovaní súd považoval za dôvodné zmeniť svoje doterajšie rozhodnutie v časti
zverenia mal. M. na čas po rozvode manželstva jeho rodičov tak, že mal. M. Y., nar. XX. XX. XXXX
zveril do osobnej starostlivosti otca dieťaťa. Doba od rozvodu manželstva rodičov dieťaťa, ktorá uplynula
jednoznačne priniesla zmeny v pomeroch u rodičov dieťaťa a tiež oboch synov rodičov. V čase rozvodu
manželstva rodičov dieťaťa si samotní rodičia a už vôbec nie deti nemohli predstaviť a modelovať
situáciu, ktorá nastane po oddelení spolužitia rodičov detí. Tá priniesla do života detí podstatné zmeny
ovplyvnené v nemalej miere aj gradovaním vzťahov medzi rodičmi samotnými a zvyšovaním napätia
v stave, keď starší M. začal pociťovať výraznú absenciu osoby otca v jeho živote a rozhodol sa pre
spolužitie s otcom. Po zverení sa s jeho túžbou otcovi, otec syna na istý čas presvedčil o tom, že
je potrebné, aby situáciu samotný maloletý zvážil, prehodnotil a plynutím času aspoň dvoch - troch
mesiacov zistil, či naozaj chce zmeniť výchovné prostredie. Syn však z jeho zámere žiť v ďalšom období
s otcom neustúpil a potom, čo rodičia nedokázali v uvedenom smere dospieť k rodičovskej dohode,
obrátil sa otec na súd s požiadavkou dosiahnuť zmenu umiestnenia mal. syna M. v zmysle požiadavky
samotného dieťaťa, ktoré svoje rozhodnutie žiť s otcom v priebehu konania opakovane zdôraznilo a
logicky odôvodnilo. M. po rozvode rodičov plynutím času zistil, že otec je rodičom, s ktorým si on
predstavuje ďalšie spolužitie a svoje rozhodnutie aj logicky a veku primerane zdôvodnil. Otca označil za
rodiča, ktorý vie lepšie saturovať jeho potreby. Rozhodol sa pre spolužitie s ním a jasne to dal svojím
postojom k veci - výpoveď pred súdom, výpoveď na ÚPSVaR Nitra najavo obom rodičom. I keď pre
matku bolo jeho rozhodnutie isto zraňujúce, M. na ňom po celú dobu konania pred súdom trval a plynutie
času ukázalo aj to, že sa sám uistil o tom, že na zmene umiestnenia mu jednoznačne záleží. Po celú
dobu maloletý vyjadroval jednoznačne lepší vzťah k otcovi. Tento jeho postoj nebolo možné porovnať
so stavom v čase rozvodu manželstva rodičov detí, keďže maloletý nebol v uvedenom smere nikým
dotazovaný pri rozvode manželstva, keďže rodičia detí sa na starostlivosti o deti na čas po rozvode
dohodli, nebolo dôvodné zisťovať názor mal. detí a teda ani M.. V tom období si aj samotný M. logicky
nemohol predstaviť aká situácia na jeho strane nastane po rozvode manželstva jeho rodičov, oddelení
spolužitia rodičov a čo sa týka vývoja jeho vzťahu k rodičom. Isto aj samotné správania sa rodičov k
sebe navzájom vyvolali formovanie určitého názoru dieťaťa na vec a malo vplyv aj na postoj dieťaťa.
Názoru mal. M. v jeho veku 14-tich rokov, ktorý súd získaval počas konania priebežne viackrát, či už
vlastným výsluchom dieťaťa alebo jeho vypočutím prostredníctvom UPSVaR Nitra, venoval súd náležitú
pozornosť. Vyhodnotil si aj zdôvodnenie názoru dieťaťa samotným dieťaťom, ktoré malo svoje racio

a dieťa na ňom zotrvalo a uistilo sa v ňom v priebehu súdneho konania a v priebehu konania svoje
rozhodnutie byť v starostlivosti otca nezmenilo. Situácia, keď matka mala snahu dopátrať sa dôvodu
postoja dieťaťa formou odbornej pomoci psychológov vzťah matky a syna M. len viac skomplikovala a
vzťahy matky a syna sťažovala, keďže práve v tom čase M. stratil k matke dôveru, keď sa mu matka
snažila do poslednej chvíle tajiť pripravovanú návštevu psychologičky, v ktorom smere maloletý zažil
veľké sklamanie. Maloletý sa v zásade v priebehu konania pred súdom nevzdal svojho názoru žiť s otcom
a byť v jeho starostlivosti. Jeho názor bol aj plynutím času pre súd presvedčivý a súd naň prihliadal aj
pri zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, a to v nadväznosti na vek dieťaťa, stav pomerov na
strane dieťaťa, ktoré bolo možné sledovať zo správy školy, vyjadrení rodičov dieťaťa, zo správ ÚPSVaR
Nitra. Rodičia dieťaťa v priebehu konania ani v stave, keď maloletý bol fakticky od mesiaca 8/2015 u
otca, ku ktorému sa postupne sám presťahoval a sám si odnášal od matky veci, nedokázali dospieť
ohľadom zmeny umiestnenia mal. dieťaťa ku riešeniu, ktoré by bolo východiskom pre ich mal. syna M.
a preto musel stav veci ako predmet konania v tejto právnej veci v záujme dieťaťa vyriešiť súd svojím
autoritatívny rozhodnutím. Súd má za to, že mal. M. si u otca zvykol na jeho domáce prostredie, v ktorom
jeho otec žije s priateľkou a jej mal. dieťaťom, akceptuje otca ako rodiča a vníma ho ako rodiča, u ktorého
sa cíti istejšie, lepšie a nachádza u neho väčšiu mieru pochopenia a pomoci. Kriticky vníma vzťah, ktorý
medzi sebou majú rodičia a logicky si vyhodnocuje konfliktné situácie, ktoré mal možnosť medzi rodičmi
pozorovať. Jeho rozhodnutie žiť s otcom nevidí ako prekážku pre jeho ďalší vzťah s bratom Z., pretože
s bratom vzťah naďalej má a má ho záujem i v ďalšom období udržiavať, či už návštevami v domácnosti
matky, návštevami brata Z. v domácnosti otca, stretnutiami s bratom v škole. Zároveň si uvedomuje,
že s bratom majú aj určité rovnaké záľuby, majú každý svoj okruh kamarátov a už zaužívaný spôsob
komunikácie vo forme osobných stretnutí alebo využívaním technických prostriedkov na ich vzájomnú
komunikáciu, ktorú aj v súčasnej dobe vzájomne realizujú. Maloletý je pozitívne hodnotený aj zo strany
školy, ktorej pedagogickí zamestnanci na strane mal. M. vnímali situáciu nie dobrých vzťahov rodičov
dieťaťa a ich zápas o syna, čo sa negatívne podpísalo aj na sústredenosť žiaka a jeho študijné výsledky
v škole najmä koncom šk. roka 2014/2015 ako aj začiatkom šk. roka 2015/2016, keď v maloletom
dozrievalo rozhodnutie spolužitia s otcom a keď sa maloletý rozhodol opustiť postupne domácnosť
matky, čo maloletý v konečnom dôsledku i zrealizoval a s týmto stavom je spokojný. Maloletý, jeho
názory, zistené stanoviská rodičov dieťaťa, ktorí evidentne ešte nemajú spracovaný ich vlastný rozchod a
nevedia dosiahnuť jednotné stanovisko pre ďalší výkon starostlivosti o syna presvedčili súd o dôvodnosti
návrhu otca dieťaťa, čo sa týka zmeny umiestnenia mal. M.. Súd v danej situácii stavu pomerov na
stranách rodičov a dieťaťa videl ako optimálne riešenie pre mal. dieťaťa i jeho rodičov zmenu výchovného
prostredia u mal. M.. Vzťahy medzi rodičmi žiaľ nedosahujú takú úroveň, ktorá by umožnila súdu využiť
na úpravu vzťahov medzi rodičmi a dieťaťom inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa ako to
navrhovala v konečnom vyjadrení sa k veci právna zástupkyňa matky dieťaťa. Vo vzťahoch rodičov
mal. M. aktuálne chýba predovšetkým riadna a vecná komunikácie, ústretovosť, kompromisnosť. Obaja
rodičia sú evidentne zaťažení nespracovaním ich vlastného rozchodu a dôsledkoch rozvodu, ktoré v
súčasnej dobe existujú v ich životoch a ovplyvňujú ich vzťahy, čo vyplynulo aj z mediačného poradenstva.
Rodičia musia riešiť v prvom rade sami u seba situáciu, možno dať časť dozretiu ich nového vzťahu -
vzťahu rozvedených manželov a v záujme mal. detí M. i Z. ich doviesť na takú úroveň, ktorá by minimálne
negatívne ovplyvňoval život, zdravie a priaznivý vývoj ich detí. Takáto situácia si rozhodne vyžaduje čas
a čas a tiež konkrétna situácia /porozvodové obdobie u rodičov detí/ priniesol zmeny aj do postoja mal.
M.. Súd má za to, že situácia zmeny umiestnenia mal. M. negatívne neovplyvní ani súrodenecké vzťahy
medzi M. a Z., ktoré napriek stavu, že M. žije už dlhšiu dobu u otca neovplyvnili komunikáciu chlapcov.
Títo budú mať naďalej príležitosť stretávať sa v domácnosti otca, v domácnosti matky, v škole. Budú
sa naďalej venovať ich aktivitám, ktoré majú odlišné a každý z chlapcov funguje vo svojej kamarátskej
skupine. V priebehu konania sa neprejavil stav, že by vzťahy súrodencov boli stavom pomerov, ktoré
existujú medzi rodičmi narušené a treba urobiť všetko preto, a to tiež zo strany rodičov detí, aby dobrá
úroveň vzťahov medzi M. a Z. naďalej ostala. V tomto smere bude určite významný postoj rodičov a
sila osobnosti každého dieťaťa, ktoré si na vec časom vytvorí samostatný názor . Samotní rodičia by
sa k sebe mali správať tak, aby ich vplyv na vývoj súrodeneckých vzťahov, ktoré aktuálne fungujú bol
pozitívny a rozvoj dobrých vzťahov medzi M. a Z. by mali rodičia podporovať. Z toho, že chlapci sa k
sebe správajú tak ako sa správajú je zrejmé, že v uvedenom smere rodičia na nich vplývali pozitívne
ako vychovávatelia nezlyhali a preto by to v záujme detí nemali zmeniť. Pre obe deti bude dôležité, ak
vývoj ich súrodeneckého vzťahu bude mať podporu zo strany oboch rodičov.
Aby sa aj matka dieťaťa, ktorej úloha v živote mal. syna M. je rovnako nenahraditeľná, mohla podieľať
na výchove mal. syna a aby aj mal. M. mal príležitosť presvedčiť sa o tom, že vzťah matky ku nemu
je úprimný a aby matka mala možnosť napraviť chyby, ktorých sa vo vzťahu k synovi dopustila,

vytvoril rozsahom úpravy styku matky so synom priestor, aby matka dieťaťa mala možnosť a príležitosť
pravidelne na život dieťaťa pôsobiť, a to zásadne pozitívnym smerom. Takto súčasne i dieťa získa
priestor svoj názor na matku časom upraviť a zmeniť pozitívnejším smerom. Súd považoval za dôvodné,
aby sa matka pravidelne so synom M. stretávala v jej domácom prostredí, do ktorého patrí aj M. a aby
mali priestor v tomto prostredí stretnúť sa i obaja bratia. Preto určil rozsah pravidelných stretnutí sa
matky s mal. synom M., aby i matka dieťaťa mala možnosť na výchove dieťaťa - M. sa ďalej podieľať.
Rolu matky v živote dieťaťa otec nenahradí a aj mal. M. si takýto fakt plynutím času určite bude mať
možnosť uvedomovať a matku začne akceptovať ako rovnako dôležitého rodiča akým je v súčasnej
dobe pre neho otec. Samozrejme ak ide o vzťah rodičia a dieťaťa, je potrebné, aby súčinnosť dosiahnuť
vo vzťahoch určité dobré a vhodné zmeny vyvíjali rodičia i dieťa.
Pri úprave výšky výživného súd zohľadnil odôvodnené potreby mal. dieťaťa, životnú úroveň rodičov, na
ktorej sa má právo maloletý podieľať, schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov dieťaťa. Príjmy
rodičov dieťaťa zistené v konaní pred súdom sú, čo sa týka ich výšky podstatne odlišné, avšak umožňujú
rodičom na výžive syna sa podieľať úmerne ich príjmu z výkonu práce, úmerne ich majetkových pomerov,
kedy obaja vlastnia nehnuteľný majetok. Príjem na strane otca vykazuje neporovnateľne vyššiu úroveň
výšky ako príjem matky dieťaťa, pričom obaja rodičia majú náklady, na ktorých sa na strane otca môže
podieľať tiež jeho priateľka, pričom matka žije sama s mal. Z. sama, má dve vyživovacie povinnosti,
rovnako ako otec dieťaťa a preto určil matke dieťaťa výživné na syna M. v sume 30 eur mesačne. Je to
suma blízka minimálnemu výživnému /27,13 eur mesačne/ a matke nič nebráni tomu, aby a na výžive
syna podieľala v uvedenom rozsahu. Otec z jeho príjmu bude rozhodne schopný uspokojiť odôvodnené
potreby mal. M. vo zvyšnom rozsahu v štandarde, na ktorý je maloletý zvyknutý a naďalej si riadne plniť
i vyživovaciu povinnosť i k synovi Z. určenú súdnym rozhodnutím.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiadnemu z účastníkov konania
nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže sa jednalo o konanie vo veci starostlivosti súdu o
maloleté deti, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1/ O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2/ O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.