Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. jún 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2C/171/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514201411
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8514201411.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci žalobcu EOS KSI
Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o.,Pajštúnska5,85102Bratislava,IČO:36613843protižalovaným:1/radeX.O.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom A. XXX/XX, XXX XX X., t.č. X E. Q., N. , V., štátny občan SR , 2/ rade F. O., nar. XX.X.XXXX,
bytom A. XXX/XX, XXX XX X., t.č. X E. Q., N., štátna občianka SR, 3/ rade X. B., nar. XX.X.XXXX,

bytom X. XXX, XXX XX K., štátny občan SR, za účastí vedľajšieho účastníka na strane žalovaných
Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Petrovská 10, 909 01 Skalica, adresa na
doručovanie Nám. Josipa Andriča č. 1, Chorvatský Grob, 900 25, IČO: 42 264 154 v konaní o zaplatenie
2 945,40 s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade spoločne a nerozdielne a žalovaný v 3. rade sú
p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 2 356,32 eur, úrok z omeškania vo výške 148,10 eur, ročný
úrok z omeškania 8,5 % zo sumy 2 356,32 eur od 12.8.2013 do zaplatenia a to všetko do troch dní od

nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu
tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 12.03.2014 žiadal aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade
spoločne a nerozdielne a žalovaného v 3. rade k úhrade sumy 2 945,40 eur s príslušenstvom s tým, že
plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia ostatných žalovaných.
. Žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 bola pohľadávka
uplatnenávtomtokonanípostúpenáSlovenskousporiteľňou,a.s.Tomášikova48,Bratislavanažalobcu.
Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanými v 1. a 2. rade dňa 3.2.2006 zmluvu č. XXXXXXXXX

(ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovaným v 1. a 2. rade
peňažné prostriedky. Podmienky čerpania a splácania peňažných prostriedkov a ďalšie náležitosti
sú uvedené v zmluve a Všeobecných obchodných podmienkach. Po právnom rozbore týkajúcom sa
posúdenia zmluvy o úvere uzavretej pred 1.1.2008 ako absolútneho obchodu a nemožnosti aplikovať na
takýto právny vzťah § 52 až 54 Občianskeho zákonníka ďalej žalobca uviedol, že pohľadávka žalobcu
ku dňu postúpenia predstavovala sumu 4 668,10 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 3 722,95 eur,

riadneho úroku vo výške 684,96 eur, úroku z omeškania vo výške 260,19 eur a ostatného príslušenstva
vo výške 0 eur. Sumu 260,19 eur predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca neuplatňuje. Podľa zmluvy
právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným úver vo výške 3 319,39 eur, ktorý mal byť splácaný vsplátkach po 49,09 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si uplatňuje v tomto konaní splátky úveru
splatné od 20.03.2010 do 20.02.2015 v počte 60 v celkovej výške 2 945,40 eur. Splátky pôvodne splatné
od 20.08.2013 do 20.02.2015 sa stali splatnými dňa 11.08.2013, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu

splatnosť úveru. Zároveň si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania, a to zo splátok už splatných odo dňa
ich splatnosti do 11.08.2013 a potom z celej dlžnej sumy od 12.08.2013 do zaplatenia.

Oznámením doručeným súdu dňa 26.06.2014 vstúpil do konania ako vedľajší účastník na strane
žalovaného Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ.

Uznesením č.k. 2C/171/2014 zo dňa 14.4.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k.
2Co/286/2015-260 zo dňa 30.11.2015 súd pripustil do konania vstup vedľajšieho účastníka Občianske
združenie slovenských spotrebiteľov AZ.

Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, žalovaným a vedľajšiemu

účastníkovi doručil návrh spolu s prílohami.

Žalovaní v 1. a 2. rade k návrhu uviedli, že žijú v T., nie sú zamestnaní, nemajú žiaden zárobok, v T.
poberajú len dávky. Majú viaceré zmluvy a presne o ktorú ide nevedia.

Žalovaný v 3. rade a vedľajší účastník sa k návrhu nevyjadrili.

Podaním doručeným súdu dňa 30.10.2014 žalobca špecifikoval jednotlivé nároky, uviedol, že žalovaní z
vyčerpaného úveru 3 319,39 eur splatili sumu 2 227,31 eur, súdu popísal spôsob výpočtu istiny vo výške
3722,95eur,ktorápredstavujerozdielmedzičerpanousumou3319,39eurpluspoplatkyskapitalizáciou

616,11 eur, plus riadne úroky s kapitalizáciou v sume 2 014,76 eur mínus úhrada účtovaná na istinu 2
227,31 eur), ďalej popísal spôsob výpočtu riadnych úrokov v sume 684,96 eur. Pričom zdôraznil, že v
konaní si uplatňuje splátky splatné od 20.03.2010 do 20.02.2015 v celkovom počte 60 po 49,09 eur v
celkovej výške 2 945,40 eur. .
Pojednávania vytýčeného na deň 17.5.2016 sa žalobca, žalovaná v 2. rade, žalovaný v 3. rade a vedľajší

účastník, napriek riadne a včas doručenému predvolaniu nezúčastnil. Neúčasť žalobcu ospravedlnil
jeho právny zástupca súhlasil s pojednávaním v neprítomností klienta, ostatní účastníci svoju neúčasť
neospravedlnili, preto v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával neprítomností žalobcu, žalovaných v
2. a 3. rade a vedľajšieho účastníka.

Právny zástupca na pojednávaní na podanom návrhu trval zdôraznil, že žalobca si uplatňuje nárok na
zaplatenie 60 nepremlčaných splátok splatných od 20.10.2010. Rovnako si uplatňuje úrok z omeškania,
dokonca za kratšie obdobie, keďže jeho právny predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť k 17.5.2013,
on si uplatňuje úroky z omeškania od 12.8.2013.

Žalovaný v 1. rade potvrdil uzatvorenie úverovej zmluvy s právnym predchodcom žalobcu, úver splácali
kým mal zamestnanie, pripustil, že poslednú splátku mohol zaplatiť niekedy v roku 2009 alebo 2010.
Ďalej poukázal na svoju zlú finančnú situáciu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom predložených listinných dôkazov a to zmluvou o

splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 03.02.2006, Dohodou o ručení z 03.02.2016, Všeobecnými
obchodnými podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 09.07.2013, výzvou k úhrade
zo dňa 09.07.2013, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 a prílohou, pokusom o zmier
z 13.02.2014, výpisom z obchodného registra žalobcu, platobnou históriou žalovaných, oznámením o
vyhlásenímimoriadnejsplatnostiz20.05.2013sdoručenkamiojehodoručení,výpismizúčtu nazáklade

čoho ustálil tento skutkový stav:

Žalovaní v 1. a 2. rade uzavreli so Slovenskou sporiteľnou, a.s. dňa 03.02.2006 zmluvu o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným bezúčelový
spotrebný úver vo výške 100 000,-Sk, t.j. 3 319,39 eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splácať splátkami vo

výške 1 479,- Sk ( 49,09 eur) mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci. Úroková sadzba bola dohodnutá na
10,10 % ročne, poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2 000,-Sk, poplatok za správu úveru vo výške
50,-Sk mesačne, splatnosť prvej splátky dňa 20.03.2006 a poslednej splátky dňa 20.02.2015, ročná
percentuálna miera nákladov (RPMN) vo výške 5,48 %.Žalovaný v 3. rade uzatvoril dňa 03.02.2006 s právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa
a.s.) Dohodu o ručení v ktorej vyhlásil, že uspokojí pohľadávku veriteľa spolu s príslušenstvom, ktorá

vznikla z úverovej zmluvy.

Z platobnej histórie (čl. 117-140 spisu) vyplýva, že žalovaní úver riadne a včas nesplácali uhradil spolu
sumu 2 227,31 eur, pričom poslednú splátku zaplatili dňa 14.01.2011 vo výške 15 eur.
Právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. listom zo dňa 20.05.2013 (čl. 113-116 spisu)

oznámila vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru k 17.05.2013.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 bola pohľadávka uplatnená v tomto konaní
postúpená spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. na žalobcu.
.
Listom zo dňa 09.07.2013 Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovaným postúpenie pohľadávky na

žalobcu v celkovej výške 4 668,10 eur.

Listom zo dňa 13.2.2014 žalobca vyzval žalovaných k úhrade celkovej sumy 6 015,62 eur do
28.02.2014.

Žalobca si v konaní uplatňuje sumu 2 945,40 eur, ktorá predstavuje 60 splátok splatných od 20.03.2010
do 20.02.2015, pričom splátky splatné od 20.08.2013 do 20.02.2015 sa stali splatnými dňa 11.08.2013.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej Obch. zák.), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/92 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia

zmluvy (k 03.02.2006) spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obch. zák., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný

platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona.

Podľa § 503 ods. 1 Obch. zák. záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné
prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky

splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných
prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský

úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení novely č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou
od 01.05.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu
na možnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto

skutočností dovolal.
.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len Obč. zák.) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v
dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 511 Obč. zák. ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené

alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému
veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z
nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Podľa § 546 Obč. zák. dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že

pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

Podľa § 547 Obč. zák. veriteľ je povinný kedykoľvek a bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi na
požiadanie výšku svojej pohľadávky.

Podľa § 548 ods.1 Obč. zák. ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ
písomne vyzval.

Podľa § 121 ods. 3 Obč. zák. príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 365 Obch. zák. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby
poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods.1 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,

je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania
neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak
záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania
najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.januáru 2013 aj za dobu omeškania

po 31. januári 2013.
.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia

Právne posúdenie vecí:

Predmetom konania je suma 2 945,40 eur a to splátky úveru splatné od 20.03.2010 do 20.02.2015 v
počte 60 vo výške 49,09 eur , ktorú tvorí úverová istina, nesplatené úverové úroky a poplatky.

Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanými zmluvu o úvere. Uvedený typ
zmluvy je upravený v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Základné práva

a povinnosti sa teda odvodzujú z § 497 a nasl. ObZ. Na druhej strane je tiež zrejmé, že žalovaní
v danom prípade pri podpise zmluvy vystupovali ako fyzické osoby, ktoré úverom zabezpečovali
svoje potreby, teda ako spotrebitelia, kým právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskejčinnosti,tedaakododávateľ.Išlopritomotypovúzmluvu,tedazmluvu,ktorájepripravenána predtlačenom formulári, do ktorého sa vypisujú iba meniace sa údaje, pričom jej obsah nemohli
žalovaní podstatným spôsobom meniť. Aj keď v znení účinnom do 1.1.2008 Obč. zák. obsahoval § 52
ods. 1 Obč. zák. iba demonštratívny výpočet spotrebiteľských zmlúv, v zmysle vyššie citovanej právnej

úpravy zaspotrebiteľskúzmluvutrebapovažovaťkaždúzmluvuuzavretúpodľaObčianskehozákonníka
alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa
uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje. Vzhľadom na túto skutočnosť a vzhľadom na povahu zmluvných strán mala táto zmluva
spotrebiteľský charakter. Za tohto stavu potom jednotlivé práva a povinnosti zmluvných strán nemôžu

byť v rozpore s úpravou § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na novoprijatú úpravu § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. účinnú od 01.05.2014 je súd povinný
prihliadať na premlčanie ex offo, teda aj bez námietky účastníka. V zmysle výkladu Sekcie legislatívy
MS SR sa má toto ustanovenie aplikovať režimom okamžitej aplikability procesných noriem, t.j. na
všetky prípady v čase rozhodovania (bez ohľadu kedy k vzniku záväzkového vzťahu došlo, resp. či k

premlčaniu došlo pred alebo až po účinností novely č. 102/2014 Z.z.). Okamžitá aplikabilita uvedeného
zákonného ustanovenia vyplýva aj zo skutočnosti, že novela č. 102/2014 Z.z. neobsahuje žiadne
osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by účinky ustanovenia § 5b posúvalo na veci rozhodované po
účinnosti predmetnej právnej úpravy.
Keďže novela zákon č. 102/2014 Z.z., neobsahuje žiadne prechodné a záverečné ustanovenia, ktoré

by posúvali účinnosť novozavedeného znenia § 5b, sú irelevantné námietky žalobcu o retroaktivite tohto
zákonného ustanovenia. Preto súdu neostávalo nič iné len citované zákonné ustanovenie v súdenej
veci aplikovať.

Z uvedených dôvodov sa súd zaoberal otázkou premlčania. Spornou otázkou sa vzhľadom na

vyjadrenie žalobcu v žalobe javí posúdenie, podľa ktorého právneho predpisu je .potrebné posúdiť
namietané premlčanie, teda či je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného alebo Občianskeho
zákonníka.

Súd nijako nepopiera argumenty žalobcu , že úver je absolútnym obchodom a že na úver dopadá tretia

časť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy. Zmluva uzavretá v
danom prípade je však v zmysle vyššie uvedeného zároveň aj zmluvou spotrebiteľskou.

Je pravdou, že názory na aplikáciu Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka na otázku
premlčania v spotrebiteľských vzťahoch nie sú jednotné. Súd sa v tomto prípade na základe nižšie

uvedených úvah priklonil k názoru, že na otázku premlčania je v danom prípade potrebné aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý názor je väčšinový a k záveru o premlčacej lehote v zmysle
Občianskeho zákonníka pri spotrebiteľských zmluvách dospel aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí 5MCdo
20/2009zodňa25.11.2011apoukázaťmožnoajnarozsudokKrajskéhosúduvTrenčíne17Co167/2011
zo dňa 23.11.2011, či rozhodnutí Krajského súdu v Prešove č.k. 3Co/84/2013-181 zo dňa 29.10.2013.

Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy
rovnakých inštitútov (ako napr. premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy je dôvodné aplikovať
právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (porov. rozsudok NS SR vo veci 5MCdo
20/09, rozsudok OS Banská Bystrica vo veci 61Cb 221/09). S účinnosťou zákona č. 150/2004 Z.z.

(1.4.2004) došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly Obch.
zák. oproti zneniu Občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu s novým ustanovením § 54 ods. 1
Obč. zák., podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa, spotrebiteľovi sa ani inak nesmie zhoršiť jeho postavenie.
Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny

vzťah vrátane premlčania predstavuje takéto zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Uvedenému názoru
nasvedčuje aj novoprijatá právna úprava § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej „na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“.

Podľa názoru súdu vzhľadom na všeobecnú trojročnú premlčaciu lehotu podľa Občianskeho zákonníka
v súdenej veci sú premlčané splátky splatné pred dňom 12.3.2011, keďže žaloba bola doručená súdu
dňa 12.3.2014. Súd má za to, že návrh žalobcu je dôvodný pokiaľ sa domáha úhrady sumy 2 356,32eur, t.j. splátok splatných po 12.3.2011 ( od splátky splatnej 20.3.2011) čo predstavuje 48 splátok po
49,09 eur spolu 2 356,32 eur.

Žalovaní si na základe zmluvy o úvere neplnili riadne svoje povinnosti, čo v konaní nijakým spôsobom
nespochybnili.

Keďže žalovaní v 1. a 2. rade poskytnuté úverové prostriedky, ktoré nie sú premlčané (splatné od
12.3.2011) doposiaľ nevrátili splnenie tejto povinnosti spoločne a nerozdielne im uložil súd a

zaviazal ich k úhrade sumy 2 356,32 eur, ktorá predstavuje 48 .
nepremlčaných mesačných splátok po výške 49,09 eur. V prevyšujúcej časti, súd nárok žalobcu z
dôvodu premlčania zamietol.

Žalobcaďalejžiadalpriznať kapitalizovanéúrokyvsume294,95eur,vyčíslenéodnasledujúcehodňapo
splatnosti jednotlivých splátok od 21.3.2010 do 11.8.2013 ( do uplynutia mimoriadnej splatnosti úveru) v

sadzbe 8,5 % ročne, a 8,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 2 945,40 eur od 12.8.2013 do budúcna.

Ako bolo vyššie konštatované došlo k premlčaniu 12 mesačných splátok splatných od 20.3.2010 do
20.2.2011. Vo vzťahu k úrokom z omeškania (z týchto premlčaných splátok ) súd zdôrazňuje, že sú
príslušenstvom k pohľadávke a pokiaľ súd konštatoval premlčanie hlavného záväzku (istín), nemôže sa

premlčanie hlavného záväzku neprejaviť v premlčaní úrokov z omeškania ako vedľajšieho záväzku,
ktoré sú akcesorickej povahy vo vzťahu k istine (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo
681/2006, 21Cdo 682/2006 zo dňa 08. 02. 2007).

Vzhľadom na uvedené súd nepriznal žalobcovi kapitalizovaný úrok z omeškania, ktorý si vyčíslil z

premlčaných splátok za obdobie od 21.3.2010 do 21.2.2011 v celkovej sume 146,85 eur.
Súd priznal kapitalizovaný úrok z omeškania z jednotlivých splátok splatných od 21.3.2011 do 11.8.2013
v sume 148,10 eur ako aj úrok z omeškania v sadzbe 8,5 % ročne z priznanej sumy 2 356,32 eur od
12.8.2013 do zaplatenia s v prevyšujúcej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú.

Žalovaný v 3. rada poskytol zabezpečenie záväzku dlžníka ručením. Ručenie vzniká
zmluvou uzavretou medzi veriteľom a ručiteľom, pričom vyhlásenie, ktorým ručiteľ berie na seba voči
veriteľovi povinnosť, že jeho pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník musí byť písomné. Vzhľadom
na dosah tohto právneho úkonu predpisuje zákon pre sľub ručiteľa písomnú formu, písomnosť sa
však nevyžaduje pre prejav veriteľa, ktorým prijíma sľub ručiteľa. Ručenie predstavuje zabezpečovací

prostriedok, ktorý je upravený osobitne pre oblasť občianskoprávnych vzťahov a osobitne pre oblasť
obchodno záväzkových vzťahov. Charakteristickým znakom ručenia je, že ručiteľova povinnosť vo
vzťahu k dlžníkovej povinnosti má akcesorickú povahu. Ručenie predpokladá existenciu platného
dlhu. K hlavnému dlžníkovi pristupuje ručiteľ ako dlžník vedľajší. Ďalším charakteristickým znakom
tejto zabezpečovacej inštitúcie je, že povinnosť ručiteľa vo vzťahu k povinnosti dlžníka má podpornú

(subsidiárnu) povahu, kým povinnosť hlavného dlžníka má prednostnú (primárnu) povahu. Tento
vzájomný vzťah oboch povinnosti zákon vyjadruje v ust. §548 ods.1. Ručiteľ teda ručí voči veriteľovi za
splnenie dlhu síce popri hlavnom dlžníkovi, ale iba ak za ním, t.j. iba vtedy ak svoju povinnosť nesplní
hlavný dlžník, hoci bol na to vyzvaný. Za týchto podmienok je veriteľ oprávnený požadovať plnenie
od ktoréhokoľvek z nich a s plnením jedného zaniká povinnosť druhého. Vo vzťahu medzi ručiteľom a

dlžníkom sú predovšetkým rozhodujúce skutočnosti, ktoré viedli k záväzku ručiteľa a ktoré môžu vznikať
z rôznych dôvodov.

Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovaných v 1. a 2.rade spoločne a nerozdielne a žalovaného v
3. rade k povinnosti uhradiť žalobcovi istinu 2 356,32 eur, kapitalizovaný .úrok z omeškania v sume

148,10 eur ako aj úrok z omeškania v sadzbe 8,5 % ročne z priznanej sumy 2 356,32 eur od 12.8.2013
do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných
žalovaných.

Rozhodnutie o trovách konania súd v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p. ponechal na čas po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej dní samostatným uznesením.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva
do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu

ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z.

2C/171/2014
- 10 -

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).