Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/598/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112208339
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5112208339.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Československá obchodní banka,
a. s., so sídlom Radlická 333/150, 150 57 Praha 5, Česká republika, IČ: 00 001 350, zastúpenej Mgr.
Romanom Ambrožom, usadeným euroadvokátom, so sídlom P. XX, XXX XX W., proti odporkyni: P. M.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX/X, XXX XX N., t. č. dlhodobo bytom X. XX/XXX, XXX XX U. nad
A.,Českárepublika,vkonaníozaplateniesumy50.186,41Kčspríslušenstvom,oodvolanínavrhovateľa

proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 4C/230/2012-111 zo dňa 3. mája 2013, takto

r o z h o d o l :

Okresný súd Žilina a Krajský súd v Žiline n e m a j ú právomoc na prejednanie tohto sporu.

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 4C/230/2012-111 zo dňa 03. mája 2013 vo výroku,
ktorým súd vo zvyšnej časti návrh zamietol a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a
konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 4C/230/2012-111 zo dňa 03.
mája 2013 n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a podľa českej právnej úpravy (Obchodného
zákonníka, Občanského zákonníka, zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelskému úvěru, zákona č.
321/2001 Sb. o některých podmínkách sjednávání spotřebitelského úvěru, nariadenia vlády ČR č.
163/2005Sb.,ktorousastanovujevýškaúrokovzomeškaniaapoplatkuzomeškaniapodľaobčianskeho
zákonníka) povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 43.759,83 Kč spolu s úrokom 10,9% zo sumy
35.630,01 Kč od 19.01.2012 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,75% zo sumy

35.946,01 Kč od 19.01.2012 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Zároveň prvostupňový súd rozhodol, že o náhrade trov konania bude
rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho zrušenia
a vrátenia veci na ďalšie konanie.

Vpodrobnostiachuviedoldôvody,prektorébolorozhodnutieprvostupňovéhosúdunesprávnevovýroku,
ktorým vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. vyhlásil podľa článku 26 ods. 1 Nariadenia Rady č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone

rozsudkov občianskych a obchodných veciach, že Okresný súd Žilina a Krajský súd v Žiline nemajú
právomoc na prejednanie sporu, rozsudok okresného súdu v zamietajúcom výroku podľa § 221 ods. 1písm. a) a § 104 ods. 1 O.s.p. zrušil a konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p. zastavil. V nenapadnutom
výroku ostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

V posudzovanej veci sa navrhovateľ domáhal proti odporkyni žalovanej sumy, a to na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej dňa 24.09.2008. V prípade navrhovateľa sa jedná
o spoločnosť so sídlom v Českej republike, odporkyňa je občiankou Slovenskej republiky, ktoré
skutočnosti (existencia cudzieho prvku v konaní) viedla okresný súd k aplikácii ustanovení zákona č.
97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v jeho hmotnoprávnej časti. K otázke

právomoci prvostupňový súd bez bližšieho odôvodnenia uzavrel, že „podľa základných zásad konania
s medzinárodným prvkom je miestne príslušný súd podľa sídla odporcu, a teda tým je daná základná
právomoc súdov Slovenskej republiky“. Okresný súd zjavne vychádzal zo skutočnosti, že odporkyňa
má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, čo vyplýva z obsahu úverovej zmluvy uzavretej medzi
účastníkmi.

Vprvomradepovažovalkrajskýsúdzanevyhnutnépoukázaťnanesprávnypostupsúdupriposudzovaní
jeho právomoci. Keďže nárok bol uplatnený v konaní českou obchodnou spoločnosťou proti slovenskej
občianke na slovenskom súde, bolo povinnosťou súdu prvého stupňa zaoberať sa otázkou jeho
právomoci v zmysle príslušných ustanovení Nariadenia Brusel I (Nariadenie Rady č. 44/2001 o
právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov občianskych a obchodných veciach - ďalej aj „Nariadenie“),

ktorého cieľom bolo unifikovať v krajinách Európskej únie určovanie právomoci súdov v občianskych a
obchodných veciach. Vo vzťahu k zákonu č. 97/1963 Zb. sa jedná o špeciálnu úpravu, ktorej obsahu
mal súd prvého stupňa venovať náležitú pozornosť. Na uvedenú vec tak bolo nevyhnutné aplikovať
ustanovenia článku 16 spomínaného Nariadenia, čo by fakticky znamenalo rovnaký záver, k akému
dospel okresný súd pri použití „základných zásad konania s medzinárodným prvkom“, t. j. že príslušným

súdom je súd podľa bydliska odporkyne. V tejto časti si však okresný súd dôsledne neujasnil otázku
bydliska účastníčky. V žalobe síce navrhovateľ deklaroval trvalý pobyt odporkyne v Žiline, ktorá okolnosť
však nemohla bez bližšieho preskúmania založiť právomoc slovenského súdu. V žiadosti o poskytnutie
úveru zo dňa 24.09.2008 (č. l. 8 spisu) totiž odporkyňa uviedla svoj trvalý pobyt na území SR, avšak
ako korešpondenčnú adresu prezentovala Jablonec nad Nisou v Českej republike. Aj samotná úverová

zmluva bola uzavretá v tomto mieste. Okresný súd uvedené prehliadol, navyše rozhodol uznesením zo
dňa 14.12.2012 o doručovaní písomností odporkyni uložením v súdnom spise, keďže účastníčka žiadne
písomnosti zo súdu nepreberala, z adresy jej trvalého pobytu sa pošta vracala s poznámkou „adresát
neznámy“. Až na základe pokynu odvolacieho súdu bol realizované doručenie rozsudku odporkyni na
adresuvČeskejrepublike,naktorejodporkyňapísomnosťriadneprevzaladňa30.05.2014.Zuvedeného

krajský súd vyvodil jednoznačný záver, že odporkyňa má bydlisko na území Českej republiky minimálne
od roku 2008, z čoho vyplýva aj právomoc súdov Českej republiky vo veci konať.
Treba zdôrazniť, že obsah pojmu „bydlisko“, tak ako ho používa spomínané Nariadenie Brusel I, nie je
totožnýsobsahompojmu„trvalýpobyt“,ktorýpoužívajúpredpisysprávnehopráva,upravujúceevidenciu
obyvateľstva. Spravidla sa síce tieto pojmy budú prekrývať, nie vždy však zápis v identifikačnom doklade

(napr.vobčianskompreukaze,alebovinomdokladetotožnosti),čivevidenciiobyvateľstva,budetotožný
zo skutočným bydliskom tejto osoby. Bydliskom fyzickej osoby sa rozumie obec, resp. mestský obvod
v ktorom táto osoba býva, s úmyslom sa tu zdržovať trvale. Bydliskom je najmä miesto, kde má fyzická
osoba svoj byt, rodinu, poprípade kde pracuje, ak tam i býva.

Podľa článku 24 Nariadenia Brusel I okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto
nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto pravidlo sa
neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd
výlučnú právomoc podľa článku 22.

Ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a
nedostaví sa na tento súd, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, ak si právomoc nemôže založiť
na ustanoveniach tohto nariadenia (článok 26 ods. 1 Nariadenia Brusel I).

Už z kontextu jednotlivých ustanovení Nariadenia vyplýva, že na to, aby došlo k založeniu právomoci

súdu (ktorý inak nemá právomoc) vo veci konať, je nevyhnutné, aby sa odporca aktívne zúčastnil na
konaní. V posudzovanej veci sa dozvedela odporkyňa o tom, že prebieha konanie na území Slovenskej
republiky z rozsudku prvostupňového súdu; žiadnu aktivitu v procese nevykonala, z čoho treba vyvodiť,že sa nezúčastnila konania tak, ako to má na mysli článok 24 Nariadenia, a právomoc slovenského
súdu nebolo možné vyvodiť zo žiadnych iných ustanovení spomínaného predpisu.

Podľa ust. § 103 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) kedykoľvek za konania prihliada súd
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

V zmysle ust. § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie,

súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky
spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Pretože nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou prekážkou konania, odvolací súd súčasne
s prihliadnutím na svoju viazanosť rozsahom podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) podľa §
221 ods. 1 písm. a) a § 104 ods. 1 O.s.p., pri konštatovaní absencie svojej právomoci i právomoci

Okresného súdu Žilina ako súdu prvého stupňa na prejednanie uvedeného sporu, konanie v časti (t.j.
vo výroku napadnutom odvolaním a tiež v závislom výroku o trovách konania) zastavil. Odvolací súd
poznamenáva,ženemoholdosvojhovýrokuzačleniťajvýrok opostúpeníveciinémuorgánu(§221
ods. 2 O.s.p.), nakoľko do úvahy pripadá súd iného štátu a súdy Slovenskej republiky môžu vykonávať
svoju jurisdikciu len na území Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu len poučuje navrhovateľa, že

sa so svojím návrhom môže obrátiť na príslušný orgán (súd) v Českej republike.

O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p pri aplikácii ust. § 224 ods.
1 O.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Vozvyšnejčasti,nenapadnutejodvolaním,(vetaprvávýrokurozsudku),zostalrozsudokokresnéhosúdu
nedotknutý týmto rozhodnutím odvolacieho súdu, s poukazom na jeho viazanosť rozsahom podaného
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), aj keď sa nepochybne v tejto časti jedná o nulitný právny akt, ktorý bol
vydaný prvostupňovým súdom, napriek absencii jeho právomoci v tejto veci konať.

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.