Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. február 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/692/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114203588
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2114203588.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a členov
senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Anton Jaček, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti
žalovanej: X. F., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu S., o zaplatenie 1.905,46 Eur s príslušenstvom,

na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 10C/191/2014 - 66 zo dňa 2.11.2015
- v zamietajúcej časti, v časti vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky a výroku o náhrade trov
konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti, v časti vyslovenia neprijateľnosti
zmluvnej podmienky ako i v závislom výroku o náhrade trov konania žalovanej p o t v r d z u j
e, v napadnutom výroku o náhrade trov konania občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA
PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Bratislava, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 962 m e n í tak,

že občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Bratislava,
Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 962 náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou určil, že zmluvná podmienka
dojednaná v bode 8.1. Zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8100031313 zo dňa 23.7.2010 v znení:
„Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť
a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch

splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi Veriteľom
a Dlžníkom(ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie
služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok úveru vo výške 168,17 EUR a b) za poskytnutie služby
spočívajúcej v možnosti odkladu splátok revolvingu vo výške 87,36 EUR v prípade ak bude Dlžníkovi
revolving poskytnutý. Odplatu je Veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť,
k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú
výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.“ je

neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky, ďalej žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 274,31 Eur s úrokom z omeškania vo výške 3,275 % ročne zo sumy 62,69 Eur od 17.3.2011 do
23.3.2011, zo sumy 62,69 Eur od 17.4.2011 do 3.5.2011, zo sumy 62,69 Eur od 17.5.2011 do 29.6.2011,
zo sumy 15,69 Eur od 30.6.2011 do 28.7.2011, zo sumy 62,69 Eur od 17.6.2011 do 28.7.2011, zo sumy
62,07 Eur od 17.10.2011 do 28.11.2011, zo sumy 12,07 Eur od 29.11.2011 do 29.1.2012, zo sumy 62,69
Eur od 17.11.2011 do 29.1.2012, zo sumy 24,76 Eur od 30.1.2012 do zaplatenia, zo sumy 62,69 Eur

od 17.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 62,69 Eur od 17.1.2012 do zaplatenia, zo sumy 62,69 Eur od
17.2.2012 do zaplatenia, zo sumy 274,31 Eur od 20.2.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej sa právo na náhradutrov konania nepriznáva a žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej
náhradu trov konania v sume 255,29 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám jeho advokáta.

2. Vec súd právne posúdil aplikáciou § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b), d), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 písm.
a) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, § 3
ods. 1, § 39, § 40 ods. 1, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, § 544 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 497, § 499 Obchodného zákonníka a § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Súd
mal v konaní preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžníčka uzavreli dňa 23.7.2010 Zmluvu

orevolvingovomúvereč.8100031313,nazákladektorejzmluvysažalobcazaviazalposkytnúťžalovanej
úver vo výške 1.170 Eur s tým, že celková výška úveru predstavovala sumu 2.632,98 Eur. Žalovaná
sa zaviazala zaplatiť uvedený úver s príslušenstvom v 42 mesačných splátkach vo výške 62,69 Eur
splatných vždy k 16. dňu v mesiaci s dátumom splatnosti prvej splátky úveru dňa 16.9.2010 a s dátumom
splatnosti poslednej splátky úveru dňa 16.2.2014. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala
65,60 %, priemerná ročná percentuálna miera nákladov za úver predstavovala 51,49 % a úrok bol

dohodnutý vo výške 70,02 % ročne. Súčasťou uvedenej zmluvy o revolvingovom úvere bola i dohoda
o odklade splatnosti troch splátok úveru č. 11, 12, 13, ktoré sa žalovaná zaviazala zaplatiť ako splátky
č. 43, 44, 45, za ktorý odklad splátok sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi odplatu vo výške 168,17
Eur. Žalobca poskytol žalovanej dňa 26.7.2010 peňažné prostriedky v sume 1.001,83 Eur s tým, že z
dohodnutej výšky revolvingového úveru priamo v zmluve o revolvingovom úvere v sume 1.170 Eur si

žalobca pri vyplatení revolvingového úveru stiahol odplatu za odklad splátok v sume 168,17 eur (1.170
Eur - 168,17 Eura 1.001,83 Eur). Žalovaná zaplatila žalobcovi z poskytnutého revolvingového úveru
celkom sumu 727,52 Eur. Listom zo dňa 29.12.2011 vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie omeškaných
splátok č. 14, 15, 16 spolu v sume 188,07 Eur s tým, že ak sa žalovaná dostane do omeškania s úhradou
s ktoroukoľvek z uvedených splátok o viac ako tri mesiace a uplynie 15 dní od doručenia oznámenia,

stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti. List žalobcu
zo dňa 29.12.2011 bol žalovanej doručený dňa 5.1.2012.

3. Súd ďalej poukázal, že posudzovaný právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o
revolvingovom úvere je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou

a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a
nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov), keďže zmluva o úvere je tzv.
absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka) a zároveň žalobca pri uzatváraní

zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná
vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

4. Súd následne dospel k záveru, že zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená medzi stranami

neobsahuje v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f), k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
základné obsahové náležitosti, a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s

rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V takomto prípade sa
spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom žalovanej považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a)
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca tak nemá nárok
na zaplatenie úroku z revolvingového úveru, keď celková čiastka ktorú má žalovaná podľa zmluvy o

revolvingovom úvere zaplatiť predstavuje len nárok na zaplatenie istiny, teda poskytnutej čiastky úveru
(úverový limit). Žalobca reálne poskytol žalovanej peňažné prostriedky v sume 1.001,83 Eur, nakoľko
žalobca oproti pohľadávke žalovanej na vyplatenie revolvingového úveru započítal svoju pohľadávku
na zaplatenie odplaty za poskytnutie odkladu splátok revolvingu v sume 168,17 Eur. Žalobca poskytol
žalovanej na základe predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere peňažné prostriedky v sume 1.001,83

Eur ažalovanázaplatilažalobcovidoposiaľsumu727,52Eur,apretomážalobcanároklennazaplatenie
zvyšku poskytnutého revolvingového úveru v sume 274,31 Eur (1.001,83 Eur - 727,52 Eur).5. Ďalej súd nepovažoval za odôvodnenú požiadavku žalobcu na zaplatenie sumy 168,17 Eur, ktorú
sumu žalobca zahrnul do celkovej výšky poskytnutého revolvingového úveru 1.170 Eur a ktorá suma
predstavuje dohodnutú odplatu za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok úveru.

Toto dojednanie v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere považuje totiž súd za neplatné v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi. Súd je toho názoru, že celá konštrukcia
služby odkladu splátok a odplaty za ňu, ako je uvedená v predmetnej zmluve o revolvingovom úvere, je
neprijateľná, výrazne zhoršujúca postavenie spotrebiteľa - žalobkyne, a preto je uplatňovaná v rozpore
s dobrými mravmi a ako taká je neplatná. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností rozhodol preto

ex offo v zmysle § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku o neprijateľnosti dojednania odplaty za
poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru.

6. Nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty považoval súd tiež za neopodstatnený. Predovšetkým
z predložených listinných dôkazov nemal za preukázané, že by medzi stranami bola uzatvorená
písomná dohoda o zmluvnej pokute. V súvislosti s uplatnenou zmluvnou pokutou súd poukazuje

na ustálenú rozhodovaciu prax, že dohoda o zmluvnej pokute zásadne nemôže byť súčasťou len
všeobecných obchodných podmienok, pretože žalovaná ako spotrebiteľ podpisovala len samotnú
zmluvu o revolvingovom úvere, nie zmluvné dojednania k zmluve o revolvingovom úvere. Pre uzavretie
platnej dohody o povinnosti účastníka zmluvy zaplatiť zmluvnú pokutu je obligatórnou náležitosťou jej
písomná forma a platná dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať všetky náležitosti stanovené všeobecne

pre platnosť právnych úkonov. Ak bola zmluvná pokuta len súčasťou všeobecných podmienok,
v prejednávanej veci súčasťou zmluvných dojednaní, k platnému uzavretiu dohody chýba podpis
žalovanej ako spotrebiteľa. Ak nárok zo zmluvnej pokuty nevyplýva priamo zo zmluvy, nemožno ho
potom priznať.

7. Napokon predmetom sporu zostala požiadavka žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške
3,275 % ročne, teda menej ako má nárok podľa nariadenie vlády Slovenskej republiky a keďže súd
nemôže v zmysle § 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku prekročiť návrhy strán a prisúdiť viac,
než čoho sa domáhajú, považoval požiadavku žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 3,275
% ročne z nárokovateľnej istiny pohľadávky za opodstatnenú.

8. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov potom uložil súd žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 274,31 Eur s úrokom z omeškania vo výške 3,275 % ročne zo sumy 62,69 Eur od 17.3.2011 do
23.3.2011, zo sumy 62,69 Eur od 17.4.2011 do 3.5.2011, zo sumy 62,69 Eur od 17.5.2011 do 29.6.2011,
zo sumy 15,69 Eur od 30.6.2011 do 28.7.2011, zo sumy 62,69 Eur od 17.6.2011 do 28.7.2011, zo sumy

62,07 Eur od 17.10.2011 do 28.11.2011, zo sumy 12,07 Eur od 29.11.2011 do 29.1.2012, zo sumy 62,69
Eur od 17.11.2011 do 29.1.2012, zo sumy 24,76 Eur od 30.1.2012 do zaplatenia, zo sumy 62,69 Eur
od 17.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 62,69 Eur od 17.1.2012 do zaplatenia, zo sumy 62,69 Eur od
17.2.2012 do zaplatenia, zo sumy 274,31 Eur od 20.2.2012 do zaplatenia považujúc žalobu v tejto časti
za opodstatnenú a vo zvyšku žalobu zamietol.

9. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,
keďže súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 274,31 Eur s príslušenstvom vyhovel a vo zvyšnej časti
žalobu zamietol. Žalobca bol úspešný v časti konania o zaplatenie sumy 274,31 Eur s príslušenstvom
a vo zvyšnej časti bol neúspešný. Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu

v rozsahu 14 % (274,31 Eur : 1.905,46 Eur x 100) a hrubý úspech žalovanej v rozsahu 86 %
(100 % - 14 %) a tým daný prevažný čistý úspech žalovanej v rozsahu 72 % (86 % - 14 %), čo v
konečnom dôsledku znamená právo žalovanej a združenia na ochranu spotrebiteľa stojacieho na strane
žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom. Čiastočne
úspešnejžalovanejsúdprávonanáhradutrovkonanianepriznal,nakoľkonáhradutrovkonaniavýslovne

nežiadala, i keď inak by jej na ňu vzniklo právo. Pri plnom úspechu by združeniu na ochranu spotrebiteľa
stojacieho na strane žalovanej prináležalo právo na zaplatenie náhrady trov konania spočívajúcich v
náhrade trov právneho zastúpenia v sume 354,57 Eur, ale vzhľadom na čiastočný úspech žalovanej v
rozsahu 72 % priznal súd združeniu na ochranu spotrebiteľa stojacieho na strane žalovanej právo na
náhradu trov konania spočívajúcich v náhrade trov právneho zastúpenia v sume 255,29 Eur (46 % z

354,57 Eur), ktorú prisúdenú náhradu trov konania je žalobca povinný podľa ustanovenia § 149 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku zaplatiť k rukám jeho advokáta.10. Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobca,
ktorým žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, v časti vyslovenia
neprijateľnosti zmluvnej podmienky a vo výroku o náhrade trov konania zrušiť a vrátiť vec na ďalšie

konanie pred súdom prvej inštancie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
celkovej výške 95,71 Eur. Argumentoval tým, že rozhodnutie súdu o určenie neprijateľnej podmienky
neobsahuje žiadne skutkové, ani právne dôvody, z ktorých by bol preskúmateľný pre takýto záver.
Podľa rozsudku sa konajúci súd nezaoberal obsahom Dohody o poskytnutí služby, pretože ani v
odôvodnení rozsudku neuvádza, že by iné jej časti (ako bod 8.1) pri svojom posudzovaní vôbec

zvážil. Nesprávnosť rozhodnutia prvoinštančného súdu spočíva predovšetkým v tom, že nesprávne
vyhodnotil povahu uvedenej dohody z hľadiska individuálnosti a rovnako nesprávne aplikoval aj § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dohoda o poskytnutí služby má povahu individuálneho dojednania
v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tu poukazuje na to, že za individuálne dojednané
by mali byť považované nielen klauzuly, ktoré boli skutočne dojednané, ale aj tie, ktoré mohli byť
dojednané, ale spotrebiteľ nevyužil svoj vplyv na zmenu ich obsahu. Dohoda o poskytnutí služby je

samostatným úkonom a jej vznik nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere a teda v zmysle uvedeného
má povahu individuálneho dojednania. Táto dohoda je osobitne podpisovaná. Keďže takáto dohoda
je individuálnym dojednaním v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka nadväzne na to je po
právnej stránke vylúčený záver o jej neprijateľnosti. Z napadnutého rozsudku pritom nevyplýva žiadne
skutkový záver, ktorý by komplexne objektívne vyhodnotil všetky skutočnosti ohľadne vzniku dohody o

poskytnutí služby. Pokiaľ ide o zamietajúci výrok napadnutého rozsudku odôvodnený tým, že zmluva
nemá obsahovať predpísané náležitosti - a to dobu jej trvania a rozpis splátky, zdôrazňuje, že zmluva o
revolvingovom úvere je uzavretá na dobu neurčitú a zmluva obsahuje určenie počtu splátok, dátum jej
splatnosti v mesiaci a výšku splátky, keď záver súdu o rozpisovaní splátok nemá oporu v zákone a pri
systematickom výklade zákona je dokonca možné nesporne konštatovať, že uvedeným výkladom by sa

popieral význam a uplatnenie iných ustanovení rovnakého zákona, napríklad časti výpočtu RPMN, ktorý
vychádza z hodnoty splátky ako celku. Závery ohľadom rozpisu splátky popiera aj Smernica 2008/48/
EHS zo dňa 23.4.2008 o zmluvách a o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice 87/102/EHS,
ktorej implementácia bola vykonaná Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Zákon o spotrebiteľských
úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi stranami nevyžadoval, aby boli

sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto
požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky alebo poplatky
uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rovných počtoch splátok a podobne. Závery súdu ohľadne
zamietnutia nároku za zmluvnú pokutu napáda z dôvodu, kedy tieto sú založené na tvrdení, že žalovaná
nepodpísala všeobecné obchodné podmienky a tým nie je podľa súdu dodržaná ich písomná forma, čo

má byť podmienkou pre platnosť dojednania o zmluvnej pokute. Ustanovenie o zmluvnej pokute nie sú
obsiahnuté v dokumente, ktorý by nebol súčasťou uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere. Zo žiadneho
právneho predpisu nevyplýva zákonom predpísaná požiadavka, aby každá strana zmluvy bola osobitne
podpísaná. Záver súdu o nedodržaní písomnej formy dohody o zmluvnej pokute je formalistickým, nie
je založený na konkrétnych a najmä riadne ustálených skutkových záveroch. Odvolateľ ďalej poukázal,

že napáda rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v časti výroku o trovách konania. Záver rozsudku o
aplikácii § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a tým o potrebe rozdelenia náhrady trov konania
je nepreskúmateľný. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva ani spôsob, akým súd vyhodnotil kritérium
účelnosti ohľadne rozhodnutia o náhrade trov konania. Samotná otázka účelnosti vstupu vedľajšieho
účastníka je odlišná od účelnosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Ten má svoj predmet

činnosti vykonávať sám. Vzhľadom na uvádzané je potom možné odvolacie dôvody podriadiť pod § 205
ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a písm. h) a pod § 205 ods. 2 písm. d) a f) Občianskeho
súdneho poriadku.
11. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

12. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrilo prostredníctvo právneho zástupcu len občianske združenie
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV (ďalej len spotrebiteľské združenie) ako vedľajší
účastník na strane žalovanej podľa § 93 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý právny inštitút však ku
dňu 30.6.2016, t.j. po nadobudnutí účinnosti zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok zo zákona
zanikol, ktoré spotrebiteľské združenie v čase účinnosti pôvodného procesného predpisu Občianskeho

súdneho poriadku v odvolaco konaní poukázalo na to, že právne posúdenie súdu prvej inštancie je plne
v súlade s právnym poriadkom a okrem iného poukazuje i na to, že zmluva neobsahuje obligatórne
náležitosti o spotrebiteľskom úvere, ako aj to, že dohoda o výške úrokov alebo odmeny za poskytnutie
úveru sa prieči dobrým mravom a preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Po citácii § 52ods. 1, 3 a 4, § 53 ods. 1, § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako i § 2 písm. d) a § 9 ods. 1 zák. č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľské združenie konštatovalo, že z týchto ustanovení
jednoznačne vyplýva, že zmluva je svojou povahou zmluvou spotrebiteľskou a preto sa riadi režimom

Občianskeho zákonníka. Takýto záver nie je ani v rozpore so zákonom, ani inými právami žalobcu, o
čom sa vyslovil aj ústavný súd v uznesení sp. zn. I.ÚS 402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013. Žalovaný
ako spotrebiteľ niekoľkonásobne preplatil požičanú istinu úveru a z toho dôvodu považuje takéto plnenie
uplatnené žalobcom v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca v
konaní uplatňuje neprimerane vysoké úroky a poplatky za poskytnutie úveru. Takéto dojednania sú v

rozpore s dobrými mravmi a preto sú neplatné. Žalobca sa takýchto nárokov nemôže domáhať, keďže
svojou povahou ide o úžeru. Zmluva neobsahuje ani obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktoré sú vymenované v § 11 Zákona o spotrebiteľských úveroch, napríklad výšku, počet a
termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradí, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia. Žalobcovi tak vzniklo právo iba na zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov

poskytnutých žalovanej. Dohodu o zmluvnej pokute považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
pretože nebola individuálne dojednaná, preto súd prvej inštancie i v tejto časti správne žalobu zamietol.
Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je i dohoda o poskytnutí služby, pričom jej aplikácia je neprimeraná
a súčasne v rozpore s dobrými mravmi, keďže by jej aplikáciou žalobca vnucoval ďalšie finančné
prostriedky a z nich úžernícke úroky a poplatky. Spotrebiteľské združenie sa ďalej vyjadrilo i k jeho

trovám, ktoré považuje za účelné a opodstatnené, čo ďalej v predmetnom vyjadrení aj rozvinul.
Odvolaciemu súdu preto navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť ako vecne
správny a zaviazať žalobcu nahradiť mu trovy odvolacieho konania vo výške 89,79 Eur.

13. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej

CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo
podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu

existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto
postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených
práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia
legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej
úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného

výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase
podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne

§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v
čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a), d), f) OSP, ktoré má ekvivalent v § 365

ods. 1 písm. b), f), h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako
ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní
pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu je možné vyhovieť len v
napadnutej časti náhrady trov konania občianskeho združenia, v ostatnej časti, rozhodnutie vo veci
samej, ako i vo veci vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky a o závislom výroku o náhrade trov
konania žalovanej, nie je možné odvolaniu priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v

týchto napadnutých častiach vo výroku vecne správny.

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným uplatnenou odvolacou argumentáciou
žalobcu bolo posúdiť správnosť záveru súdu prvej inštancie, že predmetný úver je potrebný preabsentujúce náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročný a bez poplatkov, tiež
záver o neplatnosti dojednania zmluvnej pokuty a tým jej nenárokovateľnosti a napokon i záver o
neplatnosti zmluvnej podmienky upravujúcej nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za možnosť odkladu

splatnosti úveru pre jej neprijateľnosť a s tým i nenárokovateľnosť tohto uplatneného poplatku.

16. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, keď prvoinštančný súd
vykonal dokazovanie v potrebnom a dostupnom rozsahu, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných

súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel i k správnym skutkovým záverom a pretože
odvolací súd zdieľa i právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a v celom rozsahu sa stotožňuje
s odôvodnením rozhodnutia v napadnutých častiach vo veci samej, s poukazom na ust. § 387
ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne, presvedčivé a vyčerpávajúce odôvodnenie
písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie
argumenty žalobcu nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu

odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie sa v
odôvodnení preskúmavaného rozsudku vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so všetkou relevantnou
argumentácioustránpredostretouvspore,včítaneargumentácieodvolateľa,ktoréhoodvolacienámietky
vpodstatnejčastinereflektujúargumentáciuodôvodňujúcunapadnutúčasťrozhodnutiaožalobepoužitú
prvoinštančným súdom, odvolací súd už ani nemá čo podstatné k odôvodneniu prvoinštančného

rozsudku uviesť.

17. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutých častiach preto stručne
dodáva už iba nasledovné:

18. Z odvolacej argumentácie žalobcu, ktorou sa odvolací súd bude ďalej zaoberať vyplýva, že „súd
prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil pre prijatie záveru o údajnej absencii podstatnej náležitostí
zmluvy - a to dobu jej trvania. Zmluva o revolvingovom úvere je pritom uzavretá na dobu neurčitú ....

19. Tu je ale potrebné vychádzať z toho, že písomná zmluva sporových strán označená ako Zmluva o

revolvingovomúvereč.8100031313zodňa19.7.2010obsahujedvespotrebiteľskézmluvyzahrnutédo
jeden listiny, konkrétne zmluvu o úvere ako i zmluvu o revolvingovom úvere, ktoré sa posudzujú osobitne
(§ 52a Občianskeho zákonníka). V čase uzavretia predmetnej zmluvy, ako i v čase jej ukončenia zo
strany žalobcu (uplatnenie práva na okamžitú splatnosť úveru pre omeškanie s jeho splácaním) bolo
žalovanej poskytnuté plnenie len z úverovej zmluvy (teda nie zo zmluvy o revolvingovom úvere), z ktorej

zmluvy odvíja žalobca uplatnený nárok v predmetnom spore. Preto odvolací súd posudzoval predmetnú
zmluvu v kontexte s napadnutým rozsudkom a odvolaním žalobcu.

20. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí

obsahovať tieto náležitosti dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru.

21. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá

písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a §
10 ods. 1.

22. Z predmetnej zmluvy strán vyplýva výška úveru 1.170,- Eur, splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť
- deň v mesiaci): 42/16, mesačná splátka (vrátane úrokov) 62,69 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník

zaplatiť 6.632,98 Eur, RPMN za úver 65,60, ročná úroková sadzba úveru 70,02 priemerná RPMN za
úver 51,49, keď ostatné údaje obdobného charakteru (ďalej už necitované odvolacím súdom) sa už
vzťahujú na ďalšiu zmluvu o revolvingovom úvere.

23. Posudzujúc práve citované ustanovenie zmluvy za použitia výkladu v zmysle § 35 ods. 2

Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
uzavretia zmluvy, odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie a to že predmetná
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje zákonom predpísanú náležitosť - konečnú splatnosť
spotrebiteľskéhoúveru(ktorátýmzhľadiskapodstatnýchnáležitostíúverovéhovzťahujerozhodujúcou),keď v uvedenom ustanovení sa nenachádza žiaden údaj, ktorý by sa dal považovať za označenie
konečnej splatnosti úveru (je tu určený iba počet splátok a dátum ich mesačnej splatnosti). S poukazom
na znenie príslušného zákonného ustanovenia nepostačuje a nie je rozhodujúce, že z obsahu zmluvy o

spotrebiteľskom úvere je možné dátum konečnej splatnosti vypočítať, keďže zákonodarca tu výslovne
vyžaduje, aby zmluva obsahovala konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, čo v danom prípade
splnené nebolo. V zmluve o spotrebiteľskom úvere nemusí byť nutne uvedený iba konkrétny dátum
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, keď konečná splatnosť môže byť v zmluve určená i iným
spôsobomakouvedenímdátumu,avšaktakým,ktorýjenesporneajednoznačneurčiteľný.Vpredmetnej

zmluve ale údaj o konečnej splatnosti úveru nie je uvedený žiadnym spôsobom. Ak by súd prijal záver,
že konečná splatnosť úveru sa dá vypočítať, tak potom údaj o konečnej splatnosti úveru by nemusel byť
obsiahnutý v žiadnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, pretože ak sa v nej uvedú základné náležitosti iba
podľa písm. k) zákona, dátum konečnej splatnosti úveru je vypočítateľný vždy.

24. Keďže potom s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, v zmysle citovaného ust. § 9 ods.

2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. je nevyhnutné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez
poplatkov, v konaní bolo preukázané (odvolateľom nesporované), že žalovanej bol poskytnutý úver vo
výške 1.001,83 Eur, táto dosiaľ uhradila sumu 727,52 Eur, bolo preto dôvodným žalobu v presahujúcej
časti priznaného nároku (priznaná bola istina 274,31 Eur s príslušenstvom), zamietnuť (tu potom už bez
potreby zaoberaniasaisabsenciouďalšejchýbajúcejnáležitostizmluvy-výška,početatermínysplátok

istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia).

25. Odvolací súd sa ďalej zhodol i s ďalšími závermi súdu prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku,
a to že dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v úverových zmluvných podmienkach, hoci boli v

texte na lícnej strane zmluvy prehlásené za jej neoddeliteľnú súčasť, je absolútne neplatné, ako i to,
že celá konštrukcia služby odkladu splátok a odplaty za ňu, ako je uvedená v predmetnej zmluve o
revolvingovom úvere, je neprijateľná, výrazne zhoršujúca postavenie spotrebiteľa - žalobkyne, a preto je
uplatňovaná i v rozpore s dobrými mravmi a ako taká je tiež neplatná. Argumentáciu súdu prvej inštancie
odvolací súd považuje za správnu, ktorú dopĺňa už len vo vzťahu k Dohode o službe.

26. Vychádzajúc z obsahu dojednania Dohody o službe je nie je možné vylúčiť, že spotrebiteľ nikdy
o odklad splátok nepožiada a následkom takéhoto dojednania bude len to, že mu bude vyplatená
nižšia suma úveru, než akú si dojednal (po započítaní odplaty za uvedenú službu). Takáto všeobecná
formulácia tejto dohody umožňuje vyžadovať zaplatenie odplaty za ňu aj v situáciách, kedy spotrebiteľ

v budúcnosti nebude mať záujem o takúto službu. Pokiaľ dojednanie umožňuje aj výklad, ktorý je v
neprospech spotrebiteľa, je možné takéto dojednanie vyhlásiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ako k
tomu pristúpil súd prvej inštancie. Navyše dohoda o tejto službe je súčasťou úverovej zmluvy začlenená
v kontexte celej zmluvy od bodu 8.1. po bod 8.6., pričom pred bodom 8.1. sa nachádza sedem ďalších
všeobecných bodov zmluvy a za bodom 8.5. sa nachádzajú ďalších päť bodov úverovej zmluvy. Body

8.1. až 8.6. sú podpisované samostatne a následne je na spodnom okraji strany podpísaná aj celá
zmluva. Pričom ani takéto grafické oddelenie textu dohody nespôsobuje jej samostatnú povahu, ako sa
mylne žalobca domnieva, čím sa stáva súčasťou zmluvy o úvere a tým jednou zo zmluvných podmienok
zmluvy o úvere žalovanej tak nanútenou v predtlačených zmluvných dojednaniach, pričom z obsahu
zmluvy nevyplýva, že žalovaná mala možnosť toto dojednanie nejakým spôsobom zo zmluvy vylúčiť,

keď žalobca si dokonca odplatu za túto službu uplatnil podľa ním pripraveného zmluvného dojednania
hneď v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, či žalovaná takúto „službu“ využije alebo nie. Zmluvné
dojednanie, ktoré oprávňuje žalobcu na takúto neprimerane vysokú zmluvnú odmenu, resp. odplatu za
poskytnutie služby, ktorej splatnosť (odplaty) nastáva ihneď pri poskytnutí úveru s jej jednostranným
započítaním s pohľadávkou dlžníka na vyplatenie schválených úverových prostriedkov, i odvolací súd

považoval za neprijateľné zmluvné dojednanie (zmluvnú podmienku), tým potom neplatnú i v zmysle §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, teda dojednanú výrazne v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa.

27. Pri riadení sa všetkými opísanými úvahami tak odvolací súd mal za to, že v napadnutej zamietajúcej
časti vo veci samej, v časti vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ako i v závislom výroku o

trovách konania žalovanej, súd prvej inštancie rozhodol vecne správne. Preto rozsudok v týchto častiach
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. <.28. Správnym ale už nebol postup súdu prvej inštancie, keď občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV vystupujúceho do 30.6.2016 v konaní ako vedľajší účastník na
strane žalovanej, ktorý procesný inštitút prijatím nového procesného kódexu, zákona č. 160/2015 Z.z.

Civilný sporový poriadok účinného od 1.7.2016, zanikol zo zákona, priznal náhradu trov konania
predstavujúcu len trovy právneho zastúpenia.

29. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu v prejednávanej veci VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV malo oprávnenie vystupovať v konaní ako vedľajší účastník na strane žalovanej

(spotrebiteľa) a to na základe špeciálnej zákonnej úpravy v ust. § 93 ods. 2 OSP. Keďže malo v konaní
rovnaké práva a povinnosti ako účastník (rozumej tzv. hlavný, tu por. tiež ust. § 93 ods. 4 vety prvej OSP),
možnoztohovyvodiťlenjedenzáverato,žeajvedľajšíúčastníkmáprávonaprávnupomocpredsúdmi,
čo je základné ústavné právo (tu por. čl. 47 ods. 2 Ústavy SR (ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb.
v znení neskorších ústavných zákonov) so všetkými jeho atribútmi - teda i so samozrejmosťou práva
na náhradu trov konania). Občiansky súdny poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení nepodmieňoval

možnosť zastúpenia advokátom absenciou (nedostatkom) odborných znalostí účastníka a teda ani
nevylučuje, aby sa i účastník odborne spôsobilý hájiť svoje či niečie iné záujmy v konaní pred súdom
nemohol dať zastúpiť advokátom a aby mu len z tohto dôvodu nemala byť priznaná náhrada trov v
súvislosti s takýmto zastupovaním vzniknutých. Občianskemu združeniu, t.j. VŠEOBECNEJ OCHRANE
PRÁV SPOTREBITEĽOV ako vedľajšiemu účastníkovi do 30.6.2016 tak môže byť priznaná náhrada trov

konania,vrátanenáhradytrovprávnehozastúpenia,samozrejmelenvtomprípade,akprávonanáhradu
trov konania vznikne tomu v tom čase označovanému účastníkovi, na strane ktorého tento vedľajší
účastník v konaní vystupoval, avšak len v tom prípade, ak trovy právneho zastúpenia sa poskytujú za
úkony, ktoré boli v konaní vykonané účelne, ktorú účelnosť odvolateľ spochybňuje.

30. Podľa § 142 ods. 1 OSP (aktuálne § 255 ods. 1 v spojení s § 251 CSP) účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

31. Medzi trovy konania s nárokovateľnou náhradou potom zásadne patria i trovy reprezentované

odmenou a súvisiacimi náhradami advokátov v súvislosti s poskytovaním nimi právnych služieb ich
klientom (účastníkom súdnych konaní / stranám sporu), keď tu nepochybne treba súhlasiť i s prípadným
argumentom o neodňateľnom práve na súdnu a inú právnu ochranu.

32. Otázka využitia práva na právnu pomoc advokáta a otázka účelnosti v takejto súvislosti

vynakladanýchtrovsúvšakotázkami,ktorémajúlenčiastočnýsúvisaktorépretoneslobodnozmiešavať
(bez ďalšieho). V každom prípade namietanej účelnosti takýchto trov tak treba robenie záverov podriadiť
tomu, či by inak advokátom zastupovaný účastník (strana sporu) bol v konkrétnej situácii schopný
uplatňovania ním práv (resp. obrany voči uplatňovaniu práv niekým iným) aj bez pomoci advokáta,
samozrejme za podmienky schopnosti hájenia práv spôsobom zásadne rovnocenným s tým, ako sa do

problému „vložil“ advokát.

33. Pri nazeraní na tento problém aj z práve priblíženého uhla pohľadu potom len veľmi ťažko šlo
prehliadnuť, že advokát občianskeho združenia ako vedľajšieho účastníka tu (obdobne ako v iných
tunajšiemu súdu známych a ním skôr prejednaných vecí za účasti rovnakého vedľajšieho účastníka

i advokáta) pred súdom prvej inštancie požadoval (nad rámec paušálnych náhrad) odmenu za 3
úkony právnej pomoci, z ktorých tým prvým bolo prevzatie a príprava zastúpenia (toto samostatne
nehonorovateľné, pretože ak by advokát okrem takéhoto úkonu už pre klienta nevykonal žiaden iný,
vytratil by sa zmysel zastupovania), druhým vyhotovenie písomného podania zo dňa 14.1.2015, z
ktorého obsahu (pominúc konkrétne údaje, opísané zo žaloby) je zrejmý len odkaz na občianskoprávny

charakter vzťahu strán, namietanie neprijateľných zmluvných podmienok, ako i bezpoplatkovosti a
bezúročnosti zmluvy a tiež i jej vnútorný obsahový rozpor, spolu s namietaním nároku na zaplatenie
zmluvnej pokuty bez toho, aby v ktorejkoľvek druhovo totožnej veci za účasti toho istého žalobcu
vznikla potreba na takomto podaní (opäť vyjmúc údaje zistiteľné zo žaloby) čokoľvek meniť. Takéto
podanie tak má formu vzorového podania, ktoré sa dá použiť identicky aj v iných konaniach. Toto

podanie tak obsahuje len údaje a argumentáciu nasvedčujúce tomu, že sa nimi paušálne uplatňujú
iba také argumenty spochybňujúce nárok žalobcu, ktorých výskyt (a opodstatnenosť) sa síce v tzv.
spotrebiteľských veciach v rôznej miere očakáva, no v žiadnom prípade nezaručuje. Pokiaľ ide o
tretí úkon účasť na pojednávaní dňa 13.10.2015, na ktorom bol i vyhlásený rozsudok, na ktorompojednávaní advokát združenia síce bol prítomný i tu jeho vyjadrenie bolo len všeobecné kopírujúc
predchádzajúce písomné vyjadrenie a stručné. Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV ako vedľajší účastník tak vstúpil do súdneho konania, ale konkrétne kvalifikované

právne úkony do rozhodnutia súdu prvej inštancie jeho právnym zástupcom urobené neboli a jeho úkony
žiadnym spôsobom neprispeli k úspechu žalovaného v konaní, pretože mali len všeobecný obsah a
námietky v nich obsiahnuté bol súd prvej inštancie, vzhľadom na charakter sporu ako spotrebiteľského
s priznanou ochranou spotrebiteľovi ako slabšej strany v ňom, oprávnený (i povinný) skúmať i mimo
návrhov.

34. Odvolací súd práve vo vyššie uvedenom (i s použitím úpravy z ust. § 150 ods. 1 OSP, s ekvivalentom
v § 257 CSP) videl dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý priznanie náhrady občianskemu združeniu
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV ako vedľajšiemu účastníkovi nebolo možným, hoc
aj v tomto prípade o vzniku trov pochybnosti byť nemuseli.

35. Keďže odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie vo výrokovej časti priznávajúcej
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto napadnutej časti
o náhrade trov konania občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV
zmenil podľa § 388 CSP tak, že občianskemu združeniu náhradu trov konania nepriznal.

36. V odvolacom konaní bola úspešnosť strán v podstate rovnaká, keďže vo vzťahu k výroku
napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o veci samej bola plne úspešná žalovaná a
vovzťahukvýrokuonáhradetrovkonaniaobčianskehozdruženia,stojaciehoprávenastranežalovanej,
bol plne úspešný zase žalobca, z čoho odvolací súd vyvodil (riadiac sa i princípom spravodlivosti) v
podstate zhodný úspech strán sporu, preto v zmysle § 255 ods. 2 v spojení s § 396 ods.1 CSP vyslovil,

že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

37. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).