Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. november 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/83/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214216607
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4214216607.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: Diners

Club CS, s.r.o. so sídlom Námestie slobody 11, Bratislava, IČO: 35 757 086, v konaní zastúpeného
JUDr. Júliusom Brichtom, advokátska kancelária BRICHTA & PARTNERS so sídlom Grösslingova 8,
Bratislava,protižalovanému:W..B.T.,nar.XX.X.XXXX,trvalebytomC.XXXX/XX,J.-D.C.,ozaplatenie
7.996,95 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7.764,27 € spolu s úrokom vo výške 13,90 %
ročne zo sumy 6.965,15 € od 23.7.2013 do 31.7.2013, úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo
sumy 6.965,15 € od 24.9.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 94,18 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasa žaloboudoručenousúdudňa11.9.2014 domáhaluloženiapovinnostižalovanémuzaplatiť
mu sumu 7.996,95 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 6.965,15 € od
24.9.2013 do zaplatenia a zmluvným úrokom vo výške 13,90 % ročne zo sumy 6.965,15 € od 24.9.2013
do zaplatenia. Žalobu postavil na tom skutkovom tvrdení, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o vydaní

kreditnej karty. Na základe tejto zmluvy žalovanému poskytol kreditnú kartu č. 3617.670216.5123 a
poskytol mu možnosť čerpať revolvingový úver do výšky úverového limitu, pričom žalovaný sa zaviazal
dodržiavať zmluvné podmienky, uhrádzať poplatky za poskytnuté služby a vrátiť poskytnutý úver spolu
s dohodnutým úrokom. Žalovaný využíval kreditnú kartu počnúc od roku 2011 až do 9.5.2013, kedy
žalobca pre porušovanie zmluvných podmienok zo strany žalovaného vypovedal uzavretú zmluvu,
pričom výpovedná lehota uplynula dňa 31.7.2013. K tomuto dňu nadobudla výpoveď účinnosť a
pohľadávka voči žalovanému ako dlžníkovi sa stala v celom rozsahu splatnou. Dlžná suma ku dňu

23.9.2013predstavujesumuvovýške7.996,95e,ktorásumapozostávazdlžnejistinyvovýške6.812,15
€, dlžnej sumy poplatkov za upomienky vo výške 35,- €, dlžnej sumy sankčných poplatkov vo výške
608,35 €, dlžnej sumy úrokov vo výške 423,45 € a dlžnej sumy ročných poplatkov vo výške 118,- €. Túto
sumu spolu so zmluvným úrokom a úrokom z omeškania počnúc od 24.9.2013 do zaplatenia si uplatnil v
tomto konaní. Titulom trov konania si uplatnil na zaplatenie súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe a jej prílohám nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nepopieral.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Vec v zmysle § 180 CSP prejednal v neprítomnosti právneho
zástupcu i žalovaného, ktorí sa na pojednávanie nedostavili, právny zástupca žalobcu svoju neúčasť
na pojednávaní vopred ospravedlnil. Po oboznámení sa s obsahom žalobcom predložených listinnýchdôkazných prostriedkov, a to výpisom z obchodného registra žalobcu, žiadosťou o vydanie kreditnej
karty zo dňa 26.5.2011, štandardnými informáciami o spotrebiteľskom úvere, všeobecnými obchodnými
podmienkami, sadzobníkom poplatkov, výpismi z účtu, revolvingovými podmienkami, špecifikáciou

pohľadávky, podacími hárkami, prehľadom podaní zaslaných žalovanému ustálil nasledovný skutkový
a právny stav veci:

4.Žalobcajeobchodnáspoločnosťspredmetomčinnosti(okreminého)poskytovanieúverovzvlastných
zdrojov nebankovým spôsobom.

5. Na základe žiadosti žalovaného o vydanie kreditnej karty zo dňa 26.5.2011, žalobca vydal žalovanému
kreditnú kartu č. 3617.670216.5123 a poskytol mu možnosť čerpať revolvingový úver do výšky 7.000,-
€. Podľa štandardných informácií o spotrebiteľskom úvere k uzavretiu zmluvy došlo potvrdením o prijatí
žiadosti. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. V prípade čerpania revolvingového úveru bol žalovaný
povinný tento splácať minimálnou mesačnou splátkou vo výške 5 % zo sumy revolvingového úveru,

najmenej vo výške 20,- €. V prípade, ak žiadateľ vyčerpal celý úverový limit naraz, úver bol povinný
splatiť v 12 rovnakých splátkach spolu s úrokom a poplatkom v zmysle sadzobníka. Úroková sadzba
úveru bola dojednaná vo výške 13,90 % ročne, RPMN a priemerná RPMN bola v informáciách vyčíslená
pre prípad úverového limitu 2.000,- € a úverového limitu 20.000,- €. Ročný poplatok za vydanie karty
bol dojednaný vo výške 59,- €. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky,

revolvingové podmienky a sadzobník poplatkov.

6. Ako vyplynulo zo žalobcom predložených výpisov z účtu, žalovaný začal používať kreditnú kartu
v mesiaci máj 2011. Výpisy z účtu mu boli zasielané v mesačných intervaloch. Z výpisov z účtu mal
súd preukázané realizované transakcie prostredníctvom kreditnej karty. Posledný výpis z účtu bol

žalovanému vystavený dňa 23.9.2013. V tomto výpise bol vyčíslený konečný stav vo výške 7.996,95 €.

7. Žalobca sa v tomto konaní domáha zaplatenia dlžnej istiny vo výške 6.812,15 €, úroku vyčísleného
ku dňu 23.9.2013 vo výške 423,45 €, úroku z omeškania vyčísleného ku dňu 23.9.2013 vo výške 608,35
€, poplatkov vo výške 153,- €, úroku z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 6.965,15 € od

24.9.2013 do zaplatenia a zmluvného úroku vo výške 13,90 % ročne zo sumy 6.965,15 € od 24.9.2013
do zaplatenia.

8. Ako vyplynulo z podania žalobcu zo dňa 9.5.2013, tento pre neplnenie zmluvných podmienok zo
strany žalovaného (napriek upomienkam a výzvam), žalovanému oznámil, že v súlade so všeobecnými

obchodnými podmienkami vypovedá zmluvný vzťah so žalovaným. Predmetné podanie doručoval
žalovanému na jemu známu adresu pobytu žalovaného. V súlade so všeobecnými obchodnými
podmienkami výpoveď nadobudla účinnosť dňa 31.7.2013.

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktoráje spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom
je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť
určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať
v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.

Podľa bodu 2.8. všeobecných obchodných podmienok, zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Žiadateľ
je oprávnený vypovedať Zmluvu bez udania dôvodu výpoveďou s mesačnou výpovednou lehotou, ktorá
začína plynúť dňom nasledujúcim po doručení výpovedi DC. DC je oprávnená vypovedať Zmluvu z
dôvodov hodných osobitného zreteľa s dvojmesačnou výpovednou lehotou, ktorá začína plynúť dňom
nasledujúcim po doručení výpovedi Žiadateľovi. Za dôvod hodný osobitného zreteľa sa považuje aj

odôvodnená žiadosť spolupracujúcej banky. V prípade ukončenia účinnosti Zmluvy podľa tohto článku
VOP patrí DC pomerná výška ročného poplatku za obdobie platnosti a účinnosti Zmluvy v danom roku
do doby zániku Zmluvy.Podľa§23aods.1aods.2zákonač.634/1992Zb.oochranespotrebiteľa,spotrebiteľskýmizmluvamisú
zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ako
aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a

je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 5b zákona č. 250/2006 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.6.2014, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 29b zákona č. 250/2006 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ustanoveniami § 5a ods. 1, písm. b) <. sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych

vzťahov,akoajnárokyznichvzniknutépred1.májom2014savšakposudzujúpodľapredpisovúčinných
do 30. apríla 2014.

Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

10. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol z úverovej zmluvy (ide
o nárok zo zmluvy o kreditnej karte, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá možnosť čerpania
úveru v podobe povoleného prečerpania do výšky úverového rámca 7.000,- €). I keď sporná zmluva (o
poskytnutíúveruformoupovolenéhoperčerpania)predstavujetzv.absolútnyobchodnýzáväzkovývzťah

(§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou
a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou
o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2

druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv.
spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ
aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to,
či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka
a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený
zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a
povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských
zmlúv). V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp.

zn. 3MCdo/14/2014), podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
sa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy
založené pred jeho účinnosťou.

11. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná
len sčasti a tejto nie je možné v plnom rozsahu vyhovieť. Zo skutkového tvrdenia žalobcu nepopretého
žalovaným mal súd preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa zmluvu o
kreditnej karte. Na základe tejto zmluvy bola žalovanému na jeho žiadosť poskytnutá kreditná karta č.
3617.670216.5123 a bol mu poskytnutý úver v podobe povoleného prečerpania do výšky úverového

limitu 7.000,- €. Tento úver sa žalovaný zaviazal riadne a včas splácať za podmienok uvedených v
zmluve, všeobecných obchodných podmienkach a revolvingových obchodných podmienkach. Nakoľko
žalovaný svoje povinnosti vyplývajúce z uzavretej zmluvy neplnil, úver riadne a včas nesplácal, žalobca
písomným podaním zo dňa 9.5.2013 vypovedal uzavretú zmluvu s účinnosťou k 31.7.2013. Záväzok
žalovaného žalobca vyčíslil ku dňu 23.9.2013 nasledovne: dlžná istina vo výške 6.812,15 €, dlžný

úrok vo výške 423,45 €, dlžný úrok z omeškania vo výške 608,35 €, dlžný poplatok za upomienky
(výzvy) vo výške 35,- € a dlžné rečné poplatky vo výške 118,- €. Nakoľko žalovaný skutkové tvrdenia
žalobcu ohľadne vzniku, existencie a výšky pohľadávky čo do uplatnenej istiny a vyčísleného úroku
z omeškania a poplatkov (za pomienky a ročného poplatku) nepopieral, súd tieto skutkové tvrdeniažalobcu považoval za nesporné a žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy tak ako je uvedené vo
výroku tohto rozsudku. Súd považoval za dôvodnú žalobu i v časti uplatneného úroku z omeškania z
dlžnej istiny (6.965,15 €) počnúc odo dňa 24.9.2013 do zaplatenia, keď žalobca si úrok z omeškania

uplatnil v súlade s ustanovením § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vo výške vyplývajúcej z §
3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo
výške 13,90 % ročne z dlžnej sumy istiny vo výške 6.965,15 € od 23.7.2013 (keďže posledný výpis
z účtu bol vystavený k tomuto dňu) do 31.7.2013 (t.j. do dňa účinnosti výpovede zmluvy) súd v tejto
časti považoval žalobu za dôvodnú a tejto vyhovel. Pokiaľ ide o uplatnený zmluvný úrok počnúc odo

dňa nasledujúceho po účinnosti výpovede zmluvy (t.j. od ukončenia zmluvného vzťahu výpoveďou) do
zaplatenie, súd vychádzajúc z ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. z úradnej povinnosti prihliadol
na existenciu skutočností oslabujúcich nárok veriteľa voči spotrebiteľovi. V tejto súvislosti súd dospel
k záveru, že žalobca má nárok na zmluvný úrok len do času účinkov ukončenia zmluvného vzťahu
výpoveďou, kedy došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru (ktorej zmysel spočíva v predčasnom
zosplatnení záväzku dlžníka z dôvodu porušovania zmluvných povinností dlžníkom), pretože týmto

jednostranným právnym úkonom sa pohľadávka veriteľa predčasne stáva splatnou v celom rozsahu.
Vzhľadomajnaúčelzmluvnéhoúroku,ktorýmjeodplatazaposkytnutépeňažnéprostriedky,vyhlásením
splatnosti úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou
zmluvou, stratil žalobca právo uplatňovať si zmluvné úroky aj naďalej. Podľa názoru súdu dohodnuté
zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník

v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo
k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj z úrokov z omeškania, čo
by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. V danej veci žalobca pristúpil k
vyhláseniu splatnosti úveru a tým treba považovať celý dlh za splatný a nastupuje režim platenia úrokov
z omeškania. V tejto súvislosti súd poukazuje i na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle

ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo žalovaného k plateniu zmluvných úrokov aj po
vyhlásení splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho
postavenie. S poukazom na uvedené súd (postupujúc podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.) žalobu v
časti uplatneného zmluvného úroku za obdobie odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru (t.j. od
1.8.2013) do zaplatenia zamietol.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, keď vyčíslil pomer úspechu
a neúspechu strán sporu (žalobca mal úspech v rozsahu 97,09 % a neúspech v rozsahu 2,91 %). Preto
mu súd titulom náhrady trov konania priznal nárok na náhradu v rozsahu 94,18 % účelne vynaložených
trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník

tunajšieho súdu osobitným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

13. Lehotu na plnenie súd určil v zmysle § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.