Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Patrícia Lučanská

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/261/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114226843
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Lučanská
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7114226843.1

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci žalobkyne: E.. C.
Q. - E., F.. XX.XX.XXXX, T. XXX, J. C.. V. R. T..B.. R. O. X, P., zastúpenej JUDr. Darinou Solárovou,
advokátkou, so sídlom Škultétyho 3, Košice, proti žalovanej: E.. Ľ. R., F.. XX.X.XXXX, T. E. XX, P.,
zastúpenej Mgr. Tomášom Bašticom, advokátom, so sídlom Miletičova 1, Bratislava, v konaní o určenie,
že veci po poručiteľke patria do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanej na účet jej právneho zástupcu trovy konania vo výške
1.996,25 eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 30.10.2014 domáhala určenia, že nehnuteľnosti: parcela

č. 318 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1259 m2, H. Č.. XXX- W. R. R. XXXX E. I. S. C. J..
Č.. XXXX F. H. Č.. XXX Z. R.E. XXXX E. F. E. K. Č.. XX R. P., P. J. R. F. A. Č.. XXXX (Ž. F. Z. B. R.
H. F. XXXX) H. P.. Ú.. P.-J. E., patria do pozostalosti po poručiteľke P. P., S.. Q.. Taktiež žiadala priznať
náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnila tým, že dňa 4.6.2014 zomrela matka účastníčok P. P., S.. Q., F. T. E. XX, P.Š..

Žalovaná ako kupujúca ešte v roku 2010 uzavrela s ich matkou P. P. ako predávajúcou zmluvu
o prevode nehnuteľností, ktorej predmetom sú vyššie uvedené. Výlučné vlastnícke právo žalovanej
k nehnuteľnostiam popísaným v tomto ustanovení Správa katastra Košice povolila rozhodnutím
z 30.8.2010 č. V/6975. Kúpnu zmluvu nevyhotovil notár, napriek tomu, že ich matka desaťročie
trpela závažným očným ochorením, pre ktoré čítať nedokázala (degeneratívna makulatúra). Uvedené
nehnuteľnosti nadobudla žalovaná od ich matky za 35.000 eur, pričom pre vážne ochorenie zraku matky

nakladala so všetkým jej majetkom od roku 2006 žalovaná. Ide o veľký poschodový dom, z väčšej časti
používaný na podnikateľský nájom, vrátane dlhodobo zabehnutej reštaurácie v jeho suteréne a veľkej
záhrady. V čase kúpy nehnuteľnosti žalovanou činila jeho reálna hodnota od 750.000 do 1.000.000 eur.
Matka až do svojej smrti, v rokoch 2011, 2012 a 2013 pri návšteve v Košiciach i pri častých telefonických
hovoroch sústavne žalobkyni tvrdila, že ona dom nikomu nepredala, lebo po jej smrti ho majú zdediť jej
tri dcéry, tak ako si to želal aj ich otec, z ktorého majetku dom pochádza. Žalobkyňa svojim rodičom som

vždy všestranne pomáhala. Od roku 1990, kedy zdedili viac ako 200 000 USD, boli rodičia zabezpečení
tak, že do konca svojho života materiálne neboli na nikoho odkázaný. Otec zomrel v roku 1993. Aj pre
tieto okolnosti považuje žalobkyňa uzavretú kúpnu zmluvu za odporujúcu dobrým mravom, lebo nikto z
rodiny jej rodičov v čase odkázanosti nepodporoval tak ako ona. Kúpna zmluva o prevode nehnuteľností
zj matky na žalovanú je absolútne neplatná, pretože ide o úmyselnú snahu žalovanej vylúčiť žalobkyňu
z dedenia jej zákonného podielu na predmetných nehnuteľnostiach.Žalovaná k žalobe uviedla, že žalobu považuje za neopodstatnenú a žiada ju zamietnuť a priznať jej
náhradu trov konania. Predpokladom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) O.s.p.
je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Dohodnutá kúpna cena bola za

predmetnénehnuteľnostiriadneavdohodnutomtermíneuhradenánaúčetmatkyúčastníčok.Žalobkyňa
nikdy nebola ani len spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností. V čase ich prevodu bola výlučnou
vlastníčkou nehnuteľností ich matka, osoba v tom čase plne spôsobilá na právne úkony a jej práva k
nim neboli nikým a ničím obmedzené. Kúpna zmluva je preto platná, na jej základe sa žalovaná stala
vlastníčkou nehnuteľností, ktoré tvorili predmet prevodu a tieto preto nemôžu patriť do pozostalosti po

ich matke. Tvrdené skutočnosti uvedené v žalobe už žalobkyňa pertraktovala aj v konaní o neplatnosť
predmetnej kúpnej zmluvy, ktoré je vedené na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 19C/26/2012. V tom
konaní už bola ako svedkyňa vypočutá MUDr. G. E., očná lekárka s pracoviskom na Očnej klinike, Trieda
SNP špecializujúcom sa na degeneratívne očné ochorenia sietnice. Z jej výpovede vyplýva, že ich matku
vyšetrila v roku 2008 a v roku 201, že ich matka bola pri jej ochorení a v štádiu ochorenia schopná
predmetnú kúpnu zmluvu podpísať s okuliarmi a bola ju schopná tiež prečítať za pomoci prístrojov, resp.

špeciálnych pomôcok. V konaní tiež boli vypočuté svedkyne MUDr. Eva H. I. E.. O. H. obe psychiatričky
i žalovaná. Už z týchto dôkazov je zrejmé, že tvrdenia žalobkyne sú nepravdivé a zavádzajúce - sledujú
jediný cieľ, ktorým je odvrátiť pozornosť súdu od meritu veci. Skutočnosť, že predmetná kúpna zmluva
nebola spísaná vo forme notárskej zápisnice nespôsobuje jej neplatnosť pre nedostatok formy v zmysle
§ 40 ods. 6 OZ. Ich matka bola schopná si kúpnu zmluvu pred tým ako ju podpísala prečítať a to

s pomocou optického prístroja, ktorý mala doma k dispozícii a pomocou ktorého sa text zväčšil. Túto
kúpnu zmluvu si aj v prítomnosti žalovanej niekoľko krát pred jej podpisom prečítala a s jej obsahom
sa riadne oboznámila. Pred samotným podpisom jej bola kúpna zmluva tiež nahlas prečítaná pani L. Š.,
pracovníčkou notárskeho úradu D.. G. C.. Žalobkyňa namieta výšku kúpnej ceny. Nezohľadňuje pritom
ďalšie podstatné dojednania v zmluve: dohodu o tom, že všetok nájom, t.j. všetky výnosy z prenájmu

prevedených nehnuteľností až do smrti našej matky bude poukazovaný na jej účet (čl. III kúpnej zmluvy),
právo matky doživotne bezodplatne užívať prevádzané nehnuteľnosti v rozsahu, v akom ich užívala
pred podpisom kúpnej zmluvy (čl. VI. kúpnej zmluvy), pri tvorbe kúpnej ceny bola zohľadnená aj osobná
starostlivosť o opatera, ktorú sa žalovaná zaviazala matke až do jej smrti poskytovať a ktorú jej aj
riadne poskytovala. V súkromnoprávnych vzťahoch zásady štátu prostredníctvom právnych zákazov a

obmedzení do slobodnej vôle ich účastníkov by mali byť minimálne, vyvážené významom chráneného
záujmu a spravodlivé.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a
s obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn. 19C/26/2012 a zistil, že kúpnou zmluvou zo dňa 8.3.2010,

ktorejvkladbolpovolenýrozhodnutímSprávykatastraKošiceV6975/10dňa30.8.2010,previedlamatka
účastníčok konania (P. P.) vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vedeným na A. Č.. XXXX, Z. P. O. Z. P. -
J. E., P.. Ú.. P.-J.É. E.: H. B. P. H.. Č.. XXX - W. H. I. F. Z. R. XXXX E., H. S. B. P. H.. Č.. XXX - záhrady o
výmere 1100 m2 a stavba - rodinný dom so súpisným č. XXXX postavená na pozemku registra B. P. H..
Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1259 m2, na žalovanú za kúpnu cenu vo výške 35.000

eur. V konaní sp.zn. 19C/26/2012 o neplatnosť vyššie uvedenej kúpnej zmluvy, kde je žalobkyňou taktiež
E.. C. Q. - E. a žalovanými E.. Ľ. R. O. D. P., súdna komisárka E.. E. J. listom zo 17.10.2014 súdu
oznámila, že konanie o dedičstve po poručiteľke: P.S. P., S.. Q., F.. XX.XX.XXXX, W. X.X.XXXX, nie
je právoplatne skončené. Poručiteľka zanechala závety, ktorých obsah nie je známy a ako dedičia zo
zákona v 1. dedičskej skupine by do úvahy prichádzali jej dcéry: E.. C. Q. E., E.. Ľ. R. I. O.. D. P..

Podľa § 479 Obč. zák. maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský
podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu
zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených
potomkov.

Podľa § 91 ods. 2 O.s.p. ak ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať
na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných. Na
zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je však
potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.

Vecná legitimácia žalobcov je predpokladom úspešnosti takejto žaloby, preto sa súd zaoberal vecnou
legitimáciou v tomto spore. Pokiaľ nie je vecná legitimácia správna, kritérium naliehavého právneho
záujmu na takejto žalobe nie je rozhodujúce. Vecnú legitimáciu na určení, či tu právny vzťah aleboprávo je alebo nie je, má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide.
Niekoľkými judikátmi Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR ba aj podporne judikátmi Najvyššieho
súdu ČR bolo konštatované, že otázka vecnej legitimácie vyplýva priamo z hmotného práva. Nesprávne

určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže žalobcov o
tom poučiť podľa § 5 O.s.p. Pre prípad určovacieho návrhu spočívajúceho v tom, že vec patrí do
dedičstvapoporučiteľovi,atedažejuporučiteľvlastnilvokamihusvojejsmrti,môžeuplatňovať(jevecne
legitimovaný) len ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť len ten,
kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom (viď rozsudok NS SR 3Cdo/222/2010).

Ak rozhoduje súd v sporovom konaní o žalobe o určenie, že tá ktorá vec právo patrí do dedičstva po
poručiteľovi, účastníkmi tohto konania buď ako žalobcovia alebo ako žalovaní sú všetci dedičia. Pre
takéto sporové občianske súdne konanie treba všetkých účastníkov konania o dedičstve po poručiteľovi
považovaťzanerozlučnýchspoločníkovpodľa§91ods.2O.s.p.(pozriR49/82,R65/2003,rozsudokNS
SR 1Cdo 183/2009). V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že podľa § 460 Občianskeho zákonníka
sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. V dobe od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva alebo

vyporiadania dedičstva právoplatným uznesením súdu tu nemôže byť istota, s akým výsledkom sa
dedičské konanie skončí, najmä kto sa stane poručiteľovým dedičom, ako bude vyporiadané dedičstvo
medzi viacerými poručiteľovými dedičmi. Ak zanechá poručiteľ viacerých dedičov, prejavuje sa tento
stav, aký tu vzniká v dobe smrti poručiteľa až do vyporiadania dedičstva právoplatným uznesením
súdu, tiež v ich vzájomných vzťahoch k majetku patriacemu do dedičstva. Musí byť brané do úvahy,

že vyporiadanie dedičov má síce účinky ku dňu smrti poručiteľa, ale že do vyporiadania právoplatným
uznesením súdu nie je isté, ako budú ich práva a povinnosti k dedičstvu upravené. Tento osobitný
vzťah dedičov k poručiteľovmu majetku má za následok, že až do vyporiadania dedičov právoplatným
uznesením súdu sú dedičia považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva a že z
právnych úkonov týkajúcich sa veci alebo majetkový práv patriacich do dedičstva sú oprávnení a povinní

vočiinýmosobámspoločneanerozdielne,pričomichdedičskýpodielvyjadrujemieru,akousanavzájom
podieľajú na týchto právach a povinnostiach. V sporovom konaní majú postavenie tzv. nerozlučných
spoločníkov, pretože rozhodnutie v spore sa musí vzťahovať na všetkých dedičov. Žalobkyňa nesprávne
určila okruh účastníkov konania vo vzťahu ku všetkým dedičom, ktorí mali byť účastníkmi tohto konania
a ktorí prichádzajú do úvahy ako dedičia po poručiteľke (jej matke). V danom prípade ako dedičia po

zomrelej poručiteľke P. P. pripadajú do úvahy všetky dcéry poručiteľky, teda aj Ing. D. P., ktorá však nie
je účastníčkou tohto konania. Ak v tejto veci menovaná nemala záujem vystupovať na strane žalobkyne,
prípadne k sporu pristupovala pasívne, mala vystupovať v tomto konaní ako žalovaná. Žalobe nebolo
možné vyhovieť, pretože vo vzťahu k vecnej legitimácii vyplývajúcej z hmotného práva nie sú splnené
zákonné podmienky, preto ju súd zamietol.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešná žalobkyňa je povinná
úspešnej žalovanej nahradiť účelne vynaložené trovy konania. Tie pozostávajú z trov právneho
zastúpenia podľa § 9 ods. 1, § 10 ods. 1 a 2, § 13a ods. 1, § 16 ods. 3 a 4 a § 17 ods. 1 vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej služby za 3 úkony
právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, vyjadrenie k žalobe, účasť na pojednávaní) po 492,93

eur + režijný paušál 2 x 8,04 eur a 1 x 8,39 eur, za náhradu za stratu času vo výške 279,60 eur za
cestu z Bratislavy do Košíc - 20 polhodín (súd nepovažoval za účelných viac polhodín) po 13,98 eur
a z cestovného vo výške eur - cesta z Bratislavy do Košíc a naspäť je 804 km (viac je neúčelných),
spotreba použitého vozidla Ford Focus je 6,7 l/100 km a suma základnej náhrady za každý km jazdy
pre osobné cestné motorové vozidlá podľa opatrenia MPSVaR č. 632/2008 Z.z. bola 0,183 eur, čiže

pri cene benzínu 1,23 eur/l dňa 12.3.2015 je matematický prepočet jednej cesty 6,7/100x804x1,23 +
804x0,183 = 66,26 + 147,13 eur, spolu trovy 1.996,25 eur. Podľa kúpnej zmluvy, na základe ktorej
žalovaná nadobudla predmetné nehnuteľnosti, bola ich cena vo výške 35.000 eur, preto súd vychádzalpri určení tarifnej hodnoty z ceny veci, ktorej sa právna služba právneho zástupcu žalovanej týka, teda
z uvedenej kúpnej ceny.

O povinnosti žalobkyne nahradiť žalovaným trovy konania k rukám ich právneho zástupcu žalovanej
súd rozhodol v súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka,
ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný
zaplatiť ju advokátovi. Účet právneho zástupcu žalovanej je vedený v Tatra banke a.s. Bratislava, č.ú.
XXXXXXXXXX/XXXX.

Poučenie:

P o u č e n i e :

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2 a 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch

a exekučnom poriadku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.