Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. január 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/383/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714211572
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8714211572.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu: CETELEM SLOVENSKO
a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, právne zast. Advokátska kancelária JUDr.
Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: H. S.,
nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. D. XXX/XX, J., zast. opatrovníkom D.. D. D., vyšším súdnym
úradníkom Okresného súdu T., o zaplatenie 1.044,52 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Poprad č.k. 21C/280/2015-43 zo dňa 24.09.2015 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania

1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáhal zaplatenia 1.044,52 eur s prísl. titulom zmluvy o úvere.
Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.:
„Žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a..“
3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že účastníci konania uzavreli
Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru 444,02 eur na
nákup tovaru - notebook v predajni Z. Úver sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 24 mesačných splátkach vo
výške 29,20 eur so splatnosťou prvej splátky 15.08.2011. Celková čiastka k zaplateniu predstavovala
sumu678,24eur.Nárokžalobcuvkonanísaodvíjaodzáväzkuuvedenéhovčastic)zmluvy,ktorýsatýka
žiadosti žalovaného o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca vo výške 600

eur a vydanie úverovej karty. Uvedená žiadosť je súčasťou Zmluvy o poskytnutie spotrebiteľského úveru.
Z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom prípade žalovaného
mal súd preukázané, že mu bola poskytnutá suma 958,03 eur, pričom žalobca prijal splátky registrované
k tomuto úverovému prípadu v celkovej výške 384,26 eur.

4. Na zistený skutkový stav prijal právny záver, podľa ktorého je zrejmé, že v predmetnom
konaní žalobca uplatnil nárok nie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 08.07.2011, ale zo zmluvy

o revolvingovom úvere, ktorá podľa žalobcu bola súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z
pripojenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 08.07.2011 je zrejmé, že účastníci konania dňa 08.07.2011
uzavreli individuálne špecifikovanú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanémuúver444,02eurnanákuptovaru(notebook).Toutozmluvouvšakžalobcavnútilžalovanémuaj iný právny úkon, ktorý bol pri podpise zmluvy v sfére záujmu žalovaného. Žalovaný súčasne jedným
a tým istým podpisom podpísal aj časť predtlače listiny týkajúcej sa iného právneho úkonu. Žalovaný
chcel získať úver na zakúpenie tovaru - notebooku, čo bolo predovšetkým jeho pohnútkou vstupu do

zmluvného vzťahu so žalobcom, pričom nemal na výber a musel podpísať predloženú predtlač listiny,
ktorá v sebe zahŕňala aj náležitosti iného právneho úkonu, t. j. revolvingový úver. V danom prípade
súd konštatuje nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalovaného uzavrieť právny úkon - zmluvu o
revolvingovom úvere. Uvedené sa týka nepochybne vôle spotrebiteľa byť viazaný ustanovením článku
IV VOP žalobcu týkajúce sa poskytnutia revolvingového úveru, a to vzhľadom na to, že podpisom

zmluvy/žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru klient v našom konaní žalovaný v časti B, teda v
časti, ktorá sa týkala poskytnutia spotrebiteľského úveru na nákup tovaru prehlásil, že sa oboznámil
so všeobecnými podmienkami a súhlasí s nimi bez výhrady. Časť B zmluvy/žiadosti sa však netýka
prípadného poskytnutia revolvingového úveru a spotrebiteľ pravdepodobne nemal vôľu ani čas sa
oboznamovať s ďalšou časťou článku IV VOP týkajúcou sa práve úverového rámca - revolvingového
úveru a kreditnej karty tak, ako to vo svojom rozhodnutí konštatoval aj Krajský súd Prešov vo veci

sp. zn. 6Co/108/2013. Za daných okolností predmetný právny úkon je absolútne neplatný podľa §
37 Občianskeho zákonníka. Postup žalobcu v súvislosti s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere
predstavujeinekalúpraktiku,ktorápodľačl.6SmerniceRady93/13/EHSaust.§52anasl.Občianskeho
zákonníka nemôže používať právnu ochranu. Z obsahu záväzku týkajúceho sa revolvingového úveru
vyplýva, že žalovaný iba žiada o zaradenie do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca,

predmetný záväzok nepredstavuje podľa obsahu dvojstranný právny úkon - zmluvu o poskytnutí
revolvingového úveru. Za daných okolností dojednanie o revolvingovom úvere nemá náležitosti v zmysle
§ 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného k 08.07.2011, a teda súd má za to, že nedošlo k dodržaniu
písomnej formy zmluvy podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného k 08.07.2011, preto je aj z tohto
dôvodu podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva o revolvingovom úvere neplatná. Osobitne

orámované zmluvné podmienky na prednej strane formulára ako aj Všeobecné obchodné podmienky
nie sú zo strany žalovaného podpísané, a preto táto časť zmluvy je neplatná pre nedodržanie zákonom
vyžadovanej formy. S poukazom na neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere by na strane žalovaného
mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Je zrejmé, že žalovaný z úverového rámca vyčerpal celkovo
sumu 958,03 eur k 02.06.2012, uhradil celkovo 384,26 eur k 23.11.2012. Suma 563,87 eur predstavuje

bezdôvodné obohatenie, ktoré by v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka mal žalovaný vydať žalobcovi.
Podľa § 5b zákona 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov súd ex offo prihliada na premlčanie, ak
rozhoduje o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorou zmluva o revolvingovom úvere bezpochyby je.
V danom prípade je právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčané, keď žalovaný vyčerpal z

úverového rámca finančné prostriedky k 02.06.2012, subjektívna premlčacia doba uplynula 02.06.2014.
Pokiaľ žalobca podal žalobu 13.10.2014, táto bola podaná po uplynutí subjektívnej premlčacej doby.
Premlčané právo na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi nemožno priznať.

5. Poukázal na ust. § 52 ods.1,2,4, § 39, § 3 ods. 1 OZ, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zák. č.

129/2010 Z.z..
6. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému
žalovanému nepriznal náhradu trov konania, keďže mu žiadne trovy preukázateľne nevznikli.
Obsah odvolania
7. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby

odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol,
že s poukazom na rozsudok Okresného súdu Bardejov, č.k.: 6C/201/2010, v ktorom súd vyslovil názor,
že čerpanie finančných prostriedkov žalovaným bez existencie platne uzavretej zmluvy je potrebné
kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie, pričom pri určení začiatku plynutia premlčacej doby súd
vychádzal z čiastočného odstúpenia od úverovej zmluvy, z ktorého možno vyvodiť záver, že žalobca

sa najskôr týmto dňom mohol dozvedieť o tom, že žalovaný sa na jeho úkor obohatil, má žalobca
za to, že premlčacia doba na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia pri plnení z neplatného
právneho úkonu začala plynúť najskôr dňa 23.07.2013. t.z. dňom nasledujúcom po dni vyhotovenia
listiny predstavujúcej výpoveď od úverovej zmluvy. Vzhľadom k tomu, že žalobca podal žalobu na
súde dňa 13.10.2014 a právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa mohlo vykonať najskôr dňa

23.07.2013 má žalobca za to, že v danom prípade nedošlo k uplynutiu ani subjektívnej ani objektívnej
premlčacej doby a uplatnený nárok nie je premlčaný. V prípade, ak prvostupňový súd dospel k záveru,
že zmluva o poskytnutí revolvingového úveru nebola uzavretá platne, mal žalobcovi priznať peňažné
plnenie z bezdôvodného obohatenia, keďže žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, a pretoje povinný toto bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať. V konaní žalobca predkladal skutkové tvrdenia,
ktoré považoval za rozhodné pre priznanie uplatneného peňažného nároku a keďže považoval Zmluvu
o poskytnutí spotrebiteľského úveru za platnú, predkladal v návrhu na začatie konania tvrdenia a dôkazy

o tejto zmluve. Žalobca vychádzal z právneho úkonu uzatvoreného medzi účastníkmi (zmluva) a z tohto
titulu požadoval od žalovaného plnenie, keďže mal za to, že tento právny úkon je platný.
Hodnotenie odvolacieho súdu.
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods.

1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok v jeho napadnutých
častiach, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil
na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza( § 387
ods. 2 CSP).

10. V súvislosti s odvolacou námietkou týkajúcou sa nepotrebnosti písomnej formy akceptácie návrhu
zmluvy o revolvingovom úvere odvolací súd udáva. Odvolací súd nemá dôvod na odklon od rozsudkov
súdov, ktorí v obdobných prípadoch označili právny úkon za neperfektný a z hľadiska nedodržania
písomnej formy vyžadovanej zákonom za neplatný.

„V konečnom dôsledku z bodu C formulára zmluvy o úvere zo dňa 14.7.2006 nevyplýva nič iné než
to, že žiadateľovi v budúcnosti môže byť poskytnutý úver vo forme platobnej karty. Podpisom zmluvy
dňa 14.7.2006 však nedošlo automaticky k vzniku paralelného úverového vzťahu a vzájomné práva i
povinnosti z tejto zmluvy zanikli splnením pôvodného záväzku zo strany žalovaného. Ak hodlal žalobca
uzavrieť so žalovaným nový záväzkový vzťah, bolo to potrebné urobiť spôsobom, aký predpisuje zákon

258/2011Z.z.. Akdňa10.2.2010poskytolžalovanémusumu20.000Sk,bezosobitnejpísomnezmluvy,v
ktorej by tento záväzkový vzťah bol individualizovaný so všetkými náležitosťami, ktoré vyžaduje § 4 ods.
1 ,2 zákona 258/2001, nebola dodržaná zákonom predpísaná forma, a preto je neplatná. Bez písomnej
zmluvy neexistuje dohoda strán ani o výške úroku z úveru, ani výške úroku z omeškania a už vôbec
nie ustanovenia o zmluvnej pokute či poplatkoch, na ktoré si žalobca robil nárok v zmysle sadzobníka.

Ak by aj existovala písomná formálne platná zmluva o žalovanom úvere, súd by venoval dôslednú
pozornosť otázke neprijateľných zmluvných podmienok ku škode spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že
v danom prípade účastníci neuzavreli platnú zmluvu, sa súd týmito okolnosťami nezaoberal.“ (porov.
rozsudok Okresného súdu Košice - okolie vo veci 17C 107/2011).

„Touto zmluvou však v ďalšom vopred vnútil konajúcej osobe - odporcovi aj iný úkon než iba ten, ktorý
bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu (získanie úveru na nákup práčky). Ako totiž vyplýva z danej
predtlače zmluvy/žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru, sa konajúca osoba - odporca súčasne
jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísal aj pod tú časť predtlače listiny, ktorá sa
týka absolútne iného právneho vzťahu a ktorý má vzniknúť až v budúcnosti. Teda, ak chcel odporca

získať úver na zakúpenie práčky, čo bolo primárne jeho pohnútkou k vstupu do právneho vzťahu s
navrhovateľom, nemal na výber a musel podpísať predloženú predtlač listiny, ktorá v sebe obsahovala
aj náležitosti iného právneho úkonu. V tomto prípade sa tak dá usudzovať na nedostatok vôle konajúcej
osoby - spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu s navrhovateľom ako bol primárne vo sfére jeho
záujmu(spotrebiteľjetaksústredenýjedinenaprimárnyprávnyúkon,vprejednávanejvecinákuppráčky

na úver, pričom v dôsledku nemožnosti akejkoľvek zmeny predtlače predloženej listiny koná neuvážene
a nevedome aj s účinkami smerom k uzavretiu sekundárneho právneho úkonu, s čím dodávateľ už
vopred kalkuluje). Uvedené sa týka v ďalšom nepochybne aj vôle spotrebiteľa byť viazaný ust. čl. IV.
Všeobecných podmienok navrhovateľa týkajúcimi sa poskytnutia revolvingového úveru, a to vzhľadom
na to, že podpisom zmluvy/žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru klient - odporca v časti B) (teda

týkajúcej sa poskytnutia spotrebiteľského úveru na nákup tovaru - práčky) prehlásil, že sa oboznámil so
Všeobecnými podmienkami a súhlasí s nimi bez výhrady. Keďže časť B) zmluvy/žiadosti o poskytnutí
spotrebiteľského úveru sa netýka prípadného poskytnutia revolvingového úveru (úverového rámca),
spotrebiteľ zaiste nemá vôľu a v praxi ani čas oboznamovať sa s ďalšou časťou čl. IV. Všeobecnýchpodmienok týkajúcou sa práve úverového rámca - revolvingového úveru a úverovej karty (súd má
v ďalšom závažnú pochybnosť o tom, či mal vôbec odporca reálnu možnosť oboznámiť so znením
uvedenýchVšeobecnýchpodmienokprikúpetovaruvE.predajnivP.F.E.ataktiežsúčasnepochopiťich

právny význam, keďže tieto podmienky sú veľmi rozsiahle s množstvom odbornej právnej terminológie).
Napokon súd poukazuje aj na zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle odporcu s časťou D)
žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, podľa ktorej mal odporca prijať súbor poistenia
po oboznámení sa a vyjadrením súhlasu s platnými rámcovými zmluvami o poistení navrhovateľa a
Poisťovne B. J., a. s. a so Všeobecnými podmienkami tejto poisťovne* (zmluva pod * odkazuje na

www.cetelem.sk ). S poukazom na uvedené dôvody sa súdu javí takýto právny
úkon spotrebiteľa - odporcu (časť C) zmluvy/žiadosti o poskytnutí spotrebiteľského úveru) ako neplatný
s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.“ (porov. rozsudok Okresného súdu Žilina vo
veci 6C 170/2011).

11. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje s právnym názorom vysloveným v napadnutom rozsudku

súdom prvej inštancie, že vzhľadom k absencii písomnej akceptácie návrhu na uzavretie zmluvy o
revolvingovom úvere, ktorý obsahuje celkom iné údaje než uvedené v zmluve o revolvingovom úvere,
zmluva o revolvingovom úvere medzi účastníkmi konania nebola platne uzavretá. Žalobca poukazuje na
to, že žalovaný podpísaním úverovej zmluvy súhlasil aj s tou časťou textu, ktorý sa dotýkal dojednania
o revolvingovom úvere. V oznámení, ktorým žalovanému oznámil, že bol akceptovaný jeho návrh na

uzavretie revolvingovej zmluvy však už výšku úveru, ako aj ďalšie podstatné náležitosti modifikoval.
Odvolací súd k tomu dodáva, že žalobca jednostranne pozmenil podmienky, ktoré mali byť podstatné
pre informáciu klienta, teda spotrebiteľa pre poznanie rozsahu záväzku do úverových podmienok.
Ako vyplýva z článku 6 odsek 1 Smernice Rady č. 2005/29 o nekalých obchodných praktikách
podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak

obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá alebo akýmkoľvek spôsobom, vrátane celkového
prevedenia uvádza do omylu alebo je spôsobilá uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k
jednému, alebo k viacerým prvkom vymenovaným v tomto článku 6 ods. 1, pričom v obidvoch prípadoch
zapríčiňuje, alebo je spôsobilá zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcií, ktoré
by inak neurobil. Článok 2 písm. d/ smernice č. 2005/29 definuje pojem obchodné praktiky použitím

zvlášť širokej formulácie ako „akékoľvek konanie, opomenutie, spôsob správania alebo vyjadrenie,
obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu obchodníka, priamo spojené s podporou,
predajom alebo dodávkou produktu spotrebiteľom (rozsudky Plus Warenhandelsgesellschaft,C-304/08
Zb. s. I217, bod 36, a Mediaprint Zeitungs - unt zeitschriftenverlak C 540/08 , bod 17).

12. K odvolacej námietke týkajúcej sa určenia začiatku plynutia premlčacej doby od momentu
čiastočného odstúpenia od úverovej zmluvy a nie od momentu poukázania peňažných prostriedkov
bez právneho dôvodu odvolací súd udáva. Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená, že
vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom
ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. V prípade plnenia z neplatného

právneho úkonu, právna skutočnosť, ktorou je spravidla zmluva síce nastala, ale tento právny úkon je
postihnutý neplatnosťou (je vadný). To znamená, že právny úkon nemal za následok vznik práva ani
povinnosti na poskytnuté plnenie. Pri posudzovaní vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
treba uvedené skutkové podstaty dôsledne rozlišovať. V prípade vzniku bezdôvodného obohatenia z
neplatnej zmluvy Občiansky zákonník v ustanovení § 457 totiž upravuje jeho dôsledky tak, že stanovuje

vzájomnú povinnosť účastníkov zmluvy vrátiť si poskytnuté plnenia (k uvedenému pozri napríklad
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2005, sp. zn. 4 Cdo 237/2005).
Vzhľadom k neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere od počiatku nie je možné plynutie premlčacej
doby počítať od odstúpenia, pretože od zmluvy, ktorá je od počiatku neplatná, nie je možné odstúpiť.
Preto je správny názor súdu prvej inštancie, ktorý na začiatok pre plynutie premlčacej doby považoval

moment poskytnutia peňažných prostriedkov žalovanému.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny . Keďže súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387
ods. 1 a 2 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
proti žalobcovi v rozsahu 100 %.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).