Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. január 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/328/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8103899869
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8103899869.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Karola Krochtu, v spore žalobkýň: 1. Z. B., bytom D. D., R. XX, 2. Z.
R., bytom C., C. XX, 4. I. I., bytom C., C. námestie 7, 5. M.. N. C., bytom H. H., ul. U. XX, žalobkyne
l.,X.,X.,X. zastúpené V.. C. C. - K., bytom D. D., N. XX, proti žalovaným: 1. ZO G., C. hradom č. XX -
XX, C. XXX XX, 2. I. K., D., XX, C., 3. N. I., D. B. XXX, G., 4. G. K., I. slovenskej 2, D. D., 5. N. C., U.
XX, C., 6. S. D., P. R. XX, C., 7. G. S., A. G. 9, D. D., 8. D. G., D. XX, D. D., 9. N. R., A. G. 9, D. D., XX.
C. Y., W. XX, C., XX. Y. G., D. XX, D. D., 13. G. T., kpt. N. č.l, D. D., XX. J. K., D. XX, C., zastúpená v
konaní C. K., bytom C., D. XX, XX. I. U., K. 3, D. D., XX. W. Y., D. XX, D. D., XX. I. K., Q. 4, C., XX. J.

I., W. 9, D. D., XX. N. D., A. G. 2, D. D., XX. N. Y., A. G. 2, D. D., XX. D. W., J. 1, C., XX. I. S., F. XX,
C., XX. C.. D. G., A. G. 2, D. D., XX. M. G., A. G. 4, D. D., XX. Z. G., G. XX, D. D., XX. Z. S., A. G. 2,
D. D., XX. I. X., Ku amfiteátru 2, C., XX. N. C., S. 8, C., XX. F. Y., F. 7, C., XX. X. H., R. XX, D. D., XX.
D. H., kpt. N. 4, D. D., XX. I. B., A. G. 2, D. D., XX. Z. T., I. slovenskej XX, D. D., XX. D. I., Q. XX, C.,
XX. V.. U. H., H. XX, C., XX. Y. G., D. XX, C., XX. C. Y., ul. XX novembra XXX, C., 40. D. C., S. XX, D.
D., XX. N. I., Q. 7, C., XX. N. I., J. Y. 4, D. D., XX. D. S., R. 7, D. D., XX. W. K., A. G. 7, D. D., XX. rade
C. K., bytom C., D. XX, XX. rade S. W., bytom C., C. XX, XX. rade Y. C., bytom C., I. XX, žalovaní v 1,

3., 4., 5., 6.,7., 8., 9., 11., 12., 15., 16., 17., 18., 19., 20., 21., 22., 23., 24., 25., 26., 28., 30., 31., 33.,
34., 36., 37., 39., 40., 41., 43., 48., 49. rade právne zastúpení JUDr. Stanislavom Súletym, advokátom,
Advokátska kancelária Partizánska 44, Bardejov o určenie, že žalovaní nemajú právo užívať pozemky,
ktorých nie sú vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi, o povinnosti žalovaných vypratať a vrátiť nehnuteľnosti
a o uloženie povinnosti žalovaným zaplatiť žalobkyniam odškodné, o odvolaní žalobkýň a žalovaných
1., 3.-9., 11., 12., 15.-26., 28., 30., 31., 33., 34., 36., 37., 39., 40., 41., 43., 48. a 49. rade proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 14C/269/2003-968 zo dňa 22.10.2012, v spojení s dopĺňacím rozsudkom

Okresného súdu Prešov č.k. 14C/269/2003-1079 zo dňa 05.05.2014 takto

r o z h o d o l :

Zastavuje odvolacie konanie o odvolaní žalobkyne Z. R., I. I., M.. N. C. v celom rozsahu.

Priznáva žalovaným náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyniam Z. R., I. I. a M.. N. C. vo vzťahu
ku všetkým uplatneným nárokom.

Zastavuje odvolacie konanie o odvolaní žalobkyne Z. B. v časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy
resp. odškodného za užívanie pozemkov.

Priznáva žalovaným v 1., 2., 3., 4., 5., 6., 7., 8., 9., 11. a 12. rade náhradu trov odvolacieho konania
voči žalobkyni Z. B. vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, resp. odškodného za užívanie
pozemkov.

Potvrdzuje rozsudok č.k. 14C 269/2003-968 zo dňa 22. októbra 2012 v spojení s dopĺňacím rozsudkom
č.k. 14C 269/2003-1079 zo dňa 5.5.2014 v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí povinnosti

žalovaného v 1., 2., 3., 4., 5., 6., 7., 8., 9., 11. a 12. rade vypratať a protokolárne vrátiť žalobkyni v 1.
rade Anne Očkovičovej pozemky.Mení rozsudok č.k. 14C 269/2003-968 zo dňa 22. októbra 2012 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k.
14C 269/2003-1079 zo dňa 5.5.2014 vo výroku o trovách konania tak, že žalovaným v 1., 3. - 9., 11., 12.,

15. - 26., 28., 30., 31., 33., 34., 36., 37., 39., 40., 41., 43., 48. a 49. rade priznáva náhradu trov konania
voči žalobkyniam Z. B., Z. R., I. I. a M.. N. C. náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Priznáva žalovaným v 1., 2., 3., 4., 5., 6., 7., 8., 9., 11. a 12. rade vo vzťahu k potvrdzujúcemu výroku
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobkyni Z. B..

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č.k. 14C 269/2003-968 zo dňa 22.10.2012 prvoinštančný súd žalobu
žalobkyne v 1/ rade proti žalovaným v 1., 2., 3., 4., 5., 6., 7., 8., 9., 11. a 12. rade zamietol.
Žalobu žalobkýň v 2., 4. a 5. rade proti žalovaným v 1., 13. - 26., 28.-37., 39. - 44., 47. - 49. rade zamietol.
Rozhodol, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
Prvoinštančný súd tak rozhodol o uplatnenom nároku žalobkýň, ktoré žiadali, aby súd uložil žalovanému

v 1/ rade, ako aj ďalším žalovaným povinnosť do 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku
vypratať a protokolárne vrátiť príslušným žalobcom pozemky v k.ú. Veľký Šariš.
Okrem toho žalobkyne žiadali zaviazať príslušných žalovaných do siedmich dní od právoplatnosti
rozsudku zaplatiť príslušným žalobcom odškodné za spôsobenú nemajetkovú ujmu za obdobie od
1.10.2003 až do dátumu vyhlásenia rozsudku podľa výmery príslušného pozemku vo vzťahu k

jednotlivým žalovaným a to 0,16 eura za 1 m2 za každý kalendárny začatý mesiac, s príslušenstvom.
Uplatnili si trovy konania.
Prvoinštančný súd zo žaloby zistil, že žalobkyne si uplatnili uvedený nárok z dôvodu, že uplynul čas, na
ktorý boli žalovaní oprávnení užívať nehnuteľnosti, so žalobcami nemajú žalovaní uzatvorenú nájomnú
zmluvu a bola im doručená riadna výpoveď zo zákonného nájmu.

Žalobcovia výpoveď adresovali žalovanému v 1/ rade.
V priebehu prvoinštančného konania prvoinštančný súd zistil, že žalobkyňa v 1. rade je podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľnosti EKN XXXX zapísané na LV č. XXXX v k.ú. D. D. v podiele 1 a podielovou
spoluvlastníčkou v podiele 1 ďalšej parcely EKN XXXX zapísané na tom istom liste vlastníctva.
Žalobkyňa v 2/ rade je vlastníčkou 4/10 podielu na nehnuteľnostiach, a to parcely č. XXXX zapísanej v

EKN o výmere XXXXX m2, ktorá je zapísaná na LV XXXXX k.ú. D. D.. Žalobkyňa v 4/ rade je vlastníčkou
X/XX tejto nehnuteľnosti a žalobkyňa v 5/ rade vlastníčkou X/XX tejto nehnuteľnosti.
Na týchto pozemkoch, ako aj ďalších pozemkoch, bola začiatkom 80-tych rokov zriadená záhradkárska
osada pre ZO SZZ Pod hradom 36 až 14 Veľký Šariš, ktorá základná organizácia je súčasťou
Slovenského zväzu záhradkárov. Táto základná organizácia v minulosti mala uzatvorenú dohodu o

dočasnom užívaní predmetných nehnuteľností s Plemenárskym podnikom, národný podnik Spišská
Nová Ves, odštepný závod Prešov, zo dňa 16.8.1982. Dohodnutá doba nájmu predstavovala 25 rokov.
Následnenadobudolúčinnosťzák.č.64/1997Z.z.,ktorývust.§3ods.1pretaktozriadenézáhradkárske
osady ustanovil vznik zákonného nájmu záhradkárov k týmto obhospodarovaným pozemkom, kde
zákonný nájom sa realizoval vo vzťahu k vlastníkom nehnuteľnosti.

V prejednávanej veci medzi vlastníkmi a užívateľmi nehnuteľnosti došlo k viacerým jednaniam ohľadne
odkúpenia predmetných nehnuteľností, avšak bezúspešne. Žalobkyňa v 1/ rade dňa 30.12.2001 vyzvala
ZO SZZ Pod hradom 36 až 14, Veľký Šariš na zaplatenie nájomného od 1.1.1998. Obdobnú výzvu
adresovalazákladnejorganizáciiSZZajžalobkyňav2/radevzastúpeníspolumajiteľov,atosúrodencom
C. Z., I., J. a dedičov po D., a to dňa 21.12.2001.

Dňa 26.9.2002 žalobkyňa v 1/ rade adresovala Základnej organizácii Slovenského zväzu záhradkárov
výpoveď z nájmu, ktorú predložila prvoinštančnému súdu. Predložila aj kópiu poštovej doručenky.
Obdobnú výpoveď zaslali aj žalobkyňa v 2/ rade a Z. C., I. I., J. C. a dedičia po V.. D. C., dňa 26.9.2002.
Podacím hárkom žalobkyňa v 2/ rade preukazovala prvoinštančnému súdu doručenie tejto výpovede
jednotlivým užívateľom nehnuteľnosti. Dôvodom výpovede malo byť neuhradenie nájomného.

V priebehu prvoinštančného konania žalobkyne doručovali nájomcom ďalšie výpovede. Skutkovo ich
žaloba je ale špecifikovaná dôvodmi v súvislosti s výpoveďou z konca roka 2001.
Ďalej bolo zistené, že užívatelia pozemkov dňa 13.12.1999 doručili Obvodnému úradu v Prešove návrh
na začatie konania o vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v predmetnej záhradkárskej osade. Keďže
návrh nebol doručený s potrebnými listinami, konanie bolo rozhodnutím OPPaLH2001/164-6/Se zo

dňa 29.1.2000 prerušené. Vlastníci nadpolovičnej výmery pozemkov záhradkárskej osady oznámiliObvodnému úradu v Prešove uplatnenie ponuky na odkúpenie stavieb, trvalých porastov a spoločných
zariadení, preto bolo konanie podľa § 5 ods. 5 a 6 zák. č. 64/1997 Z.z. vo veci vyporiadania pozemkov
v záhradkárskej osade zastavené. Vec odvolacom konaní prejednal aj Krajský súd v Prešove, avšak

pôvodné rozhodnutie správneho orgánu ponechal v platnosti.
Medzičasom, v priebehu prvoinštančného konania žalobkyňa v 2/ rade si uplatňovala nároky na vydanie
pozemkov aj podľa zák. č. 504/2003 Z.z.
Prvoinštančný súd ďalej zistil, že žalovaná v 34/ rade Z. T. nie je členom ZO SZZ Veľký Šariš a ani
užívateľom nehnuteľnosti. Obdobne je to tak aj u žalovanej v 37/ rade, u žalovaného v 13/ rade, u

žalovaného v 47/ rade, u žalovanej v 14/ rade. Žalovaný v 2/ rade je síce členom ZO SZZ Veľký Šariš,
avšak neužíva žiadnu nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcov.
Prvoinštančný súd z konania pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 10C 252/2006 zistil, že
žalobcovia v tomto konaní boli medzi inými tiež žalobcami v konaní sp. zn. 10C 252/2006 proti väčšine
žalovanýchztohtokonania.Išlookonanieovydaniebezdôvodnéhoobohatenia,kedyprvoinštančnýsúd
v tomto konaní sp. zn. 10C 252/06 sa zaoberal platnosťou, resp. neplatnosťou výpovede zo zákonného

nájmu, ktorá výpoveď je skutkovým dôvodom aj v prejednávanej veci pri uplatnenom nároku žalobkýň. V
tom čase prvoinštančný súd zistil, že výpovede neboli doručené užívateľom predmetných nehnuteľností,
ale Základnej organizácii Slovenského zväzu záhradkárov, čo nebol subjekt, ktorému mala byť daná
výpoveď adresovaná. Ďalej v pôvodnom konaní nebol zistený a preukázaný ani dôvod výpovede, pričom
v tom čase vypovedali pred prvoinštančným súdom žalobkyne p. B. a p. R., že dňa 25.1.2008 nájomné

za roky 2000 - 2003 im bolo uhradené a toto nájomné prevzali. Preto nárok žalobkýň proti žalovaným
bol zamietnutý.
Prvoinštančné rozhodnutie vo veci sp. zn. 10C XXX/XX bolo rozsudkom Krajského súdu v Prešove
č.k. 1Co/24/2009 zo dňa 22.4.2009 potvrdené s tým, že pokiaľ v danom prípade chce žalobca ako
vlastník nehnuteľností vypovedať nájomný vzťah členovi záhradkárskej osady, je povinný vyzvať člena

záhradkovej osady na zaplatenie nájomného a len v prípade, pokiaľ takéto nájomné nebolo zaplatené do
30.8. nasledujúceho roka, je možné doručiť takémuto nájomcovi výpoveď z nájmu. Výpoveď je potrebné
doručiťvšakjednotlivýmužívateľompozemkov.Vrozhodnomobdobívšakvýpoveďnáležitýmspôsobom
nebola doručovaná a preto nájomný vzťah podľa zák. č. 64/1997 Z.z. ukončený nebol.
Prvoinštančný súd po právnej stránke vec posúdil podľa § 2, § 3 zák. č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov

v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim, ďalej podľa § 42 ods. 3, § 79 ods.
1 a § 24, § 27, § 28 a § 92 O.s.p.
Prvoinštančný súd tak uzavrel, že žalovaný v 1/ rade nie je subjektom záväzkovo-právneho vzťahu v
súlade so zákonom. Zákonný nájom totiž vzniká medzi vlastníkom a užívateľom pozemku - členom
záhradkárskej organizácie. Všetky práva a povinnosti plynúce z tohto vzťahu vznikajú medzi týmito

subjektmi. Žalovaný v 1/ rade nie je subjektom, ktorému by mohla byť daná výpoveď z nájmu v zriadenej
záhradkovej osade. Takýmto subjektom je len člen záhradkárskej organizácie. Preto prvoinštančný súd
mal za to, že žalovaný v 1/ rade nie je pasívne legitimovaný v tomto spore a preto vo vzťahu k nemu
žalobu zamietol.
U žalovaných v 2/, 13/, 14/, 34/, 37/ a 47/ rade zistil, že neužívajú ani časť pozemkov žalobcov, väčšina

z nich nie je ani členmi Základnej organizácie Slovenského záhradkárskeho zväzu Pod hradom, Veľký
Šariš. Nie je možné im ukladať akúkoľvek povinnosť týkajúcu sa nehnuteľností žalobcov. V konaní nie
sú pasívne legitimovaní a preto aj vo vzťahu k týmto osobám je žaloba zamietnutá.
Ďalej prvoinštančný súd zistil, že medzi žalobcami a žalovanými nedošlo k uzavretiu nájomnej zmluvy.
Vznikol medzi nimi zákonný nájom na základe zákona. Záhradková osada bola zriadená v období do

24.6.1991, kedy dočasné užívanie bolo dohodnuté na 25 rokov. Dovtedy platná dohoda bola nahradená
zákonom č. 64/1997 Z.z., a preto je namieste sa spravovať týmto zákonom. Prvoinštančný súd posúdil
argumenty žalobkýň a výzvu žalobkyne v 2/ rade na vypratanie pozemku po uplynutí 25 ročnej lehoty
pôvodne dohodnutej v zmluve o užívaní pozemkov medzi Plemenárskym podnikom a Základnou
organizáciou Slovenského záhradkárskeho zväzu posúdil ako nedôvodnú, pretože zo zákona sa tento

zmluvný vzťah pretransformoval do zákonného nájmu.
Nájomný vzťah medzi vlastníkmi pozemkov a nájomcami pozemkov trvá do doby, kedy sa vysporiada
vzájomný vzťah týchto subjektov.
Prvoinštančný súd ďalej zistil, že žalobcovia dali výpoveď žalovaným z dôvodu neplatenia nájomného.
Podľa § 3 ods. 2 zákona je možné podať výpoveď vlastníkom pozemku, ktorý má vo vlastníctve viac ako

polovicu pozemku, ktorý užívajú nájomcovia, resp. užívatelia.
V čase výpovede bola žalobkyňa v 1/ rade spoluvlastníčkou polovice nehnuteľností zapísaných na LV
č. XXXX k.ú. D. D.. Pri podávaní výpovede postupovala samostatne, bez ďalších žalobcov, pretože
každý dal výpoveď samostatne vo svojom mene a žalobkyňa v 1/ rade ako samostatná spoluvlastníčkanespĺňala zákonnú podmienku vlastníctva nadpolovičnej výmery užívaných nehnuteľností. Preto
samostatne žalobkyňa v 1/ rade nemohla podať výpoveď z nájmu. Preto na strane žalobkyne v 1/ rade
je daný dôvod neplatnosti výpovede.

Ďalšou podmienkou, aby výpoveď z nájmu bola platná, bola okolnosť, že vlastník pozemku pred
podaním výpovede bude adresovať užívateľovi písomné upozornenie, že tento užívateľ nezaplatil
splatné nájomné za bežný rok do 30.8. nasledujúceho roka. Splnenie tejto podmienky ani jedna
žalobkyňa nepreukázala.
Žalobkyne adresovali výzvy na úhradu nájomného Základnej organizácii Slovenského záhradkárskeho

zväzu. Ako je však zrejmé z ust. § 2 ods. 2 zákona, vlastník je vo vzťahu k nájomcovi alebo užívateľovi
pozemku, ktorý je členom záhradkárskej organizácie a nie priamo so samotnou záhradkárskou
organizáciou. Je preto potrebné doručovať výzvu jednotlivým členom a nie organizačnej zložke
Slovenského záhradkárskeho zväzu. Nepreukázanie doručenia výzvy na zaplatenie dlžného nájomného
jeďalšídôvodpreurčenieneplatnostivýpovedeazamietnutiežalobyvovzťahukuvšetkýmžalobkyniam.
Prvoinštančný súd následne skúmal aj samotný dôvod výpovede, teda nezaplatenie nájomného. Tu

zistil, že už v konaní sp. zn. 10C 252/06 pred Okresným súdom Prešov bolo potvrdené, že jednotliví
užívatelia platili nájomné za obdobie rokov 2000 až 2003 a žalobkyne v 1/ a 2/ rade ho aj prevzali.
Pokiaľ v priebehu prvoinštančného konania žalobkyne namietali, že na ich nárok sa vzťahuje zák.
č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných
pozemkov, je potrebné uviesť tak, ako to správne uviedol aj prvoinštančný súd, že tento zákon sa

vzťahuje na nájom pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzke podniku a nie v súvislosti so
zriadením záhradkárskej osady, na ktorý vzťah je špeciálny zákon.
Prvoinštančnýsúdsaďalejvysporiadalsargumentácioužalobkýň,žečasťžalovanýchnebolaužívateľmi
ich pozemkov v deň účinnosti zákona a preto im nemohol vzniknúť zákonný nájom. Prvoinštančný súd
poukázal na ust. § 2 ods. 2 zákona, kde dočasné užívanie pozemku do účinnosti tohto zákona mal

Slovenský záhradkársky zväz a Záhradkárska organizácia a mala kompetenciu prideľovať po zániku
členstva užívanie takto uvoľnenej časti záhradkárskeho pozemku inému uchádzačovi.
Prvoinštančný súd sa vysporiadal aj s rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Urbárska
obec Trenčianske Biskupice, proti Slovenskej republike, kde skonštatoval, že právny problém v
prejednávanej veci sa nevzťahuje na právnym problém riešený práve v tomto rozsudku.

Preto prvoinštančný súd skonštatoval, že výpovede z nájmu žalobkýň sú neplatné, je potrebné žalobu
zamietnuť, pretože žalovaní stále užívajú uvedené nehnuteľnosti na základe zákonného nájmu. Preto
nie je namieste rozhodovať ani o odškodnení, ani o nemajetkovej ujme, ktoré požadovali žalobkyne.
Žalobkyne si nárok na nemajetkovú ujmu ani podľa zák. č. 64/1997 Z.z. uplatňovať nemohli.
Prvoinštančnýsúdotrováchkonaniarozhodolpodľa§150ods.1O.s.p.anepriznalnáhradutrovkonania

žalovaným, hoci boli v konaní úspešní. Ako dôvod hodný osobitného zreteľa súd videl tú skutočnosť, že
žalobcovia sa domáhali vypratania pozemkov, ktoré im nepochybne patria a vzhľadom na ich osobné
pomery a právnu zložitosť prípadu mohli dôvodne predpokladať, že budú v konaní úspešní.

2. Proti tomuto rozsudku, ktorým prvoinštančný súd rozhodol o uplatnenom nároku žalobkýň na

vypratanie a protokolárne vrátenie príslušným žalobcom pozemky a o zaplatenie odškodného za
spôsobenú nemajetkovú ujmu za obdobie od 1.10.2003 až do dátumu vyhlásenia rozsudku podali
žalobkyne odvolanie a žiadali, aby odvolací súd prvoinštančný rozsudok zmenil a žalobe vyhovel v
celom rozsahu. Namietali, že povinný nájom zriadený na základe zák. č. 64/1997 Zb. je nezlučiteľný s
právom žalobcu na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Protokolu č. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd. Poukázali na okolnosť, že v obdobnej veci rozhodoval už Európsky súd
pre ľudské práva vo veci Urbárska obec Trenčianske Biskupice proti Slovenskej republike, kde bolo
konštatované, že nájomný vzťah zriadený zákonom č. 64/1997 Z.z. je v rozpore s čl. 1 Protokolu č. 1.
Prvoinštančný rozsudok je v rozpore s čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, keď medzinárodné zmluvy ratifikované
Slovenskou republikou majú prednosť pred aplikáciou zákonov, pričom rozsudok je aj v rozpore s čl.

20 ods. 3 Ústavy SR, kedy žalovaní užívajú pozemky bez súhlasu vlastníkov pozemkov na úkor práva
vlastníkov pozemkov na pokojné užívanie svojho majetku. Dokonca, a uviedol to aj prvoinštančný súd
v svojom rozhodnutí, niektorí záhradkári na predmetných pozemkoch vybudovali trvalé stavby, na ktoré
majú vystavené listy vlastníctva. Preto je namieste, aby tieto stavby odstránili.
Žalobkyne namietali aj okolnosť, že nájomný vzťah je možno vypovedať len do začatia konania podľa

§ 7 zák. č. 64/1997 Z.z., pričom konanie podľa tohto zákonného ustanovenia bolo začaté 13.12.1999,
bolo právoplatne ukončené dňa 26.9.2002, a je nesprávny záver prvoinštančného súdu, že vlastníci
pozemkov už nemôžu za žiadnych okolností dať novú výpoveď z nájmu jednotlivým žalovaným.
Žalobkyne namietali, že nájomný vzťah medzi žalobcami a žalovanými v 12., 15., 17., 21., 22., 27.,28., 33., 37., 41., 47., 48. a 47. rade nemohol byť zriadený podľa zák. č. 64/1997 Z.z., pretože zákon
predpokladá, že zákonný nájom vzniká medzi vlastníkmi nehnuteľností a užívateľmi dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona.

Ďalej namietali skutkové zistenia prvoinštančného súdu a skutočnosť, že žalobkyňa v 1/ rade
neadresovala výpoveď ostatným nájomcom. Doručovanie výipovede ostatným nájomcom bolo
predložené prvoinštančnému súdu. Poukázali pritom na obsah prílohovej obálky na čl. 298 súdneho
spisu.

3. K odvolaniu žalobkýň sa písomne vyjadril žalovaný v 42/ rade, ktorý uviedol, že všetky obvinenia
sú nepravdivé a zavádzajúce a klamstvá. Po vyše 15 - tich rokoch záhradkárskej osady pani B. nikdy
nepredložila list vlastníctva. Ako bývalý predseda niekoľkokrát ju vyzval, avšak bezvýsledne. Žalobkyňa
v 1/ rade bola vedená ako užívateľka, teda ako ostatní žalovaní, nastúpila po rodičoch. Pozemok bol
majetkom pána C., ktorý ho daroval Obci D.. Predmetný list vlastníctva pani B. po nástupe do funkcie

Slovenského zväzu záhradkárov ako predsedníčka vybavovala pani D..

4. Žalovaný v 32/ rade vo svojom vyjadrení uviedol, že už v minulosti sa žalobcovia domáhali vypratania
nehnuteľnosti z toho istého titulu ako v konaní vedenom v prejednávanej veci. Išlo o konanie pred
Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 10C 252/2006. Žalobcovia ponúkli užívateľom odkúpenie stavieb a

spoločných zariadení, ale nič sa neuskutočnilo. Žalobcovia stále predkladajú nové návrhy na doplnenie
dokazovania a pre tieto dôvody sa stále pojednávanie odročuje.

5. Žalovaní zastúpení JUDr. Stanislavom Súletým vo vyjadrení uviedli, že sa stotožňujú so skutkovými
a právnymi názormi prvoinštančného súdu, prvoinštančný súd rozhodol zákonne, úplne zistil skutkový

stav a navrhli potvrdil prvoinštančný rozsudok vo veci samej. Uplatnil si trovy konania.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie aj žalovaní v 1., 3. - 9., 11.,
12., 15. - 26., 28., 30., 31., 33., 34., 36., 37., 39., 40., 41., 43., 48. a 49. rade proti výroku o náhrade
trov konania. S názorom prvoinštančného súdu na zodpovednosť za vzniknuté trovy sa nestotožňujú.

Na strane žalobcov nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by mal súd výnimočne
nepriznať žalovaným ako úspešným účastníkom konania právo na náhradu trov konania. Žalobcovia sa
domáhali vypratania nehnuteľnosti z toho istého dôvodu, ako pôvodne v konaní sp. zn. 10C 252/2006,
kde už bolo naznačené, že daný právny vzťah je podriadený zákonu č. 64/1997 Z.z., tento vzťah na
základe danej výpovede ukončený nebol a aj napriek tomu sa žalobcovia domáhali a podávali nové

návrhy na doplnenie dokazovania, zmeny návrhu na začatie konania a uplatňovali si svoje práva.
V prejednávanej veci nejde o zložitú vec a prevažná väčšina žalovaných sú dôchodcovia. Preto, že
žalovaní nedali príčinu na podanie návrhu na začatie konania, nie sú tu dané ani dôvody hodné
osobitného zreteľa na nepriznanie trov konania žalovaným. Preto žiadali, aby odvolací súd zmenil
rozsudok prvoinštančného súdu a žalovaným v 1., 3. - 9., 11., 12., 15. - 26., 28., 30., 31., 33., 34., 36.,

37., 39., 40., 41., 43., 48. a 49. rade priznal náhradu trov konania.

7. K odvolaniu žalovaných sa písomne vyjadrili žalobkyne, ktoré žiadali, aby odvolací súd v tejto časti
rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil. V danej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na
nepriznanie náhrady trov konania žalovaným, pretože žalobkyne sa domáhajú len pokojného užívania

vlastného majetku.

8. Po tom, čo vec bola predložená na rozhodnutie o odvolaniach odvolaciemu súdu, odvolací súd
uznesením č.k. 17Co 66-71/2013-1070 zo dňa 14.1.2014 vrátil vec súdu prvého stupňa na rozhodnutie
o celom predmete konania, keď bolo zistené, že o časti uplatnených nárokov žalobcov voči žalovaným

nebolo rozhodnuté.
Prvoinštančný súd dopĺňacím rozsudkom č.k. 14C 269/2003-1079 zo dňa 5.5.2014 napadnutý
rozsudok prvoinštančného súdu doplnil dopĺňacím rozsudkom. V dopĺňacom rozsudku doplnil výroky
prvoinštančnéhorozsudkuzčl.968zodňa22.10.2012tak,žežalobužalobkynev1/radevočižalovaným
v 13., 28., 29. A 49. rade o vypratanie nehnuteľnosti a zaplatenie odškodného za nemajetkovú ujmu

zamietol.
Žalobu žalobkyne v 1/ rade voči žalovaným v 1., 2., 3., 4., 5., 6., 7., 8., 9., 11. a 12. a 13/ rade o určenie, že
títo žalovaní bez písomnej dohody nemajú právo užívať pozemky žalobkyne zamietol. Žalobu žalobkynev 2., 4. a 5. rade voči žalovaným v 1., 14. - 26., 28. - 37. a 39. - 44., 47. - 49. rade o určenie, že títo
žalovaní bez písomnej dohody nemajú právo užívať pozemky žalobkýň zamietol.
Prvoinštančný súd na daný právny vzťah aplikoval ust. § 80 písm. c/ a d/ O.s.p., ďalej ust. § 2, 3 zák.

č. 64/1997 Z.z. a skonštatoval, že vo vzťahu k nároku žalobkyne v 1/ rade na vypratanie nehnuteľnosti
a zaplatenie odškodného za nemajetkovú ujmu voči žalovaným v 28., 29. a 49. rade súd zamietol z
rovnakých dôvodov, ako pri ostatných žalovaných. Mal za to, že výpoveď žalobkyne je neplatná a
žalobkyňa nemá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. U žalovaného v 13. rade prvoinštančný súd mal
za to, že nie je vo veci pasívne legitimovaný, keďže záhradku neužíva a nie je ani členom Základnej

organizácie Slovenského záhradkárskeho zväzu. Vo vzťahu k nároku žalobkýň voči žalovaným o
určenie, že títo bez písomnej dohody nemajú právo užívať pozemky žalobkýň, súd žalobu zamietol. Súd
poukázal na to, že vzhľadom na ďalší výrok o vypratanie prioritne zisťoval, či výpoveď daná žalobkyniam
je platná. Keďže súd vyhodnotil, že táto výpoveď je neplatná, žalovaní môžu naďalej užívať pozemky
žalobkýň v rámci záhradkárskej osady v súlade so zákonom č. 64/1997 Z.z. Toto oprávnenie im vyplýva
priamo zo zákona a nie je potrebné s vlastníkom pozemku uzatvárať písomnú dohodu. Pokiaľ by aj

súd vyhodnotil výpoveď z nájmu ako platnú, žalovaní by nemali právo užívať predmetné pozemky. Na
tomto určení by žalobkyne nemali naliehavý právny záujem, keďže súd by rozhodol aj o povinnosti
vypratať nehnuteľnosť. Týmto výrokom by sa postavenie účastníkov nijako nezmenilo. Tento výrok by
bol vo vzťahu medzi účastníkmi nadbytočný.

9. Proti dopĺňaciemu rozsudku prvoinštančného súdu z čl. 1079 zo dňa 5.5.2014 žiaden opravný
prostriedokneboldaný,pretovýrokydopĺňaciehorozsudkuprvoinštančnéhosúdusastaliprávoplatnými.

10. Predmetom odvolacieho konania ostali len napadnuté výroky rozsudku prvoinštančného súdu č.k.
14C 269/03-968 zo dňa 22.10.2012.

11. V priebehu odvolacieho konania dňa 7.11.2016 oznámili žalobkyne v 2., 4. a 5. rade súdu, že podané
odvolanie voči rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 14C 269/2003 zo dňa 22.10.2012 berú späť.
Uviedli, že nemajú dostatok prostriedkov na zaplatenie poplatkov za odvolanie, vyrubené Okresným
súdom Prešov zo dňa 29.7.2005 a Krajským súdom v Prešove zo dňa 22.9.2016.

12. Následne aj žalobkyňa v 1. rade dňa 7.11.2016 oznámila súdu čiastočné späťvzatie podaného
odvolania voči prvoinštančnému rozsudku Okresného súdu Prešov č. 14C 269/2003-968 zo dňa
22.10.2012 v časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, resp. odškodného za užívanie pozemkov z
tých istých dôvodov, ako ostatné žalobkyne.

13. Bolo preto povinnosťou odvolacieho súdu sa v prvom rade vysporiadať s uvedeným procesným
úkonom žalobkýň vo vzťahu k odvolaciemu súdu, aby bol jasný a jednoznačný predmet odvolacieho
konania a rozsah prieskumnej činnosti odvolacieho súdu.

14. Napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu bol vydaný v čase, keď základným procesným
predpisom, ktorým sa spravoval postup prvoinštančného súdu pri konaní v prejednávanej veci bol
Občiansky súdny poriadok.
Občiansky súdny poriadok bol počnúc dňom 1.7.2016 zrušený a od tohto dátumu bol nahradený
novým procesným predpisom, Civilným sporovým poriadkom, zák. č. 160/2015 Z.z. Podľa prechodných

ustanovení Civilného sporového poriadku a to podľa ust. § 470 ods. 1, 2 CSP platí, že ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí

skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami je možné vyvodiť základné princípy aplikácie nového
procesného predpisu. V prvom rade v rámci procesnej intertemporality platí princíp okamžitej aplikability
nového procesného predpisu, ktorý spočíva v tom, že je okamžitá použiteľnosť novej procesnej úpravy
na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších (zrušených) predpisov.

V súvislosti s princípom okamžitej aplikability nového procesného predpisu platí aj princíp justifikácie
účinkov procesných úkonov. Ide o zásadu, podľa ktorej procesné úkony subjektov Civilného súdneho
konania (sporových strán alebo súdu) vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho procesného
predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samotné aj počas účinnostinového procesného predpisu. Platí, že následky procesného úkonu strán sporu alebo súdu sa uznávajú
aj vtedy, ak novšia procesná úprava už s takýmto následkom nepočíta.
Pre úplnosť je namieste uviesť, že v súvislosti s intertemporalitou procesného predpisu sa objavuje

aj otázka ultraaktivity procesného predpisu, teda spätnej účinnosti starého (zrušeného) procesného
predpisu, ktorú v danom prípade nie je možné aplikovať.

15. V súlade s princípom okamžitej aplikability a justifikácie účinkov procesných úkonov odvolací súd
konal ďalej v prejednávanej veci podľa nového procesného predpisu a to zák. č. 160/2015 Z.z.

Aj späťvzatie odvolania posúdil vo svetle nového procesného predpisu.
Podľa § 369 CSP ods. 1 dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal
odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 CSP ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia
nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho

konania.
Podľa§369ods.3CSPaksaodvolanie,oktoromnebolorozhodnuté,vzalospäť,odvolacísúdodvolacie
konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 CSP ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich
odsekov primerane.

Odvolací súd zistil, že žalobkyne Z. R., I. I. a M.. N. C. podali odvolanie proti prvoinštančnému rozsudku
č.k. 14C 269/03-968 zo dňa 22.10.2012, a to čo do výroku, ktorým ich nárok voči presne označeným
žalovaným bol zamietnutý. Keďže tieto žalobkyne odvolanie zobrali späť ešte pred rozhodnutím
odvolacieho súdu, odvolací súd aplikujúc ust. § 369 ods. 3 CSP v tomto rozsahu odvolacie konanie
zastavil. V takom prípade sa tento výrok stane právoplatným podľa § 369 ods. 2 CSP.

Žalobkyňa Anna Očkovičová nepodala odvolanie proti doplňujúcemu rozsudku, ale podala odvolanie
len proti výroku rozsudku prvoinštančného súdu č.k. 14C 269/03-968 zo dňa 22.10.2012. Namietala
rozhodnutie prvoinštančného súdu, kde jej žaloba bola zamietnutá čo do výrokov vypratať a protokolárne
vrátiť pozemky a čo do výroku o zaplatenie odškodného za spôsobenú nemajetkovú ujmu.
V tomto rozsahu odvolací súd zistil, že žalobkyňa zobrala čiastočne späť svoje odvolanie podľa § 369

ods. 4 CSP v rozsahu uplatňovaného nároku na nemajetkovú ujmu, resp. odškodnenie za užívanie
pozemkov. Preto v tejto časti odvolací súd odvolacie konanie podľa § 369 ods. 3, 4 CSP zastavil. V
takom prípade výrok o zamietnutí žaloby žalobkyne v 1/ rade z rozsudku prvoinštančného súdu na čl.
968 sa stane právoplatným v rozsahu čiastočného späťvzatia, t.j. v rozsahu náhrady nemajetkovej ujmy
podľa § 369 ods. 2 CSP vo vzťahu ku všetkým žalovaným tam uvedeným vo výroku.

16. Predmetom meritórneho prerokovania odvolacím súdom ostal už len nárok žalobkyne v 1/ rade na
vydanie pozemkov, a to voči žalovanému v 1/ rade na vydanie dielu 110, 119, 133, na vydanie dielu 134
odžalovanéhov2.a4.radespoločneanerozdielne,zostranyžalovanéhov3.radenavydaniedielu122,
zo strany žalovaného v 5. rade na vydanie dielu 124 a 125, zo strany žalovaného v 6. rade na vydanie

dielu111,120a121,zostranyžalovanéhov7.radenavydaniedielu118,131,132,zostranyžalovaného
v 8. rade vydanie dielu č. 116, 127 a 128, zo strany žalovaného v 9. rade na vydanie dielu 114, 126 a
115, zo strany žalovaného v 11. rade na vydanie dielu 117, 129, 130 a zo strany žalovaného v 12. rade
na vydanie dielu 112 a 113, ktoré diely sú vyznačené v geometrickom pláne č. GP 316788560-130/99,
na mapovom liste 6 - 1/3 z 20.8.1999.

V tomto rozsahu v rámci podaného odvolania žalobkyne v 1. rade odvolací súd vyplývajúc z kompetencií
podľa § 34 Civilného sporového poriadku preskúmal napadnutý výrok rozsudku prvoinštančného súdu
podľazásaduvedenýchvust.§379anasl.Civilnéhosporovéhoporiadkubeznariadeniapojednávaniav
súlade s ust. § 385 Civilného sporového poriadku a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je správne.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi závermi prvoinštančného súdu, v celom
rozsahu poukazuje na správne zistený skutkový stav, na správne právne posúdenie veci a správne
rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobkyne v 1/ rade.
Je potrebné poukázať najmä na to, že záver prvoinštančného súdu o tom, že na danú záležitosť
je potrebné aplikovať zák. č. 64/1997 Z.z. je správny. S týmto sa odvolací súd v celom rozsahu

stotožňuje, pretože týmto zákonom došlo k úprave vzťahov medzi vlastníkmi a užívateľmi pozemkov v
záhradkárskych osadách, ktoré neboli upravené vo forme osobného užívania, ako to má na mysli ust.
§ 1tohto zákona. Záhradkárska osada v prejednávanej veci vznikla do 24.6.1991. Zo zákona vznikol vzáhradkárskej osade užívateľom jednotlivých záhradiek nájomný vzťah vo vzťahu k vlastníkom týchto
pozemkov. Tento vzťah bol zriadený zo zákona.
Žalobkyňa v 1. rade vo svojom odvolaní namietala, že zákonný vznik nájomného vzťahu obmedzuje

jej užívanie nehnuteľnosti a bolo porušené jej právo na pokojné užívanie majetku, čím bol porušený čl.
1 Protokolu č. 1 Dohovoru. Je potrebné uviesť, že odkaz na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora
ľudských práv vo veci Urbárska obec Trenčianske Biskupice proti Slovenskej republike je dôvodný,
ale len v rozsahu, ktorým toto zákonné obmedzenie nie je náležitým spôsobom vykompenzované
primeraným nájomným za takéto obmedzenie vlastníckeho práva. V prejednávanej veci však nejde o

sporoneprimeranúvýškunáhradyzazákonomzriadenénájomnévzťahymedzivlastníkmianájomcami,
resp. užívateľmi záhradkárskych nehnuteľnosti, ale ide tu o vypratanie nehnuteľnosti, pretože vlastníčka
vypovedala nájomný vzťah pre neplatenie nájomného. Z uvedeného vyplýva, že nie je sporná výška
nájomného, ale je právne významná okolnosť, že vôbec nedošlo k úhrade nájomného. Uvedená
okolnosť je jedným aj zo zákonných dôvodov na ukončenie nájomného vzťahu tak, ako to správne
poukázal prvoinštančný súd v ust. § 3 ods. 1 písm. d/ tohto zákona, keď v prípade neuhrádzania

nájomného, v prvom rade je potrebné, aby vlastník upozornil užívateľa pozemku na to, že splatné
nájomné nebolo uhradené včas. V prejednávanej veci žalobkyňa v 1. rade Z. B. nepreukázala, že by
osobne upozorňovala užívateľov pozemkov, každého jednotlivo, na porušenie povinnosti platiť nájomné
a na to, že nájomné už bolo splatné k 30.8. príslušného roka. Ďalej až v takom prípade pokiaľ nedôjde
ani dodatočne k úhrade nájmu, je oprávnený vlastník pozemku dať výpoveď z nájomného vzťahu. Na

to, aby mohol dať vlastník pozemku výpoveď, je podmienkou, aby bol nadpolovičný vlastník pozemku,
ktorého výmera a prislúchajúci podiel z výmery spoločných pozemkov tvorí viac ako polovicu pozemku
užívaného užívateľom. Táto okolnosť v prejednávanej veci opäť nebola preukázaná, pretože žalobkyňa
v 1. rade podľa v tom čase platného listu vlastníctva bola len podielovou spoluvlastníčkou v rozsahu 1
vypratávaných nehnuteľnosti. Výpoveď, ktorú doručovala, podávala len vo svojom mene, nie v mene

ďalších podielových spoluvlastníkov a preto výpoveď nie je účinná aj pre nesplnenie spoluvlastníckeho
podielu nadpolovičnej väčšiny.
Ďalej je potrebné tak, ako to uviedol aj prvoinštančný súd, poukázať aj na tú skutočnosť, že zo
zákona č. 64/1997 Z.z. vznikol vzájomný vzťah medzi vlastníkmi pozemkov a jednotlivými užívateľmi v
záhradkárskej osade. Teda tento vzťah priamo determinuje, akým spôsobom je namieste, aby vlastníci

pozemkov pristupovali k jednotlivým úkonom s cieľom zabezpečiť ich účinnosť. V danom prípade
subjektom doručenia tohto úkonu zo strany žalobkyne v 1. rade (výpovede, výzvy) neboli každí jednotliví
zákonní nájomníci záhradkárskej osady, ale žalobkyňa doručovala výpoveď len žalovanému v 1/ rade
ako Základnej organizácii Slovenského záhradkárskeho zväzu Pod hradom, Veľký Šariš, ktorý subjekt
vo vzťahu k nájmu pozemkov patriacich vlastnícky žalobkyni v 1/ rade v podiele polovice nemá žiadne

práva ani povinnosti. Práva a povinnosti podľa zák. č. 64/1997 Z.z. mali len jednotliví nájomcovia zo
zákona. Preto táto výpoveď nemôže byť účinnou, pretože nedošla do sféry účastníka zákonného vzťahu.
Ďalej je potrebné poukázať aj na to, ako to správne uviedol prvoinštančný súd, že niektorí žalovaní
neužívajú, resp. nemajú v nájme žiaden pozemok, ktorý patrí žalobkyni v 1. rade. Ide o žalovaného v
2. rade, ktorý mal byť podľa žalobkyne v 1. rade zaviazaný spoločne a nerozdielne so žalovanou v 4.

rade vydať žalobkyni v 1. rade diel 134 pozemku podielovo patriaci žalobkyni. Žalovaný v 2. rade podľa
listín, ktoré sa nachádzajú v spise, neužíva žiadnu parcelu v záhradkárskej osade, nie je nájomníkom,
preto v tomto konaní nemôže žalobkyňa v 1. rade od neho žiadať vydať čokoľvek, čo jej patrí, pretože
to táto osoba nedrží. Vydanie pozemku vo vzťahu k žalovanej v 4. rade ako spoločne a nerozdielne s
žalovaným v 2/ rade je bez právneho významu, pretože tieto osoby nie sú manželia. Preto ich povinnosť

nie je spoločná a nerozdielna.
Vo vzťahu k odvolacej námietke, že prvoinštančný súd nevzal do úvahy aj ďalšie výpovede z nájmu,
ktoré žalobkyňa v 1. rade v priebehu konania osobne doručovala každému zo zákonných nájomcov, nie
je právne významné v prejednávanej veci. Je potrebné uviesť, že skutkovo je podaná žaloba tak, že
predmetom skúmania účinného doručenia výpovede sú listy zo dňa 26.9.2003 doručené dňa 30.9.2002

(zrejme 2003), pričom predmetom skúmania je výpoveď žalobkyne v 1. rade podľa § 3 zák. č. 64/1997
Z.z., ktorá sa nachádza na čl. 8 súdneho spisu, ktorej predchádzala výzva na zaplatenie nájomného,
ktorá sa nachádza na čl. 3 súdneho spisu. Ide všetko o listiny adresované Základnej organizácii
Slovenského zväzu záhradkárov, Pod Hradom 36/14, Veľký Šariš, ktorá skutkovo je dôvodom pre
uplatnenýnárokžalobkynev1.rade.Všetkyostatnéúkony(ajhmotnoprávne)vsúvislostisvypovedaním

nájmu nemôže odvolací súd v prejednávanej veci posudzovať a nebol oprávnený takto posudzovať ani
prvoinštančný súd. Výpoveď je možné posúdiť len vo vzťahu k momentu podania žaloby. Všetky ostatné
úkony je potrebné skúmať v iných konaniach.Žalobkyňa v 1. rade židala od žalovaných vydať diely pozemkov, ktoré presne označila, že žalovaní
už užívajú ako nájomcovia záhradkárskej osady s tým, že je podielovou spoluvlastníčkou týchto
nehnuteľností.

Z listu vlastníctva, ktorý sa nachádza v spisovom materiáli, vyplýva, že žalobkyňa je podielovou
spoluvlastníčkou v podiele 1 nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX k.ú. D.Z.. Nehnuteľnosť je v
podielovom spoluvlastníctve aj ďalších spoluvlastníkov. Platí, že spoluvlastnícky podiel neznamená,
že by vlastnícke právo spoluvlastníka sa vzťahovalo len na určitú časť nehnuteľnosti, ktorá je v
spoluvlastníctve. To, že je žalobkyňa v 1. rade podielovou spoluvlastníčkou, neznamená, že je

vlastníčkouurčitejhmotnejčasti(vyčlenenéhodieluspoločnejveci,ajkebyveľkosťouzodpovedalavýške
jej spoluvlastníckeho podielu. V takom prípade nemôže sa domáhať vydania veci, teda v danom prípade
vydania pozemkov od žalovaných nielen žalobkyňa v 1. rade ako jedna podielová spoluvlastníčka, ale
je namieste, aby sa tohto práva domáhali všetci spoluvlastníci nehnuteľnosti spoločne a nerozdielne.
Odovzdanie ideálnych podielov pozemkov patriacich do podielového spoluvlastníctva žalobkyne
označením číslom dielu, ktorý z geometrického plánu žalovaní užívajú, nie je možné.

Preto odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, než napadnutý prvoinštančný rozsudok o zamietnutí
uplatneného nároku žalobkyne v 1. rade na vypratanie nehnuteľnosti podľa § 387 CSP potvrdiť ako
správne.

17. Odvolací súd zároveň pri rozhodovaní v prejednávanej veci sa zaoberal aj trovami konania.

Vo vzťahu k trovám konania pri zastavení odvolacieho konania o odvolaniach žalobkyne Z. R., I. I. a M..
N. C. rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP a priznal v odvolacom konaní nárok žalovaným na náhradu trov
odvolacieho konania, pretože zastavenie odvolacieho konania zavinili uvedené žalobkyne.
Vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, resp. odškodného za užívanie pozemkov, odvolací
súd o trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pretože aj v tejto časti

žalobkyňa v 1. rade zavinila zastavenie konania.
V oboch prípadoch žalobcovia zobrali odvolanie späť bez toho, aby žalovaní svojim správaním vyvolali
stav nedôvodnosti podania opravného prostriedku. Preto žalobkyne zodpovedajú za takto vzniknuté
trovy žalovaní.

18. Vo vzťahu k výroku o trovách konania pred prvoinštančným súdom, ktorý bol napadnutý odvolaním
žalovaných, je potrebné uviesť, že v čase, keď rozhodoval prvoinštančný súd o trovách konania, platilo
ust. § 142 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré bolo potrebné aplikovať v prípade, ak strany sporu
sú úspešné alebo neúspešné v konečnom rozhodnutí o prejednávanej veci. Toto zákonné ustanovenie
malo v ust. § 142 ods. 1 O.s.p. ustanovenie, podľa ktorého úspešný účastník konania má právo na

náhradu trov konania v plnom rozsahu. V prejednávanej veci v plnom rozsahu boli úspešní žalovaní,
preto podľa v tom čase platného ust. § 142 ods. 1 O.s.p. im patrila v celom rozsahu náhrada trov konania,
ktoré boli účelne vynaložené na obranu ich práv.
Je pravdou, že pre správne rozhodnutie o trovách konania vždy bolo povinnosťou prvoinštančného
súdu zistiť, či nie sú dôvodné okolnosti pre aplikáciu ust. § 150 O.s.p., teda ustanovenia, ktoré by

zmierňovalo zodpovednosť strany, ktorá bola neúspešná v spore jej povinnosť uhradiť trovy konania.
V takom prípade sa okolnosti hodné osobitného zreteľa skúmali na strane obidvoch procesných strán
a najmä boli preskúmavané sociálne, rodinné a ďalšie osobné pomery oboch strán a podľa toho bolo
vyhodnotené, či tieto trovy konania, na ktoré úspešná strana sporu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. mala
nárok, sa priznajú v celom rozsahu alebo sa nepriznajú práve pre ust. § 150 O.s.p. Aplikácia ust. § 150

ods. 1 O.s.p. prvoinštančným súdom v prejednávanej veci však nebola správna, pretože dôvody hodné
osobitného zreteľa nemôžu spočívať v predmete prerokovanej veci. Dôvody hodné osobitného zreteľa
môžu spočívať len v pomeroch strán sporu.
Preto odvolací súd v tejto časti vyhovel odvolaniu žalovaných, zastúpených JUDr. Súletým, a rozhodol o
tom, aplikujúc už nový procesný predpis, že žalovaným ako úspešným účastníkom v spore priznal nárok

na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu vo vzťahu k trovám, ktoré vznikli v súvislosti
s vypratávaním nehnuteľností žalovanými pre žalobkyňu v 1. rade (prvoinštančné konanie vo vzťahu k
predmetu odvolacieho konania).
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a priznal úspešným žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči

žalobkyni Z. B. vo vzťahu k potvrdzujúcemu výroku a to výroku, ktorým bol zamietnutý uplatnený nárok
navypratanieaprotokolárnevráteniepozemkovžalobkyniv1.rade.Žalovanív tomtoodvolacomkonaní
boli úspešnými účastníkmi konania.19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.