Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eliška Wagshalová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/317/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114216239
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114216239.2
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection,
s.r.o., IČO: 47 150 513, so sídlom Šoltesovej 14, 811 08 Bratislava, právne zast. Advokátskou
kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711,
proti žalovanej: Z. Y., nar.: XX.XX.XXXX, bytom U. X, XXX XX E., za účasti vedľajšieho účastníka na
strane žalovanej Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom Nám. Legionárov 5, 080
01 Prešov, IČO: 42 343 828, právne zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, AK so sídlom ul. Sov.
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, v konaní o zaplatenie 452,14 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 15C 235/2014-65 zo dňa 03.07.2015 jednohlasne takto
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku o trovách konania vedľajšiemu
účastníkovi.
II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť trovy odvolacieho konania právnemu zástupcovi
Zdrzuženia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ JUDr. Igorovi Šafrankovi, advokátovi vo výške 28
Eur, do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 33,24,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % zo sumy 20,08-
Eur za obdobie od 18.06.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % zo sumy 13,16-
Eur za obdobie od 18.08.2011 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej
časti súd žalobný návrh zamietol. Rozhodol zároveň, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania
a žalovanej náhradu trov konania nepriznáva. Súd uložil žalobcovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi trovy konania vo výške 91,40- Eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1, 3 O.s.p.. Žalobca mal v konaní
úspechlenvpomernenepatrnejčasti,pretopodľazásadyúspechunemáprávonanáhradutrovkonania.
Naproti tomu žalovaná mala neúspech len v pomerne nepatrnej časti a preto jej podľa § 142 ods. 3
O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania. Žalovaná si však náhradu trov konania neuplatňovala,
preto súd rozhodol tak, že ich náhradu žalovanej nepriznal.
3. K výroku o trovách vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovanej, súd prvej inštancie
uviedol, že o trovách medzi žalobcom a vedľajším účastníkom súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.,
pretože vedľajší účastník vstúpil do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej, len čo sa týka
zmluvných pokút vo výške 418,90 Eur. Súčasne si zo sumy 418,90 Eur, ako nároku so samostatným
skutkovým a právnym základom, uplatňoval náhradu trov konania. Návrh v časti o zaplatenie 418,90 Eur
bol zamietnutý. V konaní o zaplatenie zmluvných pokút v sume 418,90 Eur tak bola úspešná žalovaná.Na strane procesne úspešného účastníka konania vystupoval v tejto časti vedľajší účastník, ktorý si
uplatnil a vyčíslil trovy konania v sume 91,40 Eur. Súd prvej inštancie priznal náhradu trov účelne
vynaložených trov konania vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval na strane procesne úspešného
účastníka a ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia v zmysle § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a),
c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení platnom a účinnom v čase vykonania právnej služby, odmenu za 2 úkony
právnej služby á 29,87 Eur nasledovne: 1 . prevzatie a príprava zastúpenia vrátene prvej porady s
klientom, 2. písomné podanie vo veci - vyjadrenie zo dňa 25.05.2015, režijný paušál 1 x 8,04 Eur a 1 x
8,39 Eur a 20 % DPH v sume 15,23 Eur. Celkom trovy vedľajšieho účastníka predstavujú sumu 91,40-
Eur, k náhrade ktorej súd zaviazal žalobcu ako neúspešného účastníka v časti konania o zaplatenie
zmluvných pokút.
4. Proti uvedenému rozsudku, a to proti výroku o priznaných trovách právneho zastúpenia vedľajšiemu
účastníkovi podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Poukázal na ustanovenie § 142
O.s.p. a zdôraznil, že nevyhnutné sú iba tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony, ako napr.
na zaplatenie súdnych poplatkov, či hotových výdavkov. Trovy právneho zastúpenia, ktoré sú súčasťou
trovkonaniaaktorésiuplatňujevedľajšíúčastník,nebolinevyhnutnepotrebnénaúčelnébráneniepráva.
Žalobca nepopiera ústavne zaručené právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, avšak spochybňuje
účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie ako subjektu odborne spôsobilého, znalého danej
problematiky. Namietal neúčelnosť trov právneho zastúpenia s tým, že vedľajší účastník do konania
nepriniesol žiaden prínos. Poukázal na absenciu súhlasu žalovaného so vstupom vedľajšieho účastníka
do konania a v tomto smere poukázal na novú právnu úpravu. Vzhľadom na uvedené dôvody navrhol,
aby odvolací súd podľa § 220 O.s.p. rozsudok v tejto časti zmenil tak, aby vedľajšiemu účastníkovi
nebola priznaná náhrada vzniknutých trov. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.
5. Vedľajší účastník vyjadrením zo dňa 04.09.2015 navrhol rozsudok v napadnutom výroku ako vecne
správny potvrdiť. Uplatnil si zároveň náhradu trov odvolacieho konania spolu vo výške 28,- Eur.
6. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok ďalej len C.s.p.) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom
na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 C.s.p., vec
prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.
7. Podľa § 137 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, trovy konania sú najmä hotové
výdavkyúčastníkovaichzástupcov,včítanesúdnehopoplatku,ušlýzárobokúčastníkovaichzákonných
zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové
výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného
predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je
zástupcom advokát.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovanie súdu prvej inštancie, účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. účinného v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania, ako vedľajší účastník
sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom
činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. účinného v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania, do konania vstúpi
buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O
prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. účinného v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania, v konaní má vedľajší
účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú
úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.8. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd o odvolaní žalobcu voči rozsudku rozhoduje po 01.07.2016,
pri rozhodovaní postupuje s ohľadom na § 470 ods. 1, § 473, § 474 C.s.p už v režime C.s.p. Pokiaľ však
ideposúdenieotázkynáhradytrovprvoinštančnéhokonaniavedľajšiehoúčastníkaasamotnéposúdenie
postavenia vedľajšieho účastníka v konaní po 01.07.2016 (keďže C.s.p s takýmto subjektom neráta), tu
je potrebné brať zreteľ na procesnú právnu úpravu účinnú do 30.06.2016, t.j. Občiansky súdny poriadok,
keďže v zmysle § 470 ods. 2 C.s.p právne účinky úkonov, ku ktorým došlo pred nadobudnutím účinnosti
C.s.p (t.j. pred 01.07.2016) zostávajú zachované. S ohľadom na potrebu rešpektovania zásady právnej
istoty teda zostáva zachované procesné postavenie vedľajšieho účastníka, ktorý do konania vstúpil pred
01.07.2016 zákonným spôsobom upraveným v ust. § 93 ods. 2 a 3 O.s.p. a rovnako preto zostáva
zachované okrem iného aj jeho právo na náhradu trov konania. Na potvrdenie uvedeného odvolací
súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2016 sp. zn.
6Cdo/181/2015: „Na procesných právach a povinnostiach subjektu vystupujúceho v konaní (spore)
ako vedľajší účastník nič nezmenila zmena právnej úpravy spočívajúca v zrušení Občianskeho súdneho
poriadku a v nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku
od 1. júla 2016.“
9. Vo vzťahu k odvolacím námietkam o neúčelnosti úkonov právnej služby, odvolací súd poznamenáva,
že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky
je aj to, že strana konania, ktorá v konaní, spravidla v spore, uspela, má, zásadne, právo na to, aby sa
jej nahradili všetky trovy, ktoré zaplatila vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva.
10. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej
strane konania alebo strane, ktorej to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej
a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela
zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.
11. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov
konania uplatnených úspešnou stranou v spore. Je potrebné vziať na zreteľ, že účelnosť vynaložených
nákladov je podmienkou ich priznania. Podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie, či
bránenie práv stranami konania. Súdu prináleží hodnotiť ako kritérium pre ich priznanie ich účelnosť,
resp. nevyhnutnosť. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla
nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze.
12. Z obsahu spisu odvolací sud zistil, že vedľajší účastník na strane žalovanej vstúpil do konania
podaním doručeným súdu dňa 17.07.2014 (čl. 17). Z obsahu spisu naďalej nepochybne vyplýva, že
vo vyjadrení k žalobe zo dňa 25.05.2015 poukázal na zmluvnú pokutu vo výške 418,90 Eur, ktorá
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a preto je neplatná. Žiadal, aby súd žalobu v časti týkajúcej
sa nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 418,90 Eur zamietol. Zároveň si uplatnil trovy
konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia. Súd prvej inštancie zároveň svojím právoplatným
rozhodnutímzodňa21.11.2014pripustilvstupzdruženiadokonaniaakovedľajšiehoúčastníkanastrane
žalovanej.
13. Žalobca argumentuje predmetom činnosti vedľajšieho účastníka inter alia jeho vedľajšími
intervenciami na ochranu spotrebiteľov v súdnych konaniach. Tým má byť podľa žalobcu vedľajší
účastník spôsobilý sám vystupovať v konaní a zastúpenie advokátom len navyšuje trovy.
14.Tátoargumentáciajenepresvedčiváanarážaajnazákladnéprincípyobčianskehosúdnehokonania.
Predovšetkým žalobca neuviedol jediný rozumný dôvod, prečo práve tento typ právnickej osoby má byť
vylúčený z práva na právne zastúpenie advokátom a niet na to opory v žiadnom ustanovení všeobecne
záväzného právneho predpisu. Poskytnutie právnej ochrany právnickej osobe podporuje judikatúra
Súdneho dvora Európskej únie „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty
základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali
právnické osoby, a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od
platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom“ (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie
vo veci C-279/09).15. Argument o navyšovaní trov zjavne neobstojí. Strana konania musí počítať s tým, že v súdnom
konaní môže neuspieť a najtypickejším negatívnym následkom v takomto prípade je aj náhrada trov
konania protistrane, ale aj na jej podporu vedľajšiemu účastníkovi
16. Procesná aktivita vedľajšieho účastníka evidentne súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva
význam pri zvyšovaní kvality života spotrebiteľov (porov. rozsudok súdneho dvora Mostaza Claro
C-168/05, bod 37, cit.: Okrem toho, smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa,
predstavuje podľa článku 3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného
Spoločenstvu a, najmä, na zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (pozri
analogickyvsúvislostisčlánkom81ESrozsudokEcoSwiss,užcitovaný,bod36).Takýmtoprostriedkom
ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania a jeho sankčná funkcia (porov. uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. 9. 2011 sp. zn. 7MCdo 4/2010, cit. ,,Vo všeobecnosti platí,
že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia.
Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom
priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil“, tiež uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.6.2011 sp. zn. II. ÚS 281/2011). Dôležitá je pri trovách konania aj
ich náhradová funkcia (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.12.2004, sp. zn. II.
ÚS 31/04, cit. „Pri tomto výklade treba venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov konania.
Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva
zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy a v čl. 1 Dodatkového protokolu“).
17. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NS SR z 29.09.2015, sp. zn. 4
MCdo/16/2014, v ktorom NS SR uviedol: „Pojem „účelný“ je nevyhnuté chápať ako určitú poistku
pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr.
opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom
atď.). Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného
termínu (neúčelne vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska
právnehozastúpeniamalaodlišnépostavenie,atakjejdefactoprávonazastúpenieadvokátomvkonaní
upierať a z hľadiska ostatných účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým,
že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol
v konaní brániť sám.“ Odvolací súd konštatuje, že uvedené závery sa rovnako vzťahujú na vedľajšieho
účastníka, teda nie je možné súhlasiť s argumentom žalobcu, že trovy právneho zastúpenia vedľajších
účastníkov sú neúčelné z dôvodu, že vedľajší účastník - občianske združenie na ochranu spotrebiteľov
má byť samé zo svojej podstaty schopné poskytnúť právnu pomoc spotrebiteľovi v súdnom konaní.
Odvolací súd konštatuje, že uvedené závery sa rovnako vzťahujú na vedľajšieho účastníka, teda nie je
možné súhlasiť s argumentom žalobcu, že trovy právneho zastúpenia vedľajších účastníkov sú neúčelné
z dôvodu, že vedľajší účastník - občianske združenie na ochranu spotrebiteľov má byť samé zo svojej
podstaty schopné poskytnúť právnu pomoc spotrebiteľovi v súdnom konaní.
18. Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. účinný v čase vstupu vedľajšieho účastníka do
konania umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto
zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje,
aby účastník odborne spôsobilý uplatňovať svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť
zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s
právnym zastupovaním. U právnických osôb zameraných na kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne
záujmové zameranie a dokonca špecializáciu (napr. bytové spotrebiteľské veci, finančný trh a iné).
Služba advokáta je pochopiteľná a logická, pretože úspech v súdnom konaní je determinovaný nielen
tým, kto a aké právo má (hmotnoprávny aspekt), ale aj schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny
aspekt). Náklady s tým spojené sú v zásade účelné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na
možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom.
19. V prejednávanej veci vedľajší účastník na strane žalovaného sa k veci vyjadril a súd prvej inštancie,
rovnako i odvolací súd v intenciách ust. § 93 ods. 4 O.s.p. posúdil a dospel po zvážení všetkých
okolností prípadu k záveru, že úkony vedľajšieho účastníka sú v záujme žalovaného. Odmena za
prevzatie a prípravu zastúpenia bola súdom prvej inštancie správne priznaná vedľajšiemu účastníkovi
ako za úkon právnej služby, ktorého vykonanie bolo procesne nevyhnutné v záujme ďalšieho účelného
bránenia práv žalovaného v občianskom súdnom konaní. Námietka zmluvnej pokuty ako neprijateľnej
zmluvnej podmienky vznesená vedľajším účastníkom v časti nároku žalobcu vo výške 418,90 Eur sa vkonečnom dôsledku ukázala ako opodstatnená, keďže sud prvej inštancie zamietol žalobu v uvedenej
časti, teda išlo o úkon, ktorý nepochybne bol spôsobilý privodiť pre žalovaného priaznivé rozhodnutie
vo veci. Realizované úkony vedľajšieho účastníka, za ktoré súd prvej inštancie priznal odmenu, je treba
považovať za úkony účelne vynaložené, pretože viedli k sledovanému cieľu za použitia primeraných
prostriedkov. Odvolací súd dodáva, že pokiaľ činnosť vedľajšieho účastníka viedla k sledovanému cieľu,
niejemožnéhodnotiťjuakoneúčelnú,atoajzatakéhostavu,žesúdzúradnejmocijepovinnýprihliadať
na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok či premlčanie nároku.
20. Vo svetle princípu vychádzajúceho z čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je plne opodstatnené
priznať združeniu náhradu nákladov za úspešné presadenie spotrebiteľského práva.
21. Odvolací súd poukazuje na to, že vedľajšia intervencia vo svetle § 93 ods. 2 O.s.p. je ďalším z
nástrojom ochrany spotrebiteľa, ktorý síce explicitne odporúčaný v smernici Rady 93/13/EHS nie je, ale
nič nebránilo členským štátom nad rámec smernice upraviť mechanizmy, ktoré zvážia ako efektívne.
Takáto možnosť vyplýva z čl. 8 citovanej smernice.
22. Podľa čl. 8 smernice Rady 93/13/EHS „členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie
opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia
maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa.“
23. Rovnako Európska komisia vo svojich pripomienkach v bode 21 v prejudiciálnom konaní vedenom
pod C-470/12, POHOTOVOSŤ/Vašuta uvádza cit. ,,Smernica 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle,
ženebránitomu,abyvnútroštátnysúdpripustilvstupzdruženianaochranuspotrebiteľovakovedľajšieho
účastníka v exekučnom súdnom konaní.“
24. Vedľajšiu intervenciu vníma Európska komisia ako jeden z prostriedkov na ochranu práv
spotrebiteľov a niet dôvodu ho vylučovať z prostriedkov ochrany zameraných na dosiahnutie cieľov
podľa smernice Rady 93/13 EHS vrátane čl. 7 ods. 1.
25. Podľa čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie 1. Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov
a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a
hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie
združení na ochranu ich záujmov.
26. Niet dôvodu u právnických osôb zameraných na ochranu práv spotrebiteľov vylučovať ich z právnej
ochrany, ktorej súčasťou je aj náhrada ich nákladov v občianskom súdnom konaní. Súdna moc v
podstate ani nemá možnosť ako podporiť združenia na účely čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
ako tým, že sa združeniam prizná náhrada ich nákladov.
27. Účinky procesných úkonov súdu i účastníkov, ktoré s nimi spájala či nespájala predchádzajúca práva
úprava zostávajú zachované (srov. např. Bureš, J., Drápal, L., Krčmář, Z., Mazanec, M.: Občanský
soudní řád, komentář, II. díl, 6. vydání, C.H. Beck, Praha, 2003, str. 1053).
28. Majúc na zreteli uvedené odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku, t.j. vo výroku o povinnosti
žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania ako vecne správny potvrdil v súlade s ust. § 387
ods. 1 C.s.p..
29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. 396 ods. 1 v spojení s
ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Dôvodom rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobca bol v odvolacom konaní
neúspešný, ktorý je povinný nahradiť trovy konania úspešnému vedľajšiemu účastníkovi vo výške 28,-
Eur. Vedľajšiemu účastníkovi vznikli trovy právneho zastúpenia za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 14,94
Eur (§ 14 ods. 3 písm. b) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. vychádzajúc z hodnoty predmetu sporu 418,90
Eur), režijný paušál vo výške 8,39 Eur a 20% DPH vo výške 4,67 Eur.
30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.