Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. január 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9C/151/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714210475
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Lapšanská

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1714210475.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou, v právnej veci žalobcu: Home

Credit Slovakia a.s., so sídlom Piešťany, teplická č. 7434/147, IČO: 36 234 176, proti žalovanej: V. S.,
bytom V., V. Č.. XX, o zaplatenie 280,47 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 210,47 eur, úrok z omeškania v sume 21,42 eur, úrok z
omeškania vo výške 8,15% ročne zo sumy 210,47 eur od 19.09.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku sa žalobu zamieta.

Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 85 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 23.09.2014 sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 280,47
eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia. V žalobe dôvodil, že
uzavrel so žalovanou Úverovú zmluvu č. 4302029958 zo dňa 07.02.2013 a poskytol žalovanej úver vo
výške 199,80 eur. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť úver v splátkach po 11,98 eur mesačne, v počte splátok
20. Celkom sa zaviazala zaplatiť sumu 239,60 eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 26,28 % a RPMN 43,40
% Žalovaná prestala úver splácať a žalobca ku dňu 25.09.2013 pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru.

Žalovanú sumu špecifikoval nasledovne: istina 42,87 eur, úrok 19,29 eur, zosplatnená istina 148.31 eur,
upomienka I. 5,- eur, upomienka II. 36 eur, zmluvná pokuta 17,-eur, upomienka III. 12 eur.

2. K návrhu na začatie konania pripojil žalobca listinné dôkazy: Úverovú zmluvu, platobnú históriu
žalovanej, úverové podmienky, výzvu na zaplatenie celého úveru, výpis z Obchodného registra žalobcu.

3. Vykonaným dokazovaním listinnými dôkazmi súd zistil, že žalovaná uzavrela so spoločnosťou

žalobcu úverovú zmluvu, ktorá je svojím charakterom zmluvou spotrebiteľskou, kde na strane veriteľa
vystupoval v rámci vykonávania svojej podnikateľskej činnosti žalobca a na strane dlžníka žalovaná
ako fyzická osoba. Uvedený záväzkový vzťah bol súdom posúdený ako vzťah medzi dodávateľom a
spotrebiteľom. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ust. §
52. Vychádzajúc z tohto ustanovenia spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo
iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami
sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah

dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveruje obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. Tento právny predpis v ust. § 2 písm. a/ definuje spotrebiteľský
úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle ust. § 3 ods.

1 zákona č. 258/2001 Z. z. je fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania, a spotrebiteľom podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. fyzická osoba, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek

pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré odporkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko
boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. V tejto súvislosti je právne významné ust. §
54 Občianskeho zákonníka podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Hoci

zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom, vzhľadom k tomu, že je zároveň i zmluvou spotrebiteľskou,
súd aplikoval na prejednávanú vec ustanovenia občianskeho zákonníka.

4. Podľa §489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočnosti.

5. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plene úroky z omeškania ( veta prvá pred bodkočiarkou )

6. Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

7. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

8. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý nesplní svoj dlh riadne a včas, je v omeškaní (veta prvá ).

9. Záväzok najčastejšie vzniká tým, že sa dlžník zaviaže na určité plnenie (záväzky vznikajúce zo zmlúv,
resp. všeobecne z právnych úkonov). Niekedy sa zaviazanosť dlžníka viaže na určitý, zákonom určený

skutkový stav bez ohľadu na záväzkový úmysel dlžníka (mimozmluvné záväzky, resp. záväzky mimo
právnych úkonov). Občiansky zákonník rozoznáva štyri dôvody vzniku záväzkov. Záväzky vznikajú:
a) z právnych úkonov, najmä zo zmlúv. Dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu pritom môžu
byť dvojstranné (i nepomenované) alebo viacstranné zmluvy, ale aj jednostranné právne úkony.
b) zo spôsobenej škody

c) z bezdôvodného obohatenia
d) z iných v zákone uvedených skutočností.

10. V danom prípade súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo k vzniku
záväzkového vzťahu na základe uzatvorenia Zmluvy, ktorá je svojím obsahom zmluvou spotrebiteľskou,

nakoľko tu na strane poskytovateľa služieb stojí obchodná spoločnosť, teda subjekt vykonávajúci
podnikateľskú činnosť a dodávateľ a na strane druhej fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorý službu prijíma.
Zmluva je uzavretá na vopred predpísanom, typizovanom tlačive dodávateľa, ktorého obsah, vrátane
tzv. " dohodnutých " zmluvných podmienok nemá spotrebiteľ nijakú možnosť meniť. Môže zmluvu iba
v celosti uzavrieť, alebo nie.

11. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné
( pre porovnanie uznesenie IV. ÚS 55/2011). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo
poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou ( § 53 ods.
5 OZ ). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v

súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach
štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť
ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často
vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať,resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá
právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné zdôrazniť,
že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne

formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch
alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

12. V danom prípade je zrejmé, že žalovaná porušila zmluvné podmienky tým, že úver prestala splácať,
v čoho dôsledku žalobca vyhlásil úver za predčasne splatný. Nezaplatená istina predstavovala ku dňu

vyhlásenia splatnosti úveru sumu 191,18 eur a túto časť žalovaného nároku považoval súd za dôvodnú.

13. Zmluvný úrok z úveru bol v danom prípade stanovený na 26, 28 % ročne. Spotrebiteľ je slabšou
zmluvnou stranou a aplikácia kontroly neprijateľných a zjavne nevýhodných podmienok sa preto musí
týkať aj " dohôd " o výške úrokov, ktorá nesmie predstavovať zjavný nepomer. Úrok je poplatok,
peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi za požičanie peňazí, z pravidla na istý čas, na

základe dohody s veriteľom alebo podľa platných predpisov. Z kvantitatívneho hľadiska sa úrok môže
charakterizovať ako rozdiel medzi vypožičanou a vrátenou čiastkou peňazí. Pre toho kto si požičiava čiže
nakupuje dlh je úrok nákladom výpožičky. Naproti tomu pre veriteľa je úver výnosom. Súd má za to, že
formulárovou zmluvou dojednané, alebo skôr dodávateľom nanútené úroky 26,28 % v skutočnosti nie sú
dohodou, ale ich jednostranným určením a predstavujú pre spotrebiteľa nevýhodu oproti poskytnutému

plneniu. Súdy už judikovali, že úrok patrí veriteľovi len do vyhlásenia splatnosti celého dlhu a to z dôvodu,
že vyhlásením splatnosti sa absolútne menia úverové podmienky, kedy už neplatí splátková systém
a dohodnutá doba vrátenia úveru, ale veriteľ požaduje vrátenie sumy v celosti a okamžite. Tým stráca
nárok na úrok, ktorý bol pôvodne poskytnutá za úplne iných podmienok. Vyhlásením splatnosti úveru,
zaniká pôvodný zmluvný vzťah a vzniká nový. V nadväznosti na uvedené mal súd za dôvodnú tú

časť žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia úroku z úveru v sume 19, 29 eur, do času do jeho
zosplatnenia. Po tomto termíne žalobcovi nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru, ale
iba úroku z omeškania. V súlade s ust. § 517 Občianskeho zákonníka.

14. Za nedôvodnú časť žalobného návrhu súd považoval nárok na zaplatenie poplatkov za upomienky

v celkovej sume 53 eur. Poplatok je neprimeraný a spôsobujúci významnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa a preto je dojednanie o ňom neplatné
podľa ustanovenia o.z. (vo vzťahu k článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS. Jedinou odmenou, ktorú
môže banka žiadať od spotrebiteľa pri úverovej zmluve, je odmena za zaobstaranie kapitálu t.j. úrok,
prípadne iné položky, ktoré ale majú povahu čiastkového dodatočného poplatku za zaobstaranie úveru

(BGH tento dodatočný poplatok pripustil ale výhradne len pri úveroch poskytnutých v rámci stavebného
sporenia, rozsudok 7.12.2010 XI ZR 3/10). Určite to ale nemôže byť poplatok za spracovanie žiadosti o
úver (od 4.8.2010 však 9 hlavných krajinských súdov v Nemecku už rozhodlo o neprijateľnosti poplatku
za spracovanie žiadosti o úver, resp. za poskytnutie úveru ako dôsledku overenia bonity žiadateľa z
dôvodu, že overovanie bonity žiadateľa o úver nie je službou preňho, ale pre banku). Súd sa tiež plne

stotožnil s argumentáciou Vrchného Krajinského súdu Karlsruhe z 3. mája 2011 (17 U 192/10), ktorý
potvrdilrozhodovaciulíniu,podľaktorejjeprespotrebiteľavždyneprijateľnéspoplatňovanieakýchkoľvek
úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto
sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa.

15. Rovnako neprijateľnou podmienkou je sankcia v podobe zmluvnej pokuty 17 eur. Zmluvná
podmienka obsahujúca povinnosť dlžníka- spotrebiteľa zakotvená vo všeobecných obchodných
podmienkach určených pre široký okruh spotrebiteľov, bez individuálneho dojednania, určená paušálne
v tej istej sume, bez ohľadu na charakter porušenia zmluvnej povinnosti, bola už mnohokrát súdmi
ustálená ako neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá je neplatná z dôvodu znevýhodňovania slabšej

zmluvnej strany, ktorou spotrebiteľ je. Súd preto v zmysle tejto rozhodovacej línie všeobecných súdov,
nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej podmienky a v tejto časti žalobu zamietol.

16. Žalovaná porušila zmluvné podmienky, dostala sa omeškania so splatnosťou dlhu počnúc dňom
19.09.2014 ( deň po splatnosti úveru ) a preto žalobcovi patrí zákonný úrok z omeškania podľa § 517

a nasl.

17. Ustanovenie § 53a OZ je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladáčlenským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty
zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné
prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených

so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov". Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska
informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď
zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju
odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé,

že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším
zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C
244/98).

18. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku a priznal
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 85 %, nakoľko i úspech žalobcu v konaní bol v pomere 85 %.

Poučenie:

Podľa § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, je proti tomuto rozhodnutiu prípustné odvolanie, ktoré
je možné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 367 ods. 1 CSP, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie

právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.