Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. december 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/442/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114216738
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3114216738.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci žalobcu Q. Z. L., a. s., so sídlom T., M. XXXX/XXX,
K. XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou J. J. s.r.o., korešpondenčná adresa: T., M.
XXXX/XXX, proti žalovanému R. Q., bydliskom H. nad U., Z. II XXX/XX, o zaplatenie 195,53 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. januára 2016,

č. k. 18C/275/2014-60 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd návrh Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 05.08.2016 na
pokračovanie v konaní pod procesným označením osobitný subjekt konania z a m i e t a .

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania vedľajšiemu
účastníkovi p o t v r d z u j e .

Žalovaný ani Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS n e m a j ú nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, žalovanému právo na náhradu trov
konania nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka

(Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS) trovy právneho zastúpenia vo výške 63,54 eur, a
to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podaným návrhom
domáhal zaplatenia sumy vo výške 195,53 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo
sumy 195,53 eur od 09.07.2014 do zaplatenia, vyčísleného úroku z omeškania vo výške 19,79 eur a
náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 19.07.2011 úverovú
zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie revolvingového úveru. Neoddeliteľnou

súčasťou úverovej zmluvy boli aj úverové zmluvné podmienky a príručka pre držiteľa, ktorej súčasťou
je sadzobník poplatkov. Na základe tejto zmluvy poskytol žalovanému revolvingový úver vo výške
úverového rámca v sume 320 eur prostredníctvom úverovej karty. Žalobca sa dostal do omeškania
s úhradou svojho záväzku, preto bol vyzvaný listom zo dňa 29.08.2013 k splateniu celého zostatku
úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky, zmluvnej pokuty (ak boli
vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Uplatnený dlh

pozostával z istiny vo výške 187,83 eur, úroku vo výške 0,79 eur, úroku za hotovostné transakcie vo
výške 6,86 eur a úroku za poistné vo výške 0,05 eur. Vedľajší účastník (Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS), ktorý vstúpil do konania na stranu žalovaného žiadal žalobu v celom rozsahu
zamietnuť a uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že v danom prípade nepochybne došlo
k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá musí obsahovať obligatórne náležitosti podľa § 9
ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Konkrétne podľa § 9 ods. 2 písm. i), j),

a k) musí zmluva obsahovať ročnú úrokovú sadzbu (v predmetnej zmluve je ročná úroková sadzba
uvedená neurčito v neprospech spotrebiteľa), RPMN a výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov ainých poplatkov (v predmetnej zmluve absentuje termín splatnosti jednotlivých splátok). Výška mesačnej
splátky je vyjadrená percentuálne, pričom takto dojednaná výška mesačnej splátky je nepresná, nejasná
a nie je z nej zrejmé, akú cenu dlžník za poskytnutie služby v skutočnosti platí. Súd prvej inštancie

mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca dňa 19.07.2011 uzavrel so žalovaným
úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému bezúčelový revolvingový
úver vo výške kreditného limitu 320 eur. Úver sa žalovaný zaviazal zaplatiť v mesačných splátkach
vo výške 4 % z dlžnej čiastky. Úroková sadzba bola dojednaná vo výške 26,28 % ročne, 11,88 %
ročne. Z výpisu čerpania, splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný celkovo z poskytnutých prostriedkov

vyčerpal sumu 2.002,28 eur a celkovo uhradil 2.097,02 eur. Z výzvy k splateniu celého úveru zo dňa
29.08.2013 je zrejmé, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie celého úveru vo výške 415,82 eur,
a to v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
V danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá síce bola uzavretá v predpísanej forme,
avšak neobsahuje všetky náležitosti tak, ako to predpokladá zákon. Zmluva predovšetkým neobsahuje
termíny splatnosti jednotlivých splátok (§ 9 ods. 2 písm. k) zákona), konečnú splatnosť úveru (§ 9 ods.

2 písm. f) zákona) a hodnotu RPMN vrátane priemernej RPMN (§ 4 ods. 2 písm. j) zákona). Súd prvej
inštancie poukázal na to, že v prípade, ak je dlžníkovi poskytovaný revolvingový úver, ktorý dlžník čerpá
opakovane v rôznej výške, môžu tieto skutočnosti spôsobiť ťažkosti pri výpočte ročnej percentuálnej
miery nákladov v čase uzatvorenia zmluvy a tiež pri určení počtu skutočne zaplatených splátok úveru
alebo termínu končenej splatnosti úveru, avšak je potrebné pre revolvingové úvery hľadať taký výklad

ustanovenia § 9 zákona, ktorý by čo najviac zachoval zmienený účel a zmysel tohto ustanovenia.
V prípade uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere je veriteľ povinný uviesť v zmluve tieto údaje
vypočítané pre maximálnu výšku úverového limitu podľa podmienok uvedených v texte zmluvy (úver
320 eur, splátka 4 % z dlžnej čiastky). Nemožno preto akceptovať názor žalobcu, že pre charakter úveru
nebolo vopred možné dohodnúť počet splátok úveru ani určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov,

pretože úver sa čerpá a dopĺňa na základe vôle žalovaného a tým sa menia aj údaje relevantné pre
výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov a z tohto dôvodu zmluva tieto údaje neobsahuje. Keďže,
predmetná zmluva neobsahuje podstatné náležitosti predpísané zákonom, možno konštatovať, že úver
poskytnutý žalobcom je v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 zákona bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný
čerpalúvervcelkovejvýške2.002,28eur,pričomžalobcoviuhradilcelkomsumu2.097,02eur.Vzhľadom

ku skutočnosti, že žalovaný žalobcovi uhradil viac, ako mu bolo poskytnuté a ako bol povinný vrátiť,
zamietol súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu. O trovách súd prvej inštancie rozhodol podľa §
142ods.1O.s.p.Vdanomprípademalvoveciplnýúspechžalovaný,ktorýsivšaknáhradutrovkonania
neuplatnil, preto mu ju súd prvej inštancie nepriznal. V konaní však na strane žalovaného vystupoval i
vedľajší účastník, ktorý sa podieľa na úspechu žalovaného. S poukazom na plný úspech žalovaného v

konaní, priznal súd i vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 63,54 eur (2x úkon právnej
služby po 18,26 eur; 1x režijný paušál po 8,04 eur, 1x režijný paušál po 8,39 eur, t. j. 52,95 eur, k tomu
20 % DPH, celkom teda 63,54 eur), pričom súd vedľajšiemu účastníkovi priznal za jeden úkon sumu
18,26 eur namiesto ním uplatnenej sumy 19,92 eur, nakoľko hodnota úkonu predstavuje sumu 195,53
eur a režijný paušál v sume 8,04 eur, nakoľko jeden úkon vedľajší účastník vykonal už v roku 2014 (dňa

25.08.2014), kedy hodnota režijného paušálu predstavovala sumu 8,04 eur.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku o náhrade trov
konania, s poukazom na § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej
časti zmenil tak, aby vedľajšiemu účastníkovi nepriznal žiadne trovy právneho zastúpenia, prípadne

ich znížil. Uviedol, že súd priznal trovy konania vedľajšiemu účastníkovi, ktoré žalobca nepokladá za
účelne vynaložené. Vedľajší účastník zastúpený právnym zástupcom vystupuje v obdobných konaniach
na strane spotrebiteľov a podáva hromadné a obsahovo totožné vyjadrenie iba s obmenou jednotlivého
prípadu, avšak právna argumentácia je v obdobných veciach úplne rovnaká. Poukázal na rozhodnutia
Najvyššieho súdu z 19. marca 2014 sp. zn. 6 MCdo 9/2013 a zo dňa 20.06.2014 sp. zn. 6MCdo 9/2013.

Žalobca nevidel dôvod na priznanie vzniknutých trov právneho zastúpenia, pretože zo skúsenosti vie,
že vedľajší účastník vstupuje iba do konaní, kde je predpoklad procesného úspechu. Pokiaľ by išlo
o konanie, kde by procesný úspech nebol, do konania nevstúpi, alebo z neho vystúpi. Vzniká z toho
dôvodu otázka, o akú ochranu spotrebiteľa ide, či existuje reálny záujem vedľajšieho účastníka chrániť
spotrebiteľov, alebo je motivovaný iba finančným ziskom. Ďalej poukázal na to, vedľajší účastník nemal

vo vzťahu k výsledku konania ani úspech ani neúspech. Vedľajší účastník, ktorým je združenie na
ochranu spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri
súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Musí reálne disponovať odpovedajúcou materiálnou, ale
aj personálnou základňou. Pre vstup združenia zastúpeného advokátom nebol žiadny dôvod, zbytočnesa tým len navýšili trovy konania navodzujúc dojem, že účelom vstupu nebol ochrana práv spotrebiteľa,
ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov konania.

3. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS podaním zo dňa 03.08.2016 doručeným
odvolaciemu súdu dňa 03.08.2016, ktoré na základe predchádzajúceho návrhu na vstup vystupovalo
v konaní do 30.06.2016 pod procesným označením vedľajší účastník v súlade s § 93 O.s.p., navrhlo
aby súd s označenou právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu, naďalej konal počnúc od 01.07.2016 pod novým procesným označením osobitný subjekt

konania podľa § 95 ods. 1 CSP. V podaní uviedlo, že zastáva názor, že pokiaľ právnická osoba,
ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, bola na základe svojho úkonu
(návrh na vstup do konania) riadnym účastníkom konania pod procesným označením vedľajší účastník,
ostávajú účinky jej úkonu zachované, ostáva naďalej účastníkom konania a nie je potrebné podávať
nový (duplicitný) návrh na jej pribratie do konania pod novým procesným označením osobitný subjekt
konania. Inštitút osobitného subjektu konania podľa § 95 CSP svojim obsahom a účelom zodpovedá

pôvodnej právnej úprave inštitútu vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O.s.p., a preto ostáva
procesnákontinuitazachovanánazákladevšeobecnéhopravidlaozachovaníprávnychúčinkovúkonov,
ktoré nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti CSP. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred
nadobudnutím účinnosti CSP musia byť zachované v záujme ochrany práv účastníkov, ale aj v záujme
určitosti procesných vzťahov. Iba pre prípad, že by sa súd nestotožnil s uvedenou argumentáciou, z

opatrnosti navrhoval, aby súd v súlade s 95 ods. 1 CSP pribral právnickú osobu, ktorej predmetom
činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, do konania ako osobitný subjekt konania. Iba pre
ten prípad súčasne žiadal, aby mu súd v súlade s § 262 ods. l CSP priznal náhradu trov konania za
obdobie do 30.06.2016. Vo vzťahu k podanému odvolaniu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, ak vedľajší účastník navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti

ako vecne správne potvrdil a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 21,25 Eur.
Právne zastúpenie v danej veci považoval za dôvodné, účelné a sledujúce legitímny cieľ. Združenie ako
právnickáosobazameranánaochranuspotrebiteľovvstúpilo vsúlades §93ods.2,3O.s.p.zvlastného
podnetu do predmetného spotrebiteľského sporu v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného spotrebiteľa. Spotrebiteľ bol v predmetnej veci úspešný práve v dôsledku aktivity vedľajšieho

účastníka. Argumentáciu, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa - musí sám z
podstaty existencie byť schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských
veciach označil za účelovú, nelogickú, až absurdnú. Uvádza, že vedľajší účastník, ako občianske
združenie zložené prevažne z laikov v oblasti práva, je pripravené dôsledne presadzovať a chrániť aj v
súdnych konaniach oprávnené záujmy spotrebiteľov a vystupovať proti dodávateľovi na základe princípu

"rovnosť zbraní". Vedľajšiemu účastníkovi vznikli v konaní trovy z titulu právneho zastupovania právnym
zástupcom podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb. Mali za to, že vďaka pôsobeniu vedľajšieho účastníka došlo k úspechu žalovanej v
konaní, preto nemožno hovoriť o neúčelnosti trov konania vedľajšieho účastníka. Namietol, že žiadny
právny predpis nevylučuje, aby sa vedľajší účastník nechal zastúpiť v konaní advokátom.

4. Podľa § 95 ods. 1 CSP na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán
verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú
osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na
ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.

5. Odvolací súd sa primárne zaoberal návrhom Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktoré
vystupovalovkonanído30.06.2016podprocesnýmoznačenímvedľajšíúčastník,abysnímsúd,naďalej
konal počnúc od 01.07.2016 pod novým procesným označením osobitný subjekt konania podľa § 95
ods. 1 CSP. Odvolací súd dospel k záveru, že tento návrh nie je dôvodný a preto ho zamietol, nakoľko

združenie k návrhu nepriložilo v zmysle § 95 ods. 1 CSP súhlas strany, na ochranu práv ktorej má
vystupovať.

6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd následne preskúmal vec v napadnutom rozsahu /vo výroku
o náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi/ podľa § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (zák.

č. 160/2015 Z.z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.7. Odvolaním bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie iba vo výroku o priznaní náhrady trov
konania vedľajšiemu účastníkovi, preto odvolací súd preskúmaval iba túto časť rozhodnutia, pričom
rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti ostal právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu

nedotknutý.

8. Po podaní odvolania žalobcom v danej veci došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho
konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /
ďalej len "CSP"/, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /O.s.p./, podľa

ktorého súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania a preto aj odvolací súd posudzoval dôvody
odvolania podľa O.s.p..

9. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon /zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok účinný od 01.07.2016/ aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v
napadnutej časti v zmysle § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam

žalobcu uvádza nasledovné:

12. Postavenie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ako vedľajšieho účastníka do
30.06.2016 upravoval § 93 O.s.p. Ako právnická osoba, predmetom činnosti ktorej je ochrana práv podľa
osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O.s.p.), mal, okrem práva zúčastniť sa konania, rovnaké práva a

povinnosti ako účastník konania (§ 93 ods. 4 O.s.p.). S nástupom účinnosti novej právnej úpravy
Civilného sporového poriadku (od 01.07.2016) inštitút vedľajšieho účastníka, v podobe v akej ho poznal
Občiansky súdny poriadok, zanikol.

13. V našom právnom poriadku vo všeobecnosti platí, že v prípade stretu starej právnej úpravy (lex

priori) a právnej úpravy novej (lex posterior) zásadne platí nepravá retroaktivita, t.j. že od účinnosti
novej právnej normy sa aj právne vzťahy vniknuté podľa zrušenej právnej normy, riadia novou právnou
normou. Vznik právnych vzťahov existujúcich pred nadobudnutím účinnosti novej právnej normy, právne
nároky, ktoré z týchto vzťahov vznikli, ako i vykonané právne úkony sa však riadia zrušenou právnou
normou (aplikuje sa princíp ochrany minulých právnych skutočností a právnych konaní). Dôsledkom

opačnej interpretácie stretu právnych noriem by totiž bola pravá retroaktivita (lex posterior by rušil resp.
neuznával právne účinky úkonov vzniknutých v dobe účinnosti lex priori), ktorá je v našom právnom
poriadku neprípustná, až na striktne vymedzené výnimky.

14.Odvolacísúdpretoprisvojomrozhodovanívychádzalztoho,žeprávo Združenianaochranuobčana

spotrebiteľa HOOS na náhradu trov konania je potrebné posudzovať podľa príslušných ustanovení
Občianskehosúdnehoporiadku,nakoľkokichvznikudošlozaúčinnostipredchádzajúcejprávnejúpravy.

15. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016 účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo

veci úspech nemal.

16. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách
konania Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ( do 30.06.2016 ako vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného ) podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016. Správne konštatoval, že

keďže žalovaný mal vo veci plný úspech, mal by nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania,
pričom rovnaký nárok má aj vedľajší účastník vystupujúci na jeho strane, pričom trovy konania aj správne
vyčíslil.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti - vo výroku o

náhrade trov konania, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli /§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP/,
rovnako ani Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do zániku procesného postaveniavedľajšieho účastníka (dňom 30.06.2016) v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto nebol dôvod
na ich priznanie.

19. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).