Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. február 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/432/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611202365
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1611202365.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej, v právnej veci žalobcov: X/ B. A., Z.. XX.XX.XXXX, 2/ F. A.,
Z.. XX.XX.XXXX, H. B. Q. R.. Č.. X, B., obaja zast. advokátom Mgr. Petrom Serinom, Poľnohospodárska
ul. č. 10, Bratislava proti žalovaným: X/ P. Q., Z.. XX.XX.XXXX, B. B. - V. Č.. XXXXX, 2/ F. Q., Z..
XX.XX.XXXX, B. L. R.. Č.. XX/XX, B., obaja zast. advokátom JUDr. Imrichom Foltýnom, Zámocká ul. č.
1066/2, Malacky, o 6.938,11 eur s prísl., na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Malacky
z 29. júna 2016, č. k. 7C/177/2011- 194, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/, 2/ sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia proti žalovaným
domáhali zaplatenia 6.938,11 eur s prísl. z titulu náhrady škody. Žalobcom 1/, 2/ súd prvej inštancie uložil
povinnosť nahradiť žalovaným 1/, 2/ spoločne a nerozdielne na účet právneho zástupcu žalovaných
trovy konania 1.295,18 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa XX.XX.XXXX uzavreli žalobcovia ako
kupujúci so žalovanými ako predávajúcimi kúpnu zmluvu, ktorou žalovaní predali žalobcom pozemok
zapísaný na LV pre kat. úz. K. Č.. XXXX T. X.. Č.. XXXXX/XX - I. V. V. XXX F. v podiele 1/1, pozemok

zapísaný na LV pre kat. úz. K. Č.. XXXX T. X.. Č.. XXXXX/XX - I. V. V. XXX F. v podiele 1/1 a
pozemok zapísaný na LV pre kat. úz. K. Č.. XXXX T. X.. Č.. X.. Č.. XXXXX/X - H. X. V. V. XXX F. v
podiele 1/11. Kúpna cena bola dojednaná sumou 4.812.000,- Sk. V čl. VI. ods. 3 písm. a/ tejto zmluvy
predávajúci vyhlásili, že prevádzané nehnuteľnosti nie sú predmetom nájomných práv, záložných práv,
vecných bremien alebo iných tiarch, práv držby alebo užívania alebo akýchkoľvek iných práv tretích
osôb. Žalobcovia v žalobe tvrdili, že žalovaní ako predávajúci im zatajili, že k predmetným pozemkom
nevedie žiadna prístupová cesta a že vzhľadom na to museli investovať do ďalších nehnuteľností v okolí

predmetných pozemkov, aby sa zachoval účel, pre ktorý kupujúci predmetné pozemky kúpili. V podaní
z 30.08.2012 (č. l. 75) žalobcovia uviedli, že škoda im vznikla v dôsledku posunutia plotu, o ktorom
ich žalovaní pri predaji neinformovali. Žalobcovia totiž na základe geometrického plánu č. XX/XXXX
zistili, že plot na pozemkoch parc. č. XXXXX/XX T. X.. Č.. XXXXX/XX je posunutý do týchto parciel a
výmera pozemkov je tak menšia o 8 m2 v hodnote 1.593,28 eur (199,16 eur/m2 ). Z toho podľa žalobcov
vyplýva, že žalovaní predali žalobcom pozemky vo výmere o 8 m2 menšej, než je uvedené v kúpnej
zmluve. Zároveň zistili, že žalovaní posunuli plot na cudzí pozemok a to na pozemok parc. č. XXXXX/XX

a to o veľkosti 27 m2. Následne predmetné časti cudzích pozemkov, do ktorých zasahoval žalovanými
posunutýplot,museližalobcoviaodkúpiťatovcene270,-eurzapodielnanovovytvorenýchpozemkoch.
Celkovo 11 kúpnymi zmluvami od predávajúcich O., J., F., X., Q.. Q. J.. H.., U., Q.. Q. J.. H.., B., Q..
Q. J.. H.., F., Č., L., Q.. Q. J.. H.., Z., Q.. Q. J.. H.., T. B. nadobudli žalobcovia celkovo 9/10 podielov znovovyčlenených parciel XXXXX/XX vo výmere 8 m2 a parc. č. XXXXX/XX vo výmere 18 m2 za celkovú
kúpnucenu2.430,-eur.Ďalejžalobcoviauvádzali,žesaukázalobyťnepravdivýmvyhlásenieobsiahnuté
v čl. VI. ods. 3 písm. a/ kúpnej zmluvy, pretože okrem skutočnosti, že časť pozemkov o veľkosti 8 m2

užíva cudzia osoba, cez pozemok vedú 2 elektrické vedenia, ktoré slúžili ako zdroj elektrickej energie
pre tretie osoby a jedno vedenie, o ktorom sa nepodarilo zistiť, na čo slúži, a to v šírke 0,5 m a dĺžke
22,87 m. Geometrickým plánom vypracovanom geodetom B. Š. bola parc. č. XXXXX/XX H. V. XXX F.
zlúčená do parcely č. XXXXX/XX H. V. XXX F.. Z parc. č. XXXXX/XX (pôvodne vo výmere 347 m2) odišla
časť výmery do parc. č. XXXXX/XX tak, že následne boli vytvorené dve parc. č. XXXXX/XX V. V. XXX

F. a parc. č. XXXXX/XX V. V. XXX F.. K tretej parc. č. XXXXX/XX V. V. XXX F. (nadobudnutá žalobcami
od O.) bolo pridaných 14 m2 tak, že parc. č. XXXXX/XX je v súčasnosti vo výmere 228 m2. Pôvodná
výmera parciel č. XXXXX/XX, XXXXX/XX T. XXXXX/XX bola 787 m2 a po geometrickom pláne sú to
parcely č. XXXXX/XX (E. Č.. XXXX), XXXXX/XX (E. Č.. XXXX) a č. XXXXX/XX (E. Č.. XXXX) o tej istej
výmere 787 m2. Geometrický plán bol vypracovaný dňa XX.XX.XXXX.
3. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvej

inštancie zaujal stanovisko, že nie sú splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Žalobcovia
nepreukázali, že žalovaní v súvislosti s vyhláseniami v kúpnej zmluve (čl. VI) porušili akúkoľvek právnu
povinnosť. Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, neboli predmetom tiarch ani užívania a
ani iných práv tretích osôb. Parc. č. XXXXX/XX V. V. XXX F., parc. č. XXXXX/XX V. V. XXX F. a parc.
č. XXXXX/X V. V. XXX F. v podiele 1/11 v takej výmere, ako ich žalovaní kúpili, v takej istej výmere

ich aj predali žalobcom. Aj po vyhotovení geometrického plánu a odčlenení a zlúčení parciel zostala
žalobcom tá istá výmera. Nebolo ich povinnosťou pri predaji dávať vyhotovovať geometrický plán.
Takáto povinnosť nevyplýva ani z katastrálneho zákona ani z iných právnych predpisov. Skutočnosť,
že po zameraní žalobcovia zistili posun hraníc pozemkov, nie je podľa súdu prvej inštancie porušením
právnejpovinnostizostranyžalovaných.Žalovaní,takakopredmetnépozemkynadobudliodpôvodných

predávajúcich kúpnymi zmluvami z XX.XX.XXXX T. I. XX.XX.XXXX, tak ich aj následne predali žalobcom
kúpnou zmluvou z XX.XX.XXXX. Nebolo v konaní preukázané tvrdenie žalobcov, že žalovaní posunuli
plot na cudzí pozemok. Nie je porušením právnej povinnosti skutočnosť tvrdená žalobcami, že žalovaní
ako predávajúci neupozornili žalobcov ako kupujúcich, že prístup k predmetným nehnuteľnostiam
cez parcelu č. XXXXX/XX nie je štátnou cestou. Ako uviedol žalobca, vlastníctvo k predmetným

nehnuteľnostiam mal preukázané z listu vlastníctva, ktorý mu doložil žalovaný 1/, ďalšie údaje z katastra
si nezisťoval. Nič mu však nebránilo, aby si nahliadnutím do verejne prístupného katastra nehnuteľností
overil, resp. zistil vlastníctvo parc. č. XXXXX/XX. Skutočnosť, že tak nevykonal, nemožno pripísať
žalovaným ako porušenie právnej povinnosti. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého
rozsudku uviedol, že škoda vo výške 500,- Eur za vypracovanie geometrického plánu, v sume 2.430,-

Eur za odkúpenie podielov na parc. č. XXXXX/XX a parc. č. XXXXX/XX vyčlenených z parc. č. XXXXX/
XX, v sume 1.593,28 Eur ako zníženie výmery kupovaných parciel o 8 m2 a v sume 459,- Eur
(kolky) nevznikla porušením právnej povinnosti žalovaných. Nie je tu daná príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou. Čo sa týka sumy 2.430,- Eur, táto nie škodou tak, ako ju má
na mysli Občiansky zákonník. Škoda sa v právnom zmysle definuje ako peniazmi vyjadriteľná ujma na

majetku poškodeného, ktorú možno vyjadriť peňažným ekvivalentom. Suma 2.430,- Eur nie je ujmou na
majetku, pretože žalobcovia za túto sumu nadobudli podiely v novovytvorených parcelách č. XXXXX/
XX a parc. č. XXXXX/XX, ktoré boli odčlenené od parcely č. XXXXX/XX. Ich majetok sa teda nezmenšil,
ale práve naopak, zväčšil sa. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal porušením právnej povinnosti
tvrdenej žalobcami spočívajúcej v tom, že prevádzané nehnuteľnosti neboli v súlade so všeobecne

záväznými právnymi predpismi v oblasti životného prostredia a že na nich bol skladovaný odpad (článok
VI bod 3 písm. g/ a h/ kúpnej zmluvy). Skutočnosť, že na predmetných pozemkoch sa nachádzala
vsakovacia jama, nie je podľa súdu prvej inštancie porušením týchto článkov. Vsakovacia jama nie
je skládka odpadu. Iné nakladanie s odpadmi ani porušenie záväzných predpisov v oblasti životného
prostredia nebolo žalobcami preukázané. Čo sa týka elektrického vedenia nie je možné konštatovať,

že žalovaní porušili právnu povinnosť. Na listoch vlastníctva predmetných nehnuteľností neboli ku dňu
ich predaja zapísané žiadne ťarchy spočívajúce v práve uloženia elektrických káblov. Túto skutočnosť
nemohli žalovaní vedieť, keďže počas obdobia svojho vlastníctva nevykonávali žiadne stavebné úpravy.
Ani pri zachovaní najväčšej starostlivosti nemohli toto zistiť ani inak sa dozvedieť, a teda nezanedbali ani
povinnosť takúto skutočnosť oznámiť žalobcom pri kúpe. V súvislosti so vsakovacou jamou a elektrickým

vedením si žalobcovia uplatňovali škodu vo výške 924,58 eur, ktorú vyčíslili ako zníženie hodnoty
pozemkov vo výmere 11,44 m2 za zníženú cenu za 1 m2 a to 118,31 m2 zistenú znaleckým posudkom.
Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na to, že na jednej strane si žalobcovia uplatňovali
škodu spočívajúcu v menšej výmere 8 m2 za cenu 199,16 eur/m2 (vyčíslenú podľa kúpnej zmluvyz XX.XX.XXXX) v sume 1.593,28 eur a na druhej strane tvrdili, že v dôsledku existencie vsakovacej
jamy a elektrického vedenia je hodnota ich pozemkov nižšia a to v sume 118,31 eur/m2. V samotnom
znaleckom posudku č. XXX/XXXX je stanovená hodnota parciel (parc. č. XXXXX/X - podiel 2/11, parc.

č. XXXXX/XX, parc. č. XXXXX/XX, parc. č. XXXXX/XX) na sumu 98.000,- eur, čo po prepočte na
m2 predstavuje 118,27 eur/m2. Vzhľadom na to požadovaná výška škody 1.593,28 eur (199,16 eur/
m2) je v rozpore so znaleckým posudkom, ktorý predložili samotní žalobcovia. Vo vzťahu ku škode vo
výške 1.531,25 eur predstavujúcej výdavky na právne služby súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia
nepreukázali, že takáto škoda vznikla v súvislosti s porušením právnej povinnosti zo strany žalovaných.

Využitie služieb advokáta bolo len na úvahe žalobcov, nebolo ich povinnosťou za účelom zabezpečenia
podpísania kúpnych zmlúv, dohôd a rokovaní s potencionálnymi predávajúcimi využiť služby advokáta.
Keďže služby advokáta využili, je ich povinnosťou za tieto služby uhradiť príslušnú cenu. Takýto výdavok
nemá súvislosť so žalovanými ako predávajúcimi. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu
zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalobcovia. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zmenil tak, že žalobe vyhovie. Namietli, že súd prvej inštancie nezohľadnil tú skutočnosť, že žalovaní im
predali pozemok, ktorý mal právne úplne iné hranice ako tie, ktoré boli tvrdené a v teréne ukázané ako
správne. Tvrdenie žalovaných, že predmet kúpnej zmluvy vlastnia, sa sčasti ukázalo ako nepravdivé, v
dôsledku čoho žalovaní porušili právnu povinnosť. Možno síce súhlasiť s tým, že žalovaní neboli povinní
nechať si pri kúpe vypracovať znalecký posudok, ale takúto povinnosť nemali ani žalobcovia. Porušenie

právnej povinnosti zo strany žalovaných nespočíva v tom, že si nedali vypracovať geometrický plán, ale
v tom, že predali niečo, čo im nepatrí a nepravdivo informovali žalobcov o predmete kúpy. Je pritom
nepodstatné, že tak urobili z nedbanlivosti. Pokiaľ ide o výšku škody, žalobcovia uviedli, že úvaha súdu
prvej inštancie nie je správna. Znalec jasne určil, že časť pozemku, cez ktorú prechádzajú elektrické
vedenia,mánižšiuhodnotu,akocena,zaktorúžalobcoviatietočastipredmetnéhopozemkukúpili.Čosa

týka škody pozostávajúcej z nákladov vynaložených na právne služby advokáta, žalobcovia uviedli, že
bolo ich právom nechať sa zastúpiť advokátom na riešenie odborných právnych problémov, do ktorých
sa žalobcovia dostali porušenia povinnosti žalovaných informovať pravdivo o predmete kúpy.
5. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal

napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie na pojednávaní a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.
7. Kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje odovzdať kupujúcemu predmet kúpy do vlastníctva a
kupujúci sa zaväzuje predmet kúpy prevziať a zaplatiť kúpnu cenu. Ku vzniku kúpnej zmluvy je potrebné,
aby sa jej účastníci dohodli na predmete kúpy a na kúpnej cene. Ide o tzv. podstatné náležitosti

(essentialia negotii). V prejednávanej veci žalovaní predali kúpnou zmluvou z XX.XX.XXXX žalobcom
pozemky špecifikované v bode 1. a 2. tejto zmluvy, teda pozemky parc. č. XXXXX/XX, XXXXX/XX, oba
v celosti, t. j. v podiele 1/1 a pozemok parc. č. XXXXX/X v podiele 1/11. Tieto pozemky boli v kúpnej
zmluve riadne špecifikované katastrálnym územím, listom vlastníctva, druhom pozemku a jeho výmerou.
Je preto nepochybné, že táto kúpna zmluva z hľadiska jej určitosti netrpí žiadnou vadou, ktorá by mohla

spôsobiť jej neplatnosť. Právnou povinnosťou žalovaných vyplývajúcou z uvedenej zmluvy však bolo
predmetné pozemky odovzdať žalobcom v takej výmere, v akej boli špecifikované v kúpnej zmluve.
Žalobcovia tvrdili, že plot na pozemkoch parc. č. XXXXX/XX T. XXXXX/XX je posunutý do týchto parciel
a ich výmera je teda o 8 m2 menšia, než mala byť a že žalovaní posunuli plot na cudzí pozemok parc.
č. XXXXX/XX T. K. V. J. XX F. a že týchto 27 m2 museli odkúpiť dvakrát - raz od žalovaných a raz od

vlastníkovsusediacichpozemkov. Ktomuodvolacísúduvádza,žetietotvrdeniažalobcovnepreukazujú,
že by im žalovaní predali predmetné pozemky v inej výmere, než aká bola deklarovaná v kúpnej zmluve.
Ak totiž bolo oplotenie predmetných pozemkov posunuté do susediacich pozemkov, neznamená to, že
by predmetom kúpnej zmluvy boli pozemky v inej výmere, než aká vyplývala z kúpnej zmluvy, resp. že by
žalobcoviapredmetnépozemkynekúpilivhraniciachpodľageometrickéhoplánu. Žalovaní-predávajúci

predali žalobcom - kupujúcim oplotený pozemok, pričom oplotenie nebolo postavené na hranici so
susediacimi pozemkami, ale až za ňou. Za normálnych okolností by žalobcovia tento problém vyriešili
posunutím oplotenia na hranicu svojich pozemkov. Toto však žalobcovia nemohli urobiť z dôvodu, že
na predmetných pozemkoch začali stavať stavbu bez toho, aby si nechali urobiť geometrický plán a
následne ich vlastník susediaceho pozemku upozornil, že sčasti stavajú na jeho pozemku. Za toto

však žalovaní nemôžu niesť zodpovednosť. V tejto súvislosti treba vziať do úvahy, že pozemky parc. č.
XXXXX/XXT.X..Č..XXXXX/XXbolipredávanéžalobcomakodruhpozemku-záhrady.Akžalobcoviana
týchto pozemkoch stavali stavbu, tieto museli byť vyňaté z pôdohospodárskeho pôdneho fondu, k čomu
bol potrebný geometrický plán. Žalobcovia však zrejme takto nepostupovali, keďže geometrický plánevidentnenemalikdispozícii.Nemožnotiežsúhlasiťsožalobcamivtom,ževýmeru27m2kúpilidvakrát.
Túto výmeru kúpili od žalovaných iba raz a druhý raz museli prikúpiť časti susediacich pozemkov, ktoré
neboli predmetom kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami, a to z dôvodu, že stavali stavbu mimo

predmetných od žalovaných kúpených pozemkov. Pokiaľ susediace pozemky zasahovali do pozemkov
žalobcov v rozsahu 8 m2, žalobcovia mali uplatniť ochranu svojho vlastníckeho práva a mali požadovať,
aby im vlastníci susediacich pozemkov umožnili užívať dotknutých 8 m2 výmery.
8. Pokiaľ ide o elektrické vedenie prechádzajúce cez predmetné pozemky, žalovaní prehlásili, že pri
predaji predmetných pozemkov o ňom nevedeli. Predmetné pozemky majú výmeru spolu 593,82 m2,

žalobcovia ich kúpili za kúpnu cenu 4.812.000,- Sk = 159.729,- eur, teda za 268,98 eur/1m2 (159.729 :
593,82 = 268,98 eur/1m2). K výmere pozemkov treba uviesť, že pozemok parc. č. XXXXX/X V. V.
XXX F. žalobcovia kúpili iba v podiele 1/11 a preto treba vychádzať z toho, že žalobcovia kúpili tento
pozemok vo výmere 20,82 m2 (229 : 11 = 20,82 m2). Žalobcovia tvrdili, že elektrické vedenie zasahuje
11,44 m2 pozemkov a poukazovali na znalecký posudok znalca D.. X. M. Č.. XXX/XXXX. V tomto
posudku znalec ocenil aj pozemok parc. č. XXXXX/XX V. V. XXX F., ktorý nie je predmetom sporu.

Po odpočítaní výmery tohto pozemku 214 m2 a po oprave výmery pozemku parc. č. XXXXX/X na V.
XX,XX F. (predmetom kúpnej zmluvy bol podiel 1/11 na tomto pozemku a nie 2/11, ako to uviedol
neprávne znalec v posudku), znalec predmetné pozemky spolu vo výmere 593,82 m2 ocenil sumou
70.254,85 eur (98.036,40 - 25.318,34 = 72.718,06 eur; 4.926,43 : 2 = 2.463,21; 72.718,06 - 2.463,21 =
70.254,85 eur), čo predstavuje cenu 118,31 eur/1m2. Podľa žalobcov im vznikla škoda vo výške 924,58

eurpredstavujúcarozdielmedzicenouza11,44m2pozemkovpodľakúpnejzmluvyaichhodnotoupodľa
znaleckého posudku. Znalec v posudku uviedol, že cez pozemky parc. č. XXXXX/XX,XX vedie kábel
vysokého napätia, čo podľa znalca znemožňuje výstavbu na týchto pozemkoch. Na druhej strane však
podľa názoru odvolacieho súdu treba vziať do úvahy, že žalobcovia predmetné pozemky kúpili s tým,
že ide o záhrady a nie teda o stavebné parcely. Ak by žalobcovia predmetné pozemky užívali v súlade

s tým, o aký druh pozemkov ide, nemohlo by sa im stať, že by pri výstavbe domu presekli kábel, ako to
tvrdili. Navyše žalovaným nemožno pričítať zavinenie ani vo forme nevedomej nedbanlivosti pokiaľ ide
o tú skutočnosť, že žalobcom neoznámili, že cez predmetné pozemky vedie elektrický kábel.
9. Súd prvej inštancie správne ustálil, že žaloba nie je dôvodná ani pokiaľ ide o škodu pozostávajúcu
z nákladov vynaložených žalobcami na právne služby, ktoré žalobcom poskytol advokát v súvislosti

s problémami týkajúcimi sa predmetných pozemkov. V tomto ohľade odvolací súd poukazuje na bod
7. odôvodnenia, v ktorom odvolací súd vysvetlil, že žalovaní predali žalobcom predmetné pozemky v
správnej výmere. Žalovaní nemôžu zodpovedať za to, že žalobcovia začali bez geometrického plánu
stavať sčasti na cudzích pozemkoch, ktoré následne museli odkúpiť od ich vlastníkov. Ak žalobcovia
potrebovali právnu pomoc pri uzatváraní kúpnych zmlúv a náklady na túto právnu pomoc považujú

za škodu, za túto škodu žalovaní nezodpovedajú, pretože z ich strany nedošlo k porušeniu právnej
povinnosti.
10. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil
podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, v spojení

s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
12. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, aleboe/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).