Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. október 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3P/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116200205
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škultétyová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1116200205.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIvBratislavevprávnejvecistarostlivostiomaloletéhoQ.Z.G.,nar.XX.XX.XXXX

zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom
Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: Q. G., rod. P., bytom K. XX, O. a otca: Q.. Q. G., trvale
bytom v O., O. XX, o návrhu otca na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z v y š u j e výživné na maloletého Q. Z. G., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len "maloletý") zo sumy 150,-
Eur na sumu 250,- Eur mesačne, a to počnúc dňom 01.01.2016, ktoré je matka maloletého povinná
platiť vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám otca.

II. Zročné výživné za obdobie od 01.01.2016 do 30.09.2016 vo výške 900,- Eur súd povoľuje matke
splácať v mesačných splátkach po 50,- Eur, ktoré je matka p o v i n n á platiť spolu s bežným výživným
na maloletého k rukám otca pod stratou výhody splátok, počnúc výživným splatným v mesiaci október
2016.

III. Súd týmto mení rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 3P/41/2012-250 zo dňa 14.06.2013, a
to v časti výroku o výživnom na maloletého.

IV. Vo zvyšku súd návrh otca zamieta.

V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.12.2015 žiadal o zvýšenie výživného na
maloletého zo sumy 150 Eur mesačne na sumu 300,- Eur mesačne počnúc dňom 01.01.2016.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že od času rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I, č. k. 3P/41/2012-250

zo dňa 14.06.2013, podstatne vzrástli náklady na výchovu a výživu maloletého Q.. Otec v návrhu
uviedol, že zvýšenie nákladov je prirodzene spôsobené jednak fyzickým a psychickým vývojom Q., ako
aj všeobecným rastom životných nákladov. Keďže matka
súdom upravený styk s maloletým v stanovenom rozsahu nevyužíva, nevznikajú jej výdavky spojené so
stavovaním a hygienou syna.

3. Matka maloletého s návrhom otca nesúhlasila a v reakcii na návrh žiadala zveriť maloletého Q. do

jej osobnej starostlivosti a otcovi určiť povinnosť platiť výživné v sume 150,- Eur a pre prípad, že súd jej
návrhu o zmenu zverenia nevyhovie, žiadala návrh otca zamietnuť. Pokiaľ ide o zmenu zverenia, matka
od svojho návrhu ustúpila s odvolaním sa na stanovisko maloletého Q. (zistené z výsluchu maloletého
Q. súdom), v snahe rešpektovať jeho názor.4. Matka vo vyjadrení spochybňovala výdavky maloletého vyčíslené otcom, poukazovala na to, že
otec využíva výživné pre svoje vlastné potreby, keďže nadužíva alkohol. Bránila sa tým, že platenie

zvýšeného výživného jej neumožňujú jej zárobkové pomery, keď jej jediným príjmom je peňažný
príspevok na opatrovanie v sume 98,86 Eur, ktorý jej bol priznaný od 18.02.2014. Príspevok na
opatrovanie poberá za opatrovanie pána B., otca svojho životného partnera, keďže zdravotný stav pána
B. si vyžaduje celodennú starostlivosť.

5.Súd vec prejednal na pojednávaní za účasti otca maloletého, matky maloletého a kolízneho
opatrovníka maloletého.

6. Súd vykonal vo veci dokazovanie vedúce k zisteniu skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie
veci, a to výsluchom otca, výsluchom matky, vyjadrením kolízneho opatrovníka, výsluchom maloletého,
výsluchom svedka Q. B., listinnými dôkazmi založenými účastníkmi do súdneho spisu, zisťoval

zárobkové a majetkové pomery rodičov, ich rodinné pomery, oboznámil sa s potrebami v čase
rozhodovania XX ročného Q. Z., prihliadol na obsah súdneho spisu a zistil nasledujúci skutkový stav:

7. Maloletý Q. Z. má XX rokov, pochádza z manželstva rodičov, ktorých manželstvo bolo rozsudkom
OkresnéhosúduBratislavaIzodňa10.02.2011,č.k.9C220/2009-110 právoplatnerozvedené.Oúprave

výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom tunajšieho
súdu č. k. 3P/41/2012-250 zo dňa 14.06.2013, právoplatného v spojení s rozsudkom s rozsudkom
odvolacieho súdu č.k. 11CoP 443/2013-283 dňa 02.05.2014 (ďalej len "ostatný rozsudok").

8. Ostatným rozsudkom bola zmenená úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na

čas po rozvode tak, že maloletého Q. Z. bol zverený do osobnej starostlivosti otca. Právo zastupovať
maloletého a spravovať jeho majetok majú obidvaja jeho rodičia. Matke maloletého bola uložená
povinnosťplatiťvýživnénamaloletéhoQ.Z.vsume150Eurmesačne,do15.dňakalendárnehomesiaca
vopred k rukám otca maloletého, počnúc mesiacom jún 2013. Súd tiež upravil styk matky s maloletým
Q. Z. nasledovne: - každý párny víkend v mesiaci od piatku od 18,00 hod. do nedele do 18,00 hod.,

každý utorok v kalendárom týždni, kedy si matka po skončení školského vyučovania prevezme dieťa zo
školského zariadenia a odovzdá ho v stredu o 8,00hod. v školskom zariadení. Počas letných školských
prázdnin každý nepárny kalendárny rok, v čase od 1.7. od 09,00 hod. do 14.7. do 18,00 hod. a v čase od
1.8. od 09,00 hod. do 14.8. do 18,00 hod., v čase Vianoc a zimných školských prázdnin každý nepárny
kalendárny rok od 23.12. od 9,00hod. do 25.12. do 09,00 hod, od 27.12. od 09,00 hod. do 31.12. do

09,00 hod., v čase jarných školských prázdnin každý kalendárny rok v čase od piatka od 18,00hod. do
stredy do 09,00 hod., v čase veľkonočných prázdnin každý nepárny kalendárny rok v čase od prvého
dňa veľkonočných prázdnin od 9,00 hod do konca veľkonočných prázdnin do 18,00hod.
9. Maloletý Q. Z. navštevuje 5. ročník osemročného F. na I. ulici v O.. Maloletý je zdravý, zvýšené
výdavky na zdravotnú starostlivosť nemá.

10. Z výsluchu maloletého Q. Z. zo dňa 06.06.2016 vyplynulo, že k matke chodieva každý druhý týždeň.
Maloletý sa pred súdom vyjadril, že chce zostať v starostlivosti otca a zverenie do starostlivosti matky
rezolútne odmietol. Pokiaľ ide o hradenie výdavkov maloletého matkou, Q. uviedol, že mamina mu dáva
peniazelennanarodeniny,vreckovémunedávaaoblečeniechodíkupovaťsotcom.Akpotrebujenejaké

peniaze, pýta si ich od babky alebo od otca. U otca je spokojný.

11. Z výpovede svedka Q. B., s ktorým žije matka maloletého v spoločnej domácnosti vyplynulo, že
svedok opustil prácu čašníka z dôvodu starostlivosti o svojich rodičov a pracuje ako taxikár. Potvrdil, že
celodenne sa pritom o jeho rodičov stará jeho partnerka, matka maloletého Q.. Výdavky hradia partneri

z príjmu pána B. a z dôchodku jeho rodičov. Vo výpovedi tvrdil, že jeho skutočný mesačný obrat z
činnosti taxikára zodpovedá obratu predloženému súdu písomne. Je živnostníkom, robí pre taxislužbu
BP W.. Prácu taxikára vykonáva ako mu to vyhovuje. Môže pracovať, kedy on chce, pričom to ako často
pracuje závisí od zdravotného stavu jeho rodičov. Robí len denné služby, práca v noci mu nevyhovuje, aj
počas dňa nerobí celý deň, cez víkendy nepracuje vôbec. Pracuje ako "staničný" taxikár bez dispečingu,

pretože mu to tak vyhovuje.

12. Kolízny opatrovník maloletého na pojednávaní dňa 03.10.2016 navrhol súdu návrhu otca na
zvýšenie výživného vyhovieť, s tým, že výšku výživného ponechal na zváženie súdu, minimálne všaknavrhol výživné zvýšiť na sumu 200,- Eur. Dôvodil tým, že od času ostatnej úpravy výživného uplynuli tri
roky, zvýšili sa potreby dieťaťa aj náklady na život. Maloletý nastúpil na strednú školu, výdavky vyčíslené
otcom maloletého zodpovedajú veku dieťaťa a jeho potrebám.

13. Otec maloletého je samostatne zárobkovo činný. Pracuje na základe živnostenského oprávnenia.
Z potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2015 súd zistil, že
základ dane vykázal vo výške - 926,33 Eur. Ako vyplynulo z výpovede otca predmetom jeho činnosti sú
najmä pomocné práce v záhradách a jeho mesačný príjem v závislosti od sezóny je v priemere 400 -

500 Eur netto. Otec žije spolu maloletým v rodinnom dome na O. ulici v O., ktorý je vo vlastníctve jeho
matky (starej matky maloletého), kde sa v ? podieľa na mesačným nákladoch spojených s prevádzkou
rodinného domu. Otec poberá na maloletého rodinné prídavky v sume 23,52 Eur. Otec maloletého nemá
inú vyživovaciu povinnosť.

14. Pravidelné mesačné výdavky na maloletého vyčíslil otec celkovo v sume 446,55 Eur podrobne na

č.l. 77). Súd za odôvodnený výdavok neuznal výdavok v sume 30,- Eur mesačne označený ako "iné",
keďže nebol špecifikovaný a preukázaný. Pri posúdení odôvodnených výdavkov na maloletého Q. je
však potrebné prihliadnuť aj na mimoriadne výdavky maloletého spojené so zabezpečením trávenia
voľného času počas prázdnin, školských výletov a exkurzií (č.l. 41), na ktorých sa finančne podieľa
výlučne otec a výdavky spojené s ukončením základnej školy v júni 2016, ktoré otec vyčíslil v sume 115,-

Eur vrátane karty ISEC/EURO v sume 20,- Eur.
15. Matka maloletého žije, ako už bolo uvedené v spoločnej domácnosti so svojim partnerom Q. B..
Matka má ukončenú strednú priemyselnú školu umeleckého smeru. Dlhodobo však nepracuje, poberá
príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorou je otec jej partnera X.
B. vo výške 90,80 Eur. Iné príjmy matka v konaní nepreukázala. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá.

Príjem Q. B., ako osoby, s ktorou žije matka v spoločnej domácnosti bol preukázaný daňovým priznaním
k dani z príjmu fyzickej osoby za rok 2015, keď príjmy zo živnosti boli vykázané v sume 2826,82 Eur
a výdavky v sume 1304,20 Eur, teda základ dane bol zistený vo výške 1522,62 Eur. Mesačný obrat
vyplývajúci z "intervalovej uzávierky" Q. B., predloženej ako listinný dôkaz v konaní matkou bol zistený
za obdobie 1-8/2016 v priemere vo výške 172,11 Eur, s tým, že za mesiace 2 a 6/2016 bol obrat nulový.

16. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich

rodičov.

18. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.

20. Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

21. Podľa ods. 5 cit. ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené

potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však
priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na
dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.24. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh.

25. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za
uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

26. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

27. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, prvotným a nevyhnutným
predpokladom pre možnosť zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom, v tomto prípade pre zvýšenie
výživného určeného rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 3P/41/2012-250, je zmena pomerov, ktorú je súd
povinný skúmať skôr ako pristúpi k samotnému prejednaniu veci. Zmenu pomerov možno vymedziť ako
zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúceho

rozhodnutia súdu.

28. Konajúci súd sa preto v prvom rade vysporiadal s otázkou, či v prejednávanej veci nastala oproti
stavu v čase vydania ostatného rozhodnutia zmena pomerov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
v čase vydania vyššie uvedeného súdneho rozhodnutia mala maloletý Q. Z. XX rokov a navštevoval

základnú školu, pričom v čase rozhodovania súdu mal maloletý XX rokov a navštevoval 1. ročník
strednej školy. Už len na základe tejto skutočnosti mal súd za nepochybne preukázané, že od času
posledného rozhodnutia došlo k zmene pomerov, nakoľko s pribúdajúcim vekom maloletého sa zmenili
jej odôvodnené potreby aj v súvislosti s prípravou na budúce povolanie, ktoré sa v jeho súčasnom
veku diametrálne líšia, v dôsledku čoho došlo na strane maloletého k rastu životných nákladov. Súd

pri ustálení otázky týkajúcej sa zmeny pomerov prihliadol v zmysle ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o
rodine aj na vývoj životných nákladov, ktoré od času posledného rozhodnutia vydaného v roku 2013
nesporne vzrástli.

29. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadil úvahou súladnou aj so zákonnou požiadavkou určovania

výživného spočívajúcou okrem iného, tiež v hodnotení schopností a možností rodičov platiť výživné, v
rámci ktorej sa zisťuje nielen ich skutočný príjem, ale aj skutočnosti odôvodňujúce záver, že tento príjem
zodpovedá telesným a duševným možnostiam rodiča, ich skúsenostiam, plneniu pracovných povinností,
ako aj miestnym možnostiam uplatnenia (tzv. potencionalita príjmu). Deti majú právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov. S poukazom na uvedené kritériá rozhodné pre určovanie výživného súd dospel

k záveru, že zvýšenie výživného je primerané, ako vo vzťahu k odôvodneným potrebám maloletého, tak
aj zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov. Súd taktiež prihliadol na
skutočnosť, že matka inú vyživovaciu povinnosť nemá.

30. Súd mal z listinných dôkazov preukazujúcich príjem matky maloletého v konaní za preukázané,

že matka maloletého dlhodobo nie je zamestnaná, napriek tomu že je v produktívnom veku, má
ukončené stredoškolské vzdelanie umeleckého smeru, žije v hlavnom meste, kde je bezpochybne
najviac pracovných príležitostí v celoslovenskom meradle, na základe čoho súd prijal záver, že jej
schopnosti a možnosti jej dovoľujú podieľať sa na výžive maloletého v adekvátnej miere, zodpovedajúcej
odôvodneným potrebám maloletého a svoju vyživovaciu povinnosť si riadne plniť o to viac, že osobnú

starostlivosť o maloletého zabezpečuje otec a matka má tak dostatok časového priestoru na svoje
uplatnenie. Pokiaľ matka maloletého argumentovala v konaní zlým zdravotným stavom rodičov jej
partnera, o ktorých sa podľa jej vyjadrení a vyjadrení jej partnera celodenne stará, v súvislosti s čím
poberá na otca jej partnera aj príspevok na opatrovanie, túto skutočnosť možno pochopiť z ľudského
hľadiska, nemožno však na ňu prihliadnuť ako dôvod, pre ktorý matka nie je schopná riadne si plniť

vyživovaciu povinnosť v miere, aká zodpovedá potrebám jej maloletého dieťaťa. Pokiaľ sa so svojim
partnerom dohodla na takomto rozdelení povinností mala zohľadniť svoju vyživovaciu povinnosť a túto
kompenzovať za pomoci príjmu jej partnera. Ako vyplynulo zo svedeckej výpovede partnera matky, tento
svoj nízky príjem a nedostatočné využívanie pracovného času (keď sám uviedol, že pracuje ako mu to
vyhovuje, pričom napríklad v mesiacoch február a jún 2016 nemal z výkonu taxislužby žiaden príjem)

odôvodňoval rovnakou argumentáciou ako matka maloletého teda starostlivosťou o rodičov, pričom
tvrdil, že nepracuje ani počas víkendov ani v noci, z čoho je zrejmé, že svoje možnosti zárobku riadne
nevyužíva.31.V rámci rozhodovania o výške výživného na maloletého, súd vychádzal jednak z preukázaných
výdavkov na maloletého, zárobkových a majetkových pomerov rodičov, pričom v danom prípade
prihliadol aj na skutočnosť, že otec sa o dieťa osobne stará.

32. Súd po zvážení zárobkových a majetkových pomerov rodičov zvýšil výživné na maloletú zo
sumy 150,- EUR na sumu 250,- EUR mesačne, a to od 01.01.2016, nakoľko túto výšku považoval
zodpovedajúcu odôvodneným potrebám maloletého, zárobkovým možnostiam a schopnostiam matky
(kritériu potencionality príjmu), pričom prihliadol tiež na odporúčanie kolízneho opatrovníka maloletého.

Vo zvyšku súd návrh otca vzhľadom na zistenú výšku výdavkov maloletého zamietol.

33. Zročné výživné za obdobie od 01.01.2016 do 30.09.2016 predstavuje spolu sumu vo výške 900,-
EUR a súd ho matke maloletého Q. povolil splácať v mesačných splátkach vo výške 50,- Eur, platných
spolu s bežným výživným.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené zistené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
rozhodnutia, ktorým konajúci súd súčasne zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k.
3P/41/2012-250 zo dňa 14.06.2013, a to v časti výroku o výživnom na maloletého.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).