Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. február 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/34/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713211622
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6713211622.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana

Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v spore žalobcu
Orange Slovensko, a.s., IČO: 35697270, so sídlom v Bratislave, Metodova č. 8, zastúpeného právnym
zástupcom URBÁNI & Partners s.r.o., IČO: 36646181, so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého č. 17, v
mene ktorého pred súdom koná JUDr. Rastislav Urbáni, advokát a konateľ, proti žalovanej Lucii H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom v F., F. č. XXXX/XX, ktorá podniká pod obchodným menom Z. H. EMMA BUTIK,
IČO: 45660361, s miestom podnikania v Krupine, Kopanice č. 1239/45, do 30.06.2016 za účasti HLAS
SPOTREBITEĽA, občianske združenie, IČO: 42305675, so sídlom v Partizánskom, Lúčna č. 2123/1,

ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, o zaplatenie 685,47 € s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 7C/43/2014-100 zo dňa 01.07.2015, ako súdu prvej
inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (druhý výrok) p o
t v r d z u j e.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka na strane žalovanej (tretí

výrok) m e n í tak, že žalobca je p o v i n n ý nahradiť občianskemu združeniu HLAS SPOTREBITEĽA,
IČO: 42305675, so sídlom v Partizánskom, Lúčna č. 2123/1, trovy konania v sume 66,06 €, do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

Občianskemu združeniu HLAS SPOTREBITEĽA, IČO: 42305675, so sídlom v Partizánskom, Lúčna č.
2123/1, p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
153,53 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,50 % ročne od 04.02.2011 do zaplatenia do troch
dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok), v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol (druhý výrok),
žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 119,68 € do troch dní

od právoplatnosti rozhodnutia (tretí výrok) a žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania (štvrtý
výrok).1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa
ktorého žalobca a žalovaná uzavreli dve zmluvy o pripojení č. A2071609 zo dňa 08.11.2005 v znení
dodatku k nej zo dňa 21.08.2009 a č. A4972597 zo dňa 08.04.2010 v znení dodatku k nej zo dňa

08.04.2010, predmetom ktorých bolo poskytovanie elektronických komunikačných služieb (telefón a
internet) zo strany žalobcu, za ktoré sa žalovaná zaviazala platiť dojednanú cenu; v uvedených
dodatkoch sa žalovaná zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov a v
prípade porušenia zmluvných podmienok zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu v sume 331,94 € (v prvej
zmluve o pripojení), resp. v sume 200,- € (v druhej zmluve o pripojení); cenu poskytnutých služieb

fakturoval žalobca žalovanej jednotlivými faktúrami; z dôvodu porušenia zmluvných povinností vyúčtoval
žalobca žalovanej aj zmluvné pokuty; zmluvy o pripojení uzavrela žalovaná ako fyzická osoba bez
oprávnenia na podnikanie, keď dňa 06.09.2010 došlo k reorganizácii zmlúv z dôvodu začatia výkonu
podnikateľskej činnosti zo strany žalovanej (živnosť).

1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie je žaloba žalobcu dôvodná v časti

poskytnutých elektronických komunikačných služieb spolu v sume 153,53 € s príslušenstvom, keď
obranu žalovanej spočívajúcu v tvrdení o úhrade tejto sumy vyhodnotil ako nedôvodnú; ďalej súd
prvej inštancie dospel k záveru, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou založený zmluvami
o pripojení je vzťahom spotrebiteľským; dojednania o zaplatení zmluvných pokút v zmluvách o
pripojení v znení dodatkov k nim vyhodnotil ako neprijateľné zmluvné podmienky spôsobujúce značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa,
pretože nezohľadňujú okamih porušenia zmluvnej povinnosti v rámci trvania zmluvného vzťahu, nárok
na zmluvnú pokutu vzniká aj keď nedôjde k ukončeniu zmluvy a zmluvná pokuta nezohľadňuje hodnotu
a mieru závažnosti porušenia zmluvných povinností; na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu
žalobcu v časti uplatnených zmluvných pokút zamietol.

1.4 Súd prvej inštancie ťažiskovo rozhodol s poukazom na ustanovenia § 53 ods. 1 prvá veta a § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka ako aj na § 42 ods. 1 písm. a), § 42 ods. 4 písm. b) a § 43 ods. 1 zákona č.
610/2003Z.z.oelektronickýchkomunikáciáchvzneníneskoršíchpredpisov;otrováchkonaniarozhodol
podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 s odôvodnením, že

vedľajší účastník na strane žalovanej mal v konaní plný úspech, preto mu priznal náhradu trov konania
v sume 119,68 € za dva úkony právnych služieb po 54,54 € spolu s dvomi režijnými paušálmi po 8,39 €.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.

2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas
odvolanie zo dňa 11.08.2015 (č.l. 104-106 spisu). Rozsudok súdu prvej inštancie napadol vo výroku o
zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka. Vyčítal súdu

prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a pri
rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci; tiež namietal, že súd prvej inštancie
mu svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom a vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

2.1.1 V prvom rade vyjadril žalobca názor, že jeho nárok na zmluvnú pokutu je oprávnený. V dôsledku
porušenia zmluvných povinností zo strany žalovanej mu vznikol nárok na zaplatenie dojednaných
zmluvných pokút; súd prvej inštancie riadne nešpecifikoval, v čom spočíva značná nerovnosť v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa pri dojednaní zmluvnej
pokuty; vyjadril názor, že zmluvnú pokutu nemožno hodnotiť len ako neprimeranú sankciu za nesplnenie

zmluvných povinností bez zaoberania sa jej zabezpečovacou, motivačnou, sankčnou a reparačnou
funkciou s ohľadom na všetky relevantné okolnosti a vzájomne poskytnuté plnenia.

2.1.2 Žalobca ďalej vyjadril názor, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil postavenie žalovanej
ako spotrebiteľa, pretože táto podniká prostredníctvom živnosti a teda konala v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti.2.1.3 Žalobca súčasne nesúhlasil s priznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovanej; vyjadril názor, že vstup vedľajšieho účastníka do konania bol len účelový; vedľajší účastník
nepreukázal výslovný súhlas žalovanej s jeho vstupom do konania.

2.1.4 Na základe uvedeného žalobca navrhol zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o
zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka a vrátenie
veci súdu prvej inštancie v tomto rozsahu na ďalšie konanie.

2.2 Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

2.3 Vedľajší účastník na strane žalovanej vo vyjadrení zo dňa 23.10.2015 (č.l. 118-123 spisu) k odvolaniu
žalobcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdiť.

2.3.1 V prvom rade vyjadril názor, že v prípade vzťahu medzi žalobcom a žalovanou ide o spotrebiteľský

vzťah; predmetné zmluvy o pripojení zo dňa 08.11.2005 a zo dňa 08.04.2010 uzavrela žalovaná
ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie, ktoré nadobudla až dňa 15.07.2010; neprijateľnosť
zmluvných podmienok sa však podľa § 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka hodnotí so zreteľom na
okolnosti v čase uzavretia zmluvy; zmluvy o pripojení sú preto spotrebiteľskými zmluvami.

2.3.2 Argumentoval, že súd prvej inštancie dostatočne špecifikoval, v čom spočíva značná nerovnosť
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa, keď v
podrobnostiach zopakoval odôvodnenie napadnutého rozsudku; poukázal na to, že žalobca v podanom
odvolaní žiadnym spôsobom nevyvrátil argumentáciu súdu prvej inštancie ohľadne časového aspektu
zotrvania v zmluvnom vzťahu spotrebiteľom ako aj miery a závažnosti porušenia zmluvných povinností

spotrebiteľom a vzniku nároku na zmluvnú pokutu pri neukončení zmluvného vzťahu ako aj nejasnosti
zmluvnýchpovinností,ktorýchporušeniemalobyťzabezpečenézmluvnoupokutou;poukázalajnato,že
zmluvná pokuta rovnakého významu bola už v inom súdnom konaní vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú
podmienku.

2.3.3 V závere odvolania podrobne argumentoval v prospech jeho nároku na náhradu trov konania;
poukázal na to, že žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil výšku priznaných trov konania; zdôraznil,
že jeho vyjadrenie vo veci prevzal súd prvej inštancie do odôvodnenia svojho rozsudku a teda malo
priamy vplyv na skončenie sporu, preto jeho trovy konania boli vynaložené účelne; v čase jeho vstupu
do konania sa výslovný predchádzajúci súhlas žalovanej nevyžadoval.

2.3.4 Na základe uvedeného navrhol vedľajší účastník na strane žalovanej potvrdenie napadnutej časti
rozsudku súdu prvej inštancie a uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

2.4 Vyjadrenie vedľajšieho účastníka doručil odvolací súd právnemu zástupcovi žalobcu do vlastných

rúk dňa 12.01.2017 prostredníctvom pošty (č.l. 135 spisu) a žalovanej do vlastných rúk dňa 17.01.2017
prostredníctvom pošty (č.l. 136 spisu).

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri
rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť
zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2
C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec
bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania
žalobcu podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalobcu podľa § 380 ods. 1 C.s.p.

a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (druhý
výrok)podľa§387ods.1a2C.s.p.akovecnesprávnypotvrdilavovýrokuotrováchkonaniavedľajšieho
účastníka na strane žalovanej (tretí výrok) podľa § 388 C.s.p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

4.3 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

4.4 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

4.5 Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

4.6 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje
soskutkovýmiaprávnymizávermisúduprvejinštancieohľadnenedôvodnostižalobyvčastiuplatnených
zmluvných pokút, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a
v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. na tieto v tomto rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu odvolací súd udáva, že súd prvej
inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval
správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací
súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní
veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej

inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú
procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

4.7 Zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním v prejednávanom spore vyplýva, že
žalobca a žalovaná uzavreli dve zmluvy o pripojení zo dňa 08.11.2005 a zo dňa 08.04.2010 v znení

dodatkov k nim; predmetom zmlúv bolo poskytovanie elektronických komunikačných služieb žalovanej
zo strany žalobcu (telefón a internet) počas 24 mesiacov; pre prípad porušenia zmluvných povinností
bola v obidvoch zmluvách dojednaná zmluvná pokuta v sume 331,94 €, resp. 200,- €; obidve zmluvy
uzavrela žalovaná ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie, ktoré získala až dňa 15.07.2010.

4.8 Odvolací súd dospel k záveru, že právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne
nedôvodnosti žaloby v časti uplatnených zmluvných pokút s príslušenstvom z dôvodu neprijateľnosti
zmluvných dojednaní o zmluvných pokutách v spotrebiteľskej zmluve bolo správne. Vzhľadom na
skutočnosť, že obidve zmluvy o pripojení uzavierala žalovaná so žalobcom ako fyzická osoba bez
oprávnenia na podnikanie, aj podľa odvolacieho súdu založili medzi stranami spotrebiteľský zmluvný

vzťah bez ohľadu na skutočnosť, že neskôr po ich uzavretí začala žalovaná vykonávať podnikateľskú
činnosť a došlo aj k reorganizácii zmlúv na žalovanú ako podnikateľku. Neprijateľnosť zmluvných
dojednaní o zmluvných pokutách hodnotil súd prvej inštancie správne s ohľadom na všetky okolnosti
dané v čase uzavretia zmlúv o pripojení (§ 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka), pretože neskoršia
zmena postavenia žalovanej nemala na tieto dojednania žiadny vplyv a táto nevyplýva ani z obsahu

listiny o reorganizácii účastníka zo dňa 06.09.2010 (č.l. 69 spisu). Nakoľko sporné zmluvy o pripojení
v znení dodatku k nim sú spotrebiteľskými zmluvami (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pretože
žalovaná pri ich uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti, je potrebné na ne aplikovať ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa. Odvolací
súd sa stotožňuje s právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie, ktorý vyhodnotil sporné

dojednania o zmluvných pokutách ako neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve s
poukazom na viaceré aspekty; z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku
nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti
a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku;rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí
napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia
tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa

nijako neobmedzuje); zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade ak
nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy,
pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať; ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej
pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy; v zmluve o pripojení zo dňa 08.11.2005 v znení dodatku k nej
predstavuje výška povinnej mesačnej ceny služieb sumu 26,01 €; pri dobe viazanosti 24 mesiacov

predstavuje dodávateľom garantované poskytovanie služieb povinnosť žalovanej zaplatiť za tieto služby
najmenej sumu 624,24 € (24 x 26,01 €); zmluvná pokuta bola pritom dojednaná v sume 331,94 €,
čo predstavuje viac ako 53 % z celkovej hodnoty minimálnej hodnoty poskytnutých elektronických
komunikačných služieb; pokiaľ ide o hodnotu zabezpečovanej povinnosti zmluvná pokuta v sume 331,94
€ zabezpečovala zaplatenie dojednaného mesačného poplatku v sume 26,01 €, čo predstavuje viac ako
12-násobok jeho hodnoty; v zmluve o pripojení zo dňa 08.04.2010 v znení dodatku k nej predstavuje

výška povinnej mesačnej ceny služieb sumu 19,90 €; pri dobe viazanosti 24 mesiacov predstavuje
dodávateľom garantované poskytovanie služieb povinnosť žalovanej zaplatiť za tieto služby najmenej
sumu 477,60 € (24 x 19,90 €); zmluvná pokuta bola pritom dojednaná v sume 200,- €, čo predstavuje
viac ako 41 % z celkovej hodnoty minimálnej hodnoty poskytnutých elektronických komunikačných
služieb; pokiaľ ide o hodnotu zabezpečovanej povinnosti zmluvná pokuta v sume 200,- € zabezpečovala

zaplatenie dojednaného mesačného poplatku v sume 19,90 €, čo predstavuje viac ako 10-násobok jeho
hodnoty; takáto výška zmluvných pokút aj podľa odvolacieho súdu predstavuje neprimerane vysokú
sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo; vzhľadom k tomu,
že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy a neprimerane vysoká zmluvná
pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná

podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v §
545a Občianskeho zákonníka; neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať
neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Skutkové zistenia aj právne posúdenie veci zo strany súdu prvej
inštancie bolo preto v tomto smere správne.

4.9 Žalobca v podanom odvolaní osobitne namietal priznanie náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovanej.

4.9.1 Pokiaľ ide o postavenie vedľajšieho účastníka na strane žalovanej odvolací súd pri rozhodovaní
vychádzal zo skutočnosti, že dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, ktorý

obsahovo neprevzal inštitút vedľajšieho účastníka ako bol upravený v Občianskom súdnom poriadku
v znení účinnom do 30.06.2016; napriek uvedenému odvolací súd vychádza z právneho názoru, že
nadobudnutímúčinnostiCivilnéhosporovéhoporiadkudňa01.07.2016procesnépostavenievedľajšieho
účastníka na strane žalovaného nezaniklo absolútne, pretože podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (t.j. vrátane

právneho účinku doručenia oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, ktorým vzniklo
vedľajšie účastníctvo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016); pre
účely ďalšieho (v tomto prípade odvolacieho) konania tak zostali zachované všetky procesné úkony
vykonané vedľajším účastníkom na strane žalovanej ako aj procesné nároky, ktoré mu v konaní vznikli
(predovšetkým nárok na náhradu trov konania); nakoľko s účinnosťou od 01.07.2016 vedľajší účastník

ako subjekt konania zanikol a nie je možné ho stotožňovať so žiadnym iným subjektom definovaným
v Civilnom sporovom poriadku, ktorý pri riešení problematiky intervencie (doterajší inštitút vedľajšieho
účastníctva) prikročil k jej komplexnej zmene, pretože podľa novej právnej úpravy intervenient je
výlučne ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na
výsledku sporu (§ 81 C.s.p.); s účinnosťou od 01.07.2016 nedochádza k automatickej transformácii

bývalého vedľajšieho účastníka na žiadny iný subjekt a podmienky intervencie v prejednávanom spore
splnené neboli (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/55/2014 zo
dňa 29.09.2016). V odvolacom konaní preto odvolací súd s pôvodným vedľajším účastníkom nemohol
pokračovať v konaní, na druhej strane však bol povinný rozhodnúť o odvolaní žalobcu pokiaľ ide o
výrok napadnutého rozsudku o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi (z týchto dôvodov

uviedol odvolací súd v záhlaví tohto rozhodnutia, že do 30.06.2016 vystupoval v konaní na strane
žalovanejvedľajšíúčastník)akoajotrováchodvolaciehokonaniaajvovzťahukpôvodnémuvedľajšiemu
účastníkovi na strane žalovanej.4.9.2 Odvolanie žalobcu proti výroku napadnutého rozsudku o trovách konania vedľajšieho účastníka
je čiastočne dôvodné.

4.9.3 V prejednávanom spore je predmetom (odvolacieho) konania nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy. Pôvodný vedľajší účastník je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv
spotrebiteľov.Presprávnerozhodnutieoodvolaníjepotrebnéprimárnezodpovedaťnaotázky,čivedľajší
účastník, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, bol oprávnený do 30.06.2016
vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník mohol v konaní nechať

právne zastupovať advokátom a či mu v súvislosti s týmto právnym zastúpením mohlo vzniknúť právo
na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.

4.9.4 Od účinnosti novely Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“) vykonanej zákonom č.
353/2014 Z. z. účinným od 01.01.2015 sa v ustanovení § 93 ods. 3 O.s.p. za prvú vetu vložila nová druhá
veta, ktorá znela: "Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba

založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o
vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie
o vstupe neprihliada."; predmetný zákon v tejto súvislosti nezakotvil žiadne prechodné ustanovenia,
v zmysle ustálených procesných zásad sa preto v plnom rozsahu aplikuje aj na všetky neskončené
súdne konania; súčasne v zmysle zásady zákazu retroaktivity platí, že všetky účinky procesných úkonov

a legitímne očakávania, ktoré nastali podľa právneho stavu účinného do 31.12.2014, zostali v týchto
konaniach v plnej miere zachované a nie je možné spätne vyžadovať splnenie podmienok zavedených
novou právnou úpravou, ktoré právna úprava účinná do 31.12.2014 nevyžadovala.

4.9.5 Ustanovenie § 93 ods. 3 O.s.p. (v znení účinnom do 31.12.2014) upravovalo spôsob, akým vedľajší

účastník vstúpi do konania, resp. akým získa procesné postavenie vedľajšieho účastníka. Účinky vstupu
vedľajšieho účastníka do konania sú v zmysle citovaného ustanovenia spojené s okamihom doručenia
oznámenia o jeho vstupe súdu; oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania predstavuje
procesný úkon, ktorého účinky súd posudzuje podľa právnej úpravy účinnej v čase uskutočnenia
takéhoto úkonu; žiadne z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31.12.2014

nevyžadovalo výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania
na jeho strane; Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 31.12.2014 umožňoval konajúcemu
súdu rozhodovať o prípustnosti vedľajšieho účastníctva len na návrh (§ 93 ods. 3 posledná veta
O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2014), čo znamená, že prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do
konania súd z vlastnej iniciatívy neskúmal; dôvodom nepripustenia vstupu vedľajšieho účastníka do

konania bol len výslovný nesúhlas podporovaného účastníka, ktorý tento oznámil súdu po doručení
oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania; následný súhlas podporovaného účastníka sa
vyžadoval len vo vzťahu ku konkrétnym procesným úkonom vedľajšieho účastníka, ktoré v konaní
vykonal (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa
05.02.2013). Z ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. vyplývalo samostatné procesné postavenie vedľajšieho

účastníka v konaní porovnateľné s postavením účastníka konania vo vzťahu k procesným právam a
procesným povinnostiam.

4.9.6 Z ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. vyplývalo, že ako vedľajší účastník sa mohla popri navrhovateľovi
alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa

osobitného predpisu. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s
účinnosťou od 15.10.2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok) dávalo možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila
do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv
podľa osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky č. 10a k ustanoveniu § 93 ods. 2 O.s.p.)

považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že
jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické
osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. bol z hľadiska systematického zaradenia vo
vzťahu k ustanoveniu § 93 ods. 1 O.s.p. špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade

sa nevyžadovalo splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z
ustanovenia § 93 ods. 1 O.s.p., ktorou bola existencia právneho záujmu na výsledku konania. Z toho
jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, vedľajší účastník mal oprávnenie
vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník s tým, že nemusel preukazovať svoj právny záujem najeho výsledku, pretože (ako už bolo uvedené vyššie) možnosť, aby vystupoval ako vedľajší účastník na
strane žalovanej (spotrebiteľa) mu dávala priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93
ods. 2 O.s.p. Z ustanovenia § 93 ods. 4 prvá veta O.s.p., podľa ktorého vedľajší účastník má v konaní

rovnaké práva a povinnosti ako účastník, možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník mal
(rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné
ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho
konaniarealizovalomožnosťouzabezpečiťsikvalifikovanéprávnezastúpeniesplnomocnenýmprávnym
zástupcom - advokátom, a samozrejme mal i právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, kam

podľaustanovenia§137O.s.p.bezakýchkoľvekpochybnostípatrilaináhradatrovprávnehozastúpenia.
Súčasne platilo, že vedľajšiemu účastníkovi mohla byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada
trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vzniklo tomu účastníkovi,
na strane ktorého v konaní vystupoval.

4.9.7 Nakoľko v prejednávanom spore došlo pri predmete konania v sume 685,47 € s príslušenstvom

k vyhoveniu žalobe v časti o zaplatenie sumy 153,53 € s príslušenstvom a k zamietnutiu žaloby v časti
o zaplatenie sumy 531,94 € s príslušenstvom, vzniklo podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 pomerne úspešnej žalovanej právo na náhradu
pomernej časti trov konania, keď takéto právo vzniklo aj vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej,
ktorý bol v konaní zastúpený právnym zástupcom z radov advokátov a uplatnil náhradu trov konania

za poskytnuté právne služby. Ako bolo uvedené vyššie, zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku
nevyplývala nemožnosť vedľajšieho účastníka dať sa v konaní zastúpiť právnym zástupcom z radov
advokátov. Pri rozhodovaní o jeho trovách konania posudzoval súd len účelnosť ich vynaloženia.
Zohľadňujúc skutočnosť, že žaloba žalobcu bola v konečnom dôsledku v prevažnej časti zamietnutá
na základe argumentácie vedľajšieho účastníka v spore (čo vyplýva z porovnania obsahu vyjadrenia

vedľajšieho účastníka k žalobe a odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie), považoval
odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, náklady vedľajšieho účastníka na strane žalovanej
vynaložené na právnu pomoc za vynaložené účelne.

4.9.8 V prejednávanom spore vzniklo vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej právo na náhradu

pomernej časti účelne vynaložených trov konania voči žalobcovi, ktoré pozostávajú z trov právneho
zastúpenia za dva úkony právnych služieb - 1. prevzatie a príprava zastúpenia v sume 51,45 € spolu s
režijným paušálom v sume 8,39 € a 2. vyjadrenie zo dňa 20.04.2015 v sume 51,45 € spolu s režijným
paušálom v sume 8,39 €, spolu trovy konania vedľajšieho účastníka v sume 119,68 €; pri posudzovaní
správnosti napadnutého výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka odvolací súd vychádzal

z uplatnenej istiny bez príslušenstva; z hľadiska náhrady trov konania bol na základe výsledku konania
žalobca úspešný v časti o zaplatenie sumy 153,53 €, t.j. 22,40 %, v časti o zaplatenie sumy 531,84 €
bola úspešná žalovaná, t.j. 77,60 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovanej), žalovanej ako pomerne
úspešnejšejstranesporutakvznikloprávonanáhradu55,20%(77,60%mínus22,40%)jejuplatnených
a účelne vynaložených trov konania, keď v rovnakom rozsahu vzniklo právo na náhradu trov konania aj

vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej; vedľajší účastník na strane žalovanej sa mylne domnieva,
že do konania vstúpil len v časti uplatnenej zmluvnej pokuty; pánom sporu (dominus litis) a teda tým,
kto určuje predmet konania, je výlučne žalobca; vedľajší účastník na strane žalovanej si nemôže vybrať,
v akej časti uplatnenej pohľadávky s príslušenstvom vstupuje do konania, pretože takýmto oprávnením
nedisponovala ani žalovaná, na strane ktorej v spore vystupoval a preto sa mohol zúčastniť konania

len ako celku. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenie
§ 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 a správne mal aplikovať
ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 aj vo vzťahu
k trovám konania vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, ktorému vzniklo právo na náhradu trov
konania v sume 66,06 € (t.j. 55,20 % jeho účelne vynaložených a uplatnených trov konania v sume

119,68 €). Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o
trovách konania vedľajšieho účastníka podľa § 388 C.s.p. zmenil a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť
pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy konania v sume 66,06 €.
4.9.9 Pokiaľ žalobca v odvolaní konkrétne namietal, že vedľajší účastník musí byť sám schopný zo
svojej podstaty poskytovať právnu pomoc, v tomto smere odvolací súd poukazuje na vyššie uvedenú

argumentáciu o práve vedľajšieho účastníka dať sa v súdnom konaní zastúpiť zástupcom z radov
advokátov (právo na právnu pomoc), z ktorého vyplýva aj právo na náhradu účelne vynaložených trov
právneho zastúpenia.4.9.10 Odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou žalobcu ohľadne neúčelne vynaložených trov
právneho zastúpenia vzhľadom na tvrdený paušálny vstup vedľajšieho účastníka do konania bez
vedomosti o merite veci ani ohľadne formulárového charakteru jeho podania, pretože z vyjadrenia zo

dňa 20.04.2015, vyplýva, že vedľajšiemu účastníkovi bola známa konkrétna špecifikácia uplatnenej
pohľadávky a ďalšie relevantné údaje potrebné na posúdenie dôvodnosti žaloby; podanie vedľajšieho
účastníka preto pre účely rozhodnutia o trovách konania nepovažuje odvolací súd za formulárové
podanie ani jeho vstup do konania za paušálny.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s
§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie

nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalobca podané odvolanie ťažiskovo odôvodnil tým, že v prejednávanom spore súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.)
a súčasne tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Skutkové zistenia súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov ako aj jeho
právne posúdenie vo vzťahu k dôvodnosti žaloby v časti uplatnených zmluvných pokút v prejednávanom

spore však považuje odvolací súd za správne (bod 4.8 odôvodnenia). Odvolanie žalobcu bolo čiastočne
dôvodné len v časti výroku o trovách konania pôvodného vedľajšieho účastníka na strane žalovanej
(body 4.9 až 4.9.10 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí

žalobyvprevyšujúcejčasti(druhývýrok)akovecnesprávnypotvrdilazmenilvovýrokuotrováchkonania
pôvodného vedľajšieho účastníka na strane žalovanej (tretí výrok).

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie

konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaná
bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná; nakoľko však žalovanej žiadne trovy konania v
odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznal

(porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26.10.2016);
pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej, ktorý si uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania, priznal odvolací súd proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania vzniknutých do 30.06.2016 pôvodného
vedľajšieho účastníka rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)

až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).