Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/240/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208210129
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1208210129.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a sudkýň

JUDr. Dariny Kuchtovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu: R. R., G. X, H., zastúpený:
Mgr. Róbert Čibrik, advokát, Hlavná 14, Šaľa proti žalovanému: SPP - distribúcia, a.s., Mlynské nivy 44/
b, Bratislava, IČO: 35 910 739, o zaplatenie 1328,85 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava II v Bratislave, č.k. 52C/24/2009-124 zo dňa 28. 03. 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave, č.k. 52C/24/2009-124 zo dňa 28. 03.
2012 v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu a zaviazal žalovaného zaplatiť
mu čiastku 669,40 eur. Vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na
náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobou doručenou súdu dňa 15. 05. 2008 sa
žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1 328,85 eur (40 033,- Sk) z titulu zmluvnej pokuty.
Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 23. 01. 2007 (ďalej
len Zmluva o nájme) sa zaviazal zaplatiť nájomné za obdobie od 31. 10. 2003 do 31. 10. 2006 vo výške
1 549,03 eur. Toto nájomné mal uhradiť v lehote do 31. 12. 2006. Žalovaný však uhradil dlžnú sumu v

dvoch splátkach, do 02. 02. 2007 uhradil časť nájomného vo výške 553,21 eur, a ďalšiu časť dňa 26. 04.
2007 v sume 995,82 eur. Keďže žalovaný uhradil dlžnú čiastku oneskorene vznikol žalobcovi v zmysle
uzavretej Zmluvy o nájme nárok na zmluvnú pokutu v celkovej výške 1 328,85 eur. Zo Zmluvy o nájme
medzi účastníkmi konania súd zistil, že v bode 4. článku IV. si zmluvné strany dohodli pri nedodržaní
termínu úhrady nájomného povinnosť nájomcu zaplatiť prenajímateľovi zmluvnú pokutu vo výške 1 % z
omeškanej sumy za každý deň omeškania. Zmluvu o nájme podpísali prenajímatelia dňa 13. 12. 2006
a žalovaný dňa 23. 01. 2007. Žalovaný v konaní namietal platnosť uvedeného dojednania zmluvy z

dôvodu, že zmluva bola platne uzatvorená až dňa 23. 01. 2007 a jeho povinnosť zaplatiť nájomné do
31. 12. 2006 je tak nemožným plnením. V tejto časti je nájomná zmluva neplatná.

2. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci v poradí prvým rozsudkom č.k. 52C/24/2009-46, ktorý však
bol uznesením Krajského súdu v R. č.k. 14Co/263/2009-74 zrušený a vec bola vrátená súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. V tomto rozhodnutí súd vyslovil právny názor, že záväzok žalovaného
uhradiť spätné nájomné do 31. 12. 2006 bol žalovanému známy už skôr ako zmluvu podpísal. Podpísal

ju tak s vedomím, že je s platením spätného nájomného v omeškaní. V zmysle nájomnej zmluvy, ktorej
prijatie bolo ohraničené dňom 31. 12. 2006, sa žalovaný zaviazal uhradiť spätné nájomné do uvedeného
dátumu. Žalovaný si bol vedomý svojho omeškania a návrh žalobcu na uzavretie zmluvy prijal až dňa 23.
01. 2007. Prejavil tak vôľu byť týmto návrhom viazaný a spoliehal sa na ust. § 43 c ods. 3 Občianskehozákonníka, teda, že žalobca akceptuje aj neskoré prijatie návrhu. Keďže k akceptácii neskorého prijatia
návrhu došlo, zmluva bola platne uzatvorená. Neskoré prijatie návrhu tak malo účinky včasného prijatia.
Na zmluvu treba preto hľadieť tak, ako keby bola uzatvorená v lehote na prijatie návrhu, t.j. v čase pred

splatnosťou spätného nájomného do 31. 12. 2006. Nejedná sa preto o nemožné plnenie ako namietal
žalovaný.

3. V ďalšom konaní súd prvej inštancie poukázal na ust. § 44 ods. 1,2, 489, 663, 494, 513, 517 ods. 1,
544ods.1,2,a545a)OZakonštatoval,žežalobajelenčiastočnedôvodná.Kvýškeuplatnenejzmluvnej

pokuty - 1 328,85 eur, ktorá bola dojednaná v zmluve sadzbou 1 % dlžnej sumy denne, súd vyhodnotil
takúto zmluvnú pokutu za neprimeranú. Predstavuje XXX %-tné navýšenie pohľadávky ročne. Napriek
tomu, že žalovaný s takto určenou zmluvnou pokutou súhlasil, súd vyhodnotil, že jej výška je v rozpore s
dobrými mravmi aj poctivým obchodným stykom. Preto využil svoje moderačné právo podľa § 545a OZ
a zmluvnú pokutu znížil na percentuálnu sadzbu 0,50 % z dlžnej sumy denne. Ako právne významnú
vyhodnotil skutočnosť, že zabezpečovaná pohľadávka predstavuje spätné nájomné vo výške 1 549,03

eur, s platením ktorej sa žalovaný dostal do omeškania. Žalovaný však nebol v omeškaní s platením
bežného nájomného, ktoré bol povinný uhrádzať v pravidelných časových intervaloch, ale išlo o spätné
nájomné. Výška zmluvnej pokuty 1 328,85 eur za omeškanie necelých štyroch mesiacov je neprimeraná
tak v hodnote ako aj významu zabezpečovacej povinnosti. Významnou je aj skutočnosť, že žalovaný,
hoci s omeškaním, spätné nájomné v plnej výške v dvoch splátkach uhradil. Podľa súdu prvej inštancie

nevznikol dôvod na rozsiahlejšie zníženie zmluvnej pokuty, pretože na žalovaného nie je možné hľadieť
ako na slabšiu stranu v zmluvnom vzťahu, ktorej by bolo potrebné priznať zvýšenú právnu ochranu.
Žalovaný v čase uzatvorenia zmluvy mal možnosť posúdiť návrh žalobcu a vyjadriť sa k nemu vrátane
navrhovanej zmluvnej pokuty, resp. mal možnosť návrh odmietnuť, teda neprijať. Pokiaľ takúto možnosť
nevyužil, je povinný niesť dôsledky za záväzok, ktorý na seba vzal. Zmluvná pokuta vo výške 0,5 %

denne je vyvážením práva prenajímateľa na sankciu za porušenie zmluvnej povinnosti a miery, v akej je
od nájomcu možné spravodlivo požadovať sankciu za porušenie jeho zmluvnej povinnosti. Primeraná
zmluvná pokuta vo výške 0,5 % denne zo sumy 1 549,03 eur predstavuje za obdobie omeškania od 01.
01. 2007 do 04. 02. 2007 čiastku vo výške 271,08 eur, a zo sumy 995,82 eur za obdobie omeškania od
05. 02. 2007 do 25. 04. 2007 čiastku 398,32 eur. Žalobcovi súd preto priznal nárok na zmluvnú pokutu

vo výške 669,40 eur, a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.
2 OSP a keďže ani jeden z účastníkov nemal v konaní plný úspech, ale boli v konaní približne rovnako
úspešný súd žiadnej strane sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.

4. Rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca prostredníctvom právneho zástupcu

podaním doručeným súdu dňa 26.4.2012, do jeho zamietajúcej časti. V odvolaní namietol, že napriek
tomu, že sa stotožňuje s viacerými závermi súdu prvej inštancie, s napadnutým rozsudkom nesúhlasí.
V plnom rozsahu sa stotožňuje s názorom súdu, podľa ktorého žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť
žalobcovi zmluvnú pokutu na základe Zmluvy o nájme. Keďže došlo k oneskoreniu úhrady spätného
nájomného, žalobcovi vznikol podľa zmluvy nárok na zmluvnú pokutu. Stotožňuje sa aj s názorom

súdu, podľa ktorého neskoré prijatie návrhu na uzavretie zmluvy žalovaným, malo v zmysle § 43c
ods. 3 Občianskeho zákonníka účinky včasného prijatia návrhu a vznikla platná zmluva. Nemôže však
súhlasiť s konštatovaním, podľa ktorého je dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 1% z dlžnej sumy denne
neprimeranou sankciou, v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. Preto nemôže
súhlasiť ani s použitím moderačného práva súdu a znížením zmluvnej pokuty na percentuálnu sadzbu

0,5% z dlžnej sumy denne. Na žalovaného nie je možné hľadieť ako na slabšiu stranu, ktorej by bolo
potrebné priznať zvýšenú právnu ochranu. Preto nevidí akýkoľvek priestor na použitie moderačného
práva súdu. Domáha sa, aby odvolací súd podľa § 220 OSP rozsudok v napadnutej časti zmenil a žalobe
vyhovel. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
5. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,

účinný od 1.7.2016, (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá
CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Krajský súd preto prejednal odvolanie žalobcu ako súd odvolací podľa § 34 CSP,
v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP. Dospel

k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania riadne zistil skutkový stav veci
(ust. § 215 ods. 1 CSP), vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil
v súlade ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a poukazuje naň podľa § 387 ods. 1 CSP.6. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie, považuje odvolací súd za potrebné len
zdôrazniť, že ustanovenie § 545a OZ upravujúce tzv. moderačné oprávnenie súdu, sa aplikuje ex offo.
Súdy tak vždy majú posúdiť dohodnutú zmluvnú pokutu, či vzhľadom na všetky okolnosti konkrétneho

prípadu nie je zjavne neprimeraná v takej výške, že je potrebné aplikovať právo súdu na jej zníženie.
Súd prvej inštancie jasne a presvedčivo zdôvodnil kritériá, na základe ktorých pristúpil k zníženiu spornej
zmluvnej pokuty vo vzťahu k subjektom zmluvného vzťahu, zabezpečovanej povinnosti, porušeniu jej
riadneho splnenia a škody, ktorá týmto porušením žalobcovi vznikla. To, že na strane žalovaného nie
je subjekt, ktorý požíva ochranu slabšej strany v spore, súd prvej inštancie zohľadnil vo výške zníženia

zmluvnej pokuty. Odvolací súd tak nezistil žiadne dôvody na zmenu napadnutej časti rozsudku.
7. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania
odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP , v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom
konaní úspešnému žalovanému priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusatotorozhodnutienapáda,zakých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha -
dovolací návrh (§ 428 CSP).