Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. marec 2014

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5C/139/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710205507
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Štiglicová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2014:1710205507.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, so sídlom v Pezinku, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Štiglicovou

v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Karol Kovár, správca konkurznej podstaty úpadcu, X.. A. C., P.., so
sídlom: C. X/A, D., proti odporcovi: S.. S. S., bytom: S.V. XX, D., zastúpený JUDr. Ivan Jánošík, advokát
so sídlom: Klincova 37, Bratislava, o ochranu osobnosti takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu náhradu trov právneho zastúpenia vo
výške 837,25 €, do troch dní po právoplatnosti.

O náhrade trov konania štátu, súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 11.05.2010 sa navrhovateľ domáha od odporcu ospravedlnenia a to
konkrétne, že odporca v pozícii advokáta S.. S. S. do súdneho spisu Okresného súdu Bratislava II. vo
veci žalobcu S.. S. S. c/a žalovaný X.. A. C., P.. o ochranu osobnosti vedenom pod sp.zn. 51 C/5/2010
založil listinu názvu: Vyjadrenie odporcu k podaniu žalovaného zo dňa 22.2.2010 založenú do spisu dňa
9.04.2010. V tejto listine odporca vyniesol na adresu navrhovateľa výroky poškodzujúce navrhovateľovu
občiansku česť intenzitou predstavujúcou zásah do osobnosti občana navrhovateľa, pričom ide o

zásah objektívne spôsobilý takúto ujmu spôsobiť, nakoľko nižšie citované výroky odporcu smerujú proti
mravnejintegrite,znižujúdôstojnosť,vážnosťačesťnavrhovateľa,čímohrozujúpostavenieauplatnenie
navrhovateľa v spoločnosti. Ide o nasledovné výroky:

- Navrhovateľ „predkladá opis neexistujúcich skutkových stavov, svojich názorov
a domnienok a výmyslov a klame."

- „Pravda je ...taká, že v dôsledku žalovaného (v tomto konaní žalobcovho) klamania, žalobca (v tomto
konaní žalovaný) v čase aktívnej spolupráce (od roku 1997 až 2008) spoznal iba akéhosi klamárskeho
herca, čo podvodníka schopného dlhé roky hrať rolu poctivca. Herca, ktorý pri dvanásťročnom skoro
dennodennom jednaní o pracovných otázkach, pri spoločnom plánovaní atď. klamal, cigánil. Ktorý
vedome zatajoval a postupne dopĺňal účtovné doklady s cieľom osobného prospechu."
- „žalovaný (v tomto konaní žalobca) zjavne cíti nutkanie, či dokonca neovládateľnú potrebu svoje
vnútornépocityaemócieonenávistianepriateľstvevočižalobcovi(vtomtokonanížalovanému)oznámiť

čo najširšej verejnosti. Robí tak húževnato, vytrvalo, vždy keď môže, už piaty rok. Zjavne niet dôvodu
a vnútornej brzdy, aby tak neurobil teraz. Pre úplnosť žalobca (v tomto konaní žalovaný) oznamuje, že
žalovaný (v tomto konaní žalobca) je preňho - potom, ako žalovaný (v tomto konaní žalobca) odkryl
svoju ľstivosť, svoje klamstvo, túžbu po cudzom majetku a pod. nezaujímavý a nepútavý."- „ Tvrdenie žalovaného (v tomto konaní žalobcu) o existencii takéhoto sporu (65 mil. Sk pozn. D V)
je iba ďalší blud a prejav psychickej traumy spomedzi množiny iných bludov a psychických a iných
tiarch zaťažujúcich žalobcu( v tomto konaní žalovaného), ev. ide o jeho ďalšie klamanie. Istotne je pre

žalovaného zaťažujúce žitie v neustálom strachu a podozrievaní, že každý usiluje o jeho majetok. Ide o
stav žalobcom (v tomto konaní žalovaným) nediagnostikovateľný a neovplyvniteľný. "

Odporca svojim podaním zo dňa 22.02.2010 obsahujúcim k osobe navrhovateľa množinu údajov,
ktoré sú nepravdivé, difamujúceho obsahu a povahy, zavádzajúce, očierňujúce, ktorý odporca doručil

súdnemu miestu - orgánu štátnej moci, čím tieto nepravdivé údaje sprístupnil mnohým známym a
neznámym osobám.
Uvedené výroky odporcu výrazne zasiahli do vnútornej intímnej sféry osobnosti navrhovateľa, ktorému
právo na jej ochranu vytvára garančný rámec ochrany jeho súkromného života. Odporca nie je odborný
lekár, aby mohol vynášať (a to ešte verejne) súdy o psychologickom a psychickom stave navrhovateľa.
Motív skĺznutia odporcu do pozície psychológa a psychiatra vo vzťahu k navrhovateľovi pozná iba

odporca sám. U odporcu ide o opakované protiprávne konanie porušujúce navrhovateľove základné
ľudské práva, ktorých ochrana je garantovaná ust.čl.19 Ústavy SR a ust. §1 la 13 a nasl.zák.č.40/1964
Zb. v platnom znení. Tieto právne normy a množina iných poskytujú účinnú ochranu tým, že osobe u
ktorej došlo k zasiahnutiu práv na ochranu osobnosti dávajú možnosť sa domáhať:
aby sa upustilo od neoprávneného zásahu,

aby sa odstránili následky neoprávneného zásahu,
aby sa poskytlo primerané zadosťučinenie,
aby sa poskytla iná ochrana napr. aby súd určil, že výroky žalovaného sú nepravdivé
na náhradu škody, ak mu vznikla v dôsledku zásahu.

Navrhovateľ pôsobí v pozícii spoločníka a konateľa v spoločnosti MULTIMEDIA Publishing spol. s r.o.,
a spoločníka Slovenskej knižnej spoločnosti s.r.o.. Navrhovateľ ako podnikateľ v oblasti vydavateľstva
a redakcie odbornej literatúry pôsobí v prostredí nulovej trestnoprávnej tolerancie vyžadujúcom úctu
k právu a jeho prísne rešpektovanie, úctu k iným ľuďom, úradom a inštitúciám v osobnom živote,
ako aj kontakte s autormi s akademického prostredia, tvorivej intelektuálnej obce, zamestnancom,

spolupracujúcim osobám, v rodine a pod. Odporcom oznámené nepravdivé údaje o navrhovateľovi
spôsobili ohrozenie a poškodenie navrhovateľovej vážnosti u spoluobčanov, v podnikaní, narušili
navrhovateľove rodinné vzťahy. Odporca úmyselným oznámením nepravdivých údajov sleduje jasný
cieľ zneváženia, očiernenia a škandalizácie navrhovateľa na pôde štátneho orgánu - súdu a u sudcov,
vyšších súdnych úradníkov, súdnych tajomníkov a u každého, kto s podaním odporcu príde do kontaktu,

ev. o jeho existencii a obsahu získa informácie, nakoľko občiansko-právne konania sú verejnosti
prístupné. Preto sa javí ako vhodné, aby odporca navrhovateľovi poskytol morálnu satisfakciu formou
ospravedlnenia a aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (relutárnu satisfakciu). Pre brutalitu útoku
a viac rokov trvajúce a opakujúce a opakované brutálne útoky odporcu na občiansku česť navrhovateľa
s cieľom poškodenia jeho občianskej cti sa iba poskytnutie ospravedlnenia nejaví dostačujúcim.

Uodporcuideoobzvlášťzávažnýúkonnapoškodenínavrhovateľovejobčianskejcti,nakoľkojeadvokát,
u ktorého je predpoklad mnohonásobne vyššom prahu zváženia dôsledkov na ohrození a poškodení
občianskej cti navrhovateľa.
Opísaný skutkový a právny stav je stavom nežiaducim. Preto navrhovateľ sa týmto podaním domáha
svojich ústavných práv, základných ľudských práv a ochrany občianskej cti. Navrhuje, aby v prípade,

ak odporca neunesie dôkazné bremeno a nepreukáže pravdivosť ním produkovaných difamujúcich a
ohováračských údajov, aby po prejednaní veci a skončení dokazovania Okresný súd v Pezinku rozhodol
rozsudkom, ktorým odporcovi uloží povinnosti:

1.Poskytnutia morálnej satisfakcie formou písomného ospravedlnenia znenia:

„Ja, S.. S. S., bytom S. XX, XXX XX D. som do súdneho spisu v behu u Okresného súdu Bratislava
II č. k. 51 C/5/2010 v súdnej veci S.. S. S. c/a X.. A. C., P.. o ochranu osobnosti založil listinu názvu:
Vyjadrenie žalobcu k podaniu žalovaného z 22.02.2010 založenú do spisu dňa 9.04.2010 s obsahom
mojich nepravdivých výrokov, keď som uviedol, že:

- Žalobca „predkladá opis neexistujúcich skutkových stavov, svojich názorov a domnienok a výmyslov
a klame."- „Pravda je ...taká, že v dôsledku žalovaného klamania, žalobca) v čase aktívnej spolupráce(od roku
1997 až 2008) spoznal iba akéhosi klamárskeho herca, čo podvodníka schopného dlhé roky hrať rolu
poctivca. Herca, ktorý pri dvanásťročnom skoro dennodennom jednaní o pracovných otázkach, pri

spoločnom plánovaní atď. klamal, cigánil. Ktorý vedome zatajoval a postupne dopĺňal účtovné doklady
s cieľom osobného prospechu." - „žalovaný zjavne cíti nutkanie, či dokonca neovládateľnú potrebu
svoje vnútorné pocity a emócie o nenávisti a nepriateľstve voči žalobcovi oznámiť čo najširšej verejnosti.
Robí tak húževnato, vytrvalo, vždy keď môže, už piaty rok. Zjavne niet dôvodu a vnútornej brzdy, aby
tak neurobil teraz. Pre úplnosť žalobca)oznamuje, že Žalovaný( v tomto konaní žalobca) je preňho -

potom, ako žalovaný odkryl svoju ľstivosť, svoje klamstvo, túžbu po cudzom majetku a pod. nezaujímavý
a nepútavý."
- „ Tvrdenie žalovaného( v tomto konaní žalobcu) o existencii takéhoto sporu je iba ďalší blud a prejav
psychickej traumy spomedzi množiny iných bludov a psychických a iných tiarch zaťažujúcich žalobcu( v
tomto konaní žalovaného), ev. ide o jeho ďalšie klamanie. Istotne je pre žalovaného zaťažujúce žitie v
neustálom strachu a podozrievaní, že každý usiluje o jeho majetok. Ide o stav žalobcom( v tomto konaní

žalovaným) nediagnostikovateľný a neovplyvniteľný. "
ktoré majú povahu klamstva, sú nepravdivé a ide o mnou vymyslené tvrdenia, ktorými som poškodil
občiansku česť X.. A. C., P.. Preto sa X.. A. C. ospravedlňujem. Žiadam Okresný súd Bratislava II, aby
v konaní č. k. 51 C/5/2010 v časti nepravdivých tvrdení na obsah listiny názvu: Vyjadrenie žalobcu k
podaniu žalovaného zo dňa 22.2.2010 založenú do spisu dňa 9.04.2010 neprihliadal.

S.. S. S. s vlastnoručným podpisom"
ktoré je povinný doručiť:

a. X.. A. C., P. , N. XX, XXX XX X. N. A..

b. Okresnému súdu Bratislava II, Drieňová 5, 827 02 Bratislava k založeniu do súdneho spisu 51
C/5/2010 v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Poskytnutia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 1.000 € tak, že túto sumu zaplatí na
poštovú adresu X.. A. C., P.., N. XX, XXX XX X. N. A. v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že navrhovateľ sa neusiluje iba
o satisfakciu, ale aj reštitúciu. Robí tak v prípade, kde niet žiadneho útoku na česť a dôstojnosť
navrhovateľa. Skôr sa javí, že návrh sleduje iný ako navrhovateľom proklamovaný cieľ. Navrhovateľ
zjavne nerozlišuje medzi pojmami tvrdenie, urážka, pravda, nepravda, lož / klamanie, klebetenie a tiež

navrhovateľovi zostávajú skryté základné politické práva odporcu garantované čl. 26 Ústavy SR, čl.
10. Dohovoru, či iné - napr. povinnosti účastníka občianskoprávneho konania, zákonná licencia, že
hodnotiaci úsudok, kritika a pod. sú nezaraditeľné medzi stavy charakterizované poškodením občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti. Navrhovateľ predpokladá, že iba opísaný absenčný stav vyvoláva u neho
pocit poškodenia, jeho občianskej cti a ľudskej dôstojnosti aj v prípadoch, keby sa žiadny útok na

navrhovateľovu občiansku česť a ľudskú dôstojnosť nevyskytuje a že preto navrhovateľ vyjadrenia typu:

„Žalobca predkladá opis existujúcich skutkových stavov, svojich názorov a domnienok a výmyslov
a klame.“ - mylne hodnotí ako útok na svoju česť a dôstojnosť aj keď fakticky ide o text povahy
hodnotiaceho úsudku

„Pravdaje...taká,ževdôsledkužalovanéhoklamania,žalobca)včaseaktívnejspolupráce(odroku1997
až2008)spoznalibaakéhosiklamárskehoherca,čopodvodníkaschopnéhodlhérokyhraťrolupoctivca.
Herca, ktorý pri dvanásťročnom skoro dennodennom jednaní o pracovných otázkach, pri spoločnom
plánovaní atď. klamal, cigánil. Ktorý vedome zatajoval a postupne dopĺňal účtovné doklady s cieľom

osobného prospechu." - mylne hodnotí ako útok na svoju česť a dôstojnosť, aj keď fakticky ide o
text povahy hodnotiaceho úsudku, osobitne pozitívneho „vyzdvihnutia neobvyklých schopností a kvalít
navrhovateľa odlišujúcich ho od iných ľudských jedincov“, no aj a najmä ide o sebakritiku, či sebareflexiu
odporcu.

„žalovaný zjavne cíti nutkanie, či dokonca neovládateľnú potrebu svoje vnútorné pocity a emócie o
nenávisti a nepriateľstve voči žalobcovi oznámiť čo najširšej verejnosti. Robí tak húževnato, vytrvalo,
vždy keď môže, už piaty rok. Zjavne niet dôvodu a vnútornej brzdy, aby tak neurobil teraz. Pre úplnosť
žalobca)oznamuje, že Žalovaný( v tomto konaní žalobca) je preňho - potom, ako žalovaný odkryl svojuľstivosť, svoje klamstvo, túžbu po cudzom majetku a pod. nezaujímavý a nepútavý." - mylne hodnotí
ako útok na svoju česť a dôstojnosť. Ide iba o pokračovanie odporcových voľných úvah a tým o text
povahy „laického hodnotiaceho úsudku“ - o príčinách pre ktoré navrhovateľ opisuje neexistujúci spor o

65.000.000,- Sk a nepíše o súdnych a iných konaniach, ktoré navrhovateľ vyvolal (cca. 60 konaní).

Nároku navrhovateľa na morálnu satisfakciu - odporca je náhľadu, že základným predpokladom pre
priznanie morálnej satisfakcie je:
1. existencia zásahu, ktorý neoprávnene zasahuje do osobnostných práv dotknutej osoby,

2. neoprávnenosť zásahu,
3. nevyhnutnosť obmedzenia slobody prejavu,
4. primeranosť obmedzenia slobody prejavu.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, pričom
prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu (§120 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ vo svojom návrhu

bol povinný v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť
dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním
potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p.
Odporcovi bolo uložené sa k veci písomne vyjadriť, uviesť vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na
svoju obranu a označiť dôkazy na preukázania svojich tvrdení, respektíve na spochybnenie v návrhu

uvádzaných skutočností, pripojiť zároveň k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvoláva.

Z výsluchu svedka Q. D. súd zistil, že svedok nemá vedomosť o tom, že odporca podal vyjadrenie k
návrhu vo veci ochrany osobnosti na Okresnom súde Bratislava II. vedenej pod č.k. 51C/5/2010, kde
odporca žaluje navrhovateľa o ochranu osobnosti.

Z výsluchu svedka I. T. súd zistil, že svedok nemá vedomosť o tom, že odporca podal vyjadrenie k návrhu
vo veci ochrany osobnosti na Okresnom súde Bratislava II. vedenej pod č.k. 51C/5/2010, kde odporca
žaluje navrhovateľa o ochranu osobnosti.

Z výsluchu svedka X.. D. Z. bolo preukázané, že svedok nemá informácie o obsahu listy názvu:
Vyjadrenie žalobcu k podaniu žalovaného zo dňa 22.02.2010 založeného do súdneho spisu na Okresný
súd Bratislava II. vedenej pod č. k. 51C/5/2010 zo dňa 09.04.2010.

Svedkyňa X.. K. C., dcéra navrhovateľa, vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že účastníkov konania

pozná z minulosti a že na celú záležitosť pozerá z dvoch pohľadov, po prvé ide o jej otca a po druhé
z podnikateľského. Pozná obsah predmetného podania, nakoľko čítala spis, môže si sprístupniť súdny
spis, nepamätá si kto jej ho sprístupnil. Má za to, že jej otec je vážený pán, pozná ho veľa ľudí, pôsobil
na Ekonomickej univerzite v Bratislave ako učiteľ politickej ekonómie, kde ho ľudia poznajú, poznajú jej
matku a táto informácia sa rýchlo šíri.

Podľa článku 19 ods. 1 Ústavy SR každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej
povesti a na ochranu mena.

Podľa článku 10 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, každý má právo, aby bola zachovaná jeho

ľudská dôstojnosť, osobná česť, dobrá povesť a chránené jeho meno.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 O. z., pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto,

že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.Predpokladom úspešného uplatňovania práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k
neoprávnenému zásahu a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach
chránených ustanoveniami § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Obe tieto náležitosti musia byť splnené,

aby vznikol právny vzťah, ktorého obsahom je právo domáhať sa ochrany podľa ust. § 11 Občianskeho
zákonníka a povinnosť súdom uložené sankcie znášať. Na úspešné uplatnenie práva na ochranu
osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť
alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka. Neoprávneným zásahom do
práva na ochranu osobnosti je také konanie, ktoré zasahuje do práv chránených ust. § 11 Občianskeho

zákonníka a je v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu zásahu, stanovenými právnym poriadkom.
Neoprávneným zásahom je v zásade každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie, ktoré zasahuje do
práv chránených ust. §11 Občianskeho zákonníka. Bez významu je skutočnosť, či pôvodca zásahu si
bol vedomý nepravdivosti svojho tvrdenia alebo neopodstatnenosti vzneseného obvinenia alebo šlo iba
o nedbanlivostné prevzatie poznatkov a ich rozširovanie. Možno uzavrieť, že neoprávneným zásahom je
teda konanie, ktoré svojim obsahom, formou a cieľom sa dotýka práv chránených ust. § 11 Občianskeho

zákonníka a je objektívne spôsobilé tieto chránené práva narušiť, prípadne ohroziť.

Súd v rámci tejto časti žaloby preskúmal písomný prejav odporcu, tak aby zistil, či uvedený písomný
prejav odporcu zo dňa 22.02.2010 založený do súdneho spisu na Okresný súd Bratislava II. vedenej
pod č. k. 51C/5/2010 dňa 09.04.2010 zasiahol do niektorej zo zložiek osobnostných práv navrhovateľa

t.j. do práva na česť, dôstojnosť, resp. do iných práv chránených Občianskym zákonníkom.

V danom prípade má súd za to, že po posúdení a vyhodnotení obsahu stanoviska odporcu, ktorým
malo dôjsť podľa tvrdenia navrhovateľa k zásahu do osobnostných práv navrhovateľa dospel k záveru,
že toto konanie odporcu nespĺňa znaky zásahu ako takého a na viac, ak by aj zásahom bolo, tak by

išlo o zásah dovolený a oprávnený. Podľa názoru súdu, doručenie stanoviska odporcu ako účastníka
konania do súdneho spisu nemožno pre účely posúdenia existencie zásahu do osobnostných práv
navrhovateľa bez ďalšieho považovať za zverejnenie týchto difamujúcich údajov odporcom. V konaní
nebolo tvrdené, ani preukázané, že by odporca zverejňoval a šíril jeho subjektívne názory obsiahnuté
vo vyjadrení a tým zasahoval do osobnostných práv navrhovateľa. Vzhľadom na tieto okolnosti preto

v danom prípade nemožno konanie odporcu považovať za zásah do osobnostných práv navrhovateľa.
Súdďalejpoukazujenato,žesubjektívnymaÚstavouSRgarantovanýmprávomvuvedenomzmyslejei
právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v
prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne SR podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, vrátane práva
podať žalobu a z toho vyplývajúce práva a povinnosti účastníka občianskeho súdneho konania uvedené

v Občianskom súdnom poriadku a to napríklad právo podať odvolanie proti rozsudku, právo vyjadriť
sa k návrhom na dokazovanie a ku všetkým dôkazom a povinnosť účastníkov prispieť k dosiahnutiu
účelu konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné
prostriedky podľa § 101 ods. 1 O.s.p. Preto výpoveď účastníka v občianskom súdnom konaní, ktoré
sú dôkaznými prostriedkami tiež predloženie písomného vyjadrenia k predmetu sporu, resp. podanie

odvolanie sú posudzované ako výkon vyššie označenej povinnosti, resp. práva účastníka konania a sú
kryté zákonnou licenciou. Pokiaľ napríklad pri vykonaní dôkazu súdom v občianskom súdnom
konaní v súlade s § 129 ods. 1 O.s.p. dôjde k zásahu do osobnostných práv inej fyzickej osoby, toto
nie je hodnotené ako neoprávnený zásah s výnimkou prípadov, kedy sa ten kto listinný dôkaz pred
súdom predložil dopustil prípadného excesu. Preto doručenie stanoviska do súdneho spisu odporcom

je nepochybne výkonom subjektívneho práva, ako aj zákonom daného práva účastníka konania podať
odvolanie proti rozsudku, resp. vyjadriť sa k predmetu sporu a k vykonaným dôkazom. Skutočnosť,
že odporca v jeho stanovisku označil navrhovateľa tak ako je vyššie uvedené, nemožno bez ďalšieho
považovaťzaúmyselodporcuzdiskreditovaťnavrhovateľa, ale zavyjadreniejehosubjektívnehonázoru
nakonanienavrhovateľa.Podľa odporcu vkontexte tohtojeho chápanianavrhovateľprodukovalúkony,

ktoré napĺňajú obsah ním chápaného korupčného prostredia, preto údajne podal aj trestné oznámenie.
Vychádzajúc z uvedeného preto podľa názoru súdu nemožno v žiadnom prípade konanie odporcu
považovať za tzv. exces, ktorý by mal za následok neoprávnenosť tohto konania. Preto podľa názoru
súdu konanie odporcu, pokiaľ by aj spĺňalo všetky znaky zásahu do osobnostných práv nie je ako výkon
práv v medziach zákona zásahom neoprávneným. Do súdneho spisu majú právo nazerať iba účastníci

konania a ich zástupcovia, nikomu inému než účastníkovi môže predseda senátu alebo samosudca
povoliť nazerať do spisu a robiť z neho výpisy a odpisy, ak sú preto vážne dôvody a oprávnené záujmy
účastníkomtýmnemôžubyťdotknuté.Ksúdnemuspisumáprístupzákonnýsudca,vyššísúdnyúradník,
súdny tajomník a asistent senátu, ktorý sú povinní k jednotlivých spisom pristupovať s profesionálnouzodpovednosťou a sú viazaní povinnosťou mlčanlivosti, a to aj po zániku ich funkcie (§ 30 ods. 10
Zákona č. 385/2000 Z. z., § 53 ods. 1 písm. e/ Zákona č. 381/2001 Z. z.). Ani skutočnosť, že súdne
rozhodnutia sú publikované, nezakladá nárok navrhovateľa na vyhovenie žalobného návrhu, nakoľko

tieto sú anonymizované.

Keďže súd zamietol návrh navrhovateľa o zverejnenie ospravedlnenia v súvislosti so zásahom do
osobnostných práv, nebolo možné priznať ani právo na zaplatenie nemajetkovej ujmy.

Pokiaľ nie je dôvodné priznanie ospravedlnenia v súvislosti so zásahom do osobnostných práv, nie je
možné domáhať sa nemajetkovej ujmy, ktorý nárok prichádza do úvahy až vtedy, pokiaľ ospravedlnenie
nie je postačujúce (§ 13 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka).

Súd upustil od výsluchu svedkov K.. O. D., K.. Š. Ž. a K.. U. C., nakoľko navrhovateľ na pojednávaní
uviedol, že títo svedkovia nemali vedomosť o písomnom podaní odporcu zo dňa 22.02.2010 založený

do súdneho spisu na Okresný súd Bratislava II. vedenej pod č. k. 51C/5/2010 dňa 09.04.2010.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 149 ods. 1
O.s.p., kedy úspešnému odporcovi priznal náhradu trov na účelné uplatňovanie a bránenie práva
proti navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal. V danom prípade vznikli odporcovi nasledovné trovy

právneho zastúpenia:

A/ hodnota právneho úkonu
- hodnota predmetu súdneho konania 2000,- €
- hodnota právneho úkonu 91,29 €

(§ 14 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.)

B/ prehľad, dátum vykonania a hodnota právnych úkonov, náhrady za stratu času a hotových výdavkov
1/ prevzatie a príprava právneho zastupovania dňa 15.10.12011 - 1 úkon 91,29 €
režijný paušál 7,41 €

2/ vyjadrenie žalovaného k podaniu žalobcu z 11.05.2010 dňa 15.10.2011 -1 úkon
91,29 €
režijný paušál 7,41 €
3/ predloženie a navrhnutie listinných a iných dôkazov dňa 22.01.2012 - 1 úkon
91,23 €

režijný paušál 7,63 €
4/ účasť na pojednávaní dňa 22.02.2012 - 1 úkon 91,29 €
režijný paušál 7,63 €
5/ účasť na pojednávaní dňa 19.09.2012 - 1 úkon 91,29 €
režijný paušál 7,63 €

6/ účasť na pojednávaní dňa 17.03.2014 - 1 úkon 91,29 €
režijný paušál 8,04 €

tarifná odmena 547,74 €
režijný paušál 45,75 €

DPH 20% z 593,49 € 118,69 €
spolu 712,18 €

C/ hotové výdavky
- 3x cesta osobným motorovým vozidlom zn. FORD RANGER, EČV: BA-158-XL, Bratislava, Klincová

35 - Pezinok, M.R.Štefánika 40 (Okresný súd Pezinok) a späť, t.j. 3 x 42 km 126 km
- náhrada cestovných výdavkov podľa zásad zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení
neskoršíchpredpisovvspojitostisOpatrenímMPSVaRSRč.632/2008Z.z.osumáchzákladnejnáhrady
za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách
1/ základná náhrada

126 km x 0,183 € za 1 km 23,05 €
o náhrada za spotrebované pohonné látky
14,0 l na 100 km, t.j. 0,14 l na 1 km
t.j. pri 3 x 42 km spotreba 3 x 5,88 l- 5,88 l x 1,362 € (22.02.2012) za 1 l PHM 8,00 €
- 5,88 l x 1,365 € (19.09.2012) za 1 l PHM 8,03 €
- 5,88 l x 1,437 € (17.03.2014) za 1 l PHM 8,45 €

náhrada za používanie OMV spolu 24,48 €
hotové výdavky spolu 47,53 €

D/ náhrada za stratu času
- účasť na pojednávaní dňa 22.02.2012

2x 1/2 hod. á 12,71 € 25,42 €
- účasť na pojednávaní dňa 19.09.2012
2x 1/2 hod. á 12,71 € 25,42 €
- účasť na pojednávaní dňa 17.03.2014
2x 1/2 hod. á 13,40 € 26,80 €
Celková úhrada 837,25 €

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
Okresného súdu Pezinok na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205 a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.

Pokiaľ odporca dobrovoľne neplní svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva z právoplatného a vykonateľného
súdneho rozhodnutia, navrhovateľ môže svoju pohľadávku vymáhať prostredníctvom súdneho

exekútora.