Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. február 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11C/65/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314204956
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8314204956.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu : CD Consulting s.r.o.,
IČO: 264 29 705, Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, právne
zastúpená Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému : A. C.,
nar. XX.XX.XXXX bytom S. XXXX/XX, D., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu : Združenie
spotrebiteľov Slovenska, o.z. so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166,
právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom - advokátom so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská
Bystrica, v konaní o zaplatenie 641,17-eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy
791,17 eur od 7.6.2011 do 13.10.2011, teda v sume 255,15 eur a zo sumy 641,17 eur od 14.10.2011
až do zaplatenia.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Súd p r i p ú š ťa, aby do konania na strane žalovaného vstúpil vedľajší účastník a to Združenie
spotrebiteľov Slovenska, o.z., Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42309166, právne zast.:
Mgr. Henrichom Schindlerom - advokátom, Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného k rukám jeho právneho
zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 119,54 eur s DPH v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 o
európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
na základe zmenky zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi:
a) zmenkovú sumu 641,17-eur,
b) zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 791,17 eur od 07.06.2011 do 13.10.2011 a zo sumy
641,17 od 14.10.2011 až do zaplatenia,
c) 6%-ný ročný úrok zo zmenkovej sumy zo sumy 791,17 eur od 11.07.2011 do 13.10.2011 a zo sumy
641,17 od 14.10.2011 až do zaplatenia,
d) zmenkovú odmenu vo výške 1/3% zo zmenkovej sumy, teda 2,64 eur,
e) náhradu trov konania vo výške súdneho poplatku 38 eur a
f) trovy právneho zastúpenia vo výške 118,90 eur s DPH.

Žalobca si uplatňuje právo zo zmenky. Ako indosátor je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky,
ktorú vystavil žalovaný 14.10.2010 na zmenkovú sumu 791,17 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade
zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 07.06.2011.
Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou, na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa - POHOTOVOSŤ,
s.r.o. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil na uvedenú
zmenkovú sumu nič a to ani na istinu, ani na úroky. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou
bez protestu, indosant nenechal skutočnosť predĺženia zmenky na platenie zistiť verejnou listinou.
Navrhovateľ žiadal, aby súd podľa článku 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007
vydal rozsudok, ktorým uloží žalovanému do 3 dní povinnosť uhradiť žalovanú zmenkovú sumu s
príslušenstvom. Navrhovateľ nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie a k žalobe pripojil listinné dôkazy a
to výpis z obchodného registra a originál zmeny vystavenej odporcom.

Z uvedeného návrhu, ako aj ostatných obdobných konaní známych súdu z jeho činnosti vyplýva, že
žalobca si uplatňuje ako indosatár práva zo zmenky s tým, že nemá k dispozícii zmluvu o úvere a nie je
ani povinný súdu predkladať ako indosatár uvedené listiny. Uplatňuje si totiž práva zo zmenky. Zmenku
získal od predchádzajúceho veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave.

Žalobca podaním doručeným súdu dňa 22.12.2015 čiastočne zobral návrh späť, a to v časti zmenkového
úroku vo výške 0,19 % denne, čím si žalobca uplatnil len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne.

Podľa ustanovenia § 96 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania
späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa ustanovenia § 96 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku, súd konanie nezastaví, ak odporca
so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia
pokračuje v konaní.

Podľa ustanovenia § 96 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku, nesúhlas odporcu so späťvzatím
návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie alebo ak ide o
späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V
takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Keďže žaloba bola vzatá v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 791,17
eur od 07.06.2011 do 13.10.2011 a zo sumy 641,17 eur od 14.10.2011 do zaplatenia, nevyžaduje sa
súhlas žalovaného s týmto čiastočným späťvzatím, preto súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení §
96 Občianskeho súdneho poriadku konanie v rozsahu späťvzatia zastavil.

Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s doloženými listinami a to predovšetkým s návrhom na
uplatnenie pohľadávky, so zmenkou, s úplným výpisom z obchodného registra navrhovateľa vedeného
Městským soudem v Praze, oddiel C, vložka 81616, s pripojeným exekučným spisom Okresného
súdu Humenné sp.zn. 6Er/900/2012 a z neho predovšetkým s úverovou zmluvou a všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru, ako aj výpisom z obchodného registra predchádzajúceho veriteľa
Pohotovosť, s.r.o. so sídlom Bratislava, s uznesením Okresného súdu Humenné o zamietnutí žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia a s uznesením Okresného súdu Humenné o zastavení
exekučného konania.

V súčasnosti je v právnom poriadku Európskej únie a aj v slovenskom právnom poriadku odvetvie
spotrebiteľského práva, ktorého účelom je predovšetkým zabezpečiť ochranu spotrebiteľa, nastolením
reálnej, nielen formálnej rovnosti účastníkov, čo sa týka ich práv a povinností v spotrebiteľských vzťahoch
a to aj v rámci súdnych, exekučných a iných konaní.

Z tohto dôvodu súd zaujal právny názor, že aj v tomto konkrétnom konaní podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 o európskych konaniach vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ale aj
v konaniach kde sa uplatňuje právo z cenných papierov, je súd povinný z úradnej povinnosti skúmať, či sa
nejedná o spotrebiteľské právne vzťahy. To, že sa jedná o konanie s nízkou hodnotou sporu, respektíve,
že si navrhovateľ uplatňuje právo zo zmenky, na tomto právnom názore nič nemení. Ak súd zistí, že sa

jedná o spotrebiteľský právny vzťah, použije súd v konaní pri jeho posúdení aj normy spotrebiteľského
práva a to za účelom súdnej ochrany spotrebiteľa.

V tomto konaní súd zistil, že jeho predmetom sú spotrebiteľské právne vzťahy.

Z výpisu z obchodného registra predchádzajúceho veriteľa tejto pohľadávky POHOTOVOSTI, s.r.o.
vyplýva, že do predmetu jeho činnosti patrí aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Súdu je taktiež
známe z jeho činnosti a z iných konaní, že táto spoločnosť poskytuje aj tzv. spotrebiteľské úvery.
Z úverovej zmluvy vyplýva, že sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah. Uvedené skutočnosti už riešil
právoplatne aj exekučný súd.

Zo zmenky predloženej žalobcom vyplýva, že listina je označená ako zmenka, je vystavená v
Humennom dňa XX.XX.XXXX s textom: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ,
s.r.o. IČO: 35 807 598, Bratislava sumu 791,17 eur) a zmenkový úrok 0,25% denne od 07.06.2011.
Splatné POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava. Bez protestu na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia. Vystaviteľom je žalovaný.
Na opačnej strane, na rube zmenky je uvedené: Namiesto nás na rad CD Consulting, s.r.o. - žalobca.

Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi POHOTOVOSŤOU, s.r.o. Bratislava (predchádzajúci veriteľ) a
žalovaným, číslo zmluvy XXXXXXXXX zo dňa 14.10.2010 vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver
vo výške 400 eur a žalovaný sa zaväzuje zaplatiť požičanú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo
výške 326 eur, t.j. celkovo zaplatiť sumu 726 eur v 11-tich mesačných splátkach po 66 eur počnúc od
23.11.2010 na účet veriteľa. V zmluve o úvere nie sú uvedené úroky z úveru, ani RPMN.

Zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru v článku 13, je dohoda o vyplnení zmenky : Na
zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúcej z tejto úverovej zmluvy
voči veriteľovi ako remitentovi vystaviteľ vystavil zmenku, v ktorej nie je vyplnené zmenková suma
a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní
remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane dlh splatný okamžite, t.j. keď
dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas
poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum
začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, keď v zmysle bodu
4 týchto podmienok sa stal splatný celý dlh.

Zo zmluvy o úvere a všeobecných podmienok v ktorých je dohodnutá aj dohoda o vyplnení zmeniek
vyplýva, že neboli individuálne dojednané, sú na formulárových tlačivách, a spotrebiteľ nemal možnosť
ich zmeniť, ovplyvniť ich a boli vopred pripravené právnym predchodcom navrhovateľa. Zmenkovú sumu
si môže veriteľ vyplniť vo výške ako chce, vrátane istiny, poplatkov, úrokov a rôznych sankcií, bez ohľadu
na vôľu dlžníka.

Súd vykonal dokazovanie a zistil, že návrh žalobcu po čiastočnom späťvzatí nie je dôvodný a je ho
potrebné zamietnuť. Uvedený návrh spĺňa podmienky na konanie v zmysle Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 o európskych konaniach vo veciach s nízkou hodnotou sporu,
pretože navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky a žalovaná je
fyzickou osobou, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky. Predmetom konania je cezhraničný
spor, pričom hodnota nepresahuje 2000,- eur bez príslušenstva.

Predmetom konania je spor zo zmenky. Zmenka bola vystavená podľa slovenského práva s miestom
vystavenia i platobným miestom nachádzajúcim sa na území SR. Pôvodným veriteľom, ako aj
zmenkovým veriteľom a remitentom bola POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá postúpila túto pohľadávku zo
zmenky na českú spoločnosť, terajšieho žalobcu. Z tohto dôvodu boli formálne splnené podmienky pre
použitie vyššie uvedeného nariadenia.

Keďže žalobca si výslovne uplatňuje právo na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom zo zmenky,
súd musel zistiť, či zmenka spĺňa náležitosti stanovené zákonom č. 191/1950 Zb. o zmenkách a
šekoch. Predložená zmenka je vlastnou zmenkou. Súd konštatuje, že uvedená zmenka spĺňa všetky
náležitosti podľa tohto právneho predpisu a to aj vzhľadom na právny názor Krajského súdu v Prešove

vysloveného v obdobnom konaní vo svojom uznesení zo dňa 11. marca 2014, ktorým rozhodoval o
odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp.zn. 21C/124/2013 v právnej veci
navrhovateľa CD Consulting, s.r.o. proti odporkyni R. C. o zaplatenie 152,- eur s príslušenstvom. V
uvedenom uznesení Krajský súd v Prešove poukázal na to, že zmenka má všetky náležitosti podľa
zákona o zmenkách a šekoch a preto sa jedná vzhľadom na tento zákon o platnú zmenku.

Z pripojeného exekučného spisu vyplýva, že tú istú pohľadávku, z tej istej zmenky a z úverovej
zmluvy, t.j. z toho istého spotrebiteľského právneho vzťahu si na základe rozhodcovského rozsudku
ako exekučného titulu uplatnil voči žalovanej ako povinnej predchádzajúci veriteľ ako oprávnený -
Pohotovosť s.r.o. Z uznesenia Okresného súdu Humenné zo dňa 18.04.2013 č.k. 6Er/900/2012 vyplýva,
že súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Dôvodom bolo,
že v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah a je preto na neho potrebné použiť právne
normy o ochrane spotrebiteľa. Exekučný súd zároveň konštatoval, že rozhodcovské doložky uzavreté
v tomto prípade sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda sú absolútne neplatné. Následne bolo
ex. konanie uznesením ex. súdu zastavené.

Iné exekučné súdy v obdobných exekučných veciach oprávneného Pohotovosť, s.r.o. taktiež
konštatovali, že sa jedná o spotrebiteľské právne vzťahy a zamietli žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia. Dôvodom dokonca bolo, že dohoda o vyplnení blankozmenky je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a je aj v rozpore s dobrými mravmi a preto je absolútne neplatná.
Napríklad Uznesenie Okresného súdu Bratislava V., sp.zn. 37Er/5901/2011, zo dňa 04.04.2011,
právoplatné dňa 05.05.2011.

V uvedenom spore je zrejmé, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah o čom už rozhodli aj exekučné súdy.
Predmetom konania je zmenka, ktorá slúžila na zabezpečenie, ale aj na uhradenie dlhu vzniknutého
zo zmluvy o úvere, ktorý je spotrebiteľským úverom. Na uvedený právny vzťah je preto potrebné
použiť okrem ustanovení zákona o zmenkách a šekoch aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľskom práve, ako aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a iné spotrebiteľské
právne normy EÚ a SR.

Návrhom sa uplatňuje nárok zo zmenky, t.j. cenného papiera a to dokonca z indosovanej zmenky
podľa zákona č.191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, čo umožňuje právnemu predchodcovi žalobcu, aby
použitím zmenky obišiel ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a následne si vymáhal od dlžníka plnenia
aj z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Zmenka je síce založená na prísnej formálnosti zmenkových
vzťahov a vo všeobecnosti sa pri zmenke neskúma causa pôvodného právneho vzťahu. Výsledkom
však môže byť, že dôjde k porušeniu rovnosti účastníkov s neužitím tohto inštitútu a to bez možnosti
súdnej kontroly (VI.ÚS457/2010 Ústavného súdu CZ).

Podľa konkrétneho rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zo 16.11.2010 práve vo veci Pohotovosť, s.r.o.
C-76/10, bolo rozhodnuté, že vnútroštátny súd má v každom štádiu konania vrátane výkonu rozhodnutia
povinnosť aj bez návrhu posúdiť nekalé povahy sankcií obsiahnutých v zmluve o úvere, ak má súd
k tomuto účelu k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave. V bode 37 tohto
rozhodnutia je uvedené, že sa vychádza z účelu právnej úpravy Smernice č. 93/13 a to, že spotrebiteľ
sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto informácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. V bode 38 rozhodnutia je jasne
uvedené, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné, pričom ide o kogentné ustanovenia,
ktoré nie je možné zmeniť. Ich cieľom je nastolenie formálnej rovnováhy vyplývajúcej zo zmluvy medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán a nahradiť ich skutočnou rovnováhou a zaviesť s nimi rovnosť
medzi účastníkmi právneho vzťahu.

V rozsudku Európskeho súdneho dvora sp.zn. C - 419/2011 zo 14. 03. 2013 (Česká sporiteľňa a.s.
proti O. U.) samotný Európsky súdny dvor v konaní pri uplatnení práva zo zmenky z úradnej moci
skúmal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Podľa záverov tohto rozhodnutia napriek tomu, že v
danom prípade sa jedná o vzťah uplatnený na základe zmenky ako abstraktného cenného papiera, je
povinnosťou súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa.

Pri posúdení veci, súd poukazuje aj na nemecký rozsudok Z1965, podľa ktorého, ak bola zmenka
prevedená na iný subjekt (čo je aj tento prípad, pretože prvý zmenkový veriteľ Pohotovosť, s.r.o. ju
previedol na navrhovateľa) a pritom jestvujú indície, že zmenka zabezpečovala úver alebo pôžičku
pre spotrebiteľa (čo je aj tento prípad), nie je možné poskytnúť ochranu navrhovateľovi, lebo aj nový
zmenkový veriteľ, t.j. navrhovateľ si mal preskúmať v súlade so spotrebiteľským právom, či zmenka
zabezpečovala spotrebiteľský úver a hlavne z dôvodu, že nadobudol tieto zmenky od subjektov (v tomto
prípade Pohotovosť, s.r.o.) o ktorých je všeobecne známe, že predmetom ich činnosti je poskytovanie
úverov alebo pôžičiek.

Súd poukazuje aj na list Európskej komisie z 25.4.2013 pod číslom 2012/4165, Vec: výzva - porušenie
č. 2012/4165, ktorý bol zaslaný Slovenskej republike práve z dôvodu upozornenia zo strany EK, že SR
pravdepodobne dôsledne nedodržuje spotrebiteľské právo EÚ. V tomto liste Európska komisia dokonca
výslovne uvádza práve obchodnú spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. (strana 2, 3, 14 listu EK), ako aj už
vyššie uvedené rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Pohotovosť.
Okrem iného sa v tejto výzve výslovne uvádza v bode 4. iné praktiky zamerané na vyhýbanie sa riadnej
justičnej kontrole (strana 5 EK): „Okrem rozhodcovského súdu, alebo ako alternatíva k nemu, obchodníci
používajú aj iné praktiky a postupy na vymáhanie nezákonných pohľadávok založených na nekalých
podmienkach.“ Prvým príkladom uvedeným EK je používanie blankozmeniek. Obchodníci vypĺňajú do
blankozmeniek svoju nárokovanú sumu, hoci to právne predpisy o spotrebiteľských úveroch nedovoľujú,
a napriek skutočnosti, že tieto pohľadávky nemajú oporu v právnych predpisov a sú založené na nekalých
podmienkach. Rozhodcovské rozsudky však vynášajú rozsudky aj na základe týchto zmeniek.

Súd žalobu po čiastočnom zastavení konania zamietol, pretože z vyššie uvedených listín vyplýva, že
dohoda o vyplnení zmeniek uvedená vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru je neprijateľnou
zmluvou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oboch
účastníkov tohto spotrebiteľského právneho vzťahu, v neprospech spotrebiteľa. Je teda absolútne
neplatnou. Bez takejto platnej dohody je preto absolútne neplatná aj samotná zmenka, na základe ktorej
si žalobca uplatňuje žalovanú pohľadávku. Uvedená dohoda o vypĺňacom práve k zmenke ako aj zmenka
sú neplatné podľa ustanovení spotrebiteľského práva a nie podľa zákona o zmenkách a šekoch. Keďže
si žalobca uplatnil výslovne právo zo zmenky, súd návrh zamietol.

Na uvedený prípad je potrebné okrem zákona o zmenkách a šekoch aplikovať aj tieto právne normy:

Podľa čl. 2 písm. a) smernice 93/13/EHS na účely tejto smernice "nekalé podmienky" znamenajú
zmluvné podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 smernice 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

Podľa § 121 Občianskeho súdneho poriadku, netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych
spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy:
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k) a 5 Občianskeho zákonníka v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy:
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy:
(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere a
to § 1 predmet úpravy, ods.1, Tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského
úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 po a) spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
po b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 4, odsek 1, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom
spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa odseku 2, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa odseku 3, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak
bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 6 z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy
v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. 8) Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky súd považuje za také dojednanie, ktoré umožňuje
v rozpore s ustanovením § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka požadovať od spotrebiteľa
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Takéto zmluvné dojednanie
predstavuje neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve.

Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských,
kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi
medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia, a ktorý v historickom vývoji osvedčil
istú nemennosť vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou
spoločnosti a majú povahu základných noriem.

Súd dodáva, že treba rozlišovať neplatnosť zmenky ako cenného papiera buď podľa zákona o zmenkách
a šekoch č. 191/1950 Zb., ale na druhej strane je potrebné rozlišovať neplatnosť dojednaní o vystavení,
resp. vyplnení zmenky a následne neplatnosť samotnej zmenky vystavenej podľa týchto dojednaní,
ak sú v rozpore so spotrebiteľskými právnymi normami a to či už pre neprijateľnosť zmluvných
podmienok, alebo pre rozpor s dobrými mravmi. Dohoda o vypĺňacom práve k zmenke ako aj zmenka sú
neplatné podľa ustanovení spotrebiteľského práva a nie podľa zákona o zmenkách a šekoch. Keďže si

navrhovateľ uplatnil výslovne právo zo zmenky, súd celý návrh zamietol. Zmluva a obchodné podmienky
nie sú individuálne dojednané a sú na predtlačených formulároch.

V tomto konkrétnom prípade súd posúdil za absolútne neplatné dojednanie o vyplnení zmenky, ako aj
následne vystavenú samotnú zmenku a to z dvoch samostatných dôvodov.

Dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľná zmluvná podmienka a to podľa článku 2 písm. a/ v spojení
s ustanovením prílohy odsek 1 písmeno s/ Smernice 93/13/EHS, pretože sa jedná o podmienku ktorej
účinkom a dôsledkom by bolo priznanie za neplnenie záväzku zo strany spotrebiteľa, neprimerane
vysokého príslušenstva pohľadávky - zmenkový úrok 0,25% denne.

Zároveň ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku aj podľa § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a to
predovšetkým podľa § 53 odsek 4 písm. k/, pretože umožňuje požadovať od spotrebiteľa neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 odsek 5 Občianskeho
zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V tomto konkrétnom prípade je zrejmé, že dohoda o vyplnení zmenky a následná vystavená zmenka
podľa § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a umožňuje mu vymáhať od spotrebiteľa aj neprimerane
vysoké sankcie. Okrem toho nebola individuálne dojednaná.

Dojednanie o vypĺňacom práve zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj preto, že na základe
tejto podmienky vystavená zmenka umožnila previesť indosáciou bez súhlasu spotrebiteľa práva zo
zmluvnej strany Pohotovosť, s.r.o. na navrhovateľa CD Consulting, čím došlo k zhoršeniu postavenia a
ochrany práv spotrebiteľa. Zmenka a jej indosácia nadmerne sťažili spotrebiteľovi možnosť realizovať
práva spotrebiteľa. Taký záver vyplýva už z charakteru zmenkového konania, ktoré nepripúšťa skúmanie
dôvodu vzniknutého záväzku, ani ex offo ochranu spotrebiteľských práv (ÚS ČR IV., ÚS ČR 457/10).

Taktiež je zrejme, že tento právny úkon a to dohoda o vyplnení zmenky a následne podľa nej vystavená
zmenka, sú absolútne neplatné aj podľa § 39 a § 3 Občianskeho zákonníka a to pre rozpor s dobrými
mravmi a pre rozpor so zákonom, respektíve snahou veriteľa obísť právne normy spotrebiteľského
práva. Účelom tohto právneho úkonu je prostredníctvom zmeniek, obísť vyššie uvedené ustanovenia
spotrebiteľského práva zameraného na reálnu a nielen formálnu ochranu práv a povinností spotrebiteľa
a to aj súdom, v každom štádiu konania.

Súd poukazuje aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Obo 161/2007 zo dňa 6.5.2008 konštatoval
absolútnu neplatnosť úverovej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka a § 265
Obchodného zákonníka. Zároveň NS SR konštatoval, že z absolútne neplatnej úverovej zmluvy nemohlo
veriteľovi vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. V odôvodnení ďalej uviedol: „Obchádzanie zákona
obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje
síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon
dodržaný nebol. O nedovolenosť a teda aj absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide tiež v prípade, keď
sa tento prieči dobrým mravom. Obchádzanie zákona spočíva i v zámernom použití prostriedkov, ktoré
samy o sebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku čoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva
sa javí ako nenapadnuteľný. Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, keď sa niekto správa podľa
práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci.“

Súd je viazaný návrhom a keďže si žalobca uplatňoval v tomto konaní právo zo zmenky, ako z cenného
papiera a dohoda o vyplnení zmenky a na jej základe vystavená zmenka sú absolútne neplatné, súd
návrh v celom rozsahu zamietol. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že žalobca zobral svoju
žalobu späť v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne.

Taktiež je potrebné poukázať už na ustálenú judikatúru súdov SR a EÚ, že veriteľ má dôkaznú povinnosť
preukázať, že uvedený právny vzťah nie je spotrebiteľským právnym vzťahom, respektíve aj to, že dlžník
bral úver ako podnikateľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti, respektíve ako nepodnikateľ na výkon
svojho povolania. Samotné odškrtnuté políčka v predtlačených zmluvách, takýmto dôkazom nie sú. V
tomto prípade žalobca takéto skutočnosti nepreukázal a neuniesol svoje dôkazné bremeno a dôkaznú
povinnosť.

Podľa článku 4 odsek 4 Nariadenia Európskeho parlamentu (ES) č. 861/2007 o európskych konaniach
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ak sa súd domnieva, že informácie ktoré poskytol navrhovateľ, nie
sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak tlačivo na uplatnenie pohľadávky nie je správne vyplnené
a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, dá navrhovateľovi
možnosť tlačivo nárok na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť, alebo predložiť týmto orgánom
určené doplňujúce informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku späť a to v lehote určenej týmto
orgánom. Na tento účel súd alebo tribunál použije tlačivo B, ako je uvedené v prílohe II.

Z toho vyplýva, že ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, alebo ak
navrhovateľ tlačivo na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty, návrh
sa zamietne.

Podľa bodu 13 nariadenia pojmy: „zjavne neopodstatnené“ v kontexte zamietnutia pohľadávky a
„neprípustné“ v kontexte zamietnutia návrhu by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym právom.

V tomto prípade je zrejmé vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie, že pohľadávka žalobcu uplatnená
v tomto konaní je v rozpore so spotrebiteľským právom a je zjavne neopodstatnená a neprípustná. Súd
preto bez nariadenia pojednávania bez ďalšieho postupu podľa článku 5 nariadenia nasledujúceho s
poukazom na bod 13 preambuly nariadenia a článok 4 odsek 4 nariadenia, návrh navrhovateľa zamietol.

Podľa citovaného nariadenia a aj podľa O.s.p. súd môže, ale nemusí v tzv. drobných sporoch nariaďovať
pojednávanie. Vzhľadom na túto skutočnosť a na to, že žalobca výslovne uvádza, že vo veci súd nemá
nariaďovať pojednávanie a aj na to, že súdu je známe z jeho činnosti, že žalovaní - spotrebitelia v týchto
veciach sú spravidla nečinní a ani sa nevyjadrujú, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.

Súd zobral do úvahy aj rovnaké právne názory, napríklad odvolacieho Krajského súdu v Prešove v
obdobných veciach tohto navrhovateľa : v rozsudkoch Krajského súdu v Prešove vo veciach odvolaní
voči rozsudkom Okresného súdu Humenné navrhovateľa CD Consulting s.r.o. a to : v rozsudku
KS Poc sp.zn. 2Co/262/2014 zo dňa 26.10.2015 (sp.zn. OS He 21C/66/2014), ďalej v rozsudku
KS Poc sp.zn. 2Co/331/2015 zo dňa 26.10.2015 (sp.zn. OS He 21C/60/2014), ďalej v rozsudkoch
KS Poc vo veci sp.zn. OS He 21C/65/2014-97, XXXXXXXXXX zo dňa 27. mája 2015, sp.zn.
21C/63/2014-116,XXXXXXXXXX zo dňa 22. júla 2015, sp.zn. 21C/64/2014-105, XXXXXXXXXX zo dňa
22.júla 2015, sp.zn. 21C/61/2014, XXXXXXXXXX zo dňa 22. júla 2015, voči rozsudku Okresného súdu
Bardejov sp.zn. 21Co/273/2014-134, XXXXXXXXXX zo dňa 05.februára 2015, voči rozsudku Okresného
súdu Prešov sp.zn.7Co/339/2014, XXXXXXXXXX zo dňa 26.februára 2015, ďalej na právne názory
v 1. stupňových rozsudkoch : Okresného súdu Čadca sp.zn. 6C/162/2013-86, XXXXXXXXXX zo dňa
17.03.2015, v rozsudku Okresného súdu Trenčín sp.zn. 36CbZm/193/2013, XXXXXXXXXX zo dňa 29.
októbra 2014 a iné rozhodnutia súdov.

Žalobca taktiež vzniesol námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva na strane žalovaného v tomto
konaní. Vedľajší účastník vstúpil do konania na strane žalovaného z vlastnej iniciatívy svojim písomným
podaním. Z tohto dôvodu súd rozhodoval aj o prípustnosti vedľajšieho účastníka do konania v rozhodnutí
vo veci samej, vzhľadom na veľké množstvo týchto žalôb - návrhov a zásadu hospodárnosti konania.
Podľa ustanovenia § 93 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku ako vedľajší účastník môže sa popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ
nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa ustanovenia § 93 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku ako vedľajší účastník sa môže popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia § 93 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku do konania vstúpi buď z vlastného
podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti
vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka, je potrebné rozlišovať za súčasného právneho stavu dve skupiny.
Prvou skupinou subjektov, ktoré môžu v konaní vystupovať ako vedľajší účastník, sú osoby, ktoré majú

právny záujem na výsledku tohto konania. Tu musí ísť o hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka
na výsledku konania (§ 93 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku).
S účinnosťou od 15.10.2008 zákon zaviedol druhú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako
vedľajší účastník. Tu legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania a jeho právny záujem dáva
priamo samotný zákon, respektíve vyplýva priamo zo zákona. Touto právnou úpravou štát reagoval na
európske a v súlade s ním aj na vnútroštatné spotrebiteľské právne normy, ktorých účelom je poskytnutie
ochrany spotrebiteľom a vyrovnanie nerovnováhy postavenia subjektov v spotrebiteľských právnych
vzťahoch.
Ide tu aj o prípady, kde ako vedľajší účastník vystupuje právnická osoba na ochranu spotrebiteľa
na základe konkrétneho zákona v sporoch z ochrany spotrebiteľa. Teda na strane spotrebiteľa môže
vystupovať aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa podľa zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov (§ 93 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku).
Jedným zo spôsobov vstupu do konania vedľajšieho účastníka, je vstup z vlastného podnetu. V danom
prípade vyššie uvedené združenie oznámilo súdu svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na strane
odporkyne s odkazom na § 93 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Vychádzajúc zo zistených skutočností a majúc pritom na pamäti dikciu ustanovenia § 93 odsek 2
Občianskeho súdneho poriadku, je potrebné považovať námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva
vznesenú zo strany žalobcu za nedôvodnú, pretože predmetom súdneho konania sú spotrebiteľské
právne vzťahy, vyššie uvedené združenie je subjektom, ktorý je oprávnený vystupovať v konaní ako
vedľajší účastník na základe zákonného splnomocnenia zo zákona o ochrane spotrebiteľa, a to bez
konkretizácie svojho hmotnoprávneho záujmu na výsledku konania. Tým sa zabezpečuje aj smernicou
EÚ požadovaná reálna a nielen formálna rovnosť účastníkov v spotrebiteľských veciach, čo je zmyslom
a cieľom spotrebiteľského práva EÚ a SR.

Podmienky na vstup vedľajšieho účastníka v čase jeho vstupu, boli teda splnené a preto súd pripustil
vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného. Súd tu poukazuje na rovnaký právny
názor odvolacieho Krajského súdu v Prešove v obdobných veciach tohto navrhovateľa, napríklad :
v rozsudkoch KS Poc sp.zn. 2Co/262/2014 zo dňa 26.10.2015 (sp.zn. OS He 21C/66/2014), ďalej v
rozsudku KS Poc sp.zn. 2Co/331/2015 zo dňa 26.10.2015 (sp.zn. OS He 21C/60/2014), v rozsudkoch
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 21C/65/2014-97, XXXXXXXXXX zo dňa 27. mája 2015, sp.zn.
21C/63/2014-116,XXXXXXXXXX zo dňa 22. júla 2015, sp.zn. 21C/64/2014-105, XXXXXXXXXX zo dňa
22.júla 2015, sp.zn. 21C/61/2014, XXXXXXXXXX zo dňa 22. júla 2015, či v Uzneseniach Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 5Co/156/2015, sp.zn. 21Co/181/2015, sp.zn. 2Co/170/2015, sp.zn. 5Co/162/2015
a iných rozhodnutí súdov.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. Neúspešnému žalobcovii nevzniklo
právo na náhradu trov tohto konania a úspešný žalovaný si trovy konania neuplatnil.

Súd vo veci po námietke žalobcu, rozsudkom, ktorý nie je právoplatný, pripustil vstup vedľajšieho
účastníka do konania na strane žalovaného. Súd tu poukazuje na rovnaký právny názor odvolacieho
Krajského súdu v Prešove v obdobných veciach tohto navrhovateľa, napríklad : v rozsudkoch KS Poc
sp.zn. 2Co/262/2014 zo dňa 26.10.2015 (sp.zn. OS He 21C/66/2014), ďalej v rozsudku KS Poc sp.zn.
2Co/331/2015 zo dňa 26.10.2015 (sp.zn. OS He 21C/60/2014), v rozsudkoch Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 21C/65/2014-97, XXXXXXXXXX zo dňa 27. mája 2015, sp.zn. 21C/63/2014-116,XXXXXXXXXX
zo dňa 22. júla 2015, sp.zn. 21C/64/2014-105, XXXXXXXXXX zo dňa 22.júla 2015, sp.zn. 21C/61/2014,
XXXXXXXXXX zo dňa 22. júla 2015, či v Uzneseniach Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5Co/156/2015,
sp.zn. 21Co/181/2015, sp.zn. 2Co/170/2015, sp.zn. 5Co/162/2015 a iných rozhodnutí súdov.

Z dôvodu procesnej hospodárnosti preto súd rozhodol aj o trovách vedľajšieho účastníka. Vedľajšiemu
účastníkovi súd priznal trovy konania, pretože sa vo veci vyjadril a v konaní bol úspešný. Ide totiž o
účelne vynaložená trovy konania, lebo vedľajší účastník si plní svoje povinnosti (ochrana spotrebiteľa)
vyplývajúce priamo z vyššie uvedených právnych predpisov SR a EÚ. Tým zabezpečuje nielen
teoretickú, ale aj faktickú a reálnu rovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov. Trovy vedľajšieho
účastníka predstavujú trovy právneho zastúpenia vo výške 119,54 eur (2 x 41,50 eur za dva PÚ a to
1. prevzatie veci, 2. vyjadrenie zo dňa 05.02.2016 + 1x8,04 eur + 1 x 8,58 eur režijný paušál + 20 %
PDH). Právny zástupca vedľajšieho účastníka si uplatnil aj zvýšenie odmeny vrátane náhrad o 20 %

DPH, pričom súd mal za preukázané, že právny zástupca vedľajšieho účastníka je platiteľom DPH. Súd
však režijný paušál za úkon príprava a prevzatie zastúpenia mohol právnemu zástupcovi vedľajšieho
účastníka priznať len vo výške 8,04 eur, keďže udeleniu plnomocenstva právnemu zástupcovi došlo
dňa 23.07.2014. Vedľajší účastník si uplatnil ešte odmenu vrátane režijného paušálu za úkon právnej
služby (1/2), a to za vyjadrenie k odvolaniu, avšak súd vedľajšiemu účastníkovi nemohol priznať
odmenu vrátane režijného paušálu za tento úkon, a to vzhľadom k tomu, že ho nepovažoval za účelne
vynaložený, keďže ide len o opakovanie už predtým uvedených tvrdení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže sa
oprávnený domáhať exekúcie podľa osobitného predpisu.