Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. október 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/14/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615010035
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5615010035.2

Rozhodnutie

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa
19. októbra 2016 v Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý:
W. I. K. Ž. O., nar. XX. X. XXXX v M. G., trvale bytom ul. R. Č.. XXXX/XX, M. G.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

hoci mu jeho vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo Zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č. k. 10P/253/2009-25 zo dňa 30. 11. 2009, právoplatným a vykonateľným dňa 30.
12. 2009, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, sa zaviazal platiť mesačné výživné na svoje deti
K. E., nar. XX. X. XXXX a E. E., nar. XX. X. XXXX sumou 66,39 eura na každého z nich, vždy do

15. dňa v mesiaci do rúk ich matky G. E., trvale bytom Z. X. G. XXXX/XXXA, M. G., od marca 2014
do 19. 10. 2016 túto svoju vyživovaciu povinnosť úmyselne v Liptovskom Mikuláši ani inde neplnil, o
prácu sa nezaujímal, z posledných zamestnaní bol prepustený vlastným pričinením a hoci mal príjem,
výživné neplatil, čím za uvedené obdobie dlhuje na výživnom 4.248,96 eura, pričom uvedeného skutku
sa dopustil napriek tomu, že bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš
č. k. 1T/93/2011-183 zo dňa 25. 2. 2014 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods.

3 písm. b/ Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov s podmienečným odkladom na
skúšobnú dobu vo výmere 3 roky,

t e d a

úmyselne najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch
mesiacoch za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a lprečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona (§
138 písm. b/ Trestného zákona).

Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona

na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ho súd z a r a ď u j e na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorkou Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš bola dňa 4. 2. 2015 na Okresný súd Liptovský

Mikuláš na W. I. podaná obžaloba pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3
písm. c/ Trestného zákona.

Obžalovaný W. I. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku urobil
vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Obžalovaný síce odpovedal kladne

na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Trestného poriadku, avšak súd postupoval v súlade s
ustanovením § 122 ods. 13 Trestného zákona, keďže je povinný skúmať plnenie vyživovacej povinnosti
až kým nevyhlási rozsudok a za týmto účelom bolo nutné vypočuť obžalovaného a svedkyňu, preto
vyhlásenie obžalovaného neprijal.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že od marca 2014 výživné neplatil. Zamestnaný bol
doma aj v Českej republike. V roku 2014 pracoval v kožiarskych závodoch cca 8 mesiacov až 1 rok,
odtiaľ ho prepustili zo zdravotných dôvodov, keď dostal kožnú alergiu. Pracoval tiež v spoločnosti Leksun
v Liptovskom Mikuláši, viackrát brigádnicky, väčšinou na jeseň. V roku 2015 na jeseň alebo v zime
som asi dva mesiace pracoval vo Swedwoode, kde bol práceneschopný pre pracovný úraz, pracovný

pomer pred koncom skúšobnej doby s ním skončili. Zarobil tam okolo 450,- až 500,- Eur mesačne v
čistom. V Českej republike pracoval v lete 2014 a na jeseň 2015 vo firme Faurecia, Mladá Boleslav vo
výrobe autodielov, kde zarobil 12.000,- až 13.000,- Kč mesačne a pre spoločnosť Tesco cez agentúru
Europa Workintense v Kralupách nad Vltavou v sklade, kde zarobil 10.000,- Kč mesačne v hrubom,
avšak obaja zamestnávatelia mu zrážali za ubytovanie a stravu, takže v čistom to bolo asi 9.000,- Kč

mesačne. Tieto pracovné pomery ukončil jednak kvôli zlým podmienkam a preloženiu na inú pracovnú
pozíciu bez jeho súhlasu. Poslednú výplatu mu agentúra ani neposlala. Vo februári 2016 sa vrátil domov,
je nezamestnaný, na ÚPSVaR sa chce zaevidovať, no je potrebné predložiť poslednú výpoveď od
zamestnávateľa. V priebehu tohto obdobia žil v spoločnej domácnosti s bývalou priateľkou M. R., ktorej
nechal posielať výplatu na účet, pretože svoj účet nemal. Bývalá družka mala zaplatiť na výživné, asi dva

mesiace po 138,- Eur, pretože je kamarátka s matkou detí. Doklady o zaplatení ostali u nej. Je vyučený
elektromechanik. Prácu si aktívne hľadá, chcel odísť pracovať do zahraničia, ale bojí sa kvôli súdu. Žije
v spoločnej domácnosti s rodičmi, fajčí 2-3 cigarety denne, ktoré má od rodičov alebo kamarátov. Príjem
má len z brigád. Deti vída sporadicky, bol za nimi v škole, odmietajú ho, nechcú sa s ním rozprávať,
inak ich od leta nevidel. Darčeky im nekupuje, len nejaké maličkosti, napr. sladkosti. Inú vyživovaciu

povinnosť nemá. Vyjadril ľútosť nad skutkom, ktorý mu je kladený za vinu.

Svedkyňa G. E., matka maloletých detí, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný od marca
2014 nezaplatil výživné ani raz, a to ani čiastočne, ani prostredníctvom inej osoby. Celkovo jej dlhuje
4.248,96 eura. Poberá náhradné výživné, ktoré jej je mesačne vyplácané, tiež rodičovský príspevok,

zamestnaná nie je. Výdavky na deti predstavujú - stravné v škole vo výške 23,- Eur mesačne na jedno
dieťa, oblečenie, jedlo, kozmetiku a iné, ich výšku odhadnúť nevedela. Jej príjem je asi 500,- Eur
mesačne, keď zaplatí všetky povinné platby, ostane jej 50,- až 100,- Eur. Zdravotný stav detí je dobrý,
pravidelne lieky nepotrebujú, na krúžky nechodia, resp. syn chodil pár mesiacov na futbal, kde platila
12,- Eur mesačne a dcéra na gymnastiku. Obžalovaný sa o deti nezaujíma, nekupuje im ani darčeky

k sviatkom. O zvýšenie výživného nepožiadala, s obžalovaným nie je v kontakte, ale vie kde bývajú,ak by chcel zaplatiť. Matka nemá inú vyživovaciu povinnosť. Býva s deťmi v spoločnej domácnosti s jej
partnerom, ktorý jej pomáha, takže deti počas tohto obdobia núdzou netrpeli. Poukázala na to, že ešte
v roku 2013 jej od obžalovaného bolo zaplatené 2-krát po 134,- Eur, odvtedy na výživné nič neprišlo.

Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním zabezpečených listinných dôkazov.

Z rodných listov maloletých detí mal súd preukázané, že K. E. a E. E. sa narodili dňa XX. X. XXXX H.

M. G., otcovi W. I., nar. XX. X. XXXX a matke E. E., nar. X. X. XXXX.

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10P/253/2009-25 zo dňa 30. 11. 2009 mal súd
preukázané, že obžalovaný W. I., otec maloletých detí, bol zaviazaný platiť zvýšené výživné na maloleté
deti E., maloletého K., nar. XX. X. XXXX, v sume 66,39 eura mesačne a maloletú E., nar. XX. X. XXXX,
v sume 66,39 eura mesačne, vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred do rúk matky maloletých detí

odo dňa 24. 9. 2009. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30. 12. 2009.

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1T/93/2011-183 zo dňa 25. 2. 2014, právoplatným
dňa 13. 3. 2014, súd obžalovaného uznal za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona (§ 138 písm. b/ Trestného zákona) a bol mu uložený trest

odňatia slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 3 roky.

Zo správy súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šutliaka, Exekútorský úrad Liptovský Mikuláš, mal súd
preukázané, že v exekučnej veci oprávnených K. a E. E., zastúpených matkou G. E. voči povinnému
W. I. pre vymoženie dlžného a bežného výživného s prísl., bola od podania návrhu vykonaná len jedna

úhrada dňa 18. 3. 2013 vo výške 236,73 eura, ktoré boli vyplatené oprávnenej dňa 28. 3. 2013, odvtedy
neboli od povinného vymožené žiadne finančné prostriedky.

Z potvrdenia Základnej školy Márie Rázusovej Martákovej Liptovský Mikuláš vyplýva, že maloletý K. E.
a maloletá E. E. sú v školskom roku 2016/2017 žiakmi 3. ročníka.

Správou a rozhodnutiami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, odbor sociálnych vecí
a rodiny, z 12. 2. 2010 mal súd preukázané, že G. E. je poskytované náhradné výživného na oprávnené
osoby E. E. a K. E. vo výške 66,39 eura mesačne.

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš vyplýva, že obžalovaný bol vedený
v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 19. 12. 2014 do 17. 2. 2015 vrátane. Aktuálne
nepoberá žiadne štátne sociálne dávky ani dávku pomoci v hmotnej núdzi.

Sociálna poisťovňa poskytla správu, z ktorej vyplýva, že obžalovaný bol zamestnaný v obdobiach od 5.

8. 2014 do 15.10.2014 v Liptovských pekárňach a cukrárňach, VČELA - Lippek, k. s., na trvalý pracovný
pomer, od 1. 9. 2015 do 23. 9. 2015 v spoločnosti SEKER, s. r. o. a od 12. 3. 2016 je zamestnaný
v spoločnosti Cromwell, a.s., na dohodu o vykonaní práce. V rozhodnom období nemocenské dávky
nepoberal (naposledy mu bolo vyplatené bolestné 5. 4. 2013).

Zo správy Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor vyplýva, že W. I. nie je evidovaný ako
vlastník, resp. spoluvlastník v obvode okresu Liptovský Mikuláš.

Z pracovného posudku Liptovských pekární a cukrární, VČELA - Lippek, k. s., vyplynulo, že W. I. bol
zamestnancom ich spoločnosti od 5. 8. 2014 do 15. 10. 2014 na pozícii pekársky robotník. Pracovný

pomer bol ukončený v skúšobnej dobe z dôvodu svojvoľného nenastúpenia do zamestnania dňa 13.
10. 2014, pre neprítomnosť trvajúcu do 15. 10. 2014. V auguste 2014 mu bola vyplatená čistá mzda vo
výške 347,13 eura, v septembri 2014 vo výške 341,68 eura a v októbri 2014 vo výške 117,73 eura.

Spoločnosť LEKSUN bola zamestnávateľom obžalovaného do 30. 11. 2013, hodnotila ho ako

nespoľahlivého, nedisciplinovaného, sám prestal chodiť do práce, jeho pracovný výkon bol málo
uspokojivý, mal problémy s alkoholom a disciplínou, a to nielen v ich firme. Bol síce šikovný, avšak nemal
záujem o odvedenie kvalitnej práce. Z potvrdenia spoločnosti Europa Workintense, spol. s r. o., vyplýva,
že obžalovaný pracoval na pozícii skladník od 31. 3. 2014 do 9. 6. 2014. Jeho pracovná morálka neboladobrá, do práce chodil pod vplyvom alkoholu alebo vôbec, z toho dôvodu bol aj ukončený pracovný
pomer.

Súd mal konanie obžalovaného W. I. preukázané a obdobie, v ktorom obžalovaný vôbec neplnil
voči svojim deťom vyživovaciu povinnosť a výšku dlžnej čiastky ku dňu rozhodnutia súdu, ustálil na
základe výpovedí obžalovaného, vypočutej svedkyne a listinných dôkazov, ktorými bolo preukázané, že
obžalovaný neplatil riadne a v plnej výške určené výživné na maloletého syna K. a maloletú dcéru E. v
období od mesiaca marec 2014 do 19. 10. 2016, t. j. 32 mesiacov x 66,39 eura, t. j. 2.124,48 eura na

každé dieťa, spolu dlhuje 4.248,96 eura na obe deti.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné sa samé živiť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Každý rodič je
povinný plniť si zákonnú vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery. Objektívne nepriaznivá finančná situácia obžalovaného, ktorá by viedla

až k jeho sociálnej odkázanosti nebola v konaní preukázaná. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania,
obžalovaný bol síce v rozhodnom období evidovaný ako nezamestnaný počas dvoch mesiacov, nebol
odkázaný na príjem z príspevkov alebo dávok v hmotnej núdzi, keďže o ich výplatu ani nepožiadal.
Naopak, ako vyplýva z lustrácií a správ sociálnej poisťovne, obžalovaný nemal problém sa zamestnať,
keďže pracoval u viacerých zamestnávateľov, či už na trvalý pracovný pomer alebo dohodu o vykonaní

práce. Zo správ zabezpečených od zamestnávateľov však vyplynul jednotný záver, že v každom
zamestnaní mal problém s pracovnou disciplínou a dochádzkou, dokonca s alkoholom a v dôsledku
toho vždy sám zapríčinil skončenie týchto pracovných príležitostí zo strany zamestnávateľov. Nemožno
preto vyvodiť záver o neschopnosti obžalovaného objektívne pracovať alebo nedostatku príležitostí
nájsť si prácu, hoci len vo forme brigádnickej činnosti a zabezpečiť si tak pravidelný príjem nielen

na podporu svojich potrieb, ale najmä na platenie výživného vo vzťahu k deťom z jeho predošlého
vzťahu. Keďže mal plnú vedomosť o svojich dvoch vyživovacích povinnostiach, bol povinný využiť
všetky svoje schopnosti a možnosti na to, aby si ich aj reálne plnil. Ak obžalovaný uvádzal, že všetky
zarobené peňažné prostriedky posielal na účet svojej bývalej družky (nie matky maloletých detí) počas
ich spolužitia, bolo jeho povinnosťou ich prednostne využiť a zabezpečiť zaplatenie výživného voči

svojim deťom, až následne na iné výdavky. Pokiaľ sa obžalovaný bránil, že jeho bývalá družka mala
v priebehu tohto obdobia zaslať matke maloletých detí 2-krát sumu mesačného výživného (cca 133,-
až 138,- Eur), uvedené matka maloletých detí poprela, obžalovaný svoje tvrdenie žiadnym spôsobom
neverifikoval a z odôvodnenia rozsudku sp. zn. 1T/93/2011 je zrejmé, že sa tak stalo ešte v roku 2013,
čo nespadá do obdobia žalovaného v tomto trestnom konaní. Výpoveďou matky maloletých detí mal

súd preukázané, že v období počas, ktorého obžalovaný výživné vôbec neplatil, deti núdzou netrpeli aj
vďaka pomoci iných osôb.

V čase vyhlasovania rozsudku súdom prvého stupňa si obžalovaný dlhodobo neplnil svoju zákonnú
vyživovaciu povinnosť závažnejším spôsobom konania, a to po dlhší čas (§ 138 písm. b/ Trestného

zákona), t. j. od marca 2014, čo do času vyhlásenia rozsudku predstavovalo viac ako 2 roky, a rovnako
mal súd rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 1T/93/2011-183 zo dňa 25. 2. 2014,
právoplatným 13. 3. 2014, preukázané, že obžalovaný bol v predchádzajúcich 24 mesiacoch za rovnaký
čin odsúdený, preto súd skutok právne kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1, ods. 3 písm. b/, c/ Trestného zákona (§ 138 písm. b/ Trestného zákona).

Vykonaným dokazovaním zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomných
súvislostiach, mal súd preukázanú vinu obžalovaného v plnom rozsahu, pretože obžalovaný si neplnil
svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného počas troch mesiacov v období dvoch rokov, hoci vzhľadom
na svoje schopnosti a možnosti vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom plniť mohol a mal a zároveň

vedel, že je povinný výživné platiť, ale úmyselne túto povinnosť zanedbával. Preto súd dospel k záveru,
že skutok popísaný vo výrokovej časti rozsudku sa stal, dopustil sa ho obžalovaný W. I., ktorý svojím
konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
1, ods. 3 písm. b/, c/ Trestného zákona (§ 138 písm. b/ Trestného zákona), po objektívnej, ako aj po
subjektívnej stránke, preto ho súd uznal vinným z jeho spáchania.

V rámci úvah o treste súd k osobe obžalovaného zistil, že v rokoch 2012 až 2015 bol 4-krát riešený
v priestupkovom konaní blokovou pokutou za priestupky proti verejnému poriadku, resp. občianskemuspolunažívaniu. V registri trestov má celkom štyri záznamy, pričom v prvých 3 prípadoch sa na neho
hľadí akoby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš
č. k. 1T/93/2011-183 zo dňa 25. 2. 2014 za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3

písm. b/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so skúšobnou dobou na 3 roky
do 13. 3. 2017. Aktuálne sa proti nemu nevedie iné trestné konanie. Z miesta trvalého bydliska nie je
bližšie hodnotený.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad upravených v ustanovení

§ 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadnenajmänaspôsobspáchaniačinuajehonásledok,zavinenie,pohnútku,poľahčujúceokolnosti,
priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom zistil, že na strane obžalovaného
je nutné zohľadniť poľahčujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 36 písm. l/ Trestného zákona, a to že
obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin zároveň úprimne oľutoval. Priťažujúca

okolnosť nebola zistená žiadna, nakoľko podľa § 38 ods. 1 Trestného zákona nemožno prihliadať na
okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu (teda že už bol za taký čin odsúdený) ani ako na
priťažujúcu okolnosť, ani na ako na okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby.

Za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia

slobody vo výmere na jeden rok až päť rokov. Pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností sa
horná hranica trestnej sadzby, podľa ktorej sa trest ukladá, znižuje o 1/3-inu. Súd mohol ukladať trest
v upravenej trestnej sadzbe vo výmere 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov, pričom dospel k záveru, že trest
uložený vo výmere 18 mesiacov, teda v prvej polovici trestnej sadzby je primeraný a spravodlivý a
dostatočne splní svoj účel, najmä, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí

podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život a účel individuálnej, ako
aj generálnej prevencie.

Obžalovaný tým, že spáchal úmyselný trestný čin v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia,
preukázal, že podmienečný odklad výkonu trestu u neho dostatočne nenapĺňa svoju funkciu a uloženie

nepodmienečného trestu odňatia slobody je nevyhnutné, je jediným prostriedkom ako mu zabrániť v
páchaní ďalšej trestnej činnosti, zabezpečiť možnosť nápravy obžalovaného do budúcnosti a viesť ho
k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život.

Súd zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia, pretože v posledných 10 rokoch pred spáchaním tohto trestného činu, nebol vo
výkone trestu, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin, túto skutočnosť mal súd preukázanú
z odpisu registra trestov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom

Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v
prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,

jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny
orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhradeškody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len
osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký
výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním
len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.

V Liptovskom Mikuláši, dňa 19. októbra 2016

Mgr. Silvia Lesňáková
samosudkyňa