Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. október 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 8T/35/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116010500
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Valent
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1116010500.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Michala Valenta a členov senátu Ing.
Petra Bónu a Ladislava Potoczkého, v trestnej veci obžalovaného R. L. pre pokračujúci prečin krádeže
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 14.
10. 2016, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný:

R. L., nar. XX. XX. XXXX v F., trvale bytom Bratislava, F. XXXX/XX, t. č. ÚVTOS Leopoldov,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

1. v presne nezistenej dobe od 19.40 hod. dňa 26.03.2013 do 05.30 hod. dňa 27.03.2013 s doposiaľ
neustáleným páchateľom vykonali krádež vlámaním do ústavov v budove Lekárskej fakulty na I. a

III. poschodí, ktorá sídli na Sasinkovej ulici č. 4 v Bratislave a to tým spôsobom, že na I. poschodí -
ústav biológie vykopli dvere (vkopli dnu dvojkrídlové drevené dvere, presklené) a následne po vniknutí
odcudzili z priestoru ústavu biológie, z kancelárie T.. U., 1 ks holiaci strojček, zn. Gillette, mechanický
v súčasnej dobe v hodnote 16,99 €, 1 ks objektív značky Praktika typu hH5, K. XXXXXXXX rok
zakúpenia 1995, v súčasnej hodnote 65,- €, 2 ks digitálny fotoaparát zn. Olympus k mikroskopu, typov
K. XXXXXXXX, K. XXXXXXXX, zakúpené v roku 1992 v súčasnej hodnote 48,80 €, sadu náradia v

hodnote 10,- €, rôzne druhy spisov a taktiež na kancelárii - T.. U. vypáčili v oblasti zámku tapacírované
dvere, ktoré tým poškodili, násilne vnikli do miestnosti č. 114- sekretariát pani V., kde zo stola odcudzili
USB kľúč nezistenej značky, v súčasnej hodnote 5,- €, z miestnosti č. 101 - knižnica, na ktorej si otvorili
dvere kľúčom, ktorý sa nachádzal v zámku odcudzil zo stola notebook zn. Compaq bielej farby, typu nx
9020, K. XXXXXXXX, zakúpený v roku 2004 v súčasnej hodnote 13,- €, miestnosť č. 108 - laboratórium
DNA, dvere si otvorili zhodným kľúčom, ktorý sa nachádzal v zámku, kde odcudzili 2 ks notebookov Dell,
model: Inspirion 2012, čiernej farby, v súčasnej hodnote 495,30 € a notebook zn. Dell, Latitude E5500,

čiernejfarby,zakúpenývroku2012vsúčasnejhodnote594,80€,adaptérUSBvsúčasnejhodnote19,60
€, na I. poschodí - ústavu biológie násilne vytrhli petlicu s visiacim zámkom na balkónových dverách
a medzitým rozbili okno na balkónových dverách, na III. poschodí - ústav histológie a embryológie,
násilím otvorili vstupné dvere do ústavu tak, že ich poškodili tým spôsobom, že ich v oblasti zámku
vypáčili, následkom čoho prasklo a vypadlo ľavé horné sklo, následne páčením poškodili tapacírované
bezpečnostné dvere na kancelárii č. 335 prednostu ústavu, taktiež v oblasti zámku, ale nedostali sa dnu,

čím svojim konaním spôsobili Univerzite Komenského v Bratislave, Lekárska fakulta, Šafárikovo nám.
č. 12, Bratislava, U. V., nar. X.XX.XXXX, trvalé bytom Bratislava, L. G.. Č.. XX a T.. C.. R. U., Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Š., E. XX, škodu na odcudzených veciach v celkovej výške 1.268,90 € a škodu
poškodením vo výške 825,91 €,
2. obvinený N. L. po predchádzajúcej dohode s odsúdeným N. V. a s doposiaľ neustálenou osobou
vystupujúcou pod menom R. v čase od 09.00 hod. dňa 29.06.2013 do 07.00 hod. dňa 01.07.2013
v Bratislave na Sasinkovej ulici číslo 4 v priestoroch Ústavu patologickej anatómie Lekárskej fakulty

Univerzity Komenského, na druhom poschodí, nezisteným spôsobom a nezisteným predmetomspoločným konaním vylomili okno vedúce k zadnému schodišťu, presunuli sa k dreveným, hnedým
dverám so sklenenou výplňou, ktoré tiež vylomili nezisteným predmetom a spôsobom, následne vnikli
do Ústavu patologickej anatómie, kde vykopli drevené, tapacírované dvere tmavo - hnedej farby vedúce

do pracovne primára a v prepojenej miestnosti sekretariátu rozbili nezisteným predmetom drevenú bielu
skrinku so skleneným priečelím, v ktorej sa nachádzali všetky kľúče ústavu a týmito kľúčmi otvorili
ďalšie dvere kancelárie a po takomto prekonaní prekážky vnikli do Ústavu patologickej anatómie, kde
odcudzili z pracovne; prednostu číslo dverí 234 digitálne zariadenie na obrazové snímanie značky
Canon EOS 600D, čiernej farby, výrobné číslo XXXXBXXXAA v hodnote 113,80 €, z pracovne Y.. F., z

miestnostičíslo251odcudzilimonitorsvysokýmrozlíšenímtypuQ.A.XXXXXO.neznámehovýrobného
čísla v hodnote 83,60 €, notebook značky Dell Inspiron 1501 Turion 6 X, šedej farby, neznámeho
výrobného čísla, v hodnote 223,60 €, dataprojektor Euro Dell 2400 MP, čierna farby, v čiernej taške,
neznámeho výrobného čísla v hodnote 195,70 €, notebook HP Insignia, bielej farby s príslušenstvom,
špeciálna kovová elektróda o rozmere 10 x 4 x 1 cm neznámeho výrobného čísla s čiernou taškou
v súčasnej hodnote 97,80 €, z pracovne lekárov, miestnosti číslo 252, odcudzili súkromný notebook

Toshiba, čiernej farby, neznámeho výrobného čísla v hodnote 111,80 €, z pracovne lekárov, miestnosti
číslo 255, odcudzili notebook Acer LXT 30 X, šedej farby, neznámeho výrobného čísla v hodnote 111,80
€, z histochemického laboratória miestnosť číslo 245 odcudzili monitor LG LED 21,5 palcov, čiernej farby,
neznámeho výrobného čísla v hodnote 33,40 €, čím uvedeným konaním spôsobili poškodenému Ústavu
patologickej anatómie LF UK so sídlom v Bratislave na Špitálskej ulici číslo 24 škodu odcudzením vecí

vo výške 826,30 €, pričom poškodením presklenej uzamykateľnej skrinky na kľúče od miestností na
poschodí nespôsobili žiadnu škodu, na poškodených dverách Ústavu patologickej anatómie LF UK (3 ks
zámky, 1 ks bezpečnostné kovanie a 2 ks zámkových vložiek) spôsobili škodu v celkovej výške 141,08 €,
odcudzením notebooku neznámej značky a výrobného čísla spôsobili škodu Slovenskej akadémii vied,
Virologický ústav so sídlom v Bratislave na ulici Dúbravská cesta číslo 9, vo výške cca 111,80 € a Úradu

pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom v Bratislave na Žellovej ulici číslo 2, vznikla škoda
na odcudzenom monitore neznámej značky a výrobného čísla vo výške 33,40 €,
t e d a
- spoločným konaním prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal
vlámaním,

- spoločným konaním poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,
č í m s p á c h a l
pokračujúciprečinkrádežespolupáchateľstvompodľa§20k§212ods.2písm.a/Tr.zák.vjednočinnom
súbehu s pokračovacím prečinom poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 245
ods. 1 Tr. zák.

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 212 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 41 ods.
1 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanému podmienečne odkladá výkon trestu odňatia
slobody.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dôkaz výsluchom obžalovaného R. L., splnomocnencov
poškodených subjektov H.. Y.. H. F., T.., T.. Y.. T. F., Z.., za súhlasu strán postupom podľa § 263 ods.
1 Tr. por. prečítal výpoveď svedka N. V.E. z prípravného konania, za súhlasu strán postupom podľa
§ 268 ods. 2 Tr. por. prečítal závery znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo odvetvie psychiatria

a oboznámil sa s odpisom registra trestov obžalovaného a s podstatným obsahom pripojeného spisu
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 6T/83/2012.

Obžalovaný R. L. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por., teda
že je nevinný. Počas výsluchu prokurátorom Okresnej prokuratúry Bratislava I sa ku skutku doznal v

celom rozsahu, pričom vyjadril len nesúhlas s právnou kvalifikáciou skutku, ako zločinu krádeže podľa§ 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. Vzhľadom na značný odstup času si obžalovaný nespomínal na
presný priebeh svojej trestnej činnosti a preto na návrh prokurátora okresnej prokuratúry, za súhlasu
strán, bola postupom podľa § 258 ods. 4 Tr. por. prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania v rámci

ktorej dňa 11. 07. 2013 v podstate uviedol, že ku skutku kladenému mu za vinu pod bodom 1. obžaloby
tohto sa dopustil spolu s kamarátom N. V., ktorý mu povedal, že pozná miesto, kde sa nachádzajú nejaké
veci. Do objektu Lekárskej fakulty sa dostali cez Medickú záhradu, kde preskočili plot a potom rozbili
balkónové okno, cez ktoré sa dostali do fakulty. Ďalej dodal, že N. odniekiaľ zobral kľúče a postupne
prešli obe poschodia, odkiaľ zobrali hodnotné veci, pričom nejaké dvere museli aj poškodiť. Zobrali asi

tri notebooky, dva fotoaparáty, nejaké USB kľúče, veci vyniesli von v taškách. Tieto veci zaniesli do bytu
N. a dohoda znela, že N. všetky veci predá a s peniazmi pôjdu na polovičku. On dostal od Laca 30,-
Eur, ktoré minul na pervitín a ubytovanie. Tiež v čase skutku bol pod vplyvom pervitínu a ďalej dodal,
že viac k veci uviesť nevie. V závere svojej výpovedi uviedol, že asi pred týždňom a pol sa opäť s N.
V. vrátili do Lekárskej fakulty, pričom do budovy sa dostali cez požiarny rebrík a to až na strechu, kde
prešli cez pootvorené okienko do vnútra , jednu kanceláriu aij vylomili, z ktorej N. zobral nejaké kľúče,

s ktorými potom pootvárali ďalšie kancelárie, ďalej dodal, že sa nachádzali asi v ústave patológie. Z
týchto kancelárií zobrali dva notebooky, dva monitory a na viac si nepamätá. Tieto veci opäť odniesli k
N. na jeho byt. Na miesto činu sa potom opätovne vrátil aj s kamarátom R., on zostal stáť na chodbe,
pričom R. išiel do jednej z otvorených kancelárií a zobral 2 notebooky a tašku sladkostí. Potom R. tie dva
notebooky predal za 20,- Eur nejakému svojmu kamarátovi a za tie peniaze si kúpili pervitín. Vo svojej

následnej výpovedi toho istého dňa uviedol, že niekedy koncom júna 2013 bol s N. V. a on spomenul,
že by mohli spraviť zase Lekársku fakultu, tú patológiu. Do budovy sa dostali cez Medickú záhradu, kde
preskočili plot, a potom požiarnym rebríkom vyšli na strechu a cez malé okienko, ktoré vytlačili, vošli
do vnútra. Jednu z kancelárii, kde boli kľúče, vylomili nasilu. Ukradli nejaké dva notebooky a monitory.
Veci brali v taškách a odniesli k N. domov. N. bol unavený, takže ostal doma a on ešte išiel na Trnavské

mýto, kde stretol R., s ktorým sa vrátil na fakultu, odkiaľ potom ukradli dva notebooky a nejaké sladkosti.
R. potom tie notebooky predal za 20,- Eur, za čo si kúpili pervitín. Svoje konanie ľutuje, už sa bude
snažiť sekať dobrotu. Vo svojej následnej výpovedi toho istého dňa vypovedal, že sa zúčastnil previerky
výpovede na mieste, kde boli v areáli Lekárskej fakulty. Najskôr ukázal miesto, kde preskočili plot, a
potom ukázal smer ich cesty. Ďalej ukázal na roh budovy, na balkónové dvere, ktoré ešte neboli v marci

zamrežované, kde vyliezli na múr a po mrežiach na prízemí vyrúčkovali a tie dvere vypáčili. On bol asi
v dvoch alebo troch kanceláriách. Druhýkrát do budovy vošiel pomocou požiarneho rebríka, ktorým sa
dostali na druhé poschodie, kde rozbil okno a vyšli na schodište, kde N. vypáčil spodnú časť dverí, na
čo vošli do kancelárie a tam N. zobral kľúče od ďalších dverí. Čo sa týka tretieho poschodia tam nebol,
tam bol len N. alebo R.. V závere dodal, že všetky veci, ktoré odcudzili odniesli do bytu otca N. V..

Brali notebooky, foťáky, nejaké USB kľúče. Napokon vo svojej výpovedi dňa 04. 10. 2013 vypovedal, že
skutku zo dňa 26.03.2013 a zo dňa 29.06.2013, sa dopustil tak, že sa vlámal do priestorov Lekárskej
fakulty a odcudzil tam rôzne veci. Svoje konanie úprimne ľutuje a viac sa k tomu vyjadrovať nechce.

Svedok - poškodený H.. Y.. H. F., T.., splnomocnenec Ústavu lekárskej biológie, genetiky a klinickej

genetiky LF UK, na hlavnom pojednávaní v podstate uviedol, že nárok na náhradu škody si neuplatňuje
a dodal, že od spáchania skutku uplynula dlhšia doba, pričom už bol vypočutý v prípravnom konaní, s
tým že o skutku sa dozvedel ráno, keď som prišiel do práce od upratovačky s tým, že následne prišli
príslušníci PZ a kriminalisti.

Svedok - pošdekony´T.. Y.. T. F., Z.., splnomocnenec Ústavu patologickej anatómie LF UK, Úradu pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a Virologického ústavu SAV, na hlavnom pojednávaní v podstate
uviedol, že nárok na náhradu škody si neuplatňuje a dodal, že od spáchania skutku uplynula dlhšia
doba, pričom už bol vypočutý v prípravnom konaní, s tým že o skutku sa dozvedel ráno, keď som prišiel
do práce od upratovačky s tým, že následne prišli príslušníci PZ a kriminalisti. Na návrh prokurátora

okresnej prokuratúry, za súhlasu strán, bola postupom podľa § 264 ods. 1 Tr. por. prečítaná jeho výpoveď
z prípravného konania v rámci ktorej vypovedal, že dňa 29. 06. 2013 v čase od 09.00 hod. do 12.20 hod.
dňa 30. 06. 2013 a následne dňa 30. 06. 2013 v čase od 19.00 hod. do 07.00 hod. dňa 01.07.2013 bolo v
Bratislave na Sasinkovej ulici vykonané vlámanie do priestorov Ústavu patologickej anatómie Lekárskej
fakulty UK, kde páchateľ nezisteným spôsobom a predmetom vylomil okno do zadného schodišťa,

následne vylomil drevené dvere so sklenenou výplňou hnedej farby a vošiel do Ústavu patologickej
anatómie, kde potom vykopol tapacírované drevené dvere tmavohnedej farby na pracovni primára, v
ktorej sa nachádzajú všetky kľúče ústavu, ktoré aj boli použité na otvorenie ďalších kancelárií. Ďalej
sa vyjadril k počtu a hodnote odcudzených vecí - rôznej elektrotechniky. K osobe N. V. uviedol, že bolzamestnancom Ústavu patologickej anatómie LF UK a UNB, pracoval v pitevni ako sanitár, takže priestor
LF UK veľmi dobre poznal a vedel sa v ňom orientovať.
SvedokN.V.vosvojejvýpovedivprípravnomkonanízodňa08.07.2016,ktorúsúdnanávrhprokurátora

okresnej prokuratúry, za súhlasu strán, postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. por., prečítal v podstate uviedol,
že skutku sa dopustil spoločne s R. L. s ktorým sa vlámal do Ústavu patologickej anatómie LF UK v
Bratislave,kdesadostalitak,žerozbiliokno,cezktorévošlidnu.Zústavuodcudzilirôznuelektrotechniku
a tú následne predali. Miestnosti v ústave si otvorili pomocou kľúčov, ktoré sa nachádzali v skrinke,
ktorú rozbili. Tie priestory poznal, nakoľko v uvedenom ústave pracoval 8 rokov. Za tento skutok už bol

odsúdený, Obvineného L. pozná od malička, chodili spolu na základnú školu.
Zo záverov znaleckého posudku, ktoré súd na návrh prokurátora okresnej prokuratúry, z asúhlasu
strán, postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítal, vypracovaného MUDr. Denisou Mészárosovou a
MUDr. Ľubomírou Izákovou, PhD., znalkyňami z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria,
pribratých za účelom skúmania duševného stavu vyplynulo, že znalkyne u obvineného diagnostikovali
syndróm závislosti od viacerých omamných a psychotropných látok, súvislé, aktívne užívanie bez

schopnosti abstinencie mimo chránené prostredie, pričom sa jedná o plne rozvinutú somatopsychickú
závislosť s tým, že uvedená porucha nemá vplyv na jeho rozpoznávacie schopnosti. Ďalej dodali, že
obvinenývčaseskutkuvedelrozpoznaťnebezpečenstvosvojhokonaniaprespoločnosť.Jehoovládacie
schopnosti boli znížené v nepodstatnej z forenzného hľadiska v nevýznamnej miere, pričom v súčasnej
dobe je plne schopný chápať zmysel trestného konania. Znalkyne pobyt obvineného nepokladajú z

psychiatrického hľadiska za nebezpečný. Vzhľadom k opakovanému, neúspešnému ambulantnému
liečeniu závislosti znalkyne nepokladajú u obvineného liečbu za vhodnú.
Z takto vykonaného dokazovania má súd bez rozumných pochybností za preukázané, že obžalovaný
R. L., ako všeobecne trestne zodpovedný subjekt, svojim úmyselným konaním priamym, naplnil všetky
obligatórne znaky pokračujúceho prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm.

a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 20 k 245 ods. 1 Tr.
zák., a medzi jeho konaním a následkom existuje jasná príčinná súvislosť, čím porušil objekt chránený
Trestným zákonom spočívajúcim v ochrane majetku a vlastníctva iného.
Súd sa však nestotožnil s právnou kvalifikáciou skutku a preto súd na verejnom zasadnutí konanom dňa
14. 09. 2016 zmenil právnu kvalifikáciu podľa § 244 ods. 2 Tr. por. tak, že skutok, ktorý je predmetom

obžaloby, pokiaľ sa týka zločinu krádeže podľa § 212 ods. 4 písm. b/ Tr. zák., treba pri správnom použití
zákona posudzovať podľa iného posúdenia zákona, ako ho posudzuje obžaloba, a to ako prečin krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

K zmene právnej kvalifikácie súd uvádza, že obžaloba kvalifikovala skutok ako zločin krádeže podľa §

212 ods. 4 písm. b/ Tr. zák. na základe pokynu generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. IV/1 Spr
8/14/1000 - 23 zo dňa 30. 05. 2016 v nadväznosti na Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. 114 uverejnené v Zbierke 6/2012 (ďalej len Stanovisko) podľa ktorého:
I. Ustanovenie § 38 ods. 1 Trestného zákona treba vykladať tak, že prikazuje prednostnú kvalifikáciu
určitej okolnosti ako zákonného znaku trestného činu. Ak je konkrétna okolnosť okolnosťou podmieňu-

júcou použitie vyššej trestnej sadzby, vytvára kvalifikovanú skutkovú podstatu so základnou skutkovou
podstatou, ktorá túto okolnosť neobsahuje, napriek tomu, že je aj zákonným znakom uvedeným v inej
základnej skutkovej podstate trestného činu, ak kvalifikovaná skutková podstata pokrýva väčší počet
zákonných znakov trestného činu. To platí aj vtedy, ak jedno ustanovenie osobitnej časti Trestného zá-
kona obsahuje dve (alebo viac) samostatných základných skutkových podstát trestného činu.

II. Ak si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak malú škodu a spácha čin vláma-
ním, naplní zákonné znaky zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona, pri
použití § 138 písm. e/ Tr. zák. Takéto posúdenie činu jeho podradením pod kvalifikovanú skutkovú pod-
statu je v pomere špeciality ku kvalifikácii skutku podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ktorá sa použije
len vtedy, ak páchateľ krádežou vlámaním nespôsobí ani malú škodu (§ 125 ods. 1 Tr. zák.).

Tieto závery Stanoviska si senát okresného súdu neosvojil a nie je možné sa s nimi stotožniť a to hneď
z niekoľkých dôvodov.
Podľa § 38 ods. 1 Tr. zák. na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu nemožno prihliad-
nuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod
zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby a okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej tres-

tnej sadzby.
Ustanovenie § 38 ods. 1 Tr. zák. teda predstavuje výslovný zákonný zákaz dvojitého pričítania tej istej
okolnosti (použitie slova „nemožno“) a to tak na ťarchu ako aj v prospech páchateľa.Ak je určitá konkrétna okolnosť zákonným znakom konkrétneho trestného činu, alebo povedané inak,
ak je určitá okolnosť znakom základnej skutkovej podstaty toho istého trestného činu, (zákaz dvojitého
pričítania sa uplatňuje len v rámci skutkovej podstaty toho istého trestného činu), nie je možné ju pova-

žovať, v zmysle § 38 ods. 1 Tr. zák., aj za okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby,
t. j. aj za kvalifikovanú skutkovú podstatu. Ide o kogentnú normu, ktorá stanovuje pravidlo od ktorého
sa nemožno za žiadnych okolností odchýliť, t. j. ide o pravidlo, ktoré patrí medzi tzv. „tvrdé jadro“ pravi-
diel trestného práva (podobne ako napríklad pravidlo stanovujúce, že páchateľovi možno uložiť len ta-
ký druh trestu a len v takej výmere ako je uvedené v Trestnom zákone, respektíve, že trestnosť činu sa

posudzuje a trest sa ukladá podľa trestného zákona účinného v čase spáchania skutku a podľa neskor-
šieho len v prípade, ak je to pre páchateľa priaznivejšie), t. j. takéto pravidlo nemožno dopĺňať výkla-
dom (napríklad za použitia extenzívneho výkladu), či analógie a to dokonca v neprospech páchateľa a
už vôbec ho nemožno meniť voľnou úvahou súdu pri rozhodovaní, ktorá nemá výslovnú oporu v zákon-
nom ustanovení (tzv. diskrečná právomoc súdu)
S právnou vetou č. I. Stanoviska sa preto možno stotožniť len v tom, že „ustanovenie § 38 ods. 1 Tres-

tného zákona treba vykladať tak, že prikazuje prednostnú kvalifikáciu určitej okolnosti ako zákonného
znaku trestného činu“.
Pokiaľ však zvyšná časť právnej vety č. I. Stanoviska tvrdí, že „ak je konkrétna okolnosť okolnosťou pod-
mieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby, vytvára kvalifikovanú skutkovú podstatu so základnou skut-
kovou podstatou, ktorá túto okolnosť neobsahuje, napriek tomu, že je aj zákonným znakom uvedeným v

inej základnej skutkovej podstate trestného činu, ak kvalifikovaná skutková podstata pokrýva väčší po-
čet zákonných znakov trestného činu. To platí aj vtedy, ak jedno ustanovenie osobitnej časti Trestné-
ho zákona obsahuje dve (alebo viac) samostatných základných skutkových podstát trestného činu“, tak
nie je vôbec jasné z akého zákonného ustanovenia Stanovisko takéto konštatovanie vyvodzuje a ako
vôbec dospelo k takémuto záveru.

Ustanovenie § 38 ods. 1 Tr. zák. totiž vyslovene stanovuje, že ak je určitá okolnosť znakom základnej
skutkovej podstaty trestného činu nemôže byť zároveň aj znakom kvalifikovanej skutkovej podstaty to-
ho istého trestného činu. Predmetné ustanovenie nehovorí nič o tom, že ak jeden a ten istý trestný čin
obsahuje dve alebo viaceré základné skutkové podstaty toho istého trestného činu, ktoré sú len formál-
no technicky rozčlenené na viaceré odseky (pri trestnom čine krádeže na odseky 1 a 2), tak je mož-

né „vybrať“ tú základnú skutkovú podstatu, ktorá pokrýva väčší počet zákonných znakov trestného či-
nu a obísť ustanovenie § 38 ods. 1 Tr. zák. tak, že sa vyberie tá základná skutková podstata, ktorá ur-
čitú okolnosť neobsahuje ako znak základnej skutkovej podstaty, ale až ako znak kvalifikovanej skutko-
vej podstaty. Tento spôsob výkladu je nutné označiť za výklad contra lege, ktorý hraničí s neprípustnou
voľnou úvahou súdu, pretože vyslovene vylučuje aplikáciu ustanovenia § 38 ods. 1 Tr. zák. a zavádza

akési náhradné (nové) pravidlo, ktoré vychádza z väčšieho počtu zákonných znakov trestného činu.
Opakovane je potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 38 ods. 1 Tr. zák. neumožňuje žiadny výber, ktorý
by uskutočnil súd na podklade voľnej úvahy a ktorý by uskutočnil podľa aritmetického počítania jednot-
livých znakov konkrétnej skutkovej podstaty trestného činu. Zo žiadneho ustanovenia Trestného záko-
na nie je možné vyvodiť, a to ani len za pomoci extenzívneho výkladu, že by sa mal súd zaoberať počí-

taním znakov skutkovej podstaty s tým, že „vyhráva“ tá základná skutková podstata, ktorá počtovo pre-
výši druhú základnú skutkovú podstatu.
Súd svoju pozornosť zameral i na to, čo sa vlastne myslí „väčším počtom zákonných znakov trestného
činu“ a dospel k záveru, že tak základná skutková podstata prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák.
ako aj základná skutková podstata prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obsahuje rov-

naký počet zákonných znakov (obidve tieto základné skutkové podstaty obsahujú znaky „zmocnenie sa
cudzej veci prisvojením“ s tým, že § 212 ods. 1 obsahuje znak spôsobenia malej škody a § 212 ods. 2
písm. a) zase, namiesto znaku škody, obsahuje znak „vlámanie“). Nie je vôbec jasné, a v odôvodnení
Stanoviska to nie je ani podrobnejšie zdôvodnené, prečo by o aplikácii konkrétnej základnej skutkovej
podstaty mala rozhodovať práve kvalifikovaná skutková podstata, teda to, že v § 212 ods. 1 Tr. zák. nie

je uvedené vlámanie, ktoré je uvedené až v ustanovení § 212 ods. 4 Tr. zák. a preto má mať táto skut-
ková podstata prednosť pred základnou skutkovou podstatou podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák., kto-
rá má tú „smolu“, že v žiadnej kvalifikovanej skutkovej podstate nie je uvedený znak spôsobenia malej
škody (ten je len v § 212 ods. 1 Tr. zák.) a tak o jeden znak prehrala.
Senát okresného súdu nevzhliadol žiadny racionálny, a už vôbec nie zákonný, dôvod na takéto „vybe-

ranie“ si právnej kvalifikácie a to podľa náhodne stanoveného kritéria. A to navyše za situácie, keď zá-
kladná skutková podstata prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. je v pomere špeciality k základnej
skutkovej podstate prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák., t. j. ak páchateľ spácha trestný čin krá-
deže niektorým z konaní uvedených v § 212 ods. 2 Tr. zák., naplní vždy a primárne túto základnú skut-kovú podstatu a to bez ohľadu na to, či pri tom spôsobí malú škodu, respektíve škodu nižšiu ako malú.
Základná skutková podstata trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zák. sa teda uplatní len v prí-
padoch, v ktorých nie je trestný čin krádeže spáchaný konaním uvedeným v § 212 ods. 2 Tr. zák. Túto

skutočnosť napokon skonštatovala aj judikatúra Najvyššieho súdu SR č. 82/2003, ktorá uviedla aj to, že
obidve tieto základné skutkové podstaty predstavujú rovnako závažné trestné činy. Závery Stanoviska
sú preto nepresvedčivé nielen preto, že neberú do úvahy ustanovenie § 38 ods. 1 Tr. zák., ale ani vzá-
jomný vzťah základných skutkových podstát trestného činu krádeže, pri ktorých je úplne evidentné, že
prednosť má základná skutková podstata trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 2 Tr. zák., nakoľko,

na rozdiel od § 212 ods. 1 Tr. zák., stanovuje osobitné spôsoby vykonania trestného činu krádeže.
Pokiaľ sa týka záväznosti Stanoviska, senát okresného súdu uvádza, že obsahom princípu právneho
štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých
podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06).
Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci,
a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a

predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom
verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej
istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a
rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04,
III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v

právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich
v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené
v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere
v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06). Napriek tomuto všeobecnému
názoru sa však v odbornej literatúre venuje značná pozornosť otázkam, aké je postavenie súdnej

judikatúry v právnom poriadku alebo či je možné uvažovať o všeobecnej záväznosti judikatúry súdov
Slovenskej republiky. Pri týchto úvahách je potrebné vziať do úvahy výrazný vplyv rozhodovacej
činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva a predovšetkým judikatúru Súdneho dvora Európskych
spoločenstiev, ktorý svojou rozhodovacou činnosťou významne dotvára komunitárne právo.
Súd zdôrazňuje, že pri zamyslení o úlohe súdnej judikatúry je potrebné rozlíšiť, či v konkrétnom prípade

súdne rozhodnutie „iba“ interpretuje relevantné ustanovenia hmotného práva na konkrétny prípad
(výklad práva) alebo či sa rozhodnutím „dotvára“ právo nad rámec bežného výkladu pri absencii práva
napr.voformepoužitiaanalógie.VprejednávanomprípadepredmetnéStanoviskonevyplňujechýbajúce
miesta v právnom poriadku, ale interpretuje (vykladá) právo existujúce v normatívnej podobe. Súd sa
teda zaoberal otázkou, či môže takéto rozhodnutie vytvoriť prameň práva, teda v istom zmysle „záväzné

pravidlo“.
Podľa čl. 144 ods. 1 Ústavy SR sudcovia sú pri výkone funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní
ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7ods. 2 a 5 a zákonom.
V zhora citovanom ustanovení základného zákona štátu sú vymedzené pramene práva, ktoré je
povinný sudca rešpektovať. Všeobecne záväzné sú aj rozhodnutia Ústavného súdu SR vydané v

konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 6 Ústavy SR. Okrem takto vymenovaných
prameňov práva je sudca pri rozhodovaní konkrétnej veci viazaný aj právnym názorom Ústavného
súdu SR obsiahnutým v jeho rozhodnutí vydanom v konaní podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR na
základe návrhu súdu a právnym názorom odvolacieho a dovolacieho súdu. Žiaden právny predpis teda
explicitne neukladá všeobecnému súdu povinnosť byť viazaný akýmkoľvek rozhodnutím Najvyššieho

súdu SR vydaným v inej veci (teda nad rámec viazanosti právnym názorom v rámci opravného
konania), dokonca ani povinnosť byť viazaný stanoviskom Najvyššieho súdu SR, uverejneným v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. I keď v odôvodneniach rozhodnutí
prvostupňových a odvolacích súdov nájdeme pomerne bežne odcitované časti z odôvodnení rôznych
publikovaných rozhodnutí najvyššieho súdu či iných súdov, prípadne priamo odcitované tzv. právne

vety z uverejnených rozhodnutí, to v žiadnom prípade neznamená, že rozhodnutia najvyššieho súdu
nadobúdajú povahu precedensov alebo sa stávajú tzv. sudcovským právom. Podľa § 8 ods. 3 zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
„Najvyšší súd dbá o jednotný výklad a jednotné používanie zákonov a iných všeobecne záväzných
právnych predpisov vlastnou rozhodovacou činnosťou a tým, že prijíma stanoviská k zjednocovaniu

výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a zverejňuje právoplatné súdne
rozhodnutia zásadného významu v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky“. Význam takého uverejňovania rozhodnutí, ktorého dôsledkom je aj faktické rešpektovanie
tzv. konštantnej judikatúry súdmi, je treba vidieť „len“ z pohľadu princípu predvídateľnosti práva,ktorý je neopomenuteľným komponentom princípu právnej istoty, ako jedného zo znakov právneho
štátu, ktorým Slovenská republika je podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, nakoľko povinnosťou všetkých
štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť uplatnenia princípov právneho štátu. Podľa už

spomenutého názoru ústavného súdu ak súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už
bola právoplatne vyriešená, podstatne odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal
so skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1
Ústavy SR a môže tým porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy SR (III. ÚS 192/06). V svetle prejednávaného prípadu sa však súd, podľa vlastného

názoru, dostatočne argumentačne vysporiadal s nerešpektovaním predmetného Stanoviska, čo bude
samozrejme predmetom posudzovania odvolacieho, resp. dovolacieho súdu. Z toho vyplýva záver, že
súdne rozhodnutie (judikát) nie je prameňom práva a nie je právne záväzný pre všeobecné súdy, je
len zdrojom argumentačnej sily pre zabezpečenie ústavne súladnej aplikácie a interpretácie právnych
noriem.
Pokiaľ sa druhu a výmery trestu týka Trestný zákon vo svojich ustanoveniach, najmä v ustanoveniach

deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými činmi v podobe
trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v
páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život
a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu
spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.
Súd u obžalovaného L. vychádzal zo všeobecných zásad ukladania trestov vyjadrených v zákonnom
ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák. Bolo prihliadnuté najmä na spôsob spáchania činov a ich následok,

zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa.
Z odpisu registrov trestov bolo zistené, že obžalovaný L. bol doposiaľ 11 krát súdne trestaný, pričom
v 4 prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený a v prevažnej miere bol súdne trestaný pre
majetkovú a drogovú trestnú činnosť. Je síce pravdou, že vo viacerých prípadoch sa na obžalovaného
hľadí, ako by nebol odsúdený, avšak treba zdôrazniť, že zahladenie odsúdenia alebo zákonná fikcia, že

sa na páchateľa hľadí, ako by nebol odsúdený, nebráni súdu, aby pri hodnotení osoby páchateľa prizeral
na skutočnosť, že páchateľ v minulosti spáchal trestný čin, a z tejto skutočnosti vyvodil príslušné závery
pokiaľ ide o sklony páchateľa k trestnej činnosti, jeho vzťah k spoločenským hodnotám chráneným
Trestným zákonom, možnosť jeho nápravy a pod. a preto táto fikcia neznamená aj zánik skutočnosti, že
páchateľ spáchal trestný čin, lebo nepôsobí tak, že „likviduje“ samotný fakt spáchania činu.

Súd u obžalovaného vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť, a to, že sa priznali k spáchaniu trestných
činov a trestné činy úprimne oľutovali a jednu priťažujúcu okolnosť, a to, že spáchal viac trestných činov.
Súd obžalovanému nepričítal priťažujúcu okolnosť, že bol už za trestné činy odsúdený, nakoľko súd
nevidel dôvod na predchádzajúce odsúdenia prihliadať a to pre ich povahu a časový odstup.
Keďže súd odsudzoval obžalovaného za viac trestných činov, ukladal mu úhrnný trest podľa zákonného

ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, v prejednávanom prípade,
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 Tr. zák.
Súd sa zaoberal i možnosťou prípadného ukladania súhrnného trestu vo vzťahu k odsúdeniu Okresným
súdom Bratislava I sp. zn. 6T/83/2012avšak zistil, že trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava I sp. zn.
6T/83/2012 zo dňa 14. 11. 2012 bol obžalovanému doručený dňa 23. 11. 2012, teda pred tým, ako sa

dopustilžalovanýchskutkovvprejednávanejtrestnejveci,čovylučujesúbehapretoiprípadnéukladanie
súhrnného trestu, keďže ide o vzťah recidívy a nie súbehu.
V zmysle vyššie naznačených úvah a na základe vykonaného dokazovania je súd presvedčený,
že uložený podmienečný trest odňatia slobody je dostatočne represívny a zodpovedajúci všetkým
okolnostiam prípadu, povahe spáchaných trestných činov, následku a osobe obžalovaného, pričom

počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu bude mať obžalovaný možnosť
svojim správaním preukázať spoločnosti jeho nápravu a teda, že uložený podmienečný trest u neho
splnil svoj účel.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia

na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava I.Odvolanie je právne neúčinné, ak je podané osobou, ktorá sa tohto práva výslovne vzdala.