Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Coboriová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 23Cb/237/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115221670
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Coboriová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4115221670.8
Uznesenie
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Janou Coboriovou v právnej veci žalobcu: LITA, autorská spoločnosť,
IČO: 00 420 166, so sídlom: Mozartova 9, 811 02, zastúpený: JUDr. Dagmar Kubovičová, advokátka
so sídlom: Nám. Biely Kríž 3, 830 03 Bratislava 33, proti žalovanému: EMINENT, spol. s r.o., IČO: 31
445 551, so sídlom: Bernolákova 1, 830 03 Bratislava, zastúpený: Mgr. Eugen Cimmermann, advokát so
sídlom: Ľ. Podjavorinskej 23, 953 01 Zlaté Moravce o zaplatenie sumy 1.104,80 eura s príslušenstvom,
takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.104,80 eura s 5,05 % úrokmi z omeškania ročne
zo sumy 984,32 eura od 26.03.2015 do zaplatenia, zo sumy 120,48 eura od 25.04.2015 do zaplatenia,
všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou zo dňa 14.07.2015 sa žalobca domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.104,80 eura s príslušenstvom.
2. Žalobca v odôvodnení žaloby uviedol, že v rámci výkonu povinnej kolektívnej správy práv podľa § 78
ods. 3 Autorského zákona uzatvoril so žalovaným dňa 10.03.2015 Hromadnú licenčnú zmluvu (HLZ)
na používanie diel ich verejným prenosom v priestoroch prevádzky žalovaného. V zmysle uvedenej
Hromadnej licenčnej zmluvy vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 1596500078 na sumu 1.084,32
eura so splatnosťou dňa 25.03.2015. V predmetnej faktúre žalobca zohľadnil zľavu z licenčnej odmeny
vo výške 100,40 eura bez DPH, na ktorú mal žalovaný nárok podľa čl. III ods. 3 Hromadnej licenčnej
zmluvy. Nakoľko žalovaný neuhradil faktúru č. 1596500078 riadne a včas, stratil nárok na poskytnutú
zľavu a žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 1596500104 na sumu 120,48 eura so splatnosťou dňa
24.04.2015. Dňa 16.04.2015 žalovaný uhradil z faktúry č. 1596500078 sumu 100,- eur. Žalobca vyzýval
žalovaného k dobrovoľnej úhrade pohľadávok, ktoré voči nemu eviduje, žalovaný svoje dlhy napriek
tomu neuhradil.
3. Na základe predložených listinných dôkazov vydal Okresný súd Nitra dňa 14.08.2015 platobný
rozkaz, č.k. 23Cb/237/2015-16, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením
vo veci samej a tým došlo podľa § 174 ods. 2 O.s.p. k zrušeniu platobného rozkazu v plnom rozsahu.
4. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že návrh žalobcu je nedôvodný. Vychádzajúc z ustanovení
zákona č.618/2013 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom a zákona č.
308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii žalovaný nie je povinný platiť poplatok žalobcovi, nakoľko
odmena pre autorov a výkonných umelcov ktorých zastupuje, bola uhradená už spoločnostiam, ktoré
programy v rámci televíznych staníc pripravovali ako aj poskytovateľom televízneho signálu. Keďže
žalovaný má riadne uhradené faktúry voči spoločnosti poskytujúcej televízny signál, je žalovaný toho
názoru, že v uvedenej platbe sú rozpočítané aj finančné prostriedky uhradené touto spoločnosťouzdruženiam zastupujúcich výkonných umelcov. Nakoľko na prevádzke Hotel Eminent, Zlaté Moravce,
cez zvukovo obrazové prijímače nedochádza k vysielaniu vlastnej produkcie, ale len k vysielaniu
televíznych staníc z balíka spoločnosti poskytujúcej televízny signál, je žalovaný toho názoru, že
žalovaný nemusí platiť poplatok združeniam zastupujúcich výkonných umelcov, pretože by dochádzalo
k dvojitej platbe.
5. Žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 02.11.2015 uviedol, že právny názor žalovaného vychádza
z nesprávneho pochopenia a výkladu autorského zákona. Žalovaný má pravdu v tom, že spoločnosť
poskytujúcatelevíznysignáljepovinná uhrádzaťpoplatokzakáblovúretransmisiu.Pokiaľvšakžalovaný
ako prijímateľ signálu má umiestnené vo svojom zariadení Hotel Eminent technické prostriedky na
šírenie zvukov alebo zvukov a obrazov súčasne a to tak, že takéto šírenie môžu vnímať osoby na
miestach, kde by ho inak nemohli vnímať - v danom prípade sú to hostia žalovaného, ide o ďalší verejný
prenos podľa § 5 ods. 14 Autorského zákona. V zmysle Autorského zákona práve tým, ako uvádza
žalovaný, že na prevádzke Hotel Eminent Zlaté Moravce, cez zvukovoobrazové prijímače nedochádza
k vysielaniu vlastnej produkcie, ale len k vysielaniu televíznych staníc z balíka spoločnosti poskytujúcej
televízny signál, má postavenie používateľa diel v zmysle ďalšieho verejného prenosu. V zmysle
autorskéhozákona,jepoužívateľdielautorovajepovinnýuzatvoriťspríslušnouorganizácioukolektívnej
správy hromadnú licenčnú zmluvu na takéto používanie diel, v opačnom prípade by sa jednalo o
neoprávnené používanie diel. K uzatvoreniu Hromadnej licenčnej zmluvy došlo v súlade so zákonom a
v súlade so sadzobníkom žalobcu, ktorý bol schválený výborom žalobcu a ktorý je verejne prístupný na
www.lita.sk . Žalovaný hromadnú licenčnú zmluvu uzatvoril dobrovoľne a je povinný
plniť záväzky, ku ktorým sa v hromadnej licenčnej zmluve zaviazal. Uzatvorením hromadnej licenčnej
zmluvy má tak postavenie oprávneného používateľa spomínaných diel chránených autorským právom.
6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca vykonáva činnosť na základe licencie,
ktorá mu bola udelená Ministerstvom kultúry. Žalobca zastupuje autorov diel, vystupuje ako ich správca a
v tomto prípade si od žalovaného uplatňuje nárok najmä za audiovizuálne diela a literárne diela, pretože
v rámci svojej činnosti poskytuje svojim zákazníkom najmä TV vysielanie. Žalobca túto skutočnosť
deklaroval aj v uzatvorenej zmluve, kde uviedol počet zariadení, ktorými disponuje vo svojej prevádzke.
Žalobca si uplatňuje svoj nárok podľa § 18 ods. 2 písm. h) Autorského zákona č. 18/2003 Zb., ktorý
bol platný do konca roka 2015 a na uvedené vzťahy platí aj naďalej. Žalovaný zabezpečoval ďalší
verejný prenos, na ktorý potrebuje súhlas autorov a tých zastupuje žalobca. Bola uzatvorená licenčná
zmluva, na základe ktorej žalobca vystavil faktúry, ktoré žalovaný uhradil len čiastočne. Tým, že
žalovaný plnil spoločnosti Slovak Telekom a.s., nie je nahradené plnenie voči žalobcovi, platenie za
káblový prenos nie je plnením na základe autorského zákona. Žalovaný použil na sprostredkovanie
vysielania klientom káblovú TV, žalobca si uplatnil odmenu na základe platného sadzobníka. Podľa
platnej úpravy neexistovala jednotná kolektívna správa, spoločný výber, ale k jednotlivým druhom diel
existovali autorské spoločnosti a subjekt šíriaci autorské diela bol povinný platiť všetkým autorským
spoločnostiam (trom). V tomto prípade ide o ďalší verejný prenos, teda sekundárne použitie, medzi ktoré
patrí aj káblová retransmisia a v tomto prípade ďalší verejný prenos. Nejde o duplicitné zastupovanie.
Žalobca nezastupuje výkonných umelcov, ale autorov vzhľadom na rôzne oprávnenie žalobcu, SOZY a
SLOVGRAMU nedochádza k duplicitnému zastupovaniu autorov a umelcov, čo vyplýva aj z vyjadrenia
MK SR. K výkonu kolektívnej správy poukázal na § 84 Autorského zákona. V tomto prípade ide hlavne
o audiovizuálne diela a ich prenos, pre uplatnenie odmeny nie je potrebné zisťovať obsadenosť hotela.
Prílohu zmluvy tvorí sadzobník, ktorý zohľadňuje lokálne podmienky. Pri uzatvorení zmluvy vyplnil
žalovaný dotazník, z ktorého žalobca vychádzal a jeho výpočet je zrejmý.
7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalovaný riadne uhrádzal faktúry a platby
voči spoločnosti poskytujúcej TV signál a v uvedených platbách sú zahrnuté aj finančné prostriedky za
zverejňovanie autorských diel, výkonných umelcov. Žalovaný nešíril vlastnú produkciu, ale šíril program
TV staníc a z balíka finančných prostriedkov poskytnutých za TV signál sa platí odmena autorom a preto
nie žalovaný povinný platiť žalobcovi, pretože by došlo k dvojitému plneniu. Okrem žalobcu existujú
viaceréorganizácie,ktorézastupujúvýkonyumelcovažiadajúodžalovanéhopoplatkyzasvojichčlenov.
V praxi nie je možné zistiť kto, ktorú skupinu zastupuje, či nie sú umelci zastúpení duplicitne a či
neprichádza k dvojitým platbám. Okrem toho namietol nejasnosť výpočtu žalovanej sumy, nie je možné
zistiť, za koľko izieb má žalovaný platiť, za aký počet hostí. Taktiež nie je možné zistiť, či si žalobca
uplatňuje odplatu za 100% obsadenosť hotela. Žalobca nikdy nepožiadal žalovaného o predloženie
podkladov ohľadne počtu ubytovaných osôb a teda nemal podklady na výpočet uplatnenej sumy.8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov: oprávnenie
vydané MK SR zo dňa 11.05.2010, č. 2/2004, hromadná licenčná zmluva zo dňa 10.03.2015, príloha
k hromadnej licenčnej zmluve, faktúra č. 1596500078, č. 1596500104, predžalobná výzva zo dňa
21.04.2015, vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného zo dňa 04.05.2015, list právneho zástupcu
žalobcu zo dňa 07.07.2015, výpis z obchodného registra žalovaného, oznámenie MK SR zo dňa
10.04.2007, č. 3/2004, oprávnenie vydané MK SR zo dňa 10.04.2007, č. 1/2004, vyjadrenie komisie
ES čl. 48-50, rozhodnutie ESD z 15.03.2012, rozsudok ESD zo dňa 07.12.2006, vo veci C-306/05,
stanovisko MK SR zo dňa 20.05.2015.
9. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledovný skutkový stav: žalobca uzatvoril so žalovaným dňa
10.03.2015 v rámci výkonu povinnej kolektívnej správy práv podľa § 78 ods. 3 Autorského zákona
Hromadnú licenčnú zmluvu (HLZ) na používanie diel ich verejným prenosom v priestoroch prevádzky
žalovaného. Predmetom tejto zmluvy podľa článku I. je úprava autorskoprávnych vzťahov, ktoré
vznikajúpripoužitíliterárnych,dramatických,hudobnodramatických,choreografických,pantomimických,
audiovizuálnych diel, diel výtvarného umenia, fotografických a architektonických diel, diel úžitkového
umenia, diel autorov výtvarnej zložky animovaných diel ako aj diel použitých pre vytvorenie
audiovizuálnych diel spôsobom uvedeným v článku II zmluvy. V zmysle uvedenej Hromadnej licenčnej
zmluvy vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 1596500078 na sumu 1.084,32 eura so splatnosťou dňa
25.03.2015. V tejto faktúre žalobca zohľadnil zľavu z licenčnej odmeny vo výške 100,40 eura bez DPH,
na ktorú mal žalovaný nárok podľa čl. III ods. 3 Hromadnej licenčnej zmluvy. Nakoľko žalovaný neuhradil
faktúru č. 1596500078 riadne a včas, stratil nárok na poskytnutú zľavu a žalobca vystavil žalovanému
faktúru č. 1596500104 na sumu 120,48 eura so splatnosťou dňa 24.04.2015. Dňa 16.04.2015 žalovaný
uhradil z faktúry č. 1596500078 sumu 100,- eur. Žalobca vyzýval žalovaného k dobrovoľnej úhrade
pohľadávok, ktoré voči nemu eviduje, žalovaný svoje dlhy napriek tomu neuhradil.
10.Podľa§5ods.14zákonač.618/2003Z.z.(ďalejlenAZ), verejnýprenosješíreniealebopredvedenie
diela akýmikoľvek technickými prostriedkami na šírenie zvukov alebo zvukov a obrazov súčasne, alebo
ich vyjadrenie po drôte alebo bezdrôtovo tak, že toto dielo môžu vnímať osoby na miestach, kde by
ich bez tohto prenosu nemohli vnímať; verejný prenos zahŕňa aj káblovú retransmisiu, vysielanie a
sprístupňovanie verejnosti.
11. Podľa § 18 ods. 2 písm. h) zákona č. 618/2003 Z.z. (ďalej len AZ) autor má právo udeľovať súhlas
na každé použitie diela, najmä na : verejný prenos diela.
12. Podľa § 80 ods. 1 AZ, o udelení oprávnenia na výkon kolektívnej správy (ďalej len "oprávnenie")
rozhoduje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na základe písomnej
žiadosti právnickej osoby (ďalej len "žiadateľ ").
13. Podľa § 84 ods. 1 AZ, ak používateľ nepreukáže, že nositeľ práv výslovne vylúčil kolektívnu správu
svojich práv, a ak bolo v odbore použitia predmetov ochrany udelené oprávnenie podľa § 80, používateľ
je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce z použitia predmetu ochrany prostredníctvom organizácie
kolektívnej správy, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej správy vo vymedzenom odbore
použitia predmetov ochrany.
14. Právo udeliť súhlas na každé použitie diela je jedno zo základných majetkových práv autora, v
zmysle ktorého používatelia sú povinní si obstarať súhlas autora na každé jednotlivé použitie diela
a to pred použitím tohto diela. Nakoľko obstaranie si predchádzajúcich súhlasov jednotlivých autorov
a nositeľov práv v prípade verejného prenosu od všetkých autorov a nositeľov práv je objektívne
nemožné, ako aj z dôvodu ochrany práv autorov, je celosvetovo zavedený inštitút kolektívnej správy
autorských práv, kedy sú autori zastupovaní pri výkone svojich majetkových práv organizáciami
kolektívnej správy. Žalobca preukázal Oprávnením Ministerstva kultúry SR č.2/2004, že má postavenie
organizácie kolektívnej správy, ktorá vykonáva kolektívnu správu majetkových práv autorov a iných
nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým, choreografickým, audiovizuálnym,
fotografickým dielam, dielam výtvarného umenia, architektonickým dielam a dielam úžitkového umenia,
podľa ods. II písm. b) uvedeného Oprávnenia vykonáva dobrovoľnú kolektívnu správu v odbore
verejného prenosu akýmikoľvek technickými prostriedkami. Žalobca začiatkom roka 2015, keď zistil, žežalovaný ako prevádzkovateľ Hotela Eminent poskytuje s izbách Hotela Eminent ubytovaným hosťom
možnosť sledovania televízneho vysielania, vyzval žalovaného k splneniu si svoje zákonnej povinnosti
a k uzatvoreniu hromadnej licenčnej zmluvy (ďalej HLZ).
Autor má nárok na odmenu za každé použitie diela v zmysle § 5 ods. 14 AZ. Použitie, na ktoré
bola medzi stranami uzatvorená HLZ je tzv. ďalším verejným prenosom akýmikoľvek technickými
prostriedkami, a teda ďalším, iným a odlišným spôsobom použitia diel než je káblová retransmisia,
ktorá je v zmysle § 5 ods. 6 AZ „súčasný, nezmenený a úplný verejný prenos vysielaného diela
prostredníctvom káblového alebo mikrovlnného systému uskutočňovaný inou osobou, ako je pôvodný
vysielateľ.“ Žalovaný pri tzv. ďalšom verejnom prenose akýmikoľvek technickými prostriedkami iba
používa restransmisiu, ktorá je mu poskytovaná retransmiterom Slovak Telecom, a.s., avšak verejný
prenos v hotelovom zariadení vykonávaný žalovaným je ďalším samostatným použitím diel, ktoré
vyžaduje zmluvné licencovanie. Žalobca preukázal, že v zmysle právnych predpisov, judikatúry, právnej
teórie a praxe sa samotné poskytovanie signálu prostredníctvom technických zariadení pre klientov
ubytovacích zariadení považuje za verejný prenos diel. To znamená, že ak má prevádzkovateľ
ubytovacieho zariadenia vo svojej prevádzke umiestnené zvukové alebo zvukovoobrazové zariadenia
vybavené príjmom, tak týmto samotným dochádza k ďalšiemu verejnému prenosu a teda má povinnosť
získať súhlasy autorov a nositeľov práv. Pokiaľ by teda žalovaný neuzatvoril so žalobcom HLZ a
poskytoval by svojim hosťom v Hoteli Eminent možnosť sledovania televíznych programov, tak by sa
dopúšťal neoprávnených zásahov do autorských práv. Žalovaný však HLZ so žalobcom riadne uzatvoril,
jej platnosť nikdy nespochybnil a dokonca z nej aj čiastočne žalobcovi plnil. Uzatvorením hromadnej
licenčnej zmluvy tak získal žalovaný licenciu, teda právo používať ďalším verejným prenosom predmety
ochrany kolektívne spravovaných žalobcom. Uzatvorením HLZ žalobca udelil používateľom súhlas
na používanie predmetov ochrany, teda právo, a nie povinnosť, používať diela verejným prenosom.
Je na používateľovi do akej miery toto právo využíva a žalobca ani nekontroluje využívanie tohto
práva používateľom. Podstatou licencie je právo používať predmety ochrany a nie povinnosť používať
predmety ochrany.
15. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a vyhovel jej v celom
rozsahu.
16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. O úroku z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s Nariadením vlády. č. 87/l995 Z. z. Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Základná úroková sadzba je podľa § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. sadzba, ktorú
Európska centrálna banka stanovuje a zverejňuje pre hlavné refinančné obchody. Žalobca požadoval
od žalovaného úrok z omeškania zo sumy 984,32 eura od 26.03.2015 a zo sumy 120,48 eura od
25.04.2015, ku ktorým dátumom bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,05 %.
Úroky z omeškania je preto žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi vo výške 5,05 % ročne z dlžných súm
až do zaplatenia.
17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania.
18. S poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. V zmysle § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je 3 dni a plynie žalovanému od právoplatnosti tohto
rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa doručenia, na Okresný súd
Nitra písomne, v dvoch vyhotoveniach.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie je potrebné
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby
každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.