Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. september 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoSr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815897958
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5815897958.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobkyne: T.
I., nar. XX.XX.F., bytom D., B. XXX/X, právne zastúpenej: JUDr. Michalom Murinom, nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. XX, proti žalovanej: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904,
v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Námestovo č.k. 5Csr/1/2015-71 zo dňa 23. novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalobu zamieta a žalovanej náhradu trov konania
nepriznáva.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že vykonaným dokazovaním mal súd
preukázané, že žaloba nie je dôvodná. Žalobkyni bol rozhodcovský rozsudok vydaný 19.01.2012
Arbitrážnym súdom Košice sp. zn. 3C/1276/2012 doručený dňa 29.06.2013. Od tohto momentu
začala žalobkyni ako účastníkovi rozhodcovského konania s poukazom na ustanovenie § 41 ods. 1

zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní - ďalej len „ZoRK“ plynúť 60 dňová lehota na
podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Lehota uplynula 29.08.2013. Žalobkyňa žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku podala až dňa 26.06.2015, teda po uplynutí zákonom stanovenej
prekluzívnej lehoty. Na jej trvanie a plynutie bolo potrebné s poukazom na ustanovenie § 73 ods. 2
zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom a o zmene a doplnení niektorých zákonov
účinného od 1.1.2015 - ďalej len zákon č. 335/2014 Z. z., použiť ZoRK, t.j. predpis účinný do 31.12.2014.
Súd preto musel žalobu zamietnuť. Ak by aj súd pre trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o

zrušenie rozhodcovského rozsudku použil ustanovenie § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. stanovujúce
3 mesačnú lehotu počítanú odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku (čomu však bráni ustanovenie
§ 73 ods. 2 zákona 335/2014 Z. z.), išlo by opäť o žalobu podanú oneskorene. Trojmesačná lehota
počítaná odo dňa doručenia 29.06.2013 by uplynula dňa 29.09.2013. Žaloba bola podaná oneskorene
a to až dňa 26.06.2015.
Súdny exekútor vykonávajúci exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho
súdu Košice sp. zn. 3C/1276/2012 z 19.01.2012 vydaného pred 01.01.2015 a začatého do

31.03.2015, mal s poukazom na prechodné ustanovenie § 243d ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), postupovať podľa Exekučného
poriadku účinného do 31.12.2014. Ustanovenie § 48 Exekučného poriadku účinného do 31.12.2014
neobsahovalo povinnosť súdneho exekútora poučiť povinného o možnosti podať v lehote na podanienámietok proti exekúcii žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku s uvedením vzoru žaloby. Postup
súdneho exekútora pri vydaní upovedomenia o začatí exekúcie obsahujúceho poučenie o možnosti
podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemal oporu v zákone, a preto bol nesprávny.

Právne posúdenie veci súd založil na ustanoveniach § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z., § 243d
Exekučného poriadku a zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalovanému náhradu trov
konania nepriznal, keďže žalovaný si náhradu trov neuplatňoval a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by
mu v súvislosti s týmto konaním mali vzniknúť nejaké trovy.

3. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie žalobkyňa. V podanom odvolaní poukázala na to,
že k vydaniu rozhodcovského rozsudku nemalo ani dôjsť a už vôbec sa naň nemalo hľadieť ako na
exekučný titul v zmysle § 41 zákona č. 233/1995 Z.z. a to z dôvodu, že rozhodcovská doložka uvedená
v spotrebiteľskej zmluve nie je upravená individuálne a preto je neplatná. Arbitrážny súd Košice vôbec
neboloprávnenýnarozhodnutievtejtoveci.Vkonaníbolopreukázané,žesajednáospotrebiteľskýspor

a preto sa pri aplikácii právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa
ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov
ako tzv. silnej zmluvnej strany. Rozhodcovská doložka bola upravená vo všeobecných podmienkach, s
ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah.
Najvyšší súd SR prijal vo veci 2Cdo 245/2010 záver, že rozhodcovská doložka musí byť podpísaná

zmluvnými stranami. Ak žalobca reálne nepodpísal všeobecné poistné podmienky, nemôže sa jednať o
platne uzavretú rozhodcovskú doložku. Žalobkyni bolo vnútené dojednanie o tom, že spory z poistnej
zmluvy sa budú riešiť v rámci rozhodcovského konania a preto nemožno hovoriť o individuálnom
dojednaní. Aj keď sa poistná zmluva podpísala v roku 2008, už vtedy Občiansky zákonník upravoval
rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd zrušil

rozsudokOkresnéhosúduNámestovoavrátilvecnaopätovnéprejednaniesúduprvejinštancie,lebomá
zato, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol,

že rozhodcovský rozsudok sp.zn. 3C/1276/2012 zo dňa 19. 01. 2012 bol vydaný na základe
rozhodcovského konania podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v
čase vydania rozhodcovského rozsudku. V zmysle § 41 ods. 1 zákona sa je lehota na podanie žaloby
o zrušenie rozhodcovského rozsudku lehotou prekluzívnou, v rámci ktorej v dôsledku neuplatnenia
práva v zákonom stanovenej lehote, dochádza k zániku tohto práva. Právnym následkom márneho

uplynutia prekluzívnej lehoty je zánik subjektívneho práva (aj nároku), ktoré nebolo uplatnené, pričom
prekludované právo zaniká ex lege. Rozhodcovský rozsudok sp. zn. 3C/1276/2012 bol žalobkyni
doručený dňa 29. 06. 2013. Prekluzívna lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku
na všeobecný súd márne uplynula dňa 29. 07. 2013. Na základe tejto právnej udalosti už konajúci súd
meritum veci prejednať nemohol.

V uvedenej veci už bolo skončené aj exekučné konanie vedené súdnym exekútorom JUDr. Petrom
Matejovie, sp. zn. EX 1496/2015, na podklade poverenia vydaného Okresným súdom Námestovo č.
5507032214 zo dňa 17. 04. 2015. Exekvovaná suma bola riadne vymožená. V zmysle § 61 Exekučného
poriadku je v exekúcii navrátenie do predošlého stavu vylúčené.
Na základe vyššie uvedeného žiadal žalovaný, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako

vecne správne. Trovy odvolacieho konania si žalovaný neuplatnil.

5. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu
Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že bol navrhovateľke doručený dňa
pokiaľ súd prvej inštancie rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963

Zb. v znení zmien a doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti
nových civilných . . prekluizívna lehota na podanie ž. aloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku na
všeobecný súd márne uplynula dňa procesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) a zák. č. 161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
Odvolací súd bol potom povinný pri svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú

právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali
zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň v ďalšej časti odôvodnenia krajský súd prispôsobil terminológiu
novej právnej úprave6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení

s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP
potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220
ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo k
vydaniurozhodnutiaavyporiadalsasrozhodujúcimi skutočnosťami.Rozhodnutieprvostupňovéhosúdu
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli
spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery.

11. Okresný súd detailne a v súlade s právnou úpravou rozobral otázku oneskorene podanej žaloby o
zrušenie rozhodcovského rozsudku zo strany žalobkyne s odkazom na ustanovenie § 41 ods. 1 zákona
č. 244/2002 Z.z. Rozhodcovský rozsudok, ktorý bol predmetom žaloby o zrušenie bol vydaný dňa 19.
01. 2012 a doručený žalobkyni dňa 29. 06. 2013 (č.l. 61), od kedy začala v zmysle § 41 ods. 1 zákona č.

244/2002 Z.z. plynúť 60-dňová lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Lehota
na podanie žaloby uplynula 28. 08. 2013, pričom žaloba bola podaná až 26. 06. 2015.

12. Odvolací súd len pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje na to, že
odvolacie dôvody, ktoré spočívali už v konkrétnych dôvodoch zrušenia predmetného rozhodcovského

rozsudku, nedokázali zvrátiť procesnú situáciu žalobkyne, ktorá bola zapríčinená nedostatkom
základného predpokladu pre prejednanie merita veci - oneskorene podanou žalobou, a ktorá bola aj
jednoznačnou príčinou zamietnutia žaloby.

13. Okresný súd v prejednávanej veci teda na základe vykonaného dokazovania zistil správne skutkový

stav a následne vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 191 ods. 1 CSP a
správne vo veci rozhodol.

14. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP tak, že žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, nakoľko žalovaný

výslovne uviedol, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatňuje.

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)