Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. február 2017

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 4Csp/105/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616207279
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2017:4616207279.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS

PERSONAL FINANCE SA so sídlom Boulevard Haussmann l, 750 09 Paris, Francúzsko, zapísaná v
parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90 konajúca na území Slovenskej republiky
prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom
Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47258713, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek
Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: B. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D., M. XXXX/XX, o zaplatenie 1.259,42 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 640,15 eura s 8,05% ročným úrokom z omeškania od

17.04.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

l./ Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.259,42 eura spolu s úrokmi
vovýške22,68%ročnezosumy1.090,60euraod17.04.2015dozaplatenia,akoajsúrokmizomeškania
vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.224,52 eura od 17.04.2015 do zaplatenia z dôvodu, že žalovanému

na základe zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa 03.12.2012
poskytol úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru
a žalovaný tento úver riadne nesplácal, pričom zaplatil iba 739,85 eura a preto došlo k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru dňom 16.04.2015.

2./ Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil napriek tomu, že predvolanie mu bolo doručované na adresu
bydliska uvedenú v registri obyvateľov a po uplynutí úložnej doby sa predvolanie vrátilo súdu späť a

preto súd podľa § 180 CSP rozhodol, že sa bude pojednávať v neprítomnosti žalovaného.

3./ Súd sa oboznámil s predloženými dokladmi a zistil, že žalovaný uzavrel dňa 03.12.2012 so
spoločnosťou CETELEM Slovensko a.s. zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, na základe ktorej mu bol poskytnutý revolvingový
úver s výškou úverového rámca 5.000eur s ročným úrokom vo výške 28,68 % s tým, že mal úver
uhrádzať v mesačných splátkach vo výške minimálne 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší

vyšší násobok 300eur, pričom splatnosť mesačnej splátky desiaty deň v mesiaci a splatnosť prvej
mesačnej splátky desiaty deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené prvé
čerpanie revolvingového úveru. V zmluve bola RPMN stanovená vo výške 45,94%. V žalobe žalobca
uviedol, že žalovaný vyčerpal z poskytnutého úverového rámca sumu 1.488,42 eura, avšak z prehľadusplácaniaačerpaniaúveruvyplýva,žežalovanýcelkovovyčerpalsumu1.380eur,ikeďpodľapotvrdenia
predloženého žalobcom vyčerpal žalovaný sumu 1.384,16 eura, avšak z tohto potvrdenia nie je jasné,
čo by malo predstavovať čerpanie zo dňa 17.02.2014 označené ako finan.FMRB spolu v sume 4,l6

eura. Podľa ďalšieho potvrdenia, žalovaný spolu uhradil splátkami sumu 739,85 eura a keďže splátky
riadne neplatil, tak listom zo dňa 23.04.2015 mu veriteľ oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
revolvingového úveru ku dňu 16.04.2015 a vyzval ho na zaplatenie sumy 1.259,42 eura pozostávajúcej
z istiny vo výške 1.090,60 eura, z dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 133,92 eura a z
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 34,90 eura.

Podľa § 9 ods.1 Zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ods.2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods.1 veta prvá OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods.5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods.2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

4./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu na zaplatenie sumy
1.259,42 eura spolu s úrokom vo výške 22,68% ročne ako aj s úrokmi z omeškania je dôvodná iba
čiastočne. Je nesporné, že strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom revolvingovom úvere, na základe
ktorej bol žalovanému poskytnutý úverový rámec vo výške 5.000eur, z ktorého celkovo vyčerpal sumu
1.380 eur. Podľa tejto zmluvy mal žalovaný úver splácať v mesačných splátkach vo výške minimálne

5% z dlžnej čiastky, pričom žalovaný splátky neuhrádzal pravidelne a celkovo na úver zaplatil sumu
739,85 eura. Pri posudzovaní obsahu zmluvy podľa jednotlivých ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, súd zistil, že uzavretá zmluva
neobsahujevšetkynáležitostizmluvyospotrebiteľskomúverestanovenéustanovením§9ods.2zákona
č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, pretože v tejto nie je vôbec uvedená

doba trvania zmluvy, termín konečnej splatnosti úveru a nie je z nej možné ani zistiť výšku splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. Taktiež absentuje celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a tieto
chýbajúce náležitosti zmluvy v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. majú za následok,
že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a preto pokiaľ žalovaný čerpal úver
do výšky 1.380 eur, tak jeho povinnosťou bolo vrátiť poskytnutú sumu, avšak z tejto žalovaný doposiaľ

zaplatil iba 739,85 eura a teda rozdiel predstavuje sumu 640,15 eura a z toho dôvodu súd zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi uvedenú sumu spolu s 8,05% ročným úrokom z omeškania od 17.04.2015
do zaplatenia v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. , nakoľko žalovaný sa
dostaldoomeškaniasúhradouzvyškuistinyododňanasledujúcehopovyhlásenímimoriadnejsplatnosti
úveru a je povinný zaplatiť úroky z omeškania. Okrem toho súd pri svojom rozhodovaní prihliadal aj

na to, že v zmluve bola dohodnutá ročná úroková sadzba 28,68%, čo je zjavne v rozpore s dobrými
mravmi v zmysle § 3 ods. 1 OZ, nakoľko v čase uzatvárania zmluvy sa spotrebiteľské úvery s dobou
splatnosti viac ako 5 rokov poskytovali za úrokovú sadzbu vo výške 10,06% a teda v tomto prípade bola
dohodnutá úroková sadzba takmer 3-násobne vyššia a preto súd v časti dojednania o výške úrokovejsadzby považoval zmluvu za neplatnú v zmysle § 39 OZ, keďže v tejto časti je v rozpore s dobrými
mravmi. Uvedená skutočnosť následne spôsobuje, že v zmluve absentuje výška úrokovej sadzby, keďže
v tejto časti je zmluva neplatná a chýbajúca úroková sadzba potom tiež spôsobuje, že úver je potrebné

považovať za bezúročný a bez poplatkov.

5./ Vo zvyšku t.j. v časti nad priznanú sumu 640,15 eura spolu s úrokom z omeškania súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol, keďže nárok žalobcu v časti istiny považoval za dôvodný iba do sumy 640,l5 eura
a žalobcovi bol priznaný aj úrok z omeškania z tejto sumy, avšak žalobca si navyše uplatnil aj úrok vo

výške 22,68% ročne zo sumy 1.090,60eura od 17.04.2015 až do zaplatenia a súd v tejto časti žalobu
nepovažoval za dôvodnú. Podľa názoru súdu pokiaľ dňom 16.04.2015 došlo k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti spotrebiteľského úveru, tak žalobca má nárok na priznanie úroku iba do uvedeného dátumu
a od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti si môže uplatňovať už iba zaplatenie úroku z omeškania a nie
duplicitne aj zaplatenie úrokov z istiny. Súd poukazuje na súčasnú rozhodovaciu prax súdov, podľa
ktorej odo dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru je dlžník povinný platiť úroky z omeškania a

nie aj úroky z úveru. Uvedený názor bol prezentovaný už v uznesení NS SR sp.zn. 4Obo/143/1998 a
na tento poukázal aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení sp.zn. IV.ÚS 476/2012 zo dňa 18.09.2012
s tým, že takýto záver je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo
k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru ako aj úrokov z omeškania, čo
by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Zároveň súd poukazuje aj na

ustanovenie § 506 ObZ, podľa ktorého je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť v prípade omeškania
dlžníka a požadovať vrátenie dlžnej sumy s úrokmi, avšak zákon výslovne neuvádza, že dlžník je
povinný platiť úroky až do úplného splatenia úveru. Táto povinnosť vyplýva dlžníkovi iba z ustanovenia
§ 503 ods. 3 ObZ, podľa ktorého je dlžník povinný zaplatiť úroky za dobu do vrátenia peňažných
prostriedkov , ale táto povinnosť mu vzniká len vtedy ak dlžník využije svoje oprávnenie vrátiť poskytnuté

peňažnéprostriedkypreddobouurčenouvzmluve.Znovšíchrozhodnutítýkajúcichsatejtoproblematiky
súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu Prešov sp.zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015, ktorý
sa podrobne zaoberá otázkou priznania úroku do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a následne
od uvedeného dátumu priznania úroku z omeškania. Z uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že
žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov za dobu od vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru nevznikol a

preto v tejto časti jeho žalobe nebolo možné vyhovieť.

6/ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, žiadnej zo strán nepriznal právo
na náhradu trov konania, nakoľko obe strany mali vo veci iba čiastočný úspech a to každá približne v
polovici.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na Okresný súd Topoľčany.
Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).