Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. február 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/35/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111228411
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4111228411.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: EOS
KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR,
s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: G. K., nar. XX. XX.
XXXX, bytom Z. XXX/XX, I., t. č. na neznámom mieste, zast. opatrovníkom Mesto Nitra, Štefánikova
trieda 60, Nitra, za účasti na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
Nám legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, so sídlom
Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 750,75 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Nitra zo dňa 28. septembra 2015 č. k. 10C/127/2012-229 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov sa priznáva nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobcu zamietol a žalovanému náhradu trov konania

nepriznal. Zároveň žalobcu zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu
trov konania vo výške 212,69 eura právnemu zástupcovi JUDr. Ambrózovi Motykovi do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 4 ods. 1, 2 zák. č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1, 2, § 54 ods. 1, 2 a § 558,
§ 101, § 39 Občianskeho zákonníka, ako aj § 1 OSP a vykonaným dokazovaním mal za preukázané,
že žalovaný uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o flexiúvere, na základe ktorej mu bol
poskytnutý bezúčelový úver vo výške 30.000 Sk s dobrou splatnosti 30 mesiacov. Predmetná zmluva

obsahuje formálne náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Žalobca preukázal, že žalovanému úver v uvedenej výške poskytol, pričom z dôvodu, že žalovaný úver
nesplácal riadne a včas, došlo k premlčanému zosplatneniu úveru a žalobca po tom, čo mu jeho právny
predchodca postúpil pohľadávku voči žalovanému, ho vyzval na jej zaplatenie. Pohľadávka pôvodného
veriteľa (VÚB, a. s.) bola zmluvou zo dňa 08. 12. 2006 postúpená na žalobcu, pričom z výpisu z
účtových kníh pôvodného veriteľa vyplýva, že pohľadávka ku dňu postúpenia bola vo výške 34.016,96
Sk (1.129,16 eura), vo výpovedi je uvedený dátum 23. 05. 2005 a splatnosť pohľadávky 23. 06. 2005. Z

uvedeného vyplýva, že prvýkrát mohol veriteľ uplatniť svoju pohľadávku na súde dňa 24. 06. 2005, kedy
mu začala plynúť 3-ročná premlčacia doba, ktorá uplynula 24. 06. 2008. Žaloba bola podaná dňa 27.
09. 2011, teda po uplynutí premlčacej doby. Súd zamietol žalobu z dôvodu, že prihliadol na vznesenú
námietku premlčania zo strany vedľajšieho účastníka na strane žalovaného a zistil, že pohľadávkažalobcu je premlčaná, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ ide o žalobcom predloženú
dohodu o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku podpísanú žalovaným, podľa názoru súdu
týmto nedošlo k účinnému uznaniu záväzku s následkami predĺženia premlčacej lehoty na dobu 10

rokov. Vychádzajúc zo skutkových okolností, za akých žalobca dával podpisovať žalovanému uvedenú
listinu, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal vopred pripravené znenie vyhlásenia o uznaní
záväzku,súddospelkzáveru,žetakétokonaniejevrozporesdobrýmimravmi,pretožežalobcavyužitím
mylných informácií dosiahol uznanie dlhu v záujme predĺženia premlčacej doby, i keď žalovaný zrejme
nemal vôbec vedomosť a ani vôľu takéto vyhlásenie učiniť. Podľa názoru súdu je evidentné, že úmyslom

žalobcu bolo zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie na úkor nevedomosti žalovaného ako
spotrebiteľa. Takéto konanie považuje za nekalú obchodnú praktiku, pričom takéto konanie považoval
aj za rozporné s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 OZ a predmetný úkon je teda neplatný v zmysle §
39 OZ. Takáto praktika podstatne zasahuje do práv spotrebiteľa, pričom žalobca postupoval v rozpore
s požiadavkou odbornej starostlivosti. Vzhľadom na uvedené uznanie záväzku ako nekalá obchodná
praktika, je neplatné, preto súd prihliadol na premlčanie práva v zákonnej 3-ročnej premlčacej dobe. O

trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP a úspešnému žalovanému v konaní nepriznal náhradu
trov konania, lebo ich nežiadal priznať. Súd priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na
strane žalovaného, lebo rovnako ako žalovanému mu vzniklo právo na náhradu trov konania, lebo
žalovaný bol v konaní úspešný. V danom prípade videl súd účelnosť vynaložených trov samostatným
charakterom vedľajšieho účastníka, keď vedľajší účastník vstúpil do konania za účelom ochrany práv

spotrebiteľa. Účelnosť vynaložených trov videl súd v tom, že v dôsledku úspešne vznesenej námietky
premlčania zobral žalobca svoj návrh v časti žalovanej istiny a príslušenstva späť a v zostávajúcej časti
súd žalobu pre vznesenú námietku premlčania zamietol. Vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov
za 3 úkony právnej pomoci podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/, b/ a § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3
vyhl. č. 655/2004 Z. z. a to za 3 úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava, vyjadrenie zo dňa 10. 07.

2012 a stanovisko z 08. 11. 2012 po 51,45 eura + 3x 7,63 režijný paušál = 177,24 eura + 24% DPH,
spolu 212,69 eura. Súd vzal za základ poplatku istinu, ktorá zostala predmetom konania po zrušení veci
odvolacím súdom, t. j. 750,75 eura.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal

jeho zmeny a vyhovenia návrhu, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil voči žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového
i odvolacieho konania. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový
stav. Poukázal na skutočnosť, že dňa 02. 03. 2010 žalovaný podpísal dohodu o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní dlhu, prostredníctvom ktorej žalovaný uznal svoj záväzok voči žalobcovi vzniknutý

zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky uzavretej so VÚB, a. s. vo výške 750,75 eura s príslušenstvom, čo
do dôvody a výšky a zaviazal sa splatiť svoj záväzok. Predmetná dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré
vyžadujezákonpreplatnosťuznaniadlhuzostranydlžníka,tedamápísomnúformu,vyplývaznejdôvod
vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Obsahom dohody je teda
uznanie záväzku zo strany žalovaného ako právny inštitút zakotvený v Obchodnom zákonníku, pričom

právnym následkom uznania práva, ktorý nastáva priamo zo zákona, je prerušenie plynutia premlčacej
doby. To znamená, že doba, ktorá dovtedy uplynula, sa stáva právne bezvýznamnou a začne plynú nová
4-ročná premlčacia doba a to priamo zo zákona. Zastáva názor, že žalovaný v danom prípade uznal
svoj záväzok v súlade s ust. § 323 Obchodného zákonníka. Záväzok uznaný žalovaným, čo do dôvodu
a výšky v čase uznania trval a odo dňa uznania záväzku začala plynúť nová 4-ročná premlčacia doba.

Zároveň si dovolil poukázať na skutočnosť, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom
prípade ju nemožno chápať ako ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa (rozsudok
NS ČR sp. zn. 23Cdo 1201/2009). Účelom ochrany spotrebiteľa je zabezpečiť rovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán tak, že súd má povinnosť ex offo prihliadať na neprijateľnosť a neplatnosť
zmluvných podmienok. Účelom ochrany spotrebiteľa však v žiadnom prípade nemôže byť zbavenie

spotrebiteľa akejkoľvek zodpovednosti za záväzkové vzťahy, do ktorých vstupuje. Vyhodnotenie listiny
- dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu súdom prvej inštancie považuje za bezbrehú
a ničím neodôvodnenú ochranu žalovaného ako spotrebiteľa a porušením zásady rovnosti účastníkov
konania vedúcej k úplnému zbaveniu zodpovednosti spotrebiteľa za plnenie svojich povinností, ktoré
mu zo záväzkového vzťahu vyplývajú. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR 7MCdo 9/2014

zo dňa 24. 03. 2015, ako aj na rozhodnutia krajských súdov Slovenskej republiky. Ďalej žalobca vo
svojom odvolaní nesúhlasil ani s priznaním trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi, keď mal
za to, že v danom prípade bola na mieste aplikácia ust. § 150 ods. 2 OSP, keďže ide o drobný spor.
Nestotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, ktorý priznal vedľajšiemu účastníkov náhradu trovkonania, nakoľko v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo
bránenie práva. Na priznanie náhrady trov konania je nevyhnutné splnenie podmienok vyžadovaných
v ust. § 142 OSP a to najmä účelnosť vynaložených trov konania, ktorú by mal súd pri rozhodovaní

o priznaní náhrady trov konania vždy skúmať. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno
priznať,aksaurčitéprocesnépodanienadbytočneopakuje,bezuvedenianovýchprocesnevýznamných
skutočností. Podania vedľajšieho účastníka sú abstraktné, všeobecné, bez znalosti prejednávanej veci
s automaticky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania. Obdobný názor vyslovil aj Najvyšší
súd SR v rozhodnutí zo dňa 24. 03. 2015 pod sp. zn. 7MCdo/15/2014. Mal za to, že úmyslom

zákonodarcu pri umožnení vstupu právnickej osoby ako vedľajšieho účastníka do konania bolo umožniť
kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé
poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a ktoré budú v danej oblasti materiálne aj personálne
vybavené a odborne kompetentné. Zároveň si dovoľuje poukázať na to, že nepriznaním náhrady trov
konania nedochádza k porušeniu základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní
podľa čl. 47 ods. 2, 3 Ústavy SR, najmä keď trovy konania nie sú účelne vynaložené a nie sú ani v

príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Obdobný právny
názor vyslovil Ústavný súd SR v náleze II. ÚS 78/03.

3. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril v tom čase v zmysle OSP vedľajší účastník,
ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Do pozornosti dal aktuálne

znenie uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 03. 2015 pod sp. zn. 8MCdo 1/2014. Mal za to,
že pri uznávacom prejave absentovala slobodná vôľa žalovaného takýto jednostranný právny úkon
urobiť, preto je takýto právny úkon v zmysle § 37 ods. 1 OZ neplatný, a preto ani nemohol nastať
právny následok uznania záväzku vyplývajúci z ust. § 558 OZ. Zároveň poukázal aj na rozhodovaciu
činnosť odvolacích súdov na Slovensku, ktorí posúdili takúto dohodu ako nekalú obchodnú praktiku

a ako neplatný právny úkon. Ďalej poukázal na ust. § 52 ods. 2 OZ účinné od 01. 04. 2015, v
zmysle ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Táto právna
úprava len explicitne uzákonila prevažujúcu prax všeobecných súdov SR, v zmysle ktorej sa na všetky
spotrebiteľské právne vzťahy prednostne použije občiansko-právna úprava pred úpravou obchodno-

právnouatovrátanenámietkypremlčania.Vovzťahuknamietanýmtrovámkonaniauviedol,žeaplikácia
ustanovenia § 150 ods. 2 OSP nie je namieste. Uvedené ustanovenie bolo potrebné aplikovať na trovy
konania žalobcov v hromadných žalobách drobných sporov, a teda nemožno ho uplatňovať na trovy
konania žalovaných a v nadväznosti na to na trovy konania vedľajších účastníkov, ktorí vystupujú na ich
strane. Pri trovách konania žalovaných, ako aj vedľajších účastníkov je totiž právna pomoc poskytovaná

individuálne a to pri obrane proti konkrétne uplatňovanému nároku. Na podporu svojich tvrdení poukázal
na rozhodnutia krajských odvolacích súdov. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania za
písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu vo výške 51,45 eura, 1x režijný paušál 8,39 eura + 20% DPH
v celkovej výške 71,81 eura.

4. Žalovaný, ani jeho opatrovník sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§
379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením
rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie 750,75 eura so 14% úrokom z
omeškania od 09. 12. 2006 až do zaplatenia, keď konanie v časti o zaplatenie istiny v sume 378,41 eura
s príslušenstvom bolo zastavené rozsudkom OS Nitra zo dňa 22. 05. 2013 č. k. 10C/127/2012-117, v

ktorej časti rozsudok nadobudol právoplatnosť predchádzajúcim rozhodnutím. Žalobca sa svojho nároku
domáhal na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 08. 12. 2006 medzi postupcom
Všeobecná úverová banka, a. s. so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava a žalobcom, keď postupca postúpil
na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca a žalovaný uzatvorili dňa 14. 09. 2004 zmluvu k
úverovému účtu k číslu zákazníka: 113585121, ktorej súčasťou boli i Všeobecné obchodné podmienky

VÚB, a. s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám. Pretože žalovaný neplnil splátky
úveru riadne a včas, postupca vypovedal zmluvu o úvere a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy.
Pohľadávka žalobcu ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 1.129,16 eura a pozostávala z istiny
750,75 eura, riadneho úroku 257,63 eura, úroku z omeškania 1,30 eura a osobitného príslušenstva apoplatkov 119,50 eura. Žalobca si zároveň uplatnil zákonný úrok z omeškania, počnúc dňom 09. 12.
2006, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Po predchádzajúcom zrušení
veci odvolacím súdom a čiastočnom zastavení konania zostal predmetom konania nárok žalobcu na

zaplatenie sumy 750,75 eura s 9% úrokom z omeškania od 16. 03. 2010 do zaplatenia, ako aj náhrada
trov konania. Oznámením zo dňa 07. 02. 2012, doručeným súdu prvej inštancie dňa 09. 02. 2012,
vstúpil do konania vedľajší účastník na strane žalovaného - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176 778. Dňa 10. 04. 2012 doručil právny zástupca žalobcu
súdu prvej inštancie dohodu o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku uzatvorenú účastníkmi

tohto konania dňa 02. 03. 2010. Z obsahu tejto dohody z bodu 2.1 vyplýva, že žalovaný uznáva, čo
do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej
s pôvodným veriteľom VÚB, a. s., číslo zmluvy: 007315101130904 vo výške istiny 750,75 eura. V
bode 3.1 dohody sa žalovaný zaviazal splatiť svoj záväzok v 15-tich mesačných splátkach vo výške
70 eur, počnúc prvou splátkou dňa 15. 03. 2010. Z bodu 3.1 dohody ďalej vyplynulo, že žalovaný
vyhlásil, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Vedľajší účastník na strane žalovaného

písomným podaním zo dňa 10. 07. 2012 vzniesol námietku premlčania celej uplatnenej pohľadávky
žalobcu s odôvodnením že žaloba bola doručená súdu prvej inštancie dňa 27. 09. 2011, teda po
uplynutí premlčacej doby, a preto žiadal návrh zamietnuť. Uzavretú dohodu o splátkovom kalendári a
uznaní záväzku zo dňa 02. 03. 2010 považoval za neurčitú, v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore
s kogentnými ustanoveniami spotrebiteľského práva za neplatnú. Súd prvej inštancie napadnutým

rozsudkom zamietol žalobu žalobcu pre premlčanie nároku, keď dospel k záveru, že veriteľ mohol
prvýkrát uplatniť svoju pohľadávku na súde dňa 24. 06. 2005, kedy mu začala plynúť 3-ročná premlčacia
doba, ktorá uplynula 24. 06. 2008. Keďže žaloba bola podaná dňa 27. 09. 2011, teda po uplynutí
premlčacej doby, súd, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany vedľajšieho účastníka,
žalobu zamietol. Predloženú dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku považoval za

nekalú obchodnú praktiku, za konanie žalobcu, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods.
1 OZ a predmetný úkon teda považoval za neplatný v zmysle § 39 OZ. Z týchto dôvodov súd prihliadol
na premlčanie práva v zákonnej 3-ročnej premlčacej dobe.

7. Podľa § 470 odsek 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 odsek 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle vyššie uvedeného citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je
potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zák. č. 160/2015 Z. z.

10. Podľa § 387 odsek 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Po prejednaní veci odvolacím súdom tento dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je

vecne správne, keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a vec z dôvodov uvedených v
odvolaní žalobcu aj správne právne posúdil. S poukazom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Vzhľadom k tomu, že odvolací
súd je v danej veci rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), pri preskúmaní
rozsudku súdu prvej inštancie sa odvolací súd zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v podanom

odvolaní.

12. Žalobca vo svojom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď poukázal na dohodu
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu zo dňa 02. 03. 2010, prostredníctvom ktorej žalovaný
uznal svoj záväzok vzniknutý zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky uzatvorenej s VÚB, a. s. vo výške

750,75euraspríslušenstvom,čododôvodyavýškyazaviazalsasplatiťsvojzáväzok.Zastávanázor,že
žalovaný v danom prípade uznal záväzok v súlade s ust. § 323 Obchodného zákonníka, záväzok uznaný
žalovaným, čo do dôvody a výšky v čase uznania trval a odo dňa uznania záväzku začala plynúť nová
4-ročná premlčacia doba. Spornou, s ohľadom na dôvody podaného odvolania žalobcu, teda zostalaotázka, či predmetná zmluva o poskytnutí flexipôžičky, uzatvorená dňa 14. 09. 2004 medzi žalovaným
a právnym predchodcom žalobcu (VÚB, a. s.), je svojou povahou spotrebiteľskou, a či sa predmetný
právny vzťah, ako aj vzťahy z neho vyplývajúce posudzujú podľa príslušných ustanovení Občianskeho

zákonníka, resp. zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch alebo príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že právny predchodca žalobcu
pri uzatváraní zmluvy o úvere o poskytnutí flexipôžičky vystupoval ako veriteľ, t. j. ako osoba, ktorá
konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, t. j. osoba, ktorá
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Je pritom

nesporné, že predmetná zmluva o flexipôžičke má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá
je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ jej obsah spravidla nemení,
pričom všeobecné obchodné podmienky sú priamo prílohou takto uzatváranej zmluvy. Spotrebiteľskou
zmluvou je teda akákoľvek súkromno-právna zmluva s uvedenými znakmi a to bez ohľadu na to,
či je upravená v Občianskom zákonníku, Obchodnom zákonníku alebo v inom osobitnom zákone.
Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 238/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľským úverom

dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. S poukazom na uvedené je predmetnú
zmluvu o flexipôžičke potrebné považovať svojou povahou za zmluvu spotrebiteľskú. Aplikáciou zásady
lex specialis derogat les generalis, t. j. pokiaľ špeciálny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu, má
prednosť pred všeobecným zákonom, je špeciálnou právnou úpravou v prejednávanej veci zákon č.

258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce
problematiku spotrebiteľského práva, ktorá má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je
v tomto prípade Obchodný zákonník, a preto je nevyhnutné posudzovať predmetný právny vzťah medzi
stranami sporu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

13. Vzhľadom na uvedené potom súd prvej inštancie správne posúdil i dohodu o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku v zmysle ustanovení občianskeho práva. Aj keď súdna prax vo vzťahu
k aplikácii Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka pri spotrebiteľských vzťahoch nebola
v minulosti jednotná, je potrebné túto v súčasnosti posudzovať aj v kontexte s aktuálnym znením
ustanovenia § 52 ods. 2 OZ, keď novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z.

definitívne expresis verbis vyriešila výkladové rozdiely (doplnením ust. § 52 ods. 2) tak, že na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia občianskeho
práva, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. V tejto súvislosti odvolací súd len dopĺňa,
že od účinnosti tohto ustanovenia (od 01. 04. 2015) sa toto ustanovenie vzťahuje aj na právne vzťahy
založené pred týmto dňom, keďže právny predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie, neobsahuje

prechodné ustanovenia. Posudzujúc tak platnosť dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
dlhu zo dňa 02. 03. 2010 predloženej žalobcom je potrebné konštatovať, že ide o formulárový (žalobcom
vopred pripravený) dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalovanému vo forme povolenia
splátok dlhu, ktorého však skrytým cieľom je dosiahnutie uznania dlhu a pristúpenie k záväzku a tým
predĺženie premlčacej doby na uplatnenie žalobného nároku odo dňa, keď k uznaniu došlo. Zámer

dosiahnuť uznanie záväzku a predĺženie premlčacej doby na uplatnenie nároku žalobcu aj odvolací súd
hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože neboli naplnené zákonné znaky tohto inštitútu a to tak
nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie
naruší správanie spotrebiteľa. Odvolací súd sa teda stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že
uznanie záväzku ako právny úkon je z uvedených okolností v rozpore s dobrými mravmi, a preto je

absolútne neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Odvolaciemu súdu je známa takáto
prax žalobcu aj z iných právnych vecí, keď z nej vyplynulo, že žalovaný ako spotrebiteľ podpisuje takúto
dohodu, nerobí to však z dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol splátky svojho dlhu. Uznanie
záväzku je cieľ sledovaný žalobcom, a nie žalovaným (dlžníkom). Keďže ide o predformulované tlačivo,
dlžník pri uzatváraní dohody o splátkach nemôže jeho obsah ovplyvniť.

14. Z vyššie uvedeného je potom zrejmé, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil dohodu o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku ako neplatný právny úkon v rozpore s dobrými mravmi v zmysle
ust. § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka a zároveň správne posúdil v zmysle § 101 Občianskeho
zákonníka premlčanie nároku žalobcu v dôsledku vznesenej námietky premlčania vedľajším účastníkom

adospelksprávnemuprávnemunázoru,žežalobcaakoveriteľmoholsvojupohľadávkuuplatniťnasúde
prvýkrát dňa 24. 06. 2005, kedy mu začala 3-ročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 24. 06. 2008.
Žaloba bola podaná na súde dňa 27. 09. 2011, teda dávno po uplynutí premlčacej doby, pričom samotný
žalobca vyhodnotenie plynutia premlčacej doby súdom prvej inštancie ani nenamietal, poukazoval lenna dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu, keď mal za to, že odo dňa uznania záväzku
začala plynúť nová premlčacia doba, a preto jeho nárok nie je premlčaný. Keďže nedošlo k platnému
uznaniu záväzku žalovaným, tým, že podpísal predmetnú dohodu nemožno vo vzťahu k premlčaniu

aplikovať ust. § 110 ods. 1 OZ, t. j. 10-ročnú premlčaciu dobu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
aj na zhodnú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR - rozsudok NS SR zo dňa 30. 03. 2015 sp. zn.
8MCdo 1/2014, rozsudok zo dňa 30. 05. 2016 2MCdo 5/2015.

15. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné odvolanie žalobcu ani v tej časti, kde namietal priznanie trov

právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, keď mal za to, že v danom prípade bola namieste aplikácia
ust. § 150 ods. 2 OSP a zároveň mal za to, že v danom prípade nemožno hovoriť o účelne vynaložených
trovách na bránenie práva. Podľa názoru odvolacieho súdu i v tejto časti je rozhodnutie súdu prvej
inštancie správne. Občiansky súdny poriadok, platný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, v
ustanoveniach § 142 až § 150 ustanovoval pravidlá pre rozhodovanie súdu o náhrade trov konania.
Pre všetky prípady rozhodovania súdu o náhrade trov konania platila a platí zásada, podľa ktorej môže

byť účastníkovi konania priznaná náhrada len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva (teda nie na všetky náklady majúce povahu trov konania). V prípade rozhodovania
o náhrade trov konania pri plnom úspechu vo veci bola táto zásada výslovne uvedená v ust. § 142
ods. 1 OSP, pričom pojem „účelnosť“ použitý v tomto ustanovení je potrebné chápať ako určitú poistku
pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými či nadmernými.

Pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať, či
právne zastúpenie advokátom je využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc alebo či sa
jedná skôr o zneužitie tohto práva na úkor protistrany (zastúpenie v celkom banálnej veci, opakované
zastúpenie v tzv. hromadných - skutkovo a právne takmer totožných veciach, alebo zrejmá snaha zvýšiť
náklady konania protistrane /porovnaj nález ÚS ČR z 25. 03. 2014 sp. zn. I. ÚS 3819/13/). Odvolaciemu

súdu je známe uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 19. 03. 2014 sp. zn. 6MCdo 5/2013, v ktorom
vyslovil záver, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde
sa obsah jednotlivých podaní vyhotovených advokátom mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej-
ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatňovanie alebo
bránenie práva na súde. Je nesporné, že sa jednalo o podobné veci, o akú ide i v danom prípade, keď z

obsahu spisu je zrejmé, že vedľajší účastník zastúpený advokátom vstúpil do porovnateľne rovnakých
vecí žalobcu, pričom odvolací súd má za to, že je potrebné rozlišovať účelnosť náhrady trov konania v
tom-ktorom konaní a vždy o náhrade trov konania rozhodnúť podľa konkrétnej veci. V preskúmavanej
veci je nesporné, že dňa 09. 02. 2012 oznámil vstup do konania na strane žalovaného vedľajší účastník
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom Prešov, Važecká 16, zastúpený na základe

plnomocenstva (č. l. 30) advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, advokátska kancelária Stropkov. Z
vyjadrenia vedľajšieho účastníka v žalobe je nesporné, že tento mal priame poznatky o prejednávanej
veci, vyjadroval sa k samotnej žalobe, k splatnosti dlhu, pričom zároveň vzniesol námietku premlčania.
Po predložení dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku žalobcom opätovne reagoval
na uvedené podanie vedľajší účastník, ktorý považoval takúto dohodu za neplatnú, v rozpore s dobrými

mravmi a s použitím nekalej obchodnej praktiky, pričom podrobne rozviedol svoje stanovisko. Za danej
situácie, najmä pri nespornej skutočnosti, že žalovaný sa v čase konania zdržoval na neznámom mieste
ajehoopatrovníksanapojednávanianedostavilanehájiljehozáujem,jenesporné,žeúčasťvedľajšieho
účastníka na strane žalovaného a s tým vzniknuté i trovy konania, boli účelnými trovami, keď práve
vedľajší účastník, ktorý vzniesol námietku premlčania a vyjadril svoj názor i k neplatnosti dohody o

uznaní dlhu, sa pričinil o to, že napokon súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd z dôvodu úspešne
vznesenej námietky premlčania žalobu zamietol. Za danej situácie je potrebné konštatovať, že vedľajší
účastník poskytol účinnú ochranu žalovanému ako spotrebiteľovi, a preto nemožno hovoriť o neúčelne
vynaložených trovách konania. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie považoval
za správny i vo výroku, ktorým bola vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného priznaná náhrada

trov konania.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd vo vzťahu k žalovanému v zmysle ust. § 396
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP rozhoduje

len o nároku na náhradu trov konania, keď o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia
následne rozhoduje podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. Vzhľadom na skutočnosť, že už v čase
rozhodovaniaodvolaciehosúdubolozrejmé,žežalovanémužiadnetrovyodvolaciehokonanianevznikli,riadiac sa zásadou, aby bola vec čo najrýchlejšie a najhospodárnejšie prejednaná v zmysle čl. 17 CSP
odvolací súd rozhodol tak, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

17. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu k Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
Námestie legionárov 5, Prešov rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, keď
žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný a v tom čase vedľajší účastník podal vyjadrenie k podanému
odvolaniu žalobcu, za čo si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. V súlade s vyššie uvedeným
názorom odvolací súd mu preto priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu,

pričom o výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia podľa ust. § 262 ods. 2 CSP súd
prvej inštancie.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).