Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. marec 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117204566
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3117204566.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v právnej veci žalobcu : S. H., nar. XX.X.XXXX, občan SR, bytom v O. nad I., U.
II č. XX/XX, práv. zast. JUDr. Zuzanou Lukačovičovou, advokátkou so sídlom v Dubnici nad Váhom,
Bratislavská č. 354/32 proti žalovanej : F. N., nar. XX.X.XXXX, bytom v O. nad I., U. II. č. XX/XX o návrhu
žalobcu na neodkladné opatrenie takto

r o z h o d o l :

I. Súd v y d á v a nasledovné neodkladné opatrenie :

"Žalovanej sa ukladá povinnosť dočasne nevstupovať do nehnuteľnosti: v k.ú. O. nad I., okres F., obec
O. nad I., zapísané na LV č. XXXX ako byt č.XX v obytnom dome so súp.č. XX vo vchode č. XX na 6.
poschodí nachádzajúci sa na parc.č. U. XXX/XX, ktorá je evidovaná na LV č. XXXX v k.ú. O. nad I. v
podiele XX/XXXX a podiel XX/XXXX priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu,
v k.ú. O. nad I., okres F., obec O. nad I. zapísané na LV č. XXXX v podiele XX/XXXX -zastavané plochy
a nádvoria parc.č. CKN XXX/XX vo výmere 444m2."

II. Žalobcovi s a p r i z n á v a náhrada trov konania 100%.

III. Súd p o u č u j e žalovanú, že môže podať žalobu vo veci samej. Lehotu na podanie žaloby
súd neurčuje. Predmetom sporu bude úprava užívania sporného bytu a sporovými stranami účastníci

uvedení v neodkladnom opatrení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom zo dňa 2.3.2017 domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým
súd žalovanej uloží dočasne nevstupovať do nehnuteľnosti: v k.ú. O. nad I., okres F., obec O. nad I.,
zapísané na LV č. XXXX ako byt č.XX v obytnom dome súp.č. XX vo vchode č. XX na 6. poschodí
nachádzajúci sa na parc.č. U. XXX/XX, ktorá je evidovaná na LV č. XXXX v k.ú. O. nad I. v podiele
XX/XXXX a podiel XX/XXXX priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, v k.ú.

O. nad I. zapísané na LV č. XXXX v podiele XX/XXXX -zastavané plochy a nádvoria parc. č. U. XXX/
XX vo výmere XXXmX a zaplatiť trovy konania. Uviedol, že je bezpodielovým spoluvlastníkom vyššie
uvedených nehnuteľností a druhým bezpodielovým spoluvlastníkom je neb. S. H.- manželka žalobcu.
So žalovanou sa zoznámil v roku XXXX a postupom času ich priateľstvo prerástlo do vzťahu a žalovaná
začala u žalobcu príležitostne prespávať. Keď sa rozviedla so svojím manželom, začali spoločne bývať
vo vyššie uvedených nehnuteľnostiach a neskôr sa žalobca pre vzájomné nezhody rozhodol ich vzťah

ukončiť. Žalovaná odmietla opustiť spoločnú domácnosť a požadovala od žalobcu, aby jej kúpil byt, na
čo žalobca nevidel žiaden dôvod. Následne žalovaná od neho žiadala peniaze a tvrdila, že pokiaľ bude
trvať na jej odchode zo spoločnej domácnosti, podá na neho trestné oznámenie, čo sa aj stalo a po
spoločnej hádke dňa 03.02.2017 v čase okolo 11,00 hod. zavolala políciu. Podala trestné oznámenie,
čo viedlo k začatiu trestného stíhania žalobcu pod ČVS: Q.-XXX/DC-TN-XXXX pre podozrenie zo
spáchania prečinu nebezpečné vyhrážanie podľa ust. § 360 ods.1, ods.2 písm.b/ Trestného zákona s

poukazom na § 139 ods.1 písm.c/ Trest. zákona a k spracovaniu návrhu na vzatie do väzby a Okresný
súd Trenčín uznesením zo dňa 06.02.2017 pod sp. zn. 6Tp/19/2017 rozhodol tak, že ho do väzby nevzala túto nahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka a žalobcovi bolo uložené obmedzenie,
spočívajúce v zákaze požívania alkoholu a iných návykových látok. Potom ako sa žalobca vrátil domov,
ho žalovaná začala provokovať, nadávať mu a vyhrážať sa, že pokiaľ bude trvať na tom, aby z bytu

odišla, zavolá na neho políciu a povie, že sa jej vyhrážal smrťou. Žalovaná nechce dobrovoľne opustiť
jeho nehnuteľnosti a žalobca má obavu, že v prípade, ak nebude poslúchať jej príkazy, hrozí mu vzatie
do väzby. Žalobca mal za to, že tento stav vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov medzi účastníkmi
podľa ust. § 324 ods.1, § 325 ods.1 a § 325 ods.2 písm. e/ CSP, nakoľko žalovaná obýva nehnuteľnosti
v bezpodielovom spoluvlastníctve, hoci na to nemá právo. Žalovanej nesvedčí zápis vlastníckeho práva

k predmetnej nehnuteľnosti a je porušené aj právo žalobcu na nedotknuteľnosť obydlia, garantované v
čl. 21 Ústavy SR. V predmetnej veci žalobca dňa 28.2.2017 podal oznámenie na OO PZ v O. nad I. a
na základe podnetu žalobcu podľa § 27a ods.1 zák.č. 171/1993 Z.z o Policajnom zbore bola žalovaná
vykázaná z bytu žalobcu na dobu 10 dní. Žalovaná napriek tomu opätovne v skorých ranných hodinách
vstupuje do bytového domu a zo spoločných priestorov sa dožaduje vstupu do bytu búchaním na dvere a
zvonením. Svoj nárok žalobca preukazoval výpisom z LV č. XXXX a XXXX k.ú. O. nad I., uznesením o

vznesení obvinenia zo 4.2.2017, ČVS: Q.-XXX/DC-TN-2017, uznesením Okresného súdu Y. zo 6.2.2017
sp. zn. 6Tp/19/2017, potvrdením o podaní oznámenia na OO PZ O. nad I. č. DU-XXX/DCA-XXXX a
potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 28.2.2017 č. DU: XXX/DCA-XXXX.

2. Podľa § 324 ods.1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.

3. Podľa § 325 ods.1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

4. Podľa 325 ods.2 písm. e/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala
dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.

5. Podľa § 329 ods.1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

6. Podľa § 332 ods.2 CSP neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho
vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

7. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

8. Podľa § 336 ods.1,2 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet

konania vo veci samej.

9. Podľa § 337 ods.1, 2 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.

Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a
predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do
pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia.

10. Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov, pričom musí byť
poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie žiada, tak v rámci ústavných a zákonných pravidiel aj tomu,
voči komu zabezpečovacie predbežné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované
neodkladné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila
ochranu oprávnených záujmov druhej strany, teda toho, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada.

Aj na vydanie zabezpečovacieho opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na
súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad, rozhodnutie musí byť vydané príslušným
orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle.11. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň
osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých
dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti),

pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená
skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení
neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne
zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte
náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom

nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú
práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom
dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

12. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov
účastníkov. Aplikácia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ CSP je veľmi aktuálnym

a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. V jeho prospech svedčí najmä
to, že v dôsledku jeho uplatnenia zákazu vstupovania násilnej osoby sa ohrozenej osobe poskytuje
pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou,
ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí
žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného

ubytovania. Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo
moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe, alebo proti určitej skupine a lebo
spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť,
psychickú škodu a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu,
resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí

o akýchkoľvek aktoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu
alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia
je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne
prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním
bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch

bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu
uspokojenia ide o podrobenie si obete .Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné
črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického
a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď
jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo,

čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie
nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie
môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú
vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť
najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím.

13. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia druhotné ubližovanie. Násilím je aj
nezabránenie násiliu." Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise
formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého
druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Deklarácia o odstránení

násilia páchaného na ženách, schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993 ho označuje ako
akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme
alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania alebo svojvoľného obmedzovania
slobody, a to vo verejnom či súkromnom živote. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne
dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom

prostredí obete ( rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 M Cdo 10/2012)

14. Z listov vlastníctva, predložených žalobcom je nepochybné, že tento má vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam v k.ú. O. nad I., okres F., obec O. nad I., zapísaným na LV č. XXXX ako byt č.XX v
obytnom dome súp.č. XX vo vchode č. XX na 6. poschodí nachádzajúci sa na parc.č. CKN XXX/XX,

ktorý je evidovaná na LV č. XXXX v k.ú. O. nad I. v podiele XX/XXXX a podiel XX/XXXX priestoru na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, v k.ú. O. nad I. zapísané na LV č. XXXX v podiele
XX/XXXX -zastavané plochy a nádvoria parc. č. CKN XXX/XX vo výmere 444m2, ktoré ho oprávňuje,
okrem iného, v zmysle ust. § 123 Občianskeho zákonníka predmet svojho vlastníctva užívať a nakladaťs ním. Domáha sa ochrany pred neoprávneným zásahom do jeho vlastníctva, pretože žalovaná ( jeho
bývalá priateľka) nerešpektuje skutočnosť, že má právo užívať jeho nehnuteľnosti len dovtedy, kým
s tým žalobca súhlasí. Z obsahu pripojených listín mal súd za dostatočne osvedčené, že žalovaná

sa snaží zaistiť si pravidelný prísun finančných prostriedkov a bývanie v predmetnej nehnuteľnosti bez
právneho dôvodu a súhlasu žalobcu, takým spôsobom, že sa vydáva sa za obeť domáceho násilia. Takto
postupuje napriek skutočnosti, že ich vzájomný vzťah sa podľa žalobcu skončil. Žalovaná sa domáha
svojich domnelých nárokov na bývanie v predmetnej nehnuteľnosti a ďalšiu finančnú podporu vyvíjaním
psychického nátlaku na žalobcu formou obťažovania žalobcu zvonením a opakovaným dobíjaním sa

do jeho bytu, obviňovania žalobcu z verbálneho aj fyzického násilia, ak nevyhovie jej požiadavkám, čo
vyvoláva v žalobcovi, vzhľadom na už začaté trestné konanie proti nemu a podaný návrh na jeho vzatie
do väzby kvôli nebezpečnému vyhrážaniu, oprávnenú obavu o jeho slobodu, život, zdravie a majetok.
Vzhľadom na zabezpečené listinné dôkazy súd mal za dostatočne osvedčenú existenciu domáceho
násilia v spoločnej domácnosti zo strany žalovanej ako aj potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi
účastníkmi, preto návrhu vyhovel.

15. Súd podľa § 336 ods.1 CSP nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania, avšak
navrhovateľovi neuložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť
neuložil lebo je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi
stranami. Súd zároveň poučil žalovanú, že môže podať žalobu vo veci samej a o okruhu účastníkov, v

ktorej môže listinnými a inými dôkazmi preukázať právny dôvod užívať sporný byt.

16. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu vo veci.
Žalobca mal v konaní plný úspech a preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.