Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. december 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/63/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816203177
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7816203177.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu: Slovenská

autobusová doprava Zvolen, a.s., IČO: 36 054 666, Balkán 53, 960 95 Zvolen, zast.: Advokátska
kancelária BOĽOŠ & PARTNERS s.r.o., IČO: 36 866 261, Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, proti
žalovanému: F. Q., H.. XX.XX.XXXX, S. C. E. X, XXX XX Q., v konaní o zaplatenie 220,50 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 220,50 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 220,50 Eur od 12.12.2015 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú bude povinný zaplatiť žalovaný.
O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 220,50 Eur, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej istiny od 12.12.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný cestoval autobusovou dopravou autobusom žalobcu, tak ako je
uvedené v Zápise o porušení povinností cestujúceho (ďalej len „Zápis“), ktorý sa na výzvu kontrolóra
nepreukázal platným prepravným dokladom, čím porušil ako cestujúci jednu zo základných povinností

upravenú v Zákone č. 56/2012 Z.z., v spojení s porušením Prepravného poriadku žalobcu. Porušenie
zákonnej povinnosti bolo na mieste kontroly zdokumentované Zápisom kontroly a tiež zápisom o
porušení prepravných tarifných podmienok. Žalovaný tým, že nastúpil do autobusu žalobcu, uzavrel so
žalobcom Zmluvu o preprave osôb a súčasne vyjadril neodvolateľný súhlas so všetkými podmienkami
prepravy obsiahnutými v Prepravnom poriadku a tarife.

3. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 12C/63/2016 - 26 zo dňa 09.05.2016, ktorý bol zrušený

uznesením č. k. 12C/63/2016 - 40 zo dňa 24.06.2016, pre nemožnosť jeho doručenia žalovanému.

4. Vzhľadom k tomu, že miesto pobytu žalovaného nebolo možné zistiť ani postupom v zmysle ust.
§ 116 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd postupoval
v zmysle ust. § 116 ods. 2 CSP. Zverejnil oznam o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu, ako aj na
webovej stránke tunajšieho súdu. Po uplynutí zákonom stanovenej lehoty od zverejnenia rozhodnutia,
súd pokračoval v konaní na základe pripojených listinných dôkazov.

5. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, na základe listinných dôkazov predložených
žalobcom, v súlade s ust. § 177 ods. 2 písm. a/ CSP, podľa ktorého pojednávanie nie je potrebnénariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú
sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.

6. Podľa ust. § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd
jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

7.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsaslistinnýmidôkazmizaloženýmivspiseazistilnasledovný
skutkový stav.

8. Z pripojených listinných dôkazov, zo Zápisu o porušení povinností cestujúceho č. 000865 vyplynulo,
že žalovaný dňa 11.11.2015 v čase o 08.05 hod., na linke č. 707506, spoj č. 4, sa v čase vykonanej
kontroly na Autobusovej stanici Rožňava nepreukázal platným cestovným lístkom, pričom nástupnou

zástavkou v prípade žalovaného bol N. E. a výstupnou zástavkou E.. Základné cestovné predstavovalo
sumu 10,50 Eur, sankčná úhrada 210,- Eur. V dôsledku toho vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť
okrem základného cestovného aj sankčnú prirážku k cestovnému, v celkovej výške 220,50 Eur. Uvedenú
sumu bol žalovaný povinný uhradiť žalobcovi. V čase vykonávanej kontroly sa nevedel preukázať
občianskym preukazom v dôsledku straty, čo bolo overené policajným orgánom v Košiciach. Pri

vykonanej kontrole cestujúci Zápis podpísal a prevzal, avšak odmietol zaplatiť sankčnú úhradu.

9. Z pripojeného Prepravného poriadku autobusovej dopravy, z čl. 5 bod 2 vyplynulo, že Zmluvu
o preprave osôb uzatvára cestujúci s dopravcom momentom nastúpenia do autobusu, pričom je
povinný disponovať platným cestovným lístkom. Pokiaľ cestujúci užíva služby dopravcu bez platného

cestovného dokladu, vzniká mu povinnosť uhradiť cestovné ako aj sankčné úhrady stanovené Tarifou.
Rovnaká povinnosť je zakotvená aj v čl. 8 bod 2 v písm. d.) a e.), z ktorých vyplýva, že cestujúci je
povinný zaplatiť cestovné v hotovosti alebo prostredníctvom dopravnej karty. Na výzvu vodiča alebo
revízora je povinný preukázať sa platným cestovným lístkom a zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu. V
prípade, že nemôže zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu, je povinný poskytnúť osobné údaje potrebné

na vymáhanie cestovného.

10. Z Tarify pravidelnej autobusovej diaľkovej dopravy, účinnej od 01.03.2012, z čl. V. bod 5 vyplynulo,
že pokiaľ cestujúci nepreukáže pri dopravnej kontrole platným cestovným lístkom, uloží mu oprávnená
osoba zaplatiť cestovné a úhradu vo výške 20-násobku základného cestovného, bez príplatkov a zliav.

11.ZCenníkacestovnéhonadiaľkovýchlinkáchč.610503a707506,platnéhood01.05.2015,vyplynulo,
že pri tarifnej vzdialenosti v rozpätí od 201 do 210 km, je obyčajné cestovné 10,50 Eur, pričom počet
km vyplynul z pripojeného dokladu, kde trasa N. E. - E. predstavuje 205 km.

12. Podľa ust. § 12 ods. 1 zákona č. 56/2012 Z.z. zákona o cestnej doprave, dopravca je pred začatím
prepravy a počas nej oprávnený prostredníctvom vodiča alebo iného člena osádky autobusu, revízora
alebo zamestnanca povereného organizáciou prepravy (ďalej len „dispečer“) dávať pokyny a príkazy
cestujúcim na účel zaistenia ich bezpečnosti alebo bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorí sú
povinní ich uposlúchnuť.

13. Podľa odseku 2 písm. b/ uvedeného ustanovenia, vodič, iný člen osádky autobusu a revízor sú
oprávnení
a) vylúčiť z prepravy cestujúceho, ktorý napriek upozorneniu neuposlúchne pokyn alebo príkaz podľa
odseku 1, poruší povinnosť podľa prepravného poriadku, neoprávnene sa zdržiava v autobuse, svojím
správaním ohrozuje bezpečnosť prepravy, narúša pokojnú a pohodlnú jazdu autobusu, znečistí autobus

alebo obťažuje cestujúcich, ako aj osobu nespôsobilú na prepravu podľa prepravného poriadku,
b) uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným lístkom, povinnosť zaplatiť cestovné a
sankčnú úhradu, alebo preukázať svoju totožnosť a poskytnúť údaje potrebné na vymáhanie cestovného
a sankčnej úhrady podľa § 14 ods. 2.

14. Podľa ust. § 14 ods. 1 písm. d/ uvedeného zákona, cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu
vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným cestovným lístkom.
15. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo
bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádkyautobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť
cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie
cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu,

číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné
údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.

16. Podľa ust. § 16 ods. 4 uvedeného zákona, cestujúci je povinný
a) mať platný cestovný lístok pri nastupovaní do autobusu, ak ho vydala výdajňa cestovných lístkov

mimo autobusu alebo ak ide o cestovný lístok vo forme aktivovaného elektronického média,
b) kúpiť si cestovný lístok bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak cestovný lístok vydáva vodič
alebo iný člen osádky autobusu,
c) označiť si cestovný lístok v označovacom zariadení autobusu bezprostredne po nastúpení do
autobusu, ak ide o cestovný lístok, ktorého platnosť sa začína až jeho označením.

17.Podľaodseku5uvedenéhoustanovenia,cestujúcijepovinnýmaťcestovnýlístokprisebepocelýčas
prepravy a bezprostredne pri vystupovaní z autobusu a na výzvu sa ním preukázať osádke autobusu,
revízorovi alebo osobe poverenej výkonom odborného dozoru.

18. V zmysle pripojenej Tarify bola hodnota cestovného lístka 10,50 Eur, pričom sankčná úhrada podľa

čl. V bod 5 predstavovala 20 - násobok základného cestovného. V danom prípade si žalobca uplatnil
sankčnú úhradu vo výške 210,- Eur, hodnota cestovného lístka bol 10,50 Eur, tzn. celkový nárok žalobcu
v súvislosti s porušením povinností cestujúceho - žalovaného, bol 220,50 Eur. Keďže žalovaný uvedenú
sumu nezaplatil v čase vykonanej kontroly, ani následne, žalobca sa dôvodne domáhal zaplatenia nielen
cestovného ale aj sankčnej náhrady, v celkovej výške 220,50 Eur.

19. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 20/2013 Z. z., výška úrokov z omeškania je
o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Úrok z omeškania súd priznal v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s použitím
ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 20/2013 Z.z. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania
odo dňa 12.12.2015, tzn. 30 dní odo dňa vykonanej kontroly, kedy mal žalovaný ešte možnosť svoj
dlh uhradiť. Úrok z omeškania k uvedenému dňu predstavoval výšku 5,05 % ročne, pretože základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky k uvedenému dňu predstavovala 0,05 % a táto sadzba bola

zvýšená o 5 percentuálnych bodov, v zmysle ust. § 3 vyššie uvedeného nariadenia vlády.

21. Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože
žalovaný porušil povinnosti cestujúceho tým, že sa v čase vykonania kontroly nepreukázal platným
cestovným lístkom. Žalovaný kontrolu uznal, o čom svedčí aj to, že riadne podpísal Zápis. Z týchto

dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 100 %, z toho dôvodu súd priznal náhradu trov konania
v tomto rozsahu, ktorú bude povinný zaplatiť žalovaný žalobcovi po rozhodnutí o výške náhrady trov
konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, v zmysle ust. § 262
ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP.
Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach,
prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj
tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.