Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. február 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/91/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812212528
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7812212528.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Koščiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a
sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcov 1) E. E., F.. X.XX.XXXX, S., P.
XX, X) S. E., F.. XX.X.XXXX, S., P. XX, obaja právne zastúpení JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou v
Košiciach, Škultétyho 3, proti žalovaným 1) E. Z., F.. XX.X.XXXX, T., A. XXX, W. O.. D. Z., F.. X.X.XXXX,
T., A. XXX, 2) SPRAVBYT Rožňava, s.r.o., Akademika Hronca 11, Rožňava, IČO: 36 169 668, 3)
Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o., Masarykova 21, Košice, IČO: 36 583 936, žalovaní v 2. a
3. rade právne zastúpení JUDr. Erikou Simanovou, advokátkou v Rožňave, Akademika Hronca 11, o
náhradu škody a proti žalovaným 4) R. J., S.. D., F.. XX.X.XXXX, S., P. XX, X) Š. J., F.. XX.XX.XXXX,
S., P. XX, žalovaní v 4. a 5. rade právne zastúpení JUDr. Petrom Poledníkom, advokátom v Bratislave,
Grösslingova 58, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku 9C/581/2012-274 z
10.10.2014 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalobu o zaplatenie 30 420,- eur z titulu
náhrady škody proti žalovaným v 1. až 3. rade zamieta, že žalobu proti žalovaným v 4. a 5. rade o
určenie, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými vlastníkmi nehnuteľností vedených na LV č.
XXXX k.ú. S., Z. S. ako byt č. XX, na V. poschodí bytového domu súp. č. 1669 na ul. P. Č.. XX R. S.,
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k
pozemku o veľkosti 401/10000-in zamieta, že o trovách konania rozhodne v zmysle § 151 ods.3 O.s.p.
po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobcovia žalobou proti žalovaným v 1. až 3. rade sa
domáhali a čím ju skutkovo a právne odôvodnili. Konštatoval, že po začatí konania došlo k prevodu
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam vedených na LV č. XXXX k.ú. S. zo žalovaného v
1. rade na R. J., S.. D. I. Š. J. v podiele 1/1 kúpnou zmluvou, ktorej vklad do katastra nehnuteľností
bol povolený pod č. V 1678/2012, preto žalobcovia v priebehu konania navrhovali, aby súd pripustil do
konania ďalších účastníkov na strane žalovaných a to R. J., S.. D. I. Š. J. ako žalovaných v 4. a 5. rade, že
uznesením z 29.1.2013 tomuto návrhu vyhovel a pripustil, aby do konania vstúpili ďalší účastníci konania
na strane žalovaných R. J., S.. D. ako žalovaná v 4. rade a Š. J. ako žalovaný v 5. rade. Ďalej uviedol
ako sa k žalobe vyjadrili žalovaní v 1. až 3. rade, ktorí so žalobou nesúhlasili a čím svoje stanovisko
odôvodnili. Rovnako žalovaní v 4. a 5. rade so žalobou nesúhlasili a čo uviedli. Konštatoval, že na
pojednávaní 24.5.2013 žalobcovia upresnili petit žaloby tak, že proti žalovaným v 1., 2. a 3. rade sa
domáhajú náhrady škody a voči žalovaným v 4. a 5. rade určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
ktoré boli predmetom dražby, že písomným podaním doručeným mu 6.6.2014 uviedli, že voči žalovaným
v 1. až 3. rade sa domáhajú náhrady škody vo výške 30 420,- eur, že upresnenie žaloby a výšky škody
považoval za zmenu žaloby v zmysle § 95 O.s.p., o ktorej rozhodol uznesením z 19.9.2014. Súd

uviedol, že sa oboznámil s obsahom listinných dôkazov - notárskou zápisnicou napísanou v BUSINESS
CENTRE, Kukučínova 7, Košice 10.5.2012 č. N 448/2012, Nz 16464/2012, NCRIs 16843/2012, listinou,
v ktorej niektorí vlastníci bytov sa vyjadrili na otázky, listinou zo 17.10.2012 označenou ako žiadosť,
listinou - poskytnutie informácie - zn. 9012/Sol, zápisnicou zo schôdze vlastníkov bytov bytového domu
súp. č. 1669 na ulici Kozmonautov 15 v Rožňave, prezenčnou listinou, znaleckým posudkom č. 24/2012
znalca O.. Š.Q. T., potvrdením o veku stavby, výzvou žalovaného v 3. rade pre žalobcov v 1. a 2.
rade zo dňa 27. 02. 2012, vyjadrením k žiadosti o posúdenie trhovej hodnoty 3-izbového bytu v k.ú.
S., inzerátom realitnej kancelárie, oznámením o dobrovoľnej dražbe PDS č. 26/8-2012, výpisom z LV
č. XXXX, inzerátom realitnej kancelárie, príjmovým pokladničným dokladom č. 26/2012, potvrdením o
zrealizovaní platby, potvrdením o splatení ceny dosiahnutej vydražením, údajmi k zmene vlastníka bytu,
výpisom z LV č. XXXX, rozhodnutím Centra právnej pomoci, sumárnou analýzou platieb za obdobie od
1.7.2009 do 1.5.2013, platobným rozkazom, Zmluvou o výkone správy č. 56/2008, Zmluvou o výkone
správy č. 56/2008, Zmluvou o prevode vlastníctva bytu, rozhodnutím Správy katastra Rožňava, výpisom
LV č. XXXX, obsahom spisu Profesionálnej dražobnej spoločnosti, s.r.o. - žalovaného v 3. rade č.
26/2012 - prvopisom prezenčnej listiny so schôdze vlastníkov bytov bytového domu súp. č. 1669,
na ul. P. XX, S., konanej 18.1.2012, zápisnicou zo schôdze vlastníkov bytov bytového domu súp. č.
1669 na ul. P. XX, S. konanej 18.1.2012, oznámením začatia výkonu záložného práva z 23.1.2012
s dokladmi o doručení pre žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaného v 2. rade, listom pre Katastrálny
úrad v Košiciach, Správa katastra S. o vyznačení poznámky o začatí výkonu záložného práva na
nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX P..Ú.. S. vo vlastníctve žalobcov, výzvou pre žalobcov
o umožnenie vykonanie ohodnotenia predmetu dražby súdnym znalcom a ohliadky predmetu dražby
zo 27.2.2012 s dokladmi o doručení, objednávkou na vypracovanie znaleckých posudkov z 27.2.2012,
znaleckým posudkom č. 24/2012 vypracovaným znalcom O.. Š. T., návrhom na vykonanie dražby z
29.3.2012, zmluvou o vykonaní dražby PDS 26/7-2012 uzavretou medzi žalovanými v 2. a 3. rade,
oznámením o dobrovoľnej dražbe PDS 26/8-2012, žiadosťou o registráciu údajov a uverejnenie listiny v
Notárskom centrálnom registri dražieb zo 29.3.2012, potvrdením o registrácii údajov a uverejnenie listiny
v Notárskom centrálnom registri dražieb z 29.3.2012, oznámením o zverejnení dražby v Obchodnom
vestníku č. 67/2012 vydanom 4.4.2012 pod č. X002682, žiadosťou o vyznačenie poznámky o konaní
dobrovoľnej dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov zapísaných na LV č. XXXX adresovanou
Katastrálnemu úradu v Košiciach, Správa katastra Rožňava, žiadosťou o uverejnenie oznámenia o
dobrovoľnej dražbe na úradnej tabuli mesta Rožňava, žiadosťou o uverejnenie oznámenia o dobrovoľnej
dražbe v spoločných priestoroch bytového domu, oznámením o výsledku dobrovoľnej dražby PDS
26/14-2012, zverejnením výsledku dobrovoľnej dražby v Obchodnom vestníku č. 92/2012 vydanom
15.5.2012 pod č. X003754, notárskou zápisnicou N 448/2012, NZ 16464/2012, NCRIs 16843/2012 -
osvedčením o vykonaní dobrovoľnej dražby z 10.5.2012, vyčíslením pohľadávok voči žalobcom v 1.
a 2. rade ku dňu dražby žalovaným v 2. rade, potvrdením o splatení ceny dosiahnutej vydražením zo
17.5.2012, žiadosťou o zápis vydražiteľa ako vlastníka vydraženého predmetu dražby a výmazom z
poznámok a záložných práv zapísaný na LV č. XXXX k.ú. S. zo 17.5.2012, písomnou správou o výkone
záložného práva k predmetu dražby, odovzdaním výťažku dražby - oznámením zo 17.5.2012. Citujúc §
10 ods.1,2 písm. a), 3, 6 § 14 ods.1,4 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,
§ 151j ods.1 O. z., § 2 písm. a), § 21 ods.2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, § 3 ods.1,
§ 39 O. z. a mal vykonaným dokazovaním preukázané, že 10.5.2012 v čase od 11.15 hod. do 11.30
hod. v priestoroch Business centra v Košiciach, na ul. Kukučínovej 7 sa konala dobrovoľná dražba,
predmetom ktorej bol byt č. 26 v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov na V. poschodí bytového
domu súp. č. 1669 na ul. P. Č.. XX R. S., vchod 15, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach
a zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku, parcely č. KN 875/10 o výmere 404 m2 -
zastavané plochy a nádvoria o veľkosti 401/10000-in vedené na LV č. XXXX k.ú. S., že dražobníkom
bola Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o. so sídlom E. XX, P. - žalovaný v 3. rade, navrhovateľom
dražby boli vlastníci bytových a nebytových priestorov bytového domu súp. č. XXXX na ul. P. Č.. XX
R. S. v zastúpení správcom - Spravbyt Rožňava, s.r.o. so sídlom Akademika Hronca 11, Rožňava -
žalovaným v 2. rade. Dražba bola vykonaná na základe výsledkov hlasovania uskutočneného na schôdzi
vlastníkov bytov bytového domu súp. č. XXXX F. K.. P. XX R. S. (ďalej len bytový dom) konanej 18.1.2012
za prítomnosti nadpolovičnej väčšiny všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome podľa § 14 zák. č.
182/1993 Z.z. a podľa 8b ods.2 citovaného zákona, pričom na tejto schôdzi boli prijaté dve uznesenia: -
vlastníci bytov schválili podanie návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby voči S. E., vo vzťahu ktorému
bytový dom vykazoval pohľadávku k 31.12.2011 v sume 5 431,10 eur, - plnomocenstvo pre správcu -
SPRAVBYT Rožňava, s.r.o. - žalovaného v 2. rade na vykonanie všetkých právnych úkonov spojených
s uplatnením záložného práva a právnych úkonov spojených s vykonaním dobrovoľnej dražby. Zo

zápisnice zo schôdze vlastníkov bytového domu z 18.1.2012 vyplynulo, že na tejto schôdzi boli prítomní
vlastníci bytov v počte 22, z ktorých za vyššie uvedené dve uznesenia hlasovali v počte 22 a žiaden
z prítomných nehlasoval proti. Z prezenčnej listiny zo schôdze vlastníkov bytov bytového domu z
18.1.2012 vyplynulo, že na schôdzi vlastníkov bytov bol prítomný aj jeden zo žalobcov, nakoľko pod
poradovým číslom 26 sa nachádza podpis jedného z nich. Žalobcovia vo svojich výpovediach potvrdili
svoju účasť na schôdzi vlastníkov bytového domu 18.1.2012 a žalobca v 2. rade potvrdil, že on podpísal
pod bodom 26 prezenčnú listinu vyhotovenú o účasti vlastníkov bytov z vyššie uvedenej schôdze.
Žalobcovia boli prítomní na schôdzi vlastníkov bytového domu konanej 18.1.2012 a takto už 18.1.2012
sa dozvedeli o výsledku hlasovania na schôdzi vlastníkov bytov bytového domu, vedeli o tom, že
nadpolovičnou väčšinou hlasov vlastníkov bytov bol odsúhlasený návrh na podanie návrhu na vykonanie
dobrovoľnej dražby z dôvodu ich narastajúceho dlhu na mesačných preddavkoch do fondu prevádzky,
údržby a opráv a úhradách za plnenia poskytované s užívaním bytu. Z výpovedí žalobcov vyplynulo,
že z dôvodu ich nepriaznivej finančnej situácie neuhrádzali mesačné platby spojené s bývaním v
predmetnom byte, preto na týchto platbách vznikol nedoplatok, ktorý podľa vyčíslenia žalovaného v 2.
rade k 31.12.2011 činil 5 431,10 eur. Podľa vyjadrenia žalovaného v 2. rade tento nedoplatok v tom čase
už bol vymáhaný v exekučnom konaní, avšak zrážkami zo mzdy bolo vymožených 280,- eur a výška
nedoplatku prevyšovala zostatok vo fonde opráv bytového domu, čím ohrozovala možnosť financovania
nákladov potrebných na vykonanie potrebných opráv v bytovom dome. Dlh žalobcov predstavoval
nedoplatok na mesačných preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhradách za plnenia
poskytované s užívaním bytu, ktorý nedoplatok nevznikol z dôvodu plnení vyplývajúcich z neprijateľných
zmluvných podmienok uvedených v spotrebiteľskej zmluve, ale z dôvodu, že žalobcovia sa dostali do
nepriaznivej finančnej situácie, v dôsledku čoho neboli schopní uhrádzať náklady bývania v trojizbovom
byte. Napriek tomu, že žalobcovia vedeli o výsledku hlasovania na schôdzi vlastníkov bytov bytového
domu, nevyužili svoje zákonné právo domáhať sa neplatnosti tohto hlasovania v zmysle § 14 ods.4
zák. č. 182/1993 Z.z., preto výsledky hlasovania na schôdzi vlastníkov bytov bytového domu 18.1.2012
je potrebné považovať za platné. Zákon č. 182/1993 Z.z. neustanovuje povinnosť vykonať hlasovanie
písomnou formou v danom prípade, túto povinnosť ukladá iba v prípadoch uvádzaných v ustanovení
§ 14 ods.3 cit. zákona. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že hlasovanie na schôdzi vlastníkov
bytov bytového domu 18.1.2012 nebolo vykonané písomnou formou, ale bolo vykonané ústnou formou -
zdvihnutím ruky, ktorý spôsob hlasovania citovaný zákon nevylučuje. Na základe výsledkov hlasovania
žalovaný v 2. rade - správca bytového domu bol splnomocnený na vykonanie všetkých právnych úkonov
súvisiacich s uskutočnením dobrovoľnej dražby bytu žalobcov ako aj ich spoluvlastníckeho podielu na
spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku, na ktorom je bytový
dom postavený, preto žalovaný v 2. rade konal v mene vlastníkov bytov bytového domu na základe
ich splnomocnenia a takto zmluvu uzavretú medzi žalovanými v 2. a 3. rade o vykonaní dražby zo
29.3.2012 je potrebné považovať za platnú. Z týchto dôvodov právne úkony, ktoré predchádzali dražbe
nehodnotil ako absolútne neplatné v zmysle § 39 O. z.. Žalobcovia v konaní predložili písomné vyjadrenie
9 vlastníkov bytov v predmetnom bytovom dome (čl. 22 spisu), ktorí na otázky formulované žalobcami, či
podpisovali akúkoľvek listinu predloženú správcom bytu alebo domovníkom alebo inou osobou s tým, že
vyjadrili svoj súhlas, nesúhlas, zdržanie sa hlasovania v súvislosti s dobrovoľnou dražbou bytu žalobcov
a ak by im bola takáto listina preložená, či by súhlasili s vykonaním dobrovoľnej dražby, odpovedali
negatívne. Súd obsah tejto listiny považoval za účelový, vyhotovený pre účely tohto súdneho konania,
preto obsah listiny nepovažoval za právne významný v danom konaní, nakoľko z výpovede žalobkyne
v 1. rade vyplýva, že vlastníkov bytov uvedených v tejto listine oslovila v čase začatia predmetného
súdneho konania. 10.5.2012 bola vykonaná dražba nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov vedených na
LV č. XXXX k.ú. S., na tejto dražbe bol udelený príklep úspešnému vydražiteľovi - žalovanému v 1. rade.
Vychádzajúc z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR v rozsudkoch z 30.6.2009 sp. zn. 2Cdo/66/2008 (viď
R 23/2010) a z 23.6.2010 sp. zn. 5Cdo/51/2009 (neplatnosť dobrovoľnej dražby môže určiť len súd v
samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti) uzavrel, že žalobcovia v trojmesačnej prekluzívnej lehote
v zmysle § 21 ods.2 zák. č. 527/2002 Z.z. sa nedomáhali žalobou podanou na súde o určenie neplatnosti
tejto dražby. Otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať v inom konaní než v konaní
podľa uvedeného ustanovenia, a to ani ako otázku prejudiciálnu (predbežnú)(uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 16. 12. 2010, sp. zn. 3 Cdo 186/2010). Z vyššie uvedeného vyplýva, že v danom prípade
neplatnosť dražby v konaní, v ktorom sa žalobcovia domáhali proti žalovaným v 1. až 3. rade náhrady
škody a proti žalovaným v 4. a 5. rade určenia vlastníckeho práva k vydraženým nehnuteľnostiam,
nemohol posudzovať ako predbežnú otázku vo vzťahu k predmetu konania. Žalobcovia žalobu o určenie
neplatnosti dražby v zákonnej trojmesačnej lehote nepodali, preto na predmetnú dražbu je potrebné
hľadieť tak, že je platná. Žalobcovia boli vlastníkmi 3-izbového bytu, mali práva a povinnosti spojené

s týmto vlastníctvom. Výkon práv a povinností však nemožno chápať absolútne a neobmedzene.
Obmedzenie výkonu subjektívnych práv je dané predovšetkým právom na výkon subjektívnych práv
iných subjektov. Každý je teda pri výkone svojho práva povinný dbať aj na to, aby neznemožnil, či
nerušil výkon práv iných. Preto zákon ustanovuje, že výkon práv a povinností nesmie bez právneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných osôb a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi. ( § 3 ods.1 O. z.) Žalobcovia ako vlastníci bytu, spoluvlastníckeho podielu zo spoločných častí
a zariadení bytového domu a pozemku, na ktorom sa bytový dom nachádza mali povinnosť riadne a
včas platiť náklady bývania v predmetnom byte tak, aby neplatením týchto preddavkov nezasahovali
do práv a povinností iných vlastníkov bytov v bytovom dome. Žalobcovia však v dôsledku svojej zlej
finančnej situácie dlhšiu dobu neboli schopní uhrádzať náklady bývania v tomto byte - platiť mesačné
preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu, svoju
bytovú situáciu iným spôsobom neriešili, v dôsledku čoho vznikol dlh, ktorý bol najprv vymáhaný v
exekučnom konaní a neskôr v dôsledku narastania tohto dlhu a neefektívnosti exekučného vymáhania
tohto dlhu zrážkami zo mzdy žalobcov, na základe platného hlasovania na schôdzi vlastníkov bytov
bytového domu sa pristúpilo k uskutočneniu dobrovoľnej dražby. V danom prípade dobrovoľná dražba
bola vykonaná na uspokojenie dlhu, ktorý nevznikol z neprijateľných zmluvných podmienok uvedených
v spotrebiteľskej zmluve, preto súd je toho názoru, že na daný prípad nie je možné použiť judikatúru
Európskeho súdneho dvora, na ktorú poukazovali žalobcovia. Výťažok z dražby bol použitý na úhradu
dlhov žalobcov voči žalovanému v 2. rade, ktorý bol vyčíslený sumou 6 754,28 eur a peňažnému ústavu
VÚB a.s. vyčísleného sumou 26 870,69 eur. Z vyššie uvedených dôvodov žalobu voči žalovaným v 1.
až 3. rade zamietol, nakoľko žalobcovia nepreukázali vznik škody, porušenie právnych povinností zo
strany žalovaných v 1. až 3. rade, výšku škody a príčinnú súvislosť medzi vznikom prípadnej škody a
porušením právnej povinnosti zo strany žalovaných v 1. až 3. rade. Žalobu o určenie vlastníckeho práva
k vydraženým nehnuteľnostiam voči žalovaným v 4. a 5. rade zamietol z dôvodu, že žaloba voči nim
nie je dôvodná, nakoľko nehnuteľnosti nadobudli platnou kúpnou zmluvou v dobrej viere od žalovaného
v 1. rade - vydražiteľa, ktorý nadobudol k predmetným nehnuteľnostiam vlastnícke právo na dražbe
na základe príklepu ako inej právnej skutočnosti. Žalobcovia v trojmesačnej prekluzívnej lehote odo
dňa udelenia príklepu na dražbe sa v samostatnom súdnom konaní nedomáhali určenia neplatnosti
dražby, preto je potrebné vychádzať z toho, že žalovaný platne nadobudol vlastnícke právo k vydraženým
nehnuteľnostiam, ktoré platne previedol kúpnou zmluvou na žalovaných v 4. a 5. rade. O trovách konania
rozhodne v zmysle § 151 ods.3 O.s.p. po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
3.Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalobcovia proti všetkým výrokom, ktorým súd žalobu
zamietol v plnom rozsahu I. z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 písm. a) v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods.1 (súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav- písm. h) písm. b) konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, písm. c) súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, písm. d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, písm. f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, a z dôvodov uvedených v § 221 ods.1 písm. f), písm. e/ doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a,
ods. 1. písm. b/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej/ II. citovali z napadnutého rozsudku, str. 10, ods.3 a uviedli, že z
napadnutého rozsudku ďalej vyplýva, že súd mal rovnako za preukázané, že žalobcovia potvrdili svoju
účasť na schôdzi vlastníkov bytov. Avšak žalobkyňa v 1. rade na pojednávaní 24.5.2013 vypovedala,
že na schôdzi bolo prítomných 17 vlastníkov bytov a že ona za výkon záložného práva dobrovoľnou
dražbou nehlasovala a, že takéto hlasovanie sa ani neuskutočnilo. Žalobkyňa v 1. rade vypovedala, že
iba podpísala prezenčnú listinu. Zo zápisnice o pojednávaní z 24.5.2013, str. 5 vyplýva, že žalobcovia
zhodne udávajú, že sa nehlasovalo o výkone záložného práva dobrovoľnou dražbou. Napokon by
nebolo ani logické, že by žalobcovia sami hlasovali za to, aby sa z nich de facto stali bezdomovci.
K údajnému počtu 22 vlastníkov bytov na schôdzi vlastníkov bytov z 18.1.2012, ktorí mali hlasovať
za výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou. Žalobcovia dávajú do pozornosti odvolaciemu súdu
podpis: vlastníka bytu č. 7 F. D., F. E., ktorý podľa názoru žalobcov nezodpovedá podpisu vlastníka
bytu. A podpisy vlastníka bytu č. 20 O. I. a vlastníka bytu č. 31 O. Z., O. D., ktoré sú absolútne zhodné.
Súd v tejto súvislosti nevykonal dôkazy na riadne zistenie skutkového stavu veci. A to, či sa schôdze
vlastníkov bytov skutočne zúčastnilo 22 vlastníkov bytov. Prípadne, či osoby poverené za vlastníkov
bytov predložili správcovi úradne overené plné moci na zastupovanie na schôdzi, ale aj za hlasovanie
o výkone záložného práva a v akom rozsahu boli udelené plné moci. Žalobcovia preto spochybňujú

počet vlastníkov bytov údajne hlasujúcich za výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou a aj zápisnicu
a prezenčnú listinu, ktoré sú súčasťou zápisnice z 18.1.2012. Ďalej citovali z napadnutého rozsudku,
str. 11, ods.1. a uviedli, že žalovaný v 2. rade súdu nepredložil úradne overenú plnú moc, ktorou
ho vlastníci bytov skutočne zúčastnení na schôdzi vlastníkov bytov 18.1.2012 splnomocnili na výkon
záložného práva dobrovoľnou dražbou a v akom rozsahu. Súd si takéto splnomocnenie od žalovaného
v 2. rade nevyžiadal. V tomto smere súd nezistil riadne skutkový stav veci, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Súd bol v súlade s § 132 zák. č. 99/1963 Z.z. O.s.p.
povinný starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
Ak žalobcovia zhodne a opakovane uviedli, že sa hlasovanie o výkone záložného práva dobrovoľnou
dražbou 18.1.2012 neuskutočnilo a že nikdy za jeho výkon nehlasovali, súd mal žalovaného v 2. rade
vyzvať na predloženie plnomocenstva od žalobcov a ostatných vlastníkov bytov. Tento dôkaz mal súd
vykonať aj preto, že žalovaný v 2. rade sa bráni údajným splnomocnením od vlastníkov bytov, ktoré
mu malo byť udelené práve na spornej schôdzi 18.1.2012. Každá zmluva o výkone správy sa uzatvára
individuálne a ide o spotrebiteľskú zmluvu. Preto mal byť žalovaný v 2. rade - správca každým vlastníkom
bytov individuálne, písomne poverený na výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou a to konkrétnej,
presne špecifikovanej nehnuteľnosti. K tomu žalobcovia súdu predložili rozsudok NS SR sp. zn.: 4Cdo
59/2009 z 25.2.2010. Ak by aj hypoteticky pripustili, že je možné splnomocniť žalovaného na všetky
právne úkony spojené s uplatnením záložného práva a s vykonaním dobrovoľnej dražby, nie je možné
akceptovať len neurčité uznesenie pod bodom č. 3 „Schválenie plnomocenstva" na zápisnici zo schôdze
vlastníkov bytov z 18.1.2012. Z neho totiž nevyplýva, ktorých presne nehnuteľností a spoločných častí
a zariadení domu sa majú právne úkony súvisiace s výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou
týkať. Zákon č. 182/1993 Z.z. dáva správcovi možnosť vymáhať vzniknuté nedoplatky, neumožňuje
mu však bez príslušného splnomocnenia od vlastníkov uzavierať s dražobníkom zmluvu o vykonaní
dražby bytu a keď tak urobil, konal v rozpore so zákonom. Dražba bola vykonaná na základe absolútne
neplatne uzavretej zmluvy so žalovaný v 3. rade. III. Z napadnutého rozsudku, str. 11, ods. 2 vyplýva,
že súd listinu predloženú žalobcami /dotazy vlastníkom bytov s odpoveďami a podpisom vlastníkov
bytov/, pričom išlo o obranu žalobcov, vyhodnotil ako účelovú. Pritom ide o tak závažný procesný
dôkaz, z ktorého vyplýva, že 9 vlastníkov bytov, ktorí mali hlasovať za výkon dobrovoľnej dražby o tejto
ani vedomosť nemali. V prípade, ak mal súd pochybnosti o žalobcami predloženej listine, bolo jeho
povinnosťou v záujme riadne zisteného skutkového stavu veci tieto osoby predvolať a k veci vypočuť /
§132 O.s.p./. Žalobcovia považujú aj v tejto časti rozhodnutie za zaujaté. Súd ani v tomto smere riadne
dôkazy nevykonal a nevyhodnotil. IV. Z vyššie uvedených dôvodov považujú napadnutý rozsudok za
zmätočný a nepreskúmateľný. Preto navrhujú odvolaciemu súdu, aby vydal toto uznesenie: odvolací
súd rozsudok prvostupňového súdu zrušuje vo všetkých výrokoch a vracia vec prvostupňovému súdu
na ďalšie konanie.
4.Žalovaný v 1. rade sa k odvolaniu žalobcov vyjadril tak, že s odvolaním nesúhlasí a stotožňuje sa s
rozsudkom vo všetkých výrokoch. Má za to, že prvostupňový súd úplne zistil skutkový stav veci, ako
aj správne právne vec posúdil. Žalobcovia v konaní pred prvostupňovým súdom potvrdili svoju účasť
na schôdzi vlastníkov bytov konanej 18.1.2012, pričom ju potvrdili aj svojimi podpismi na prezenčnej
listine. Zo zápisnice o pojednávaní z 24.5.2013 jasne vyplýva, že hlasovanie o výkone záložného práva
na predmetnej schôdzi vlastníkov prebehlo a žalobcovia si už od tohto okamihu boli vedomí, že bolo
odsúhlasené podanie návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby. Tvrdeniu žalobcov o tom, že by nikdy
nehlasovali za predaj vlastného bytu odporuje ich výpoveď na prvom pojednávaní, na ktorom uviedli, že
podpisom prezenčnej listiny si „spečatili svoj ortieľ“. Dobrovoľnej dražby sa zúčastnil a vlastnícke právo
k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol na základe dobrej viery, že celý priebeh dražby prebehol v
rámci platných zákonných ustanovení. Z jeho strany boli dodržané všetky povinnosti spojené s účasťou
na dobrovoľnej dražbe a následne s nadobudnutím vlastníckeho práva. Z vydraženej, ním zaplatenej
ceny za byt žalobcov, boli uhradené ich záväzky voči spoločnosti Spravbyt Rožňava, s.r.o. a VÚB,
a.s.. V prípade uznania nároku žalobcov o náhrade škody, by došlo k ich bezdôvodnému obohateniu.
Žalobcovia nepreukázali vznik škody, porušenie právnych povinností z jeho strany ako žalovaného v l.
rade, ani príčinnú súvislosť medzi vznikom prípadnej škody a porušení právnych povinnosti žalovaného
v l. rade. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd zamietol odvolanie žalobcov a
potvrdil rozsudok Okresného súdu Rožňava vo všetkých výrokoch.
5.K odvolaniu žalobcov sa vyjadrili žalovaní v 4. a 5. rade nasledovne: že sa neztotožňují s argumenty
uvedenými žalobci v odvolání a považují rozhodnut soudu za správné a plně v souladu s platným právním
řádem. Tvrzení žalobkyně č. 1) o tom, že na schuzi 24.5.2013 byla, ale nehlasovala o dražbě, je toliko
účelové tvrzení, k němuž nepredložila žádný relevantní dukaz a neunesla dukazní bremeno. Jak soud
I. stupně správně uvedl, podlé zákona č. 182/1993 Z.z. nebylo nutné, aby hlasování probéhlo písemnou

formou, a proto postačí hlasování formou zvednutí ruky, jako se stalo i v případě dražby nemovitosti
vedených na LV č. XXXX, k. ú. S., obec S., T.. Č.. XX, na V. poschodí bytového domí súp. č. 1669 na ulici
P. Č.. XX R. S., a spoluvlastnického podílu na částech a zařízeních domu a spoluvlastnického podílu
k pozemku o velikosti 401/10000-in. Pokud žalobci tvrdí opak, ničeho k tomuto nedoložili. Pokud soud
neprovedl některé dukazy, které jsou uvedeny v odvolání žalobcu, bylo by podlé žalovaných č. 4) a č.
5) takovéto provedení za nadbytečné, jelikož z provedených dukazu byl náležité zjištěn skutkový stav a
další dokazování by bylo obstrukcí ze strany žalobcú. Snaha žalobcú o další protahování soudního sporu
a tím postavil žalované v právni nejistotu je patrna i z vyžádání si úředně ověřené plné moci po žalovaném
č. 2. kdy prípadné jejího predložení by nezměnilo nie na výsledku soudního řízení. II. Neobstojí ani odkaz
žalobcu na rozhodnutí Nejvyššího soudu SR sp. zn. 4 Cdo 59/2009 ze 25.2.2010, neboť tento pojednává
o jiné skutkové situaci a zejména feší otázku neplatnosti dražby v samostatném řízení. Žalovaní č. 4) a č.
5) považují postup soudu a jeho rozhodnutí za spravné a plně se s ním ztotožňují. Argumentace žalobcu
se jim tak jeví jako účelová a neopodstatněná. Za zcela zásadní je ale nutno považovat to, že žalobci
nejen v odvolání, ale i v samotném řízení u soudu I. stupné argumentuji toliko tím, že nebyly naplněny
podmínky pro to, aby se mohla konat dražba nemovitosti. Platnost či neplatnosti dražby, jak správně soud
I. stupné uvedl, ale nelze řešit v tomto soudním sporu ani jako otázku prejudiciální. Neplatnost dražby
je možno uplatnit pouze a jen v samostatném řízení o určení neplatnosti dražby, kdy takovouto určovací
žalobu je nutno podat v tříměsíční prekluzivní lhútě podlé § 21 odst. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. Za tímto
účelem soud I. stupné správně poukázal na rozhodnutí Nejvyššího soudu SR sp. zn. 3 Cdo 186/2010,
z ktorého citoval. Žalobci se tak v nadepsaném soudním řízení domáhají svých nároku na základě
neplatné dražby, jejíž platnosti však nebyla žalobci v samostatném řízení zpochybněna a nadepsaný
soud ji nemuže řešit jako otázku predbežnou. Jelikož žalovaní č. 4) a č. 5) nabyli nemovitost do svého
vlastnictví na základé řádně a v souladu se zákonem proběhlé dražby, jejíž neplatnost žalobci ani nikým
jiným nebyla v samostatném řízení zpochybněna a uplatněna, je nárok žalobcu zcela neoprávněný, a
proto žalovaní č. 4) a č. 5) navrhují, aby odvolací soud vydal následující rozsudek Rozsudek Okresního
soudu v Rožňavě ze dne 10.10.2014 č.j. 9C/581/2012-274: 7812212528, se potvrzuje. „Žalovaní“ č. 1)
a č. 2) jsou povinni žalovaným č. 4) a č. 5) nahradit náhradu nákladu odvolacího řízení.
6.Žalovaní v 2 a 3. rade sa k odvolaniu žalobcov vyjadrili nasledovne s námietkami uvedenými v
odvolaní nesúhlasia. Navrhujú rozsudok súdu 1. stupňa potvrdiť ako vecne správny a zaviazať žalobcov
k náhrade trov odvolacieho konania. K jednotlivým námietkam žalobcov uviedli: Žalobcovia nenavrhli
v prvostupňovom konaní pred tým, ako súd vyhlásil dokazovanie za skončené, vykonať dôkazy na
preverovanie pravosti podpisov vlastníkov bytov ani na preverovanie pravdivosti obsahu zápisnice
zo schôdze vlastníkov bytov. Žalovaný v 2. rade bol aj bez osobitného plnomocenstva oprávnený
podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby a vykonať ďalšie právne úkony týkajúce sa dobrovoľnej
dražby, ak ho o podanie návrhu požiadala nadpolovičná väčšina všetkých vlastníkov bytov a nebytových
priestorov. Pokiaľ ide o vyhodnotenie "listiny predloženej žalobcami" s podpismi 9 vlastníkov bytov
poukázali na vyjadrenie žalobkyne v 1. rade ktorá výslovne uviedla, že uvedení vlastníci sa mali vyjadriť,
či súhlasia s dražbou až po vykonaní schôdze vlastníkov a po prijatí rozhodnutia o návrhu na dobrovoľnú
dražbu. Títo vlastníci v skutočnosti ani žiadnu listinu o hlasovaní nemuseli podpisovať, pretože nebolo
dokázané, že by sa hlasovalo písomne podľa § 14 ods.6 ZVB, preto dokazovanie v tomto smere
nemalo význam pre rozhodnutie. Obsah odvolania je dôkazom, že hoci je žaloba označená ako určenie
vlastníckeho práva, v skutočnosti sa žalobcovia domáhajú neplatnosti dobrovoľnej dražby, a to po
uplynutí prekluzívnej lehoty na podanie žaloby. V prípade úspechu žalovaní žiadajú o náhradu trov
odvolacieho konania podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z., § 11 ods. 1 písm. a), § 10 ods.1,2, § 13 ods.2,4, §
16 ods.3 každý vo výške po 218,27 € + RP 8,39 €, spolu 226,66 € s pripočítaním 20 % DPH 45,33 €,
celkove každý vo výške po 271,99 €.
7.Žalobcovia k vyjadreniu žalovaných v 1. a 4. a 5. rade uviedli, že I. oni spochybnili počet vlastníkov
bytov údajne hlasujúcich za výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou a aj zápisnicu a prezenčnú
listinu, ktoré sú súčasťou zápisnice z 18.1.2012. Súd v tomto smere nevykonal dôkazy na riadne zistenie
skutkového stavu veci - či sa schôdze vlastní bytov skutočne zúčastnilo 22 vlastníkov bytov. Prípadne,
či osoby poverené za vlastníkov bytov predložili správcovi úradne overené plné moci na zastupovanie
na schôdzi, ale aj za hlasovanie o výkone záložného práva a v akom rozsahu boli udelené plné moci.
II. Žalovaný v 2. rade súdu nepredložil úradne overenú plnú moc, ktorou ho vlastníci bytov skutočne
zúčastnení na schôdzi vlastníkov bytov 18.1.2012 splnomocnili na výkon záložného práva dobrovoľnou
dražbou a v akom rozsahu. Nie je možné akceptovať len neurčité uznesenie pod bod č. 3 „Schválenie
plnomocenstva" na zápisnici zo schôdze vlastníkov bytov z 18.1.2012. Z neho totiž nevyplýva, ktorých
presne nehnuteľností a spoločných častí a zariadení domu sa majú právne úkony súvisiace s výkonom
záložného práva dobrovoľnou dražbou týkať. Súd si takéto splnomocnenie od žalovaného v 2. rade

nevyžiadal. Zákon č. 182/1993 Z.z. dáva správcovi možnosť vymáhať vzniknuté nedoplatky, neumožňuje
mu však bez príslušného splnomocnenia od vlastníkov uzavierať s dražobníkom zmluvu o vykonaní
dražby bytu a keď tak urobil, konal v rozpore so zákonom. Z napadnutého rozsudku, str. 11, ods.
2 vyplýva, že súd listinu predloženú žalobcami /dotazy vlastníkom bytov s odpoveďami a podpisom
vlastníkov bytov/, pričom išlo o obranu žalobcov, vyhodnotil ako účelovú. Pritom ide o tak závažný
procesný dôkaz, z ktorého vyplýva, že 9 vlastníkov bytov, ktorí mali hlasovať za výkon dobrovoľnej
dražby o tejto ani vedomosť nemali. V prípade, ak mal súd pochybnosti o žalobcami predloženej listine,
bolo jeho povinnosťou v záujme riadne zisteného skutkového stavu veci tieto osoby predvolať a k veci
vypočuť /§132 O.s.p./.
8.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom
rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
9.Žalobcami uplatnené odvolacie dôvody podľa § 205 ods.2 písm. a) v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods.1 O. s. p. (súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav písm. h) a písm. b) konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci zodpovedajú odvolaciemu
dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces), ktorý spočíva v tom, že vady konania postihujú chybný postup súdu prvej inštancie pri
dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom
samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku
ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím
dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania
predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada
konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať za následok
vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol
iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného
predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť
sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP)
ale aj (v čase rozhodovania súdu § 100 ods.1 O. s. p. (teraz § 171 ods.1 CSP) alebo poučenia o
dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1 CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o
veci bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli splnené podmienky]. Vadnosť
konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v
konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené
[§ 366, § 373 ods.4 CSP]. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania
nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. CSP (predtým O. s. p.), napr. osoba, ktorá mala byť
vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach
riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozopre s § 204 CSP a p..
10.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP spočíva aj v tom, že procesným postupom alebo
aj rozhodnutím súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, v dôsledku ktorého účastník nemôže
uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu CSP ale aj kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní,
zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie, právo na preskúmanie rozhodnutia.
11.Podľa čl. 46 ods.1 úst. zák. 460/1992 Zb. (ďalej len Ústava SR) každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
12.Podľa čl. 47 ods.3 Ústavy SR všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.
13.Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť
môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku
alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo

ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný,
pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.
14.Podľa čl.6 ods.1,2 CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere
možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak
povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu. Súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich
zdravotného stavu a sociálneho postavenia.
15.V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že právo na spravodlivý proces je bezprostredne spojené s
ústavným právom zakotveným v čl. 46 ods.1 Ústavy SR a čl. 47 ods.3 Ústavy SR a tak ako citované
ústavné práva ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd neznačí právo na úspech v konaní pred všeobecným súdom (viď Uznesenie ÚS
SR sp. zn. II.ÚS 4/1994 z 19.1.1994, I. ÚS 50/04). Tieto ústavné práva sa premietajú aj v čl. 6 ods.1,2
CSP, ktorým sa zakotvuje princíp rovnosti, ktorý garantuje rovnaké postavenie účastníkov v konaní. Pod
rovnakým postavením treba rozumieť také procesné práva účastníkov, ktoré zabezpečia spravodlivý
súdny proces.
16.Pod spravodlivým súdnym procesom treba rozumieť povinnosť súdu zabezpečiť rovnosť zbraní,
t.j. možnosť uplatnenia práv, teda možnosť navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom,
zúčastniť sa na procesných úkonoch, možnosť oboznámiť sa s obsahom spisu a pod. ale aj právo
na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho
rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu) podľa čl. 46 ods.1
ústavy a v čl. 6 ods.1 Dohovoru (napr. III. ÚS209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS260/06, III. ÚS153/07).
16. Podľa § 220 ods.2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
17.Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti
(skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným
spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie
veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení)
musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru
- záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 CSP hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je
potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne
vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 CSP) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci
po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu
vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké
majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania
práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v
ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré
skutkové zistenie robí. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v
prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom
nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia
nevyplývajú.
18.Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva
na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod
č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd
(úst.zák.č.23/91 Zb.) a Čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného
oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho
možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie
jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§ 355 CSP), t. j. aby mohol odvolanie
odôvodniť z hľadiska § 365 ods.1 CSP, lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje
iba nedostatočné dôvody, v takom prípade strana sporu objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť,
resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím
dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.
19.Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody alebo obsahuje iba
nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích
dôvodov.
20.Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods.2 CSP a zásadám súdnej
praxe a je preskúmateľné a riadne odôvodnené.
V konaní nedošlo k žiadnej takej vade, ktorá by mala vplyv na správnosť rozhodnutia a možno uzavrieť,
že žalobcami uplatnený odvolací dôvod nie je daný.
21.Žalobcami uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. c) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1
písm. e) CSP (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností), spočíva v neúplnosti zistenia skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že súd prvej inštancie nevykonal účastníkom navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, a navrhnutý dôkaz je spôsobilý preukázať právne významnú
skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť,
že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím
dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí
súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné
skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za
právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom
prvej inštancie. Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu ako aj prípustnosť dôkazu je výsadnou
doménou súdu. Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie
relevantné skutkové zistenia.
22.Žalobcovia v odvolaní neoznačujú žiaden dôkaz, ktorý navrhovali už v konaní na súde prvej inštancie,
ale nebol vykonaný, preto tento odvolací dôvod nie je daný. Ak namietajú, že súd mal sám vykonať dôkaz
výsluchom 9 vlastníkov bytov, ktorí mali hlasovať za výkon dobrovoľnej dražby, ale o tejto nemali žiadnu
vedomosť je nutné uviesť, že vzhľadom na zistený skutkový stav a právne posúdenie sporu, akékoľvek
dokazovanie ohľadne prezenčnej listiny, hlasovania na schôdzi vlastníkov, počtu vlastníkov, ktorí na
schôdzi hlasovali by bolo nehospodárne, lebo by nemalo vplyv na samotné rozhodnutie. Uvedené by
bolo rozhodujúce v konaní o neplatnosť uznesenia zo zasadania spoločenstva vlastníkov bytov.
23.Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a týka sa
chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie,
ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe
ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka
vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže
byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam
prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide
o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami),
príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia
dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
24.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu

skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.
25.Tvrdenia žalobcov, že sa nikdy neuskutočnilo hlasovanie o výkone záložného práva dobrovoľnou
dražbou z vykonaného dokazovania nevyplynulo. Ide len o ich tvrdenie, ktoré žiadny spôsobom
nepreukázali. Ak by však aj takúto skutočnosť preukázali na výsledok vedeného konania by nemala
žiaden vplyv. Uvedené by mohlo mať vplyv v konaní o neplatnosť dražby.
26.Žalobcami uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. f) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1
písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).
Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§365 ods.1 písm. h)]
je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii
právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval
správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval
(z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a
povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i
jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej
stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo
pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na
základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti
a ako bola preto vec rozhodnutá.
27.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach stranách sporu.
28.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. g) CSP (zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené), predtým § 205 ods.2 písm. e) O. s. p. je daný vtedy, ak vo svetle nových skutočností alebo
dôkazov, ktoré účastník uplatnil v súlade s § 366 písm. d) CSP, nemôže obstáť súdom zistený skutkový
stav. Ide najmä o skutočnosti a dôkazy, ktoré nastali (vznikli) po vyhlásení (vydaní) rozhodnutia súdu
prvej inštancie, preto skutočnosti a dôkazy, ktoré tu boli v konaní pred súdom prvej inštancie a účastník
ich neuplatnil (hoci len preto, že o nich nevedel), nemôžu byť v sporovom konaní odvolacím dôvodom.
Predpokladá sa, že účastníkom uplatnené skutočnosti a dôkazy sú nové (v porovnaní s tým, aké tu boli
v konaní pred súdom prvého stupňa) a v danej veci sú právne významné.
29.Žalobcovia žiadne takéto skutočnosti neoznačujú, preto uplatnený odvolací dôvod nie je daný.
30.Na zdôraznenie správnosti odvolací súd uvádza:
31.Podľa § 420 ods.1 O. z. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
32.Podľa § 15 ods.1 zák. č. 182/1993 Z. z. v znení platnom v čase konania schôdze (18.1.2012, ďalej len
ZoVBNP) na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných
častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých
z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu
alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome
záložné právo v prospech spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo zákona záložné právo
v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vznik a zánik záložného práva sa zapíše
do katastra nehnuteľností.
33.Podľa §8b ods.2 písm. i) ZoVBNP pri správe domu je správca povinný podať návrh na vykonanie
dobrovoľnej dražby [zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších
predpisov.] bytu alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa § 15, ak je
schválený nadpolovičnou väčšinou.
34.Podľa § 14 ods.4 ZoVBNP prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo
obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho
právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania
dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo
zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne,
rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.

35.Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie
škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Záväzkovoprávny vzťah vzniká,
ak niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého
záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti
spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej
zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. Žalobcovia nepreukázali, aby žalovaní 1.,2.,3. rade
sa dopustili protiprávneho úkonu. Ich tvrdenia uvádzané v priebehu konania pred súdom prvej inštancie
ale aj v podanom odvolaní (tvrdiac, že oni spochybnili počet vlastníkov bytov údajne hlasujúcich za
výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou, zápisnicu a prezenčnú listinu, ktoré sú súčasťou zápisnice
z 18.1.2012) sú pre posúdenie povinnosti žalovaných 1,2,3 v konaní o náhradu škody irelevantné.
§ 14 ods.4 ZoVBNP je svojou povahou lex specialis, ide o špeciálnu právnu úpravu a teda jediný
zákonný spôsob, ktorým možno napadnúť prijaté rozhodnutia - vlastníci bytov v dome nedisponujú popri
špeciálnom právnom prostriedku, ktorým je osobitná žaloba podľa § 14 ods.4 ZoVBNP možnosťou
využitia aj iných prostriedkov ochrany. Žaloba podľa § 14 ods.4 ZoVBNP musí byť podaná v zákonom
ustanovenej lehote, ktorá má prekluzívny charakter (do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania,
resp. do troch mesiacov od faktického hlasovania). V prípade zmeškania tejto lehoty by mala byť
táto osobitná žaloba zamietnutá bez vecného prejednania sporu, pričom súd je na zmeškanie tejto
prekluzívnej lehoty povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Nakoľko ide o lehotu hmotnoprávnu, žaloba
musí byť podaná v posledný deň lehoty na súde. Po uplynutí prekluzívnych lehôt už nie je možné iným
spôsobom ako podľa § 14 ods.4 ZoVBNP sa domáhať zrušenia, neplatnosti, či neprípustnosti prijatých
rozhodnutí na schôdzi vlastníkov. Teleologickým výkladom možno dospieť k záveru, že táto prekluzívna
lehota je stanovená práve preto, aby sa zabránilo prieskumu prijatých rozhodnutí so značným časovým
odstupom, čo by neprispelo k právnej istote vlastníkov a stabilite právnych vzťahov nastolených prijatými
rozhodnutiami. Uplynutím prekluzívnej lehoty dochádza ku konvalidácii prípadných vád rozhodnutia
vlastníkov bytov, pričom sa už nemožno iným spôsobom domáhať zrušenia prijatých rozhodnutí. V
opačnom prípade - čo by bolo v rozpore s logickým výkladom - by zakotvenie týchto lehôt v zákone stratilo
akýkoľvek význam a zmysel, ak by bolo prípustné ich obchádzanie prostredníctvom žalôb, ktoré majú
hmotnoprávny podklad v ustanoveniach všeobecných právnych predpisov. Stanovenie prekluzívnych
lehôt podporuje známu zásadu súkromného práva vigilantibus iura scripta sunt (právo patrí bdelým),
podľa ktorej si každý má strážiť a chrániť svoje práva ich včasným uplatnením na súde tak, aby sa
neprekludovali, príp. nepremlčali. Márnym uplynutím prekluzívnej lehoty sú formálne a vecné nedostatky
prijatých rozhodnutí konvalidované a v záujme právnej istoty sa tieto rozhodnutia považujú za platné
a záväzné.
36.V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky Nález
z 3.7.2013, sp.zn. PL. ÚS 110/2011-40.
37.Žalobcovia mali možnosť namietať platnosť prijatých uznesení zaznamenaných v zápisnici z
18.1.2012 (č. l.15) v súlade s § 14 ods.4 do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania, najneskôr do
troch mesiacov od hlasovania žalobou na súde, inak ich právo zaniklo. Žalobcovia podali žalobu na súd
5.11.2012, pričom schôdza vlastníkov sa konala 18.1.2012, teda lehota uplynula najneskôr 18.4.2012. V
tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že na túto prekluzívnu lehotu súd prihliada ex offo. Ak uvedené právo
žalobcom zaniklo súd nemôže posudzovať platnosť resp. neplatnosť zápisníc ani ako predbežnú otázku.
K zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom čase, dochádza len v prípadoch uvedených v
zákone a zákonným dôsledkom neuplatnenia práva v čase ustanovenom zákonom (ide prepadnú, resp.
prekluzívnu lehotu) je, že s konečnou platnosťou nastali účinky namietaných úkonov.
38.Vo vzťahu k predmetu konania preskúmavanej veci, povaha ktorého je daná § 14 ods.4 zák.
č. 182/1993 Z. z., so zreteľom na vyššie cit. zákonné ustanovenia v spojení aj s § 10 cit. zák.,
je správny záver súdu, že žalovaný v 2. rade bol splnomocnený na vykonanie všetkých právnych
úkonov súvisiacich s uskutočnením dobrovoľnej dražby. V kontexte s uvedeným vykonanie ďalšieho
dokazovania navrhovaného žalobcami, týkajúceho sa vyjadrenia súhlasu resp. nesúhlasu vlastníkov
bytov uskutočnením dobrovoľnej dražby by bolo neúčelné a nehospodárne.
39.Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj so záverom súdu týkajúceho sa určenia neplatnosti
dražby. Súd správne uzavrel, že neplatnosť dobrovoľnej dražby možno určiť len v samostatnom konaní.
V tejto súvislosti sa mutatis mutandis stotožňuje aj so súdom citovanými rozhodnutiami NS SR.
40.V súvislosti s námietkou žalobcov, že ide o spotrebiteľských spor je nutné poukázať, že podľa §151b
ods.1 O. z. v spojení s § 15 ods.1 ZoVBNP vzniká zo zákona záložné právo v prospech ostatných
vlastníkov bytov a nebytových priestorov tzv. zákonné záložné právo, nie na základe zmluvy, v ktorej by
súd mal sledovať a vyhodnocovať neprijateľné podmienky, ktoré by mohli mať vplyv aj na záložné právo.

41.Rovnako je potrebné zdôrazniť, že dobrovoľná dražba sa konala 10.5.2012 a právo žalobcov
domáhať sa neplatnosti dražby zaniklo 10.8.2012.
42.Žalobcovia v podanom odvolaní poukazujú na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo 59/2009 z 25.2.2010,
ktoré je pre vedené konanie irelevantné lebo jeho predmetom je určenie neplatnosti dražby.
43.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
44.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
46.O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie spolu s trovami prvoinštančného
konania.
47.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 30. 3. 2017. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.