Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. september 2015

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 14C/151/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614215933
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Račko
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6614215933.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Miroslavom Račkom v právnej veci žalobkyne I. Y., T..
XX.XX.XXXX, U. H. C. XX, XXX XX C., občianka SR, zastúpenej JUDr. Bronislava Garajová, advokátka,
Advokátska kancelária so sídlom Železničná 291, 987 01 Poltár proti žalovanému Slovenská republika
- Slovenský pozemková fond, IČO: 17 335 345, Búdkova č. 36, 817 15 Bratislava, v konaní o určenie
vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. C., B. K. C. V.. N. Š. Č.. XXXXXXXX - XXX/
XXXX Z. C. M. ". - C..Č.. XXXX/X B. C. B. D. XX XXX I.X, C.. Č.. XXXX/X B. C. B. D. X XXX I.X; C..Č..
XXXX/X U. U.D. C. B. D. X XXX I.X, C..Č.. XXXX/X U. U. C. B. D.I. X XXX I.X B. C. M. ". C..Č.. XXXX/
X B. C. B. D. XX XXX I.X, C..Č.. XXXX/X U. U. C. B. D. X XXX I.X Z. C..Č.. XXXX/X B. C. B. D. X
XXX I.? D. T. B. Ú. C.M. - B. Y. T. W. Č.. XXXX Z. W. Č.. XXXX C. S. D. I. Y., M.. Y., T.. XX.XX.XXXX,
M..Č..: XXXXXX/XXX, U. H. C. XX, XXX XX C., B. G. D. C. X/X.

Žalovaný je p o v i n n ý žalobkyni nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 49,75 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 699,38 Eur na účet právnej
zástupkyne žalobkyne č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX D. D. D. C., v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohoto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa domáhala žalobným návrhom, aby súd určil jej vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
v katastrálnom území C. a to k pozemkom parcely oddelené geometrickým plánom V.. N. Š. Č..

XXXXXXXX - XXX/XXXX Z. C. M. ". - C..Č.. XXXX/X B. C. B. D. X XXXX I.?, C..Č.. XXXX/X B. C. B.
D.Ý. X XXX I.?; C..Č.. XXXX/X U. U. C. B. D. X XXX I.?, C..Č.. XXXX/X U. U. C. B. D. X XXX I.? B. C. M.
". C..Č.. XXXX/X B. C. B. D. XX XXX I.?, C..Č.. XXXX/X U. U. C. B. D. X XXX I.? Z. C..Č.. XXXX/X B. C.
B. D. X XXX I.? D. T. B. Ú. C. - B. Y. T. W. Č.. XXXX Z. W. Č.. XXXX D. C. X/X. Ď. O., Ž.J. N. S. Z. C. T.
C. C. J. Y., T.. XX.XX.XXXX, Y. F. XX.XX.XXXX, C. Y. H. S. C. D. F. S. Y. Š. W. - S. XXX/XXXX Z. D. T.Á.
S. Y. B. W. C. XD XXX/XXXX; S. XXX/XXXX. C. H. B. Ž.. D. M. C. M., D. B. D. C. Č.. XXXX/XX - XX D.
C. C.M. Z. C. M. D. H. T. Y. J. Z. C. D. Y.. Ú. C. T. C. F. D. C. Č.. XXX C..Č.. XXXX/X M. B. D. XX XXX I.?;

C..Č.. XXXX/X W. B. D.I. X XXX I.?; C..Č.. XXXX/X M. B. D. X XXX I.?. G. S. B. Ž. C. B. D. XX XXXm?.
Žalobkyňa uviedla, že spoluvlastnícky podiel 1/1 k celku na týchto nehnuteľnostiach bol predmetom
prejednania v dedičskom rozhodnutí po poručiteľovi J. Y.B. (XD XXX/XXXX; S. XXX/XXXX). G.
Ž. Z. N. S. C. J. Y. F. C. D. D. X/X T. T. T. G. D. Y. Ú. C. D. D. C. Č.. XXX C. D. M. C. M. D. Č.. XXXX/
XX - XX. Na základe tohto dedičského rozhodnutia mal byť Správou katastra C. pre žalobkyňu založený
list vlastníctva, pričom na Správe katastra C. - katastrálny odbor bolo zistené, že parcely registra "J.

C..Č.. XXXX/X B. C. B. D. XX XXX I.?; C..Č.. XXXX/X U. B. D. X XXX I.? Z. C..Č.. XXXX/X B. C. B. D.
X XXX I.?, Y. H. D. C. D. C. Č.. XXX a boli predmetom prídelu, ako aj dedičského konania po jej otcovi
a sú vedené v prospech žalovaného v podiele 2/3 a v prospech obchodnej spoločnosti T., G..M..B.. X.I. XXX/XX C. D. C. X/X T. W. Č.. XXXX Z. W. Č.. XXXX. Za účelom identifikácie pridelených pozemkov,
žalobkyňa nechala vypracovať geometrický plán, ktorým boli nehnuteľnosti pridelené jej otcovi presne
identifikované ako parcely registra "C" - parc. č. XXXX/X B. C. B. D. XX XXX I.?; C..Č.. XXXX/X B.

C. B. D. X XXX I.?; C.. Č.. XXXX/X U. B. D. X XXX I.?, C..Č.. XXXX/X U. B. D.I. X XXX I.?. G. U.
U. F. C. B. D. XX XXX I.?. Nakoľko ide o rozpor medzi stavom zapísaným v katastri nehnuteľností a
skutočným stavom, je daný aj naliehavý právny záujem na podaní žaloby o určenie vlastníckeho práva.
Podaním určovacej žaloby sa chce žalobkyňa domôcť rozhodnutia, že pozemky patria do jej vlastníctva
aspoň v časti spoluvlastníckeho podielu žalovaného a bez tohto rozhodnutia nebude možný zápis jej

vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré jej patria a nebude možné dosiahnuť súlad stavu právneho so
stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. S ďalším spoluvlastníkom pozemkov - T., G..M..B.., X. I.
XXX/XX, C. D.iedla mimosúdne jednania a uzatvorila mimosúdnu dohodu. Žalobkyňa ďalej uviedla, že
ak by súd neprihliadol na skutočnosť, že sa stal právnym predchodca žalobkyne vlastníkom na základe
prídelovej listiny podotýka, že otec žalobkyne vstúpil do držby pozemku dňa 11.05.1948 a užíval ich
až do roku 1957, kedy ich vzniesol do užívania socialistickej organizácie, o čom svedčí zápisnica zo

dňa 09.07.1957 o usporiadaní pohľadávky za poľnohospodársky majetok nadobudnutý J. Y. v rámci
pozemkovej reformy /prídelom/. Tieto pozemky užíval po dobu minimálne 10 rokov, pričom nebol v držbe
nikým rušený. Splnil teda okrem iného aj podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.

Žalobca na pojednávaní prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne tvrdil, že žalobkyňa

nadobudla vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam titulom dedičského rozhodnutia po J. Y.,
pričom nadobudla dedičské právo titulom výmeru o vlastníctve pôdy z roku 1948, pričom výmer
vlastníctva pôdy je súčasťou dedičského spisu. Podľa jej názoru samotný výmer o vlastníctve pôdy
je listinou, ktorá preukazuje nadobudnutie vlastníckeho práva k danej nehnuteľnosti a čo sa týka
grafickej identifikácie predložila geometrický plán, z ktorého vyplýva, kde sa sporné nehnuteľnosti

nachádzajú. Ďalej uviedla, že žaluje štát, t.j. Slovenskú republiku, v zastúpení Slovenským pozemkovým
fondom, nakoľko spoluvlastnícky podiel je v katastri nehnuteľností vedený na tento subjekt. S druhým
spoluvlastníkom, spoločnosťou T. G..M..B.. nemá dôvod viesť súdne konanie, keď spor s týmto
subjektom rieši mimosúdnou dohodou. Ďalej uviedla, že otec žalobkyne J. Y. získal sporné nehnuteľnosti
výmerom o vlastníctve pôdy, ktorý je v zmysle správneho poriadku účinného od r. 1948 riadnou

verejnou listinou so všetkými náležitosťami, ktoré vtedy právny poriadok vyžadoval a zároveň po získaní
poľnohospodárskej pôdy túto začal obrábať, čo bolo preukázané svedeckými výpoveďami. Následne
to dal do užívania socialistickej organizácie, vtedajšieho JRS. o čom predložil listinný dôkaz a to
zápisnicu. Následne bolo uskutočnené dedičské konanie v rámci ktorého spornú nehnuteľnosť zdedila
žalobkyňa ako jediná dedička. Pokiaľ by súd neprihliadol na nadobudnutie vlastníckeho práva formou

prídelovej listiny poukázal na to, že J. Y. sa stal dobromyseľným držiteľom týchto pozemkov v zmysle
Občianskeho zákonníka platného od r.1948 do r. 1964 a uplynula mu nevyhnutná vydržacia doba na
nadobudnutie vlastníckeho práva tým, že vnesením do užívania socialistickej organizácie sa vydržacia
doba neprerušila. Dedičské rozhodnutie považuje na verejnú listinu, ktorá preukazuje nadobudnutie
vlastníckeho práva žalobkyne. Opakovane nemožno navrhnúť dedičské konanie tej istej nehnuteľnosti,

ktorá už bola predmetom dedičského konania, pretože to je res iudicata. Žiadala, aby súd rozhodol
v zmysle návrhu.

Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že jej otec J. Y. dostal prídelom po pánovi H. pozemky o výmere 4,X
R., H. U. Z. X,X R. C. Z. X,X R. W.. Toto obrábal, kým nevstúpil do družstva. Ona si pamätá, že mala asi

6 rokov, chodili tam na pole aj jej rodičia to obrábali. Keď rodičia vstúpili do družstva, túto pôdu vniesli
ako majetok do družstva C.Á., ktoré ju doteraz obrába. Vie označiť aj v prírode tieto pozemky, pretože
rodičia, keď chodili stadiaľ tak jej hovorili, kde majú ornú pôdu, lúku. Od malička pozná túto časť.

Žalovaný v priebehu konania uviedol, že uznáva, že výmer o vlastníctve pôdy je listinou preukazujúcou

nadobudnutie vlastníctva pridelených pozemkov po právnom predchodcovi žalobkyne, avšak namieta,
že nie je preukázané stotožnenie pridelených pozemkov so stavom v katastri nehnuteľností, teda nie
je preukázané a identifikované, ktorým parcelám v operáte CKN a EKN zodpovedajú pridelené parcely.
Podľa jeho názoru geometrický plán nemôže nahradiť identifikáciu parciel. Za daného stavu nevie
ktorým parcelám pridelené nehnuteľnosti otcovi žalobkyne zodpovedajú, a kto je vlastníkom týchto

nehnuteľností. Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 4Cdo/173/2006, podľa ktorého
konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam musí vzájomne prebiehať medzi všetkými
zapísanými vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi dotknutých pozemkov v katastri nehnuteľností, pretože
určovací výrok v rozsudku má účinnosť iba vo vzťahu k účastníkom konania, nie aj voči tretím osobám.Tieto osoby vytvárajú nerozlučné procesné spoločenstvo na jednej alebo druhej strane. Žiadal žalobu
zamietnuť.

Svedkyňa I. H. uviedla, že v minulosti aj oni na základe takej istej prídelovej listiny si vysporiadali
vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré už aj odpredali. Vysporadúvali to cestou súdu v 90. rokoch minulého
storočia. Vie v prírode ukázať pozemky, ktoré patrili pánovi Y.. V priebehu ohliadky na mieste samom
tieto aj označila.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, výpisom z W. Č.. XXX Y.. Ú.. C.,
D. F. W. Č.. XXXX Y.. Ú.. C.Á., D. F. W. Č.. XXXX Y.. Ú.. C., K. C. K. V.. N. Š. F. S. XX.XX.XXXX, D. D. C.
I., Č. C. N. R., J. H., I. Y.Č., písomným vyjadrením žalovaného k návrhu, písomným vyjadrením právnej
zástupkyne žalobcu, žiadosťou o poskytnutie súčinnosti zo dňa 23.02.2015, odpoveďou Okresného
úradu Poltár - katastrálneho odboru zo dňa 25.02.2015, O. B. M. G. Č.. XC/XXX/XXXX, výmerom
Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave zo dňa 11.05.1948, čestným

prehlásením I. H., zápisnicou z ohliadky na mieste samom, zápisnicou Pôdohospodárskeho odboru
rady ONV v Poltári zo dňa 09.07.1957, vyčíslením trov právneho zastupovania, na základe čoho zistil,
že v rámci pozemkovej reformy výmerom o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX-XX vydanom Povereníctvom
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave nadobudol prídelca v katastrálnom území Poltár
nehnuteľnosti pôvodne zapísané v C. Č.. XXX C..Č.. XXXX/X M. B. D. XX XXX I.?; C..Č.. XXXX/X W. B.

D. X XXX I.?; C..Č.. XXXX/X M. B. D. X XXX I.?. V. B. T., Y. H. C. C. C. J. Y., C. Č..C.. XXX D. C. X/X, ktorý
bol otcom žalobkyne. Podľa výmeru zo dňa 11.05.1948 sa prídelcovi odovzdali do držby a vlastníctva
nehnuteľnosti bez tiarch. Z pripojeného spisu XD/XXX/XXXX; S. XXX/XXXX, mal súd za preukázané,
že právnou nástupníčkou a jedinou dedičkou po poručiteľovi J. Y. , T.. XX.XX.XXXX, F. XX.XX.XXXX,
po ktorom bolo dedičstvo prejednané v základnom dedičskom konaní Š. W. - S. Z. D. T. S. Y. B. W.

C. XD/XXX/XXXX; S. T. XXX/XXXX sa stala žalobkyňa. Predmetom prejednania v dedičskom konaní
po poručiteľovi J. Y. H. T., Y. C. T. Z. C. T. F. D. XXXX/XX - XX. Žalobkyňa ako jediná dcéra poručiteľa
zdedila v celosti nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Poltár, vedené v C. Č.. XXX C.
D. M. C. M. D. Č.. XXXX/XX - XX. F. D. W. Č.. XXXX Z. W. Č.. XXXX C. B. C., B. C., Y. Ú. C. D., Ž. D.
C. ". C..Č.. XXXX/X B. C. B. D. XX XXX I.?; C..Č.. XXXX/X U. B. D. X XXX I.? Z. C..Č.. XXXX/X B. C.

B. D. X XXX I.? D. C. X/X N. Ž.. Z prednesov účastníkov, svedeckých výpovedí, z listinných dôkazov
a ohliadky na mieste samom súd zistil, že žalovaný je vedený ako podielový spoluvlastník sporných
nehnuteľností ako právny nástupca Československého štátu, ktorý tieto pozemky skonfiškoval v rámci
pozemkovej reformy. Preto je ich vlastníkom Slovenská republika a ich správcom Slovenský pozemkový
fond. Pozemky boli v rámci pozemkovej reformy prideľované prídelcom. V PKV č. XXX boli z pôvodných

parciel v rámci pozemkovej reformy parc.č., z týchto parciel v rámci pozemkovej reformy oddelené p.č.
XXXX/X M. B. D. XX XXX I.?; C..Č.. XXXX/X W. B. D. X XXXm ?; C..Č.. XXXX/X M. B. D. X XXX I.? Z.
C. C. J. Y.Š.. Z doloženého geometrického plánu, svedeckých výpovedí, čestných prehlásení a ohliadky
na mieste samom súd zistil, že v súčasnosti sa jedná o pozemky - parcely registra "C". - C..Č.. XXXX/X
B. C. B. D. XX XXX I.?; C..Č.. XXXX/X B. C. B. D. X XXX I.?, C..Č.. XXXX/X U. B. D. X XXX I.?; C..Č..

XXXX/X U. B. D. X XXX I.?. G. I. F. C., Ž. C. C. O. D. D. B. D. C. Č.. XXXX/XX - XX D. Y. Ú. C., F.Í. D.
C. Č.. XXX G. V. G. T. F. K. C. V.. N. Š. Č.. XXXXXXXX-XXX/XXXX. K týmto nehnuteľnostiam žiadala
určiť vlastnícke právo žalobkyňa, žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

Právna zástupkyňa žalobkyne poukázala na § 6 nariadenia vlády SNR č. 104/1945 SB.n.SNR v znení

nariadeniač.64/1946SB.n.SNRa§1ods.2nariadeniač.104/1945SB.n.SNR,podľaktorýchjevýmero
vlastníctve pôdy verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej poľnohospodárskej
nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihový súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech
prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia. Ďalej uvádza, že výmer o vlastníctve pôdy, spĺňa
aj formálne náležitosti požadované v roku jeho vydania pre platnosť správneho aktu. V dôsledku

toho zostalo vlastnícke právo právneho predchodcu žalobkyne vzniknutého podľa doterajších predpisov
nedotknuté. Právna zástupkyňa tiež podotkla, že podľa § 23 ods. 2 nariadením vlády SNR č. 104/1945
SB.n.SRN v znení nariadenia č. 64/1946 SN.n.SNR je možné pôdu odňať len v lehote 10 rokov
odvtedy, čo prídelca vstúpil do držby pozemkov. Podľa zápisnice z 05.01.1958 sa prídelcovia ujali držby
pozemkov v r. 1948. Lehota teda na odňatie prídelu aj to len v zákonom stanovenom prípade uplynula

v r. 1958. K odňatiu prídelu nedošlo.Pozemky boli prídelcom v roku 1957 vnesené do užívania N.tár, čím sa zastavila povinnosť platiť
prídelovú cenu. Zároveň sa však tým neprerušila vydržacia doba na nadobudnutie vlastníckeho práva
vydržaním, ktorá uplynula v r. 1961 /od účinnosti stredného OZ 1951 do 1961/.

Podľa ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V súdenej veci žalobkyňa podala žalobu voči žalovanému o určenie vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam, teda podala určovaciu žalobu. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia
bola povinná preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

V tejto súvislosti žalobkyňa uviedla, že podaním určovacej žaloby sa chce domôcť rozhodnutia, že
pozemky patria do jej podielového spoluvlastníctva, bez takéhoto rozhodnutia nebude možný zápis
jej vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré jej patria a nebude možné dosiahnuť súlad stavu právneho

so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Podľa ustálenej judikatúry je dosiahnutie súladu stavu
zapísaného v katastri nehnuteľnosti so stavom právnym naliehavým právnym záujmom požadovaným
pre podanie určovacej žaloby podľa § 80 písm.c) zák.č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších
predpisov. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR 1CDo/3/2003, ak je žalovaný, odporca zapísaný v
katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľnosti má navrhovateľ naliehavý právny záujem na určení

svojho vlastníckeho práva, lebo takéto rozhodnutie súdu môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny
zápisu v katastri nehnuteľností.

Nemožno prihliadnuť k námietkam žalovaného, že sa môže jednať o iné nehnuteľnosti a teda, že nie je
spoluvlastníkom pozemkov, ktoré dostal do vlastníctva právny predchodca žalobkyne. Nakoľko pozemky

vo vlastníctve žalovaného nemohli vzhľadom na parcelné čísla vzniknúť len z kmeňových parcelných
čísel, ktoré boli vedené v C. Č.. XXX. Zároveň aj ohliadkou na mieste samom svedkovia stotožnili
pozemky, ktoré obrábal J. Y. s pozemkami vo vlastníctve žalovaného.

Súdsanestotožňujesnázorom,žeúčastníkmikonaniaourčenievlastníckehoprávakspoluvlastníckeho

podielu 2/3 k celku by mal byť vlastník spoluvlastníckeho podielu 1/3 k celku. Spoluvlastnícky podiel k
nehnuteľnosti je predmetom vlastníckeho práva. Spoluvlastnícky podiel 1/3 k celku nie je predmetom
žalobného návrhu, pričom predmet žalobného návrhu má v rukách žalobca. Nie je preto dôvod na to,
aby spoluvlastník podielu 1/3 bol účastníkom konania.

Súd sústredil svoju pozornosť na žalobkyňou predloženú prídelovú listinu a na jej formálne náležitosti.
Po jej preskúmaní konštatuje, že výmer o vlastníctve pôdy spĺňa formálne náležitosti požadované v
roku jeho vydania pre platnosť správneho aktu a je spôsobilý k tomu, aby na jeho základe došlo k
nadobudnutiu vlastníckeho práva.

Niet pochýb, že výmer č. XXXX/XX-XX vydal orgán na to príslušný, je dostatočne jasný a zrozumiteľný a
je zrejmý jeho obsah. Je zrejmé, aké nehnuteľnosti boli pridelené prídelcom, je zrejmý okruh prídelcov,
ako aj rozsah ich spoluvlastníckych podielov - nehnuteľnosti sa prideľujú v 1/1.

Najehoformálnenáležitostisavroku1948vzťahovaloVládnenariadenieořízenívověcechnáležejících

do působnosti politických úřadů / o správním řízení/ č. 8/1928 Sb.. Tento právny predpis, ktorý je
predchodcom dnešného správneho poriadku podľa § 68 ods. 3 Vládneho nriadenia č. 8/1928 Sb v
písemném rozhodnutí budiž označen úřad, který je vydáva, uvedno datum a připojen podpis úředního
orgánu k tomu oprávněného. Podpis může býti nahrazen ověřením kanceláře, že vyhotovení souhlasí
s vyřízením.

Po preštudovaní výmeru č. 4248/48-25 je možné konštatovať, že obsahuje označenie úradu, ktorý ho
vydal, je podpísaný zástupcom úradu, ktorý ho vydal. Výmer o vlastníctve pôdy teda spĺňa aj formálne
náležitosti požadované v roku jeho vydania pre platnosť správneho aktu.

Vychádzajúc z nariadenia vlády SNR č. 104/1945 Sb.n.SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n.SNR,
ako aj ustanovenia § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 104/1946 Sb.n.SNR je výmer o vlastníctve pôdy
verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej nehnuteľnosti. Výmer č. XXXX/
XX-XX z roku 1948 je možné v súčasnej dobe preskúmať len v tom smere, či ho vydal orgán na tokompetentný,čispĺňavšetkyformálnenáležitosti,čijedostatočneurčitýajasný,ačijehoobsahvzásade
možno vyvodiť z konkrétneho predpisu. Samú pravdivosť výmeru a súlad s vtedy platnými a účinnými
hmotnoprávnymi predpismi, však aj v súčasnosti nemožno skúmať. Predmetný výmer bol vydaný v

súlade s nariadením vlády č. 104/1945 Sb.n.SNR.

V tejto súvislosti poukazujeme na publikované rozhodnutie NS SR č. 44/2005 sp.zn. 4CDo/123/2003,
v zmysle ktorého výmery a prídelové listiny, aké verejné listiny boli a aj sú v súčasnosti dokladmi o
vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými listinami, spôsobilými pre

zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

Súd ešte dodáva, že v zmysle zásady nikto nemôže previesť viac práv než má sám, nemohol
žalovaný nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom sporu, nakoľko ich
právny predchodca - Československý štát týmto výmerom o vlastníctve pôdy vlastníctvo k popísaným

nehnuteľnostiam platne previedol na prídelcu, v dôsledku čoho vlastnícke právo prešlo dedením na
jedinú dedičku vlastníka.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že žalobkyňa preukázala v konaní svoje
vlastnícke právo a preto o určovacej žalobe rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia. Žalovaná v konaní preukazovala aj skutočnosti ohľadne uplynutia vydržacej lehoty v
súvislosti s nadobudnutím vlastníckeho práva, ak by súd mal za to, že výmer o pridelení vlastníctva
nie je spôsobilý k nadobudnutiu týchto nehnuteľností. Vzhľadom na už uvedené skutočnosti ohľadne
prídelovej listiny, ktoré súd popísal v odôvodnení tohto rozsudku dodáva, že výmer o vlastníctve pôdy
je spôsobilý k tomu, aby na jeho základe došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním.

O trovách konaniach bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. . Žalobkyni, ktorá mala vo veci úspech
vznikli trovy konania v sume 49,75 Eur v súvislosti so zaplatením súdneho poplatku z návrhu 699,38
Eur v súvislosti s trovami právneho zastupovania a cestovnými náhradami, a to za 2x hlavný úkon á
61,87 Eur - prípravu a prevzatie zastúpenia, spísanie žaloby, 6x á 64,53 Eur, a to podanie - žiadosť o

vyrozumenie na Okresný úrad Poltár zo dňa 23.02.2015, písomné vyjadrenie vo veci zo dňa 16.03.2015,
účasť na ohliadke na mieste samom 16.07.2015, účasť na pojednávaniach 04.05.2015, 01.06.2015,
31.08.2015, celkovo 510,92 Eur. Podľa § 10, § 13a zákona č. 655/2004 Z.z. 2x režijný paušál á 8,04 Eur
a 6x režijný paušál 8,39 Eur v zmysle § 15 citovanej vyhlášky, na náhrade za stratu času za 6 začatých
polhodín podľa § 15 písm. b) a § 17 citovanej vyhlášky, na cestovných náhradách 38,16 Eur za 3 x

účasť na pojednávaní Poltár - Lučenec a späť 38,16 Eur podľa § 16 ods. 4 citovanej vyhlášky a zákona
o cestovných náhradách, na náhradu ktorých trov zaviazal žalovaného, ktorý vo veci úspech nemal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne

v dvoch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.