Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. december 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/274/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708205307
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1708205307.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcov: X/ L. Y., L.. XX.XX.XXXX, P. J. J. X,
G., X/ L. Y., L.. XX.XX.XXXX, P. J. J. X, G., oboch zastúpených advokátom: JUDr. Rudolf Mičieta, so
sídlom Medzilaborecká 21, Bratislava, proti žalovanému: I. T., L.. XX.XX.XXXX, P. J. B. XXXX/X, C., o
náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo

dňa 23.októbra 2014, č.k. 6C/70/2008 - 180, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalobcovia 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobkyni 1/ sumu vo výške 33.193,92 eur,
žalobkyni 2/ sumu vo výške 16.597 eur, žalobkyni 1/ sumu vo výške 663,88 eur, spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,50% p.a. od 17.8.2013 do zaplatenia; a vo zvyšku žalobu zamietol

s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Vychádzal zo zistenia, že žalovaný dňa 21.06.2006 spôsobil motorovým
vozidlom dopravnú nehodu, pri ktorej bol usmrtený C. Y.R., manžel žalobkyne 1/ a otec žalobkyne 2/.
Poukázal na skutočnosť, že Okresný súd Pezinok rozsudkom 1T/218/2008 zo dňa 17.2.2012 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.10.2012 uznal žalovaného vinným z
prečinu usmrtenia, a uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov nepodmienečne. Mal preukázané,

že žalobkyňa 1/ a C. Y. boli manželmi, pričom manželstvo uzavreli po sedemročnej
známosti, mali spoločné plány do budúcnosti, plánovali si postaviť dom na vidieku, očakávali narodenie
dieťaťa - žalobkyne 2/, keď žalobkyňa 1/ bola v šiestom mesiaci tehotenstva. Mali mimoriadne blízky
vzťah, tešili sa na dieťa, pričom keď sa žalobkyňa 1/ dozvedela o smrti manžela, chcela si siahnuť na
život, musela jej pomáhať sestra, a to po psychickej aj finančnej stránke, nepretržite sa o ňu starala,
aby nekonala stratovo, presťahovala sa k nej, bývala u nej do pôrodu a potom ešte asi 3-4 mesiace,
chodila s ňou aj k psychológovi. Na základe takto ustáleného skutkového stavu veci, s poukazom na

§ 11, § 13 Občianskeho zákonníka, dospel k záveru, že v danej veci došlo k vážnemu zásahu do
osobnostných práv žalobkýň chránených ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, Ústavou SR, Listinou
základných ľudských práv a slobôd, ktorým im bola spôsobená značná ujma najmä pokiaľ
ide o právo na súkromie, ktorého súčasťou je aj rodinný život zahrňujúci právo fyzickej osoby vytvárať,
udržiavať a rozvíjať vzájomné vzťahy a v ich rámci uplatňovať vlastnú osobnosť. S poukazom
na uvedené, keď v danej veci ide o trvalý a neodstrániteľný zásah do ich života, konštatoval, že boli

splnené predpoklady na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle ust. § 13 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy prihliadol na skutočnosť, že neoprávnený zásah
bol spôsobený tým, že žalovaný šoféroval automobil pod vplyvom alkoholu, kde mu bola zistená hodnota2,86 promile alkoholu v krvi, ako aj na ďalšie okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva. Zohľadnil, že
žalovanýsvojekonanieoľutoval,počastrestnéhokonaniaposlalžalobkyni1/finančnúhotovosťvovýške
3.319,39 eur, ktorá sa mu však vrátila späť, pričom však na mimosúdnu dohodu zo dňa 27.5.2008 už

nereagoval. Priznanú náhradu nemajetkovej ujmy, žalobkyni 1/ vo výške 33.193,92 eur a žalobkyni 2/
vo výške 16.597 eur, považoval za primeranú vzhľadom na okolnosti zásahu do ich práv, ich sociálne a
ekonomické postavenie, pri súčasnom zohľadnení reálnych možností, ako by zomrelý C. Y. mohol svojej
rodine pomáhať po materiálnej stránke. Súčasne zohľadnil, že žalobkyňa 1/ trpí psychickou traumou,
musela navštevovať psychológa, znížila sa jej životná úroveň, ako živiteľka rodiny zostala na všetko

sama, pričom jej manžel zomrel relatívne mladý a zdravý, bol teda predpoklad ešte dlhého spoločného
života v rodine, a to za stavu, že rodina žila usporiadaným životom, mali pred sebou veľké plány, v
čase incidentu bola tehotná a prerábali si byt. V prípade žalobkyne 2/ zohľadnil, že svojho otca nikdy
nespoznala, a teda úmrtím manžela žalobkyne 1/ došlo nielen k pretrhnutiu najzákladnejších vzťahov
medzi manželmi navzájom, vrátane starostlivosť o dieťa, avšak aj k pretrhnutiu, resp.
znemožneniu, vytvorenia jeho rodičovských väzieb so žalobkyňou 2/. Nárok uplatnený žalobkyňou 1/

titulom náhrady škody vo výške 4.556,23 eur s príslušenstvom, ktorá jej vznikla vynaložením
nákladov na úpravu hrobu a výstavbu pomníka pre manžela, posúdil podľa ust. § 420 ods.
1 Občianskeho zákonníka, a nakoľko žalobkyňa vznik škody, spôsobenej v priamej súvislosti
s konaním žalovaného, ktorý bol uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Pezinok 1T/218/2008 zo
dňa 17.2.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave 1To/75/2012 zo dňa 21.10.2012,

preukázala predloženými listinnými dôkazmi, v tejto časti žalobe vyhovel, a žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobkyni 1/ sumu vo výške 663,88 eur, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne. V
časti uplatnených úrokov z omeškania (za obdobie od 15.7.2007 do 16.8.2013) však žalobu zamietol,
keď počiatok omeškania žalovaného s úhradou istiny ustálil s poukazom na ust. § 563 Občianskeho
zákonníka na deň 17.8.2013, nasledujúci po dni, kedy bola žalovanému súdom doručená na vyjadrenie

žaloba s prílohami, nakoľko žalobkyňa 1/ v konaní nepreukázala, že žalovaného na úhradu
tejto sumy vyzvala už skôr. Zamietnutie žaloby v časti, v ktorej sa žalobkyňa 1/ domáhala platenia sumy
99,58 eur mesačne od 15.6.2006, vždy do 15-teho dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ako i v časti,
v ktorej sa žalobkyňa 2/ sa domáhala platenia sumy 232,35 eur mesačne od 15.11.2006, vždy do 15-
teho dňa príslušného kalendárneho mesiaca, titulom plnenia vyživovacej povinnosti podľa Zákona o

rodine, odôvodnil tým, že vyživovacia povinnosť môže vzniknúť iba manželovi (§ 71 Zákona o rodine),
resp. rodičovi (§ 62 Zákona o rodine), avšak žalovaný voči žalobkyniam v tomto právnom
postavení nevystupuje. Rozhodnutie o trovách konania si v súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p.
vyhradil na čas po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote do vyhovujúceho výroku vo veci samej

odvolanie žalovaný, ktorý namietal, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Poukázal na to, že žalobkyňa 1/ od poisťovne Allianz obdržala z poistného garančného
fondu finančnú čiastku vo výške 3.153,36 eur a 663,88 eur, pričom túto sumu zaslal
žalobkyni 1/, avšak z neznámych dôvodov sa mu vrátila späť. Zdôraznil. že bol ochotný sa so žalobkyňou

1/ mimosúdne dohodnúť, bol jej ochotný vyplatiť odškodné 1,5 milióna Sk, avšak s tým žalobkyňa
nesúhlasila a požadovala sumu tri milióny korún. Poukázal na to, že jeho spoločnosť Kovoizospol
s.r.o. je pred bankrotom, pričom vzhľadom na dôchodkový vek a zdravotné problémy nemá reálnu
možnosť zamestnať sa. Opätovne vyslovil ľútosť nad svojím skutkom a požiadal o zváženie výšky
odškodného, ktoré vo výške priznanej súdom prvej inštancie predstavuje v skutočnosti pre neho ďalší

trest s následkami do konca života.
3. Žalobkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadali rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasili s tvrdením žalovaného, že mal záujem sa s nimi
dohodnúť, avšak ony s dohodou nesúhlasili, keďže žalovaný im nikdy odškodnenie v sume 1.500.000
Sk neponúkol. V nadväznosti na námietky žalovaného, že od neho žalobkyňa 1/ neoprávnene požaduje

úhradu nákladov na pohreb, keď túto sumu už obdržala od poisťovne, poukázali na to, že Slovenská
kancelária poisťovateľov; z dôvodu, že žalovaný nemal uzatvorené povinné zmluvné poistenie; síce
žalobkyni 1/ vyplatila sumu 668 eur, avšak náklady spojené s pohrebom predstavovali vyše 4.000 eur a
od žalovaného požaduje iba rozdiel medzi vyplateným poistným plnením a vzniknutými nákladmi. Naviac
zdôraznili, že o zaslaní sumy 100.000,- Sk zo strany žalovaného nemali vedomosť, pretože v čase, keď

mala byť zaslaná, sa v mieste svojho bydliska zdržiavali iba nepravidelne. Tvrdenia a argumentáciu
žalovaného v podanom odvolaní tiež označili za neetickú a neúnosnú.
4. Odvolacísúd;spoukazomna§470ods.1,2zák.č.160/2015Z.z.,Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen
"CSP") účinného od 01.07.2016; preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej (vyhovujúcej)časti a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP),
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3
CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5. Súkromie sa chápe ako osobná (intímna) vnútorná sféra života človeka, ktorá je uzatvorená pred
verejnosťou, je to právo na život podľa svojich predstáv chránený pred publicitou (vonkajším svetom) a
zahŕňa aj právo zakladať a rozvíjať vzťahy s inými ľudskými bytosťami v záujme všestranného rozvoja
a naplnenia svojej vlastnej osobnosti. Súkromie v sebe zahŕňa aj sféru rodinného života,
podstatou ktorého je právo vytvárať, udržiavať a rozvíjať vzťahy s členmi rodiny, založené

na silných citových väzbách.
6. Právo na súkromie a rodinný život môže byť nepriaznivo dotknuté rôznymi formami zásahov, ktoré
nemajú základ v právnej úprave. Ak medzi osobami existujú blízke príbuzenské vzťahy a citové väzby,
môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému zásahu do práva
na súkromie druhej z týchto osôb. Protiprávnym zásahom tretej osoby do práva na súkromie, resp.
jeho nedovoleným narušením, tak môže byť fyzickej osobe spôsobená v jej rodinnom živote ujma

spočívajúca v tom, že stratou (alebo obmedzením možnosti) spolužitia s blízkou osobou už nemôže
vôbec (alebo čiastočne) napĺňať svoje citové potreby. Ak dôjde k smrti blízkej osoby, pozostalá osoba
môže utrpieť citovú (emocionálnu) ujmu vo forme šoku, psychickej traumy, smútku až žiaľu zo straty
spoločenstva s blízkou osobou. Zásah do emocionálnej sféry fyzickej osoby, spôsobený protiprávnym
konaním tretej osoby, následkom ktorého je úmrtie blízkej osoby, zakladá právo domáhať sa ochrany

osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.
7. V preskúmavanej veci žalobkyne spomedzi zákonných prostriedkov ochrany uplatnili len náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch, predpoklady na priznanie ktorej sú v zmysle § 13 ods.
2 Občianskeho zákonníka naplnené vtedy, ak došlo k zásahu do osobnostných práv, avšak poskytnuté
zadosťučinenie sa nezdá postačujúce, a to najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť

fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti.
8. V tejto súvislosti treba konštatovať, že v prípade ak ide o zásah do súkromia usmrtením blízkej
osoby, sú predpoklady pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy spravidla naplnené, nakoľko vzniknutú
ujmu by pociťoval ako závažnú každý na mieste a v postavení dotknutej osoby a v prípade tohto
mimoriadne závažného zásahu by vzniknutú nemajetkovú ujmu nemohlo dostatočne zmierniť len

priznanie iného zadosťučinenia (napr. vo forme ospravedlnenia). Nakoľko v prípade neoprávneného
zásahu do súkromného života sa prejavuje vznik ujmy vo vnútornej sfére dotknutej osoby, nie je
predpokladom pre vznik nároku na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy, aby sa následky zásahu
prejavili znížením dôstojnosti alebo vážnosti dotknutej osoby v spoločnosti.
09. S poukazom na uvedené boli v danej veci; keďže ide o zásah v podobe usmrtenia najbližšej

osoby žalobkýň (manžela a otca); splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch.
10. Odvolací súd sa tak stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že tragickou smrťou manžela
žalobkyne 1/ a otca žalobkyne 2/ došlo k neodstrániteľnej a trvalej ujme vo sfére ich osobného
a rodinného života, tým, že v prípade žalobkyne 1/ došlo k násilnému, náhlemu a nenávratnému

pretrhnutiu citových väzieb s jej najbližším rodinným príslušníkom - manželom, a v prípade žalobkyne
2/ k násilnému zamedzeniu akejkoľvek možnosti spoznať (osobne) svojho otca, v dôsledku čoho obe
stratili možnosť tento rodinný vzťah do budúcna rozvíjať a napĺňa tak v tejto oblasti aj svoje vlastné
citové potreby.
11. Pokiaľ ide o ustálenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, túto súd určuje v zmysle § 13

ods. 3 Občianskeho zákonníka s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k
porušeniu práva došlo. Tieto kritériá vytvárajú základný rámec, v ktorom sa súd môže (a zároveň musí)
pri úvahe o výške náhrady pohybovať.
12. V preskúmavanej veci prihliadol súd prvej inštancie na všetky konkrétne okolnosti, ktoré boli
relevantné z hľadiska ustálenia výšky náhrady nemajetkovej ujmy, zohľadnil intenzitu neoprávneného

zásahu, ako aj rozsah a trvanie následkov vyvolaných týmto neoprávneným zásahom v súkromnom
živote žalobkýň.
13. Pri úvahe o výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch z hľadiska závažnosti vzniknutej ujmy
správne zohľadnil, že žalobkyňa 1/ stratila svoju najbližšiu osobu, s ktorou mala silný citový vzťah a
stratila tak oporu, ktorú jej; ako manžel; poskytoval, ako i to, že žalobkyňa 2/ nikdy nemôže

spoznať svojho otca, pričom obe žalobkyne nenávratne stratili možnosť so zomrelým prežívať radosti aj
starosti každodenného života, deliť sa s ním o životné problémy a osobné úspechy. Súd prvej inštancie
náležite zohľadnil aj nepriaznivé následky vzniknutých emocionálnych útrap na ich duševné zdravie,
keď citová ujma vyvolala u žalobkyne 1/ pocity úzkosti, hlbokého smútku zo straty blízkej osoby a šokuz náhlej smrti jej manžela. Prihliadol aj na tú významnú skutočnosť, že následky, ktoré vyvolal zásah v
ich ďalšom rodinnom živote sú trvalé a nezvratné a svojou intenzitou hlboko traumatizujúce. Pri úvahe o
výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch z hľadiska okolností zásahu súd prvej inštancie správne

zohľadnil aj tú skutočnosť, že žalovaný dopravnú nehodu, pri ktorej zomrel C. Y., spôsobil pod vplyvom
alkoholu.
14. Napokon, správne súd prvej inštancie posúdil; v súlade s ustanovením § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka; dôvodnosť podanej žaloby i v časti náhrady škody, ktorá žalobkyni 1/ nepochybne vznikla
v priamej príčinnej súvislosti s usmrtením jej manžela pri dopravnej nehode spôsobenej žalovaným,

vynaložením nákladov spojených s jeho pohrebom celkovo v sume 137.261,- Sk, z ktorých žalobkyňa
uplatnila len časť vo výške 663,88 eur.
15. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namietal, že náhrada škody vzniknutej žalobkyni vynaložením
nákladov na pohreb jej zomrelého manžela, už žalobkyni bola poskytnutá zo strany poisťovne, odvolací
súd poukazuje na skutočnosť, že; ako to vyplýva z obsahu spisu; Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s. žalobkyni 1/ titulom nákladov na pohreb vyplatila len sumu 663,88 eur, nie však zvyšnú časť týchto

nákladov (117.261,- Sk, resp. 3.892,35 eur), na ktorých náhradu jej vzniklo právo proti žalovanému.
Námietky žalovaného v podanom odvolaní preto v tomto smere nemôžu obstáť.
16. Neopodstatnená a bez právneho významu je argumentácia žalovaného v odvolaní,
že žalobkyne nesúhlasili s uzavretím mimosúdnej dohody, ako aj jeho tvrdenie, že jeho spoločnosť
Kovoizospol s.r.o. je pred bankrotom, a vzhľadom na dôchodkový vek a zdravotné problémy

nemá reálnu možnosť zamestnať sa. Uvedené okolnosti totiž nemajú rozhodujúci vplyv na posúdenie
vzniku jeho zodpovednosti za zásah do osobnostných práv žalobkýň, pričom samé o sebe nemôžu
mať za následok ani iné právne posúdenie veci odvolacím súdom. V tejto súvislosti nemožno súdu
prvej inštancie vytýkať, že by nezohľadnil niektorú z podstatných skutočností významných z hľadiska
hodnotenia intenzity zásahu a rozsahu jeho následkov, resp. že by niektorú rozhodujúcu

skutočnosť nedostatočne zohľadnil vo výške priznanej náhrady nemajetkovej ujmy. Za daného stavu
potom nemôžu odvolacie námietky žalovaného naznačujúce neprimeranosť priznanej peňažnej náhrady
úspešne obstáť.
17. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil
závažnosť vzniknutej ujmy so zreteľom na negatívne následky vo všetkých do úvahy prichádzajúcich

oblastiach života žalobkýň, ako aj okolností, za ktorých k neoprávnenému
zásahu do ich osobnostných práv došlo a s ohľadom na to určil výšku náhrady nemajetkovej ujmy v
primeranom rozsahu. V hodnotení jeho skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo konkrétna okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich všetky náležitým spôsobom v celom súhrne
posúdil a aj náležite vyhodnotil, a preto mu nie je možné v tomto smere žiadne

pochybenie vytknúť, a preto, keď svoj myšlienkový postup vedúci k záveru o výške uplatňovanej
náhrady nemajetkovej ujmy riadne vysvetlil s poukazom na konkrétne skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ako aj s poukazom na prijaté závery, ktoré z nich vyvodil, jeho rozhodnutie
možno považovať za presvedčivé.
18. Odvolací súd preto neuznal opodstatnenosť dôvodov, na ktoré žalovaný poukazoval vo svojom

odvolaní, a stotožňujúc sa s vykonaným dokazovaním, so zisteným skutkovým stavom a právnym
posúdením veci súdom prvej inštancie, rozsudok v napadnutej (vyhovujúcej) časti, ako vecne správny
potvrdil podľa § 389 ods. 1, 2 CSP.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 CSP
v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 CSP, a v odvolacom konaní úspešným žalobkyniam priznal nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
20. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, abyuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.

2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen

a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).