Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. december 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/237/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113208260
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5113208260.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar
CabadajovejačlenovsenátuJUDr.MiroslavaJamrichaaJUDr.GabrielyVeselovej,právnejvecižalobcu:
GENERAL FACTORING, a.s., Košická 56, Bratislava, IČO: 35 838 825, právne zastúpený: HMG &
PARTNERS s.r.o., so sídlom Štefanovičova 1, Bratislava, IČO: 35885459, proti žalovaným v rade: 1/ S.
F., nar. X.X.XXXX, bytom R. XXX, 2/ Q. F., nar. XX.X.XXXX, bytom, R. č. XXX, o zaplatenie 5.566,17

eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 2C/170/2013-126
zo dňa 29.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie návrh navrhovateľa zamietol. Odporcom
v rade 1/ a 2/ trovy konania nepriznal.

Okresný súd svoj rozsudok odôvodnil poukazom na nasledovné skutočnosti:
Odporkyňa v rade 2/ na pojednávaní dávala do pozornosti súdu rozsudok tunajšieho súdu 2C/107/2013,
kedy v rámci vyporiadania BSM bolo už o tejto pohľadávke rozhodnuté. Preberateľom tejto pohľadávky
sa stal odporca v rade 1/ S. F.. Ten, ako je v rozsudku písané, má zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške
6.333,07 eur.
Skôr, ako súd vo veci vykonal ďalšie dokazovanie sa predovšetkým oboznámil s pripojeným rozsudkom

tunajšieho súdu 2C/107/2013-63. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.5.2014. V konaní
vystupoval navrhovateľ Q. F. - odporkyňa v rade 2/ v tomto prípade a odporca S. F. - odporca v rade
1/ v tomto prípade. Jednalo sa o vyporiadanie BSM. Súd BSM vyporiadal tak, že odporca S. F. je
preberateľom záväzkov úveru č. 312496172 zo dňa 12.4.2005 v Slovenskej sporiteľni, a.s., postúpený
spoločnosti GENERAL FACTORING, a.s., v celkovej výške 6.333,07 eur.
Súd porovnával úverovú zmluvu spoločne s týmto rozsudkom, pričom zo zmluvy o splátkovom úvere je

zrejmé, že táto bola očíslovaná číslicami 0312496172. Aj z rozsudku OS 2C/107/2013 vyplýva, že sa
jednalo o úver od Slovenskej sporiteľne, ktorá svoju pohľadávku postúpila terajšiemu navrhovateľovi. Je
nepochybné, že sa jedná o tú istú pohľadávku, ktorá bola už predmetom konania vo veci 2C/107/2013.
V rozsudku, ktorým bolo vyporiadané BSM je uvedené, že výlučným preberateľom záväzkov a výlučne
povinnouosoboujeS.F.,vtomtokonaníoznačený,akoodporcavrade1/. Vdanomkonkrétnomprípade
sa však navrhovateľ domáhal, aby odporcovia v rade 1/ a 2/ boli zaviazaní k úhrade dlžnej sumy.

Súd takémuto návrhu nemohol vyhovieť, pokým už bolo raz rozhodnuté, že preberateľom celého dlhu
je odporca v rade 1/ S. F.. Súd dáva do pozornosti, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené
rozsudkom tunajšieho súdu 17C/195/2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.11.2011.
Súd nemohol rozhodnúť o pohľadávke a zaviazať odporcov v rade 1/ a 2/, aby uhradili túto pohľadávku
navrhovateľovi, resp. aby zaplatili túto pohľadávku.
Je zrejmé, že v tomto konkrétnom prípade, pokým chcel navrhovateľ žalovať subjekt za nezaplatený

úveru, tak sa mal predovšetkým obrátiť na odporcu v rade 1/, ktorý je preberateľom celého záväzku.Súdu však neunikli ani ďalšie dôležité skutočnosti v tomto prípade. Je nepochybné, že odporcovia v rade
1/ a 2/ si zobrali úver od Slovenskej sporiteľne, bolo to vo výške 3.319,39 eur. Z dokazovania vyplynulo,
že odporcovia v rade 1/ a 2/ uhradili 25 splátok v celkovej výške 3.904,39 eur, čo predstavuje vyššiu

sumu, ako bolo z úveru vyčerpané.
Z písomného vyjadrenie navrhovateľa navyše vyplýva, že istina vo výške 4.114,51 eur obsahuje riadne
úroky vo výške 1.927,68 eur, zmluvne dohodnutej úrokovej sadzby vo výške 11,10% od apríla 2005
do 20.3.2010 a poplatky za vedenie účtu a za upomienky v celkovej výške 225,71 eur, pričom čistá
istina úveru je vo výške 1.961,12 eur. Súdu neunikla ani tá skutočnosť, že pôvodný veriteľ po zistení,

že predmetný úver sa nespláca, postúpil pohľadávku na iný subjekt, čím sa zbavil svojich povinností,
následkom čoho došlo k neúmernému navyšovaniu predmetného úveru, a to prakticky z čistej istiny
úveru 1.961,12 eur na sumu 8.556,36 eur. V samotnej zmluvy o úvere zo dňa 29.3.2005 je uvedené,
že zmluvné strany sa dohodli, že splatné úroky a splatné poplatky sa dňom ich splatnosti uvedené
v základných podmienkach zmluvy pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou. Vzhľadom k tomu, že v
predmetnej zmluve o úvere sú dohodnuté úroky z úrokov, považoval súd túto skutočnosť za určitý druh

sankcie - zmluvnú pokutu.
V zmysle § 544 O.z., ak si strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda, pričom túto pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob je určenia.

Túto sankciu súd videl v tom smere, že pripísaním splatných úrokov a splatných pohľadávok v istine,
čím sa stávajú jej súčasťou, nastalo neúmerné navýšenie istiny zo sumy 1.961,12 eur na sumu 5.566,17
eur, čo predstavuje takmer trojnásobok.
Podľa § 53 ods. 1 o spotrebiteľských zmluvách je súčasne vyjadrením, ktoré je možné označiť ako
generálna klauzula, ktorá definuje, že dojednania v spotrebiteľskej zmluve nesmú spôsobovať značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a ak takúto
nerovnováhu obsahujú, je tento stav treba považovať za neprijateľnú podmienku.
Podľa § 53 ods. 2 O.z., za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Právna úpravu ust. § 53 ods. 2 O.z. je dôsledkom predpokladu nerovného postavenie spotrebiteľa pri

vyjednávaní a obsahu spotrebiteľskej zmluvy. Ustanovenie definuje, za akých okolností sa dojednané
zmluvné podmienky nepovažujú za individuálne dojednané. Za také zákon považuje podmienky, s
ktorými spotrebiteľ nemal možnosť sa oboznámiť pred podpisom zmluvy alebo podmienky, s ktorými
sa síce mohol oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ
nesplnil svoju povinnosť uvedenú v bode 1., t.z., že nebol oboznámený s ustanoveniami zmluvy

pred jej uzavretím, alebo ak spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ovplyvniť obsah zmluvy, je vždy treba
považovať podmienku, ktorá má charakter neprijateľnej podmienky, za neprijateľné s dôsledkami
ochrany spotrebiteľa vyplývajúce aj z ust. § 52 a nasl. O.z.
Podľa § 53 ods. 4 písm. f/ O.z., za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného

dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú.
Zákon považuje za neprijateľnú podmienku tie ustanovenia zmluvy, ktoré umožňujú iba dodávateľovi
odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu, a to vtedy, ak možnosť odstúpenia
od zmluvy neupravuje zmluva ani zákon, zmluvné dojednanie o odstúpení od zmluvy, takéto právo
nepriznáva súčasne aj spotrebiteľom.

Súd ešte dáva do pozornosti aj ust. § 53 b/ ods. 1 O.z., ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy
poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku
spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.
V zmysle aj tejto úpravy v spotrebiteľských zmluvách, predmetom ktorých je poskytnutie peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa nesmú

byť vyššie ako ustanovuje vykonávací predpis, ktorý Obč. zákonník nešpecifikuje. Týmto vykonávacím
predpisom je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktoré bolo v tejto súvislosti zmenené a doplnené s
účinnosťou od 1.7.2010.
Podľa § 53 ods. 5 O.z. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú nepltné. Vyššie
citované ustanovenie spája s neprijateľnosťou podmienky jej neplatnosť. Treba však zdôrazniť, že podľa

tohto ustanovenia je neplatnosť spájaná iba s neplatnosťou neprijateľnej podmienky, teda časti právneho
úkonu, časti zmluvy a nie spotrebiteľskej zmluvy, ako takej. Samotný záver o neprijateľnosti konkrétnej
podmienky nemusí mať preto hneď za následok neplatnosť celej zmluvy.Napriek tomu dôsledky neplatnosti neprijateľnej podmienky na zmluvu je treba posudzovať podľa §
41 O.z. To v konečnom dôsledku zanemená, že treba v každom individuálnom prípade zhodnotiť
neplatnosti neprijateľnej podmienky na celý úkon.

Na tomto mieste súd znova dáva do pozornosti tú skutočnosť, a to potvrdzuje aj samotný navrhovateľ,
že odporcovia v rade 1/ a 2/ doposiaľ uhradili navrhovateľovi sumu v celkovej výške 3..904,39 eur. I
napriek tejto skutočnosti od nich navrhovateľ ešte žiada sumu 5.566,17 eur s príslušenstvom. Úver bol
poskytnutý v celkovej výške 3.319,39 eur. To znamená, že keď súd ráta, že odporcom bol poskytnutý
úver vo výške 3.319,40 eur, doposiaľ zaplatili 3.904,39 eur a ešte by mal zaplatiť sumu 5.566,17 eur, čo

je spolu 9.470,56 eur. Pokým to súd teda porovnáva, pôžička bola vo výške 3.319,40 eur a uhradiť by
mali odporcovia 9.470,56 eur, t.j. trojnásobok poskytnutého úveru. Súd dáva do pozornosti, že to nie
je ešte konečná úhrada, pretože navrhovateľ si uplatňoval z istiny aj ďalšie úroky z omeškania až do
samotného zaplatenia. Takže konečný úver by sa ešte navýšil o ďalšie úroky.
Na tomto mieste dáva súd ešte do pozornosti aj rozhodnutie NS ČR č. 21Cdo/1484/2004, kde sa uvádza,
že dohoda, ktorou boli pri peňažnej pôžičke dohodnuté neprimerane vysoké úroky je neplatná, a to buď

pre rozpor so zákonom alebo predstavuje naplnenie skutkovej podstaty trestného činu úžery, prípadne
iného trestného činu alebo pre rozpor s dobrými mravmi. Ak je neplatné dojednanie o výške úrokov
obsiahnuté v zmluve o pôžičke, z povahy právneho úkonu a ani z jeho obsahu nevyplýva, že by túto časť
nebolo možné oddeliť od ostatného obsahu zmluvu. Zmluva o pôžičke je však neplatná iba v dojednaní
o výške úrokov len vtedy, ak oddelením tejto časti od ostatného obsahu zmluvy nebránia ani okolnosti,

za ktorých k zmluve došlo.
Podľa § 39 O.z., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Súdjednoznačnevyhodnotiltútozmluvuakozaneplatnýprávnyúkon,pretožesapriečidobrýmmravom.
Nie je možné požadovať od spotrebiteľa, ktorý si požičia finančné prostriedky, aby niekoľkonásobne

preplatil poskytnuté finančné plnenie, v konkrétnom prípade trojnásobne. Vzhľadom na uvedené potom
rozhodol súd tak, ako je to vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodoval súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Boli to odporcovia, ktorí boli v konaní
úspešní. Odporcovia si však neuplatnili žiadne trovy konania, a preto súd rozhodol tak, že týmto trovy
konania nepriznal.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
okresného súdu zmeniť tak, že návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovie, alternatívne navrhoval,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a

rozhodnutie.Zároveňsiuplatnilnáhradutrovodvolaciehokonania,ktorýchvýškušpecifikovalvpodanom
odvolaní. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že okresný súd nesprávne vec právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci a účastníkovi konania postupom súdu odňal možnosť konať pred súdom. Podstatu

nesprávnosti rozhodnutia videl okrem iného i v nesprávnom určení následkov vyporiadania BSM, výšky
uplatňovanej sumy v konaní, odňatím možnosti konať pred súdom.
KzáveruonásledkochvyporiadaniaBSMnamietal,žejejednoznačneanepochybnedanéprávoveriteľa
žiadať splnenie dlhu od ktoréhokoľvek z bývalých bezpodielových spoluvlastníkov. Veriteľ ani nemá
prečo zisťovať, či došlo k nejakej dohode alebo vyporiadaniu. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Cdo/276/2009 zo dňa 13.10.2010.
Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bol uzavretý zmluvný vzťah, na základe ktorého
žalovaní prijali úver, ktorý sa zaviazali splácať v splátkach. Bankový úver nebol bezúročný a z toho
dôvodu je celkom logické a zrejmé, že súčet splátok môže prevýšiť požičanú sumu. Žalobca sa domáhal
len zaplatenia splátok splatných v období od 20.3.2009 do 20.3.2010. Nedomáha sa žiadnych poplatkov

a podobne. Domáha sa splátok odo dňa po dni ich splatnosti a zákonného úroku z omeškania. Z
rozhodnutia súdu nevyplýva to, prečo tento nerozhodol o čiastočnom späťvzatí návrhu a požiadavk na
vrátenie zaplateného súdneho poplatku, čo do späťvzatej časti návrhu. Namietal skutočnosť, že súd o
tomto návrhu mal rozhodnúť.
Do pozornosti dal rozhodnutia všeobecných súdov a Najvyššieho súdu SR, Nález Ústavného súdu SR

a rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva.
Taktiež namietal nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia s poukazom na judikatúru
Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR.3. K odvolaniu žalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa sa žalovaní v 1/ a 2/ rade písomne nevyjadrili.

4. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu

Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a
doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných
procesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP") a zák. č.
161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP"). Odvolací súd bol potom povinný pri

svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP)
s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

5. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalobca, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez

nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a v zmysle ust. § 389 písm. c) CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie v súlade s ust.
§ 391 ods. 1 CSP.

6. O návrhu žalovaného na pripustenie dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu, odvolací súd

nerozhodoval vzhľadom k tomu, že Civilný sporový poriadok uvedenú možnosť odvolaciemu súdu
nepriznáva.

7. V zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy a

nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

8. V zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania, konštatuje, že zo strany
okresného súdu ako súdu prvej inštancie došlo k procesnému pochybeniu, keďže okresný súd
nerozhodol o návrhu žalobcu, ktorým čiastočne vzal späť svoju žalobu a zároveň žiadal o vrátenie

zaplateného súdneho poplatku čo do späťvzatej časti žaloby.

10. Vzhľadom k vyššie uvedenej skutočnosti odvolací súd nemal inú možnosť, keďže došlo k
procesnému pochybeniu, len napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie.

11. Pokiaľ ide skutkové zistenia a právne posúdenie veci zo strany okresného súdu, odvolací súd
považuje odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie za dostatočné s tým, že nemôže súhlasiť s
odvolaním žalobcu, v ktorom namieta nesplnenie náležitostí rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle
ust. § 157 ods. 2 O.s.p., platného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie.

12. Pokiaľ ide o námietku odvolateľa týkajúcu sa pasívnej legitimácie žalovaných v 1/ a 2/ rade v
predmetnom konaní, tak s uvedenou námietkou sa odvolací súd stotožnil z dôvodu, že vyporiadanie
BSM, ktoré sa vykonáva po zániku manželstva medzi manželmi, nedotýka vzťahu k tretím osobám, ktoré
nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie BSM.

13. S ďalšími dôvodmi uvádzanými v rozsudku súdu prvého stupňa, na základe ktorých došlo k
zamietnutiu žaloby žalobcu, sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil.

14. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

uznesenia s tým, že k zrušeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa došlo z dôvodu procesného pochybenia.15. Úlohou súdu prvej inštancie bude rozhodnúť o procesnom návrhu žalobcu týkajúcom sa späťvzatia
žaloby v časti a o vrátení zaplateného súdneho poplatku zo späťvzatej žaloby, opätovne vykonať
dokazovanie a vo veci rozhodnúť.

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorémurozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)