Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. marec 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114228907
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2114228907.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci starostlivosti o maloleté deti: U.
Q., nar. XX.XX.XXXX a L. Q., nar. XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti rodičov - otec: R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. X, A., zastúpený:
JUDr. Barbora Petrovič, advokátka, Hlavná 44, Trnava a matka: A. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX,
zastúpená: JUDr. Igor Ribár, advokát, Nám. sv. Michala 11, Hlohovec, o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom, na odvolanie matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava
č.k. 26P/47/2014-399 zo dňa 11.07.2016 v časti výživného, zročného výživného a úpravy styku, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolacie konanie v napadnutej časti o úprave styku otca s maloletými deťmi z a s t
a v u j e .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v ostatnej napadnutej časti zastupovania detí oboma
rodičmi, výživného a zročného výživného p o t v r d z u j e .

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie na návrh matky vo veci úpravy výkonu práv a povinnosti

k maloletým deťom rozhodol takto:
I. Súd zveruje maloletú U. a maloletú L. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú
maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
II. Otec je povinný platiť výživné na maloletú U. v sume 130,- Eur mesačne a na maloletú L. v sume 90,-
Eur mesačne s účinnosťou od 10.12.2014 vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky.
III. Nedoplatok otca na zročnom výživnom na maloletú U. za obdobie od 10.12.2014 do 30.06.2016
v sume 1.924,48 Eur súd povoľuje zaplatiť otcovi v splátkach po 54,- Eur mesačne spolu s bežným

výživným k rukám matky počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného uhradenia nedoplatku
s tým, že v prípade omeškania otca s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh.
IV. Nedoplatok otca na zročnom výživnom na maloletú L. za obdobie od 10.12.2014 do 30.06.2016
v sume 1.176,10 Eur súd povoľuje zaplatiť otcovi v splátkach po 33,- Eur mesačne spolu s bežným
výživným k rukám matky počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného uhradenia nedoplatku
s tým, že v prípade omeškania otca s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh.
V. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletou U. a maloletou L. každý nepárny kalendárny týždeň v roku

nepretržite od piatka 17.00 hod. do nasledujúceho pondelka párneho kalendárneho týždňa do 8.00
hod., kedy si maloleté deti prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení styku odovzdá v školskom
a predškolskom zariadení, ďalej každý kalendárny týždeň v roku v stredu v čase od 16.00 hod. do19.00 hod., kedy si maloleté deti prevezme v školskom a predškolskom zariadení a po ukončení styku
odovzdá v mieste bydliska matky.
Mimo bežnej úpravy styku je otec oprávnený sa stýkať s maloletými deťmi počas vianočných sviatkov

každý nepárny kalendárny rok odo dňa 24.12. od 10.00 hod. do dňa 25.12. do 10.00 hod. a potom
odo dňa 28.12. od 10.00 hod. do 31.12. do 10.00 hod. a každý párny kalendárny rok odo dňa 25.12. od
10.00 hod. do dňa 28.12. do 10.00 hod. a potom odo dňa 31.12. od 10.00 hod. do 01.01. nasledujúceho
kalendárneho roka do 18.00 hod.; počas jarných prázdnin každý párny kalendárny rok od pondelka od
10.00hod.nepretržitedonedeledo18.00hod.;počasveľkonočnýchprázdninkaždýnepárnykalendárny

rok od štvrtka od 10.00 hod. nepretržite do nedele do 18.00 hod. a každý párny kalendárny rok vo
Veľkonočný pondelok od 10.00 hod. do 18.00 hod.; počas letných prázdnin každý párny kalendárny rok
nepretržite od 01.07. od 10.00 hod. do 15.07. do 18.00 hod. a potom znova od 01.08. od 10.00 hod.
do 15.08. do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 16.07. od 10.00 hod. do 31.07. do 18.00
hod. a potom znova od 16.08. od 10.00 hod. do 31.08. do 18.00 hod. Otec je povinný si maloleté deti
prevziať a po ukončení styku odovzdať v mieste bydliska matky. Matka je povinná maloleté deti na styk

s otcom riadne pripraviť.
VI. Obaja rodičia sú povinní v prípade, že sa z vážnych dôvodov nebude môcť styk otca s maloletými
deťmi uskutočniť, o tomto dôvode sa navzájom informovať, najneskôr 24 hodín pred začiatkom styku.
VII. Súd konanie o návrhu otca na zverenie maloletej U. a maloletej L. do jeho osobnej starostlivosti
zastavuje.

VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 36 ods. 1, § 24 ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 25 ods. 1, § 62 ods. 1
až ods. 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine, § 2 ods. 1, § 232 ods. 2 a 3, § 29
ods. 1, § 52 a § 57 Civilného mimosporového poriadku a vecne argumentoval tým, že v rámci úpravy

výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej U. a maloletej L. súd rozhodol tak, že maloleté deti
zveril do osobnej starostlivosti matky. Matka žiadala zveriť maloleté deti do svojej osobnej starostlivosti,
otec tiež žiadal zveriť maloleté deti do svojej osobnej starostlivosti. Otec na pojednávaní dňa 20.06.2016
zobral svoj návrh na zverenie maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti späť a súhlasil so zverením
maloletých detí do osobnej starostlivosti matky. Zo spisu okresného súdu sp. zn. 22P/45/2014 súd

zistil, že do konania bol pribratý znalec z odboru psychológie, ktorý v znaleckom posudku doporučil
zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky. Zo zhodných tvrdení rodičov mal súd preukázané,
že maloleté deti žijú s matkou v spoločnej domácnosti od decembra 2014, výchovu maloletých detí
zabezpečuje matka a zo správy kolízneho opatrovníka a znaleckého posudku vyplynulo, že vo výchove
a vplyve matky na maloletú neboli zistené žiadne nedostatky. Zverenie maloletých detí do osobnej

starostlivosti matky doporučila aj kolízna opatrovníčka a vzhľadom na závery uvedené v znaleckom
posudku a súhlas oboch rodičov súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, keď dospel k
záveru, že takáto úprava bude v záujme maloletých detí. Zároveň súd rozhodol, že obaja rodičia budú
maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach, pretože u žiadneho z nich nezistil
dôvody, pre ktoré by bolo potrebné jeho rodičovské práva v tomto smere obmedziť.

3.Otcovi,ktorémunebolimaloletáU.amaloletáL.zverenédoosobnejstarostlivosti,uložilsúdpovinnosť
platiť výživné na maloletú U. v sume 130,- Eur mesačne a na maloletú L. v sume 90,- Eur mesačne s
účinnosťou od 10.12.2014, odkedy matka žiadala určiť výživné, keď až od tohto dátumu sa maloleté
deti nachádzali v starostlivosti matky. Otec v konaní nepreukázal relevantným spôsobom svoj príjem,

keď tvrdil, že od roku 2012 nemal žiadny príjem a žil z úverov. Súd mal za preukázané, že otec je od
07.06.2012 jedným z troch konateľov a jedným z troch spoločníkov spoločnosti H. s.r.o., ktorú obchodne
viedol a podľa jeho tvrdenia náplň jeho práce zodpovedala aj náplni práce obchodného zástupcu, ktorú
činnosť vykonáva pre uvedenú spoločnosť od 11.03.2013 už oficiálne na základe pracovnej zmluvy s
dohodnutoumesačnoumzdouvovýške500,-Eurbrutto.Podľasúdutátopracovnázmluvanepreukazuje

skutočný príjem otca, bola uzavretá účelovo, len pre potreby tohto súdneho konania, čo napokon potvrdil
vo svojich výpovediach aj samotný otec. Obchodná spoločnosť navyše vykazovala za roky 2014 a
2015 zisk, podľa daňového priznania spoločnosti za rok 2015 bol výsledok spoločnosti až + 13.585,21
Eur. Otec uviedol, že spoločnosť funguje od roku 2012, ale z tejto spoločnosti nemal žiadny príjem
a zotrval v nej preto, lebo dúfal, že v budúcnosti bude mať spoločnosť zisky. Uvedený postoj otca

zotrvať v spoločnosti napriek tomu, že mu za štyri roky nebol vyplatený zo spoločnosti žiadny príjem,
súd považuje za veľmi ľahkovážny a nezodpovedný vo vzťahu k svojim vyživovacím povinnostiam.
Súd uvedeného konanie otca vyhodnotil tak, že otec sa dobrovoľne bez vážneho dôvodu vzdáva iného
príjmu, čo samozrejme nemôže byť na ujmu práv maloletých detí, ktoré sú plne odkázané svojou výživouna rodičov. Otec sa sám svojim konaním dostal do situácie, že bol od roku 2012 bez akéhokoľvek
príjmu. Otec tvrdil, že náklady domácnosti a splátky úveru uhrádzal z ďalších úverov, na čo súd nemôže
prihliadať, pretože vzhľadom na deklarovaný - takmer žiadny príjem otca v čase do 11.03.2016, otec

uzatvorením úverových zmlúv prebral na seba neprimerané majetkové riziká, čo pri určovaní výživného
nemožno zohľadniť. Matka pritom popierala, že by účastníci mali okrem hypotéky, ktorá bola splatená
predajom domu aj nejaké iné pôžičky. Z potvrdenia Štatistického úradu Slovenskej republiky zo dňa
10.05.2016 súd zistil, že v roku 2014 priemerná čistá mesačná mzda osoby vykonávajúcej prácu
obchodného zástupcu bola 991,- Eur. Z výpovede otca ako aj pracovnej zmluvy má súd preukázané,

že otec má prax ako obchodný zástupca a teda súd dospel k záveru, že je v schopnostiach otca
dosahovať príjem vo výške 991,- Eur mesačne zistený zo štatistického úradu ako priemerný mesačný
príjme obchodných zástupcov. Súd preto pri určení výšky výživného vychádzal z príjmu, ktorý je otec
schopný dosahovať, teda z potenciálneho príjmu. Z uvedenej sumy podľa ustálenej súdnej praxe určil
súd výživné v rozmedzí 20% až 25% z príjmu povinného rodiča, t.j. vo výške 210,- Eur, ktorú sumu súd
rozdelil medzi obe vyživovacie povinnosti tak, že na maloletú U., ktorá je žiačkou 2. ročníka ZŠ určil súd

výživné vo výške 130,- Eur a na maloletú L., ktorá navštevuje materskú školu určil súd výživné vo výške
90,- Eur. Odôvodnené výdavky na maloletú U. sú minimálne vo výške 210,- Eur mesačne a na maloletú
L. minimálne 130,- Eur mesačne. Súdom určené výživné tak spolu s prídavkami na deti a výživným od
matky, prihliadnuc na jej osobnú starostlivosť o deti, bude pokrývať odôvodnené potreby maloletých detí
a zároveň je súd toho názoru, že je v schopnostiach otca prispievať na maloleté deti práve takýmto

výživným.Vyššievýživné,akosatohodomáhalamatka,bybolovzhľadomnauvedenéskutočnostipodľa
názoru súdu neprimerané, rovnako ale by nezodpovedalo potrebám detí a možnostiam a schopnostiam
otca výživné v otcom navrhovanej výške 60,- Eur na maloletú U. a 50,- Eur na maloletú L.. Povinnosťou
oboch rodičov je venovať všetky sily dôslednému zabezpečeniu výživy maloletých detí, ktoré sú v plnej
miere odkázané výživou na svojich rodičov, keďže nie sú schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť

rodičov k maloletým deťom je prvoradá.

4. Určením výživného od podania návrhu vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú
U. za obdobie od 10.12.2014 do 30.06.2016 v sume 1.924,48 Eur. Otec mal za uvedené obdobie
zaplatiť výživné pre maloletú U. vo výške 2.432,18 Eur (22 dní mesiaca december 2014 x 4,19 Eur

a od 01.01.2015 do 30.06.2016, t.j. 18 mesiacov x 130,- Eur), od ktorej sumy súd odrátal výživne
zaplatené otcom v rozhodnom období vo výške 507,70 Eur (22 dní mesiaca december 2014 x 0,88
Eur, 18 mesiacov x 27,13 Eur). Uvedený nedoplatok na zročnom výživnom súd povolil otcovi zaplatiť v
splátkach vo výške 54,- Eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky počnúc právoplatnosťou
tohto rozsudku až do úplného uhradenia nedoplatku s tým, že v prípade omeškania odporcu s plnením

čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh.

5. Určením výživného od podania návrhu vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú L.
za obdobie od 10.12.2014 do 30.06.2016 v sume 1.176,10 Eur. Otec mal za uvedené obdobie zaplatiť
výživnépremaloletúL.vovýške1.683,80Eur (22dnímesiacadecember2014x2,90Eurod01.01.2015

do 30.06.2016, t.j. 18 mesiacov x 90,- Eur), od ktorej sumy súd odrátal výživne zaplatené otcom v
rozhodnom období vo výške 507,70 Eur (22 dní mesiaca december 2014 x 0,88 Eur, 18 mesiacov x
27,13 Eur). Uvedený nedoplatok na zročnom výživnom súd povolil otcovi zaplatiť v splátkach vo výške
33,- Eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku
až do úplného uhradenia nedoplatku s tým, že v prípade omeškania odporcu s plnením čo i len jednej

splátky stane sa splatným celý dlh.

6. Napokon bolo potrebné rozhodnúť o úprave styku otca s maloletými deťmi, nakoľko rodičia sa na
jeho rozsahu nedohodli napriek tomu, že im bolo poskytnuté poradenstvo na referáte poradensko-
psychologických služieb Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Trnave. Súd pri úprave styku vychádzal

z aktuálne fungujúceho modelu stretávania od piatku večera do nedele večera v každý nepárny víkend,
ako aj stanovísk a vyjadrení oboch rodičov a zo stanoviska znalkyne a kolízneho opatrovníka. Súd
pri úprave styku zohľadnil predovšetkým potreby a povinnosti maloletých detí. Maloletá U. je už
školopovinná, potrebuje sa pripravovať na vyučovanie, pričom v pondelky a štvrtky má svoje krúžky.
Súd preto upravil styk odporcu s maloletými deťmi každý nepárny kalendárny týždeň v roku nepretržite

od piatka 17.00 hod. do nasledujúceho pondelka párneho kalendárneho týždňa do 8.00 hod., kedy
si otec maloleté deti prevezme v mieste bydliska matky, aby táto mohla pripraviť všetky veci potrebné
pre maloleté deti na víkend s otcom, vrátane učebníc potrebných na ďalší týždeň a po ukončení styku
otec maloleté deti odovzdá v pondelok ráno v školskom a predškolskom zariadení. Otec tak bude maťk dispozícii celý víkend s maloletými deťmi, čo bude zahŕňať aj potrebnú prípravu detí do školy na
pondelkové vyučovanie. Súd dospel k záveru, že nie je v záujme maloletých detí, aby bol tento styk
upravený nepretržite až do utorka rána, nakoľko by sa tým zbytočne narušil režim detí počas pracovného

týždňa, kedy je prvoradé predovšetkým plnenie si ich školských povinností, navyše maloletá U. má v
pondelok poobede krúžok. Ďalej súd upravil styk otca s maloletými deťmi každý kalendárny týždeň v
roku v stredu v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod., kedy si otec maloleté deti prevezme v školskom
a predškolskom zariadení a po ukončení styku deti odovzdá matke v mieste bydliska matky, čím bude
zachovaný pravidelný kontakt otca s maloletými deťmi aj počas pracovného týždňa. Mimo bežnej úpravy

súd upravil styk otca s maloletými deťmi počas vianočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok
odo dňa 24.12. od 10.00 hod. do dňa 25.12. do 10.00 hod. a potom odo dňa 28.12. od 10.00 hod.
do 31.12. do 10.00 hod. a každý párny kalendárny rok odo dňa 25.12. od 10.00 hod. do dňa 28.12.
do 10.00 hod. a potom odo dňa 31.12. od 10.00 hod. do 1.1. nasledujúceho kalendárneho roka do
18.00 hod.; čím obaja rodičia dostanú rovnocennú možnosť stráviť s maloletými deťmi či už vianočné
sviatky alebo Silvestra. Počas jarných prázdnin súd upravil styk odporcu s maloletými deťmi každý párny

kalendárny rok od pondelka od 10.00 hod. nepretržite do nedele do 18.00 hod.; keď má súd za to,
že je vhodnejšie tieto prázdniny nedeliť po každé medzi rodičov, ale upraviť tento styk obrok tak, aby
každý z rodičov mal možnosť pripraviť pre deti počas jarných prázdnin plnohodnotný program. Zároveň s
ohľadom na úpravu jarných prázdnin, boli upravené veľkonočné prázdniny tak, že počas veľkonočných
prázdnin sa bude otec stýkať s maloletými deťmi každý nepárny kalendárny rok od štvrtka od 10.00

hod. nepretržite do nedele do 18.00 hod. a každý párny kalendárny rok vo Veľkonočný pondelok od
10.00 hod. do 18.00 hod. Počas letných prázdnin súd upravil styk oboch rodičov rovnocenne tak, že otec
sa bude stýkať s maloletými deťmi každý párny kalendárny rok nepretržite od 01.07. od 10.00 hod. do
15.07. do 18.00 hod. a potom znova od 01.08. od 10.00 hod. do 15.08. do 18.00 hod. a každý nepárny
kalendárny rok od 16.07. od 10.00 hod. do 31.07. do 18.00 hod. a potom znova od 16.08. od 10.00

hod. do 31.08. do 18.00 hod. Súd má za to, že úprava styku otca s maloletými deťmi počas letných
prázdninvdvojtýždňovýchintervalochjepremaloletédetivhodnejšia,nebudútakvyrušovanéneustálym
sťahovaním sa a otec deťom môže vymyslieť pestrý program, preto nie je dôvod domnievať sa, že by
deti nezvládli dvojtýždňové odlúčenie od matky. Takáto úprava je vhodnejšia, aj pre prípad plánovania
letnej dovolenky s maloletými deťmi v zahraničí. Matke navyše z dôvodu plnenia pracovných povinností

nevyhovuje striedanie v týždňových intervaloch. Súd zároveň rozhodol o povinnosti otca si maloleté deti
prevziať a po ukončení styku odovzdať v mieste bydliska matky a matke uložil maloleté deti na styk s
otcom riadne pripraviť. Obom rodičom bolo tiež uložené v prípade, že sa z vážnych dôvodov nebude
môcť styk otca s maloletými deťmi uskutočniť, o tomto dôvode sa navzájom informovať, najneskôr 24
hodín pred začiatkom styku.

7. Vzhľadom na to, že otec vzal svoj návrh na zverenie maloletej U. a maloletej L. do jeho osobnej
starostlivosti späť, súd konanie o návrhu otca v zmysle § 29 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku
zastavil.

8.Onáhradetrovkonaniasúdrozhodolpodľa§57CMPvspojenís§52CMPtak,žežiadenzúčastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

9. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obaja rodičia.

10. Proti rozsudku matka podala odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu proti výrokom I.
a to v časti určenia povinnosti zastupovať maloleté a spravovať ich majetok, proti výrokom II., III., IV. a
V. rozsudku, ktoré vo väzbe na odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP v spojitosti
s ust. § 62 CMP odôvodnila tým, že sa nestotožňuje so záverom súdu, že obaja rodičia sú oprávnení a
povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, nakoľko z vykonaného dokazovania je zrejmý

trvalo narušený vzťah medzi otcom a matkou, ktorý eskaluje aj v dôsledku trestného stíhania otca, preto
v súčasnosti nie je možné označiť riešenie navrhované súdom za vhodné. Daná úprava tak vytvára
priestor pre vznik konfliktných situácií.
Kotázkeurčeniavýživnéhopoukázalanato,ževsúčasnostiotecprispievanamaloletédetilenvrozsahu
určenom predbežným opatrením Okresného súdu Trnava sp. zn. 26P/47/2014 zo dňa 15.12.2015. Táto

výška je nepostačujúca, čoho si otec detí bol vedomý, ale aj napriek tomu nejavil záujem na úhradu
nákladov v spojených s výchovou a výživou maloletých detí. Vo vzťahu k otcovi je zistenie možností
skutočných príjmov otca problematické. Otec nepredložil súdu žiaden dôkaz o výške svojich príjmov.
Z jeho vyjadrenia je možné ustáliť, že nemá čistý príjem, pracuje ako konateľ spoločnosti, ale zisk akouviedol skoro vôbec nevyplácajú. Naproti tomu z jeho vyjadrenia vyplýva, že otec mal nasporené nejaké
peniaze a že právnikom zaplatil v trestnom konaní 1.000,- Eur, tzn. že mal príjem aj z nájmu spoločnej
nehnuteľnosti.Životnýštýlotcanaznačuje,žejehopríjemjevyšší.Samotnévyjadreniaotcaojehopríjme

sú vzájomne si odporujúce. Je vysoko pravdepodobné, že jeho mesačný príjem je vyšší ako naturálna
výplatavpotravinách,resp.údajnýchpribližne500,-Eurmesačne.Priurčenívýživnéhojepretopotrebné
zobrať do úvahy, že otec neuvádza skutočné údaje o výške jeho príjmov, pričom z jeho vyjadrení je
možné vyvodiť záver, že určitý príjem má. Jeho pracovnú zmluvu je treba považovať z hľadiska právneho
za absolútne neplatný právny úkon. V ďalšom poukázala na znenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine, v ktorej

je zakotvená zákonná fikcia ohľadne výšky príjmu v prípade jej nepreukázania. Súd teda nemal možnosť
arbitrárne znižovať výšku pravdepodobných príjmov. Daná zákonná fikcia je dôsledkom správania sa
rodiča, ktorý úmyselne koná tak, aby nebolo možné reálne posúdenie jeho majetkových pomerov.
V časti úpravy styku tiež podala obsiahle odvolanie, v ktorom poukázala na to, že z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že adaptácia maloletých detí po príchode od otca k nej trvá niekoľko dní.
Výsledkom je nižšia sústredenosť detí v škole, škôlke a zhoršenie známky. Upozornila aj na skutočnosť,

že otec navštevuje deti aj v škole a škôlke, aj napriek tomu, že ho v škole riaditeľka upozornila, že to nie je
vhodné, že deti sú potom zbytočne nervózne. S rozsahom súdom upraveného styku uviedla, že s týmto
nesúhlasí. Maloleté deti majú bydlisko vzdialené od otca približne 20 minút cesty autom, v dôsledku
čoho realizácia daného styku prakticky stráca význam a vytvára stresovú situáciu pre maloleté deti.
Takisto namietala aj úpravu styku mimo bežný styk. Odvolanie však v tejto časti vzhľadom na následný

rozsudok o rozvode vzala späť.
V odvolaní navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že matka
maloletých detí je oprávnená zastupovať a spravovať majetok detí. Otec detí je povinný prispievať na
výživu mal. U. sumou 200,- Eur mesačne a na výživu mal. L. 150,- Eur mesačne od 10.12.2014 a to
vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí. Zročné výživné za obdobie

od 10.12.2014 do vyhlásenia rozsudku vo výške rozdielu medzi určeným výživným na sumu 200,- Eur
u mal. U. a 150,- Eur u mal. L. a určeným výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené dieťa, zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa je otec maloletých detí povinný
uhradiť k rukám matky do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Otec maloletých detí je oprávnený
stretávaťsasmaloletýmideťmiU.aL.každýnepárnytýždeňvčaseodpiatkaod17.00hod.donedeledo

16.00 hod. V čase kedy určil súd je otec maloletých detí povinný prevziať maloleté deti v mieste bydliska
matky a v čase, ktorý určil súd je otec maloletých detí povinný matke maloletých detí maloleté deti po
ukončení stretnutia v mieste jej bydliska odovzdať, a matka maloletých detí je povinná maloleté deti na
stretnutia s otcom riadne pripraviť. V prípade ak súd nezmení rozsudok v naznačenom smere navrhla,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

11. Otec podal odvolanie proti výrokom určujúcim výšku výživného II. a výrokom o vyčíslení nedoplatku
na zročnom výživnom a povolení dlh splácať v splátkach (výroky III. a IV.), ako aj proti výroku V. určenia
styku, v ktorej časti však odvolanie v ďalšom zobral späť. Namietal, že aj napriek záveru súdu, že
určené výživné zohľadňuje možnosti a schopnosti otca ako aj zodpovedá potrebám maloletých detí,

otec s určeným výživným nesúhlasí, nakoľko výška výživného nezodpovedá jednak jeho príjmom a
ani možnostiam a schopnostiam a napokon ani potrebám oprávnených maloletých detí. Matka má
neprimerané nároky na výživné, ktoré z jeho príjmu nie je možné uspokojiť. V tejto časti určenia
výživného namietal nepreskúmateľnosť rozsudku, ktorým mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Súd vyčíslil príjem otca podľa potvrdení štatistického úradu, kedy mal za to, že otec je schopný zarábať

ako obchodný zástupca, pričom vychádzal z potencionálneho príjmu otca, ktorý by podľa názoru súdu
mohol dosahovať, avšak nezohľadnil skutočnosť, že otec nemá skutočnú prax v uvedenom odbore. Ak
mal súd za to, že otec by mohol dosahovať vyšší príjem, s týmto nesúhlasí, nakoľko pokiaľ podniká
dosahuje príjem, z ktorého dokáže platiť výživné vo výške 60,- a 50,- Eur mesačne, pričom pokryje aj
svoje mesačné výdavky, bolo by neprimeraným rizikom pracovný pomer, na základe ktorého vykonáva

toho času prácu ukončiť a hľadať ďalej nové zamestnanie. Svoj príjem preukázal, jedná sa o jeho
skutočný príjem, iný nemá a keďže konanie je vedené od roku 2014 doposiaľ, je nelogické, že príjem
otca sa v uvedenom období mohol meniť a toto nemôže byť otcovi na jeho úkor. Je si vedomý svojej
vyživovacej povinnosti a ním navrhovanú výšku výživného považuje za adekvátnu. Výdavky na maloleté
deti nedosahujú takú výšku, aby bolo výživné určené sumami vo výške 130,- a 90,- Eur mesačne. Sám

žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou R. Q. a jej druhom Y. V., ktorí pomáhajú otcovi s platením
výživného sumou vo výške 100,- Eur mesačne, o čom predložil aj vyhlásenie. Otec nie je schopný
výživné v súdom určenej výške platiť a na druhej strane, ak aj má pomoc zo strany svojich blízkych,
tak nimi poskytnutú sumu im bude musieť vrátiť. Takisto nesúhlasil s vyčíslením nedoplatku na zročnomvýživnom a to výškou, ktorý bol vypočítaný z určeného výživného, s ktorým on nesúhlasí. Výroky súdu
III. a IV. považuje za nesprávne.
Odvolanie k výroku V. podal iba z procesnej opatrnosti, nakoľko v konaní č.k. 22P/45/2014 bolo už

manželstvo účastníkov rozsudkom zo dňa 02.06.2016 rozvedené a teda úprava styku podľa tohto
rozhodnutia je platná iba na čas do rozvodu manželstva a teda aktuálne už nie je pre otca záväzná.
Napriek tomu pre prípad iného právneho názoru podal odvolanie aj v tejto časti vo vzťahu k úprave
bežného styku. Odvolanie podrobne zdôvodnil.
V závere navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil v časti II. mu uložil

povinnosť s účinnosťou od 10.12.2014 platiť výživné pre mal. U. v sume 60,- Eur mesačne a pre mal. L.
vo výške 50,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. V častiach III. a IV. navrhol
určiťnedoplatoknazročnomvýživnomatentoumožniťotcovisplácaťvčonajnižšíchmožnýchsplátkach.
VčastiV.navrholnapadnutýrozsudokzmeniťtak,žeotecjeoprávnenýstýkaťsasmaloletýmideťmiU.a
L.každýneprávnytýždeňvrokunepretržiteodpiatka15.30hod.doutorkapárnehokalendárnehotýždňa
do 8.00 hod., kedy maloleté deti prevezme v školskom alebo predškolskom zariadení a po ukončení

styku odovzdá matke detí v školskom a predškolskom zariadení, ďalej každý kalendárny týždeň v roku
v stredu od 15.30 hod. do 19.00 hod., kedy si maloleté deti prevezme v školskom alebo predškolskom
zariadení a po dokončení styku odovzdá v mieste bydliska matky. Úprava styku mimo bežnej úpravy
ostáva nezmenená.

12. K doručeným odvolaniam podal vyjadrenie kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny,
ktorý odvolanie vo veci nepodal. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku I. zastupovania a
spravovania majetku maloletých detí potvrdiť. Vo výroku II. určenie výživného odporučil odvolaciemu
súdu rozsudok zmeniť podľa návrhu matky a na mal. U. určiť výživné 200,- Eur mesačne a na mal. L.
v sume 150,- Eur mesačne, nakoľko takáto výška výživného je primeraná k veku a potrebám detí, ako

aj zárobkovým možnostiam a schopnostiam a majetkovým pomerom otca. V bodoch III. a IV. výroku
navrhol nedoplatok otca vyčísliť v závislosti od určenia výšky výživného. Vo výroku V. úprava styku otca
doporučil odvolaciemu súdu rozsudok prvej inštancie potvrdiť.

13. Otec podal vyjadrenie k doručenému odvolaniu matky. Zotrval na svojich argumentoch, ktoré

sú obsiahnuté v jeho odvolaní. Uviedol, že pokiaľ matka žiada, aby zastupovanie maloletých detí a
spravovanie ich majetku zabezpečovala sama s týmto nesúhlasí. Jednak z dôvodu, že obaja rodičia
sú k tomuto oprávnení a jedná sa iba o zastupovanie a správu majetku v bežných veciach, a teda
rozhodnutie podľa návrhu matky by v tomto smere otca neúmerne limitovalo. Navyše znovu poukázal
na to, že ich manželstvo bolo medzičasom rozvedené a táto úprava ako aj úprava styku už nie je

realizovateľnáatedastrácaopodstatnenie.Otvorenouaaktuálnouzostávaibaotázkaurčeniavýživného
spätne, ako aj určenia zročného výživného. V tejto časti poukázal na to, že otec platil výživné určené
mu predbežným opatrením. V prípade požiadania matkou prispel aj na mimoriadne výdavky detí, preto
neobstojí poukazovanie na to v akej výške platil výživné, pretože konal tak, ako mu bolo nariadené
súdom. Matka opätovne poukazuje na to, že otec mal príjem z prenájmu spoločnej nehnuteľnosti.

Uvedené súdu otec vydokladoval a opakovane uviedol, že sa jednalo o nájomné za dva kalendárne
mesiace a získané prostriedky použil na úhradu nedoplatkov za energie a teda príjem z prenájmu nebol
ani dlhodobým príjmom a ani pravidelným. V ostatnom poukázal na jeho odvolanie proti častiam II. - IV.,
kde sa podrobne vyjadril k svojmu príjmu. Čo sa týka perspektívy jeho príjmu, je možné predpokladať,
že príjem otca sa bude v obchodnej spoločnosti H. s.r.o. v budúcnosti zvyšovať. Použitie fikcie príjmu

otca, ktorý spôsob určenia príjmu navrhuje matka, nie je možné, nakoľko otec jednak svoj príjem súdu
riadne preukázal doložením náležitých listinných dokladov a jednak nekoná tak, že by úmyselne mal
záujem zmariť preukázanie svojich príjmov.

14. Navrhovateľka podaním doručeným súdu prvej inštancie 24.08.2016 upovedomila súd o nových

skutočnostiach a to poukázala na nevhodné správanie otca počas prítomnosti maloletých detí v čase
od 31.07.2016 do 14.08.2016 počas realizácie styku, keď sa nevhodne správal pred deťmi voči svojej
priateľke a dňa 19.08.2016 o 17.00 hod. prišiel otec pre deti, deti s ním nechceli ísť a otec počas styku
napriek povinnosti maloletej vyplňovať testy z matematiky počas prázdnin tieto s ňou nevyplňoval a
počas pobytu v škole v prírode sa stal dcérke úraz, musela sa podrobiť operácii ľavej ruky, neskôr

absolvovať rehabilitačné cvičenia a otec na ne s ňou nechodil pravidelne, čím sa oddialil a predĺžil čas
cvičení. Správanie otca považuje za nevhodné, čo spôsobuje deťom psychické problémy a zlú kvalitu
života.15. Odporca sa k upovedomeniu navrhovateľky písomne vyjadril s tým, že uviedol, že sa deťom riadne
venuje, pripravuje sa s maloletou L. do školy a učí sa s maloletou to čo maloletá povie, že sa učiť má, iné
informácie o povinnosti učenia nemá. K úrazu počas pobytu v škole v prírode uviedol, že túto skutočnosť

oznámil navrhovateľke, táto však o maloletú prišla až na druhý deň, teda nechala ju tam so zlomenou
rukou. Navrhol, aby súd vyžiadal posudok od detskej psychologičky, ktorú maloletá dosiaľ navštevuje.
Zároveň dodal, že má záujem uhrádzať navrhovateľke výživné na účet, avšak táto mu odmieta oznámiť
číslo účtu, čo považuje za schválnosť.

16. Podaním doručeným súdu 24.10.2016 sa opätovne navrhovateľka vyjadrila ku skutočnostiam, ktoré
uvádza otec, ktoré označila ako zavádzajúce. A majúc za to, že odporca sa nedostatočne pripravuje na
vyučovanie so školopovinnou dcérkou U. a zanedbáva jej domáce úlohy, ktoré musí po realizácie styku
otca s deťmi opravovať, dokončovať, pričom otec nejaví záujem stretávať sa s deťmi v spomenutom
čase, teda v čase, ktorý on navrhol. Aj jeho záujem o zdravotný stav detí je len vtedy, keď sa domnieva,
že môže poukázať na to, že ona ako matka, niečo zanedbala.

17. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), účinného od 01.07.2016 a v zmysle § 2 ods. 1 C.m.p.
subsidiárne podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“),
účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok,

pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 C.m.p.),
vychádzajúczoskutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštanciebezpotrebyzopakovaniačidoplnenia
dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p., § 68 C.m.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolania otca a matky maloletých detí nie sú
dôvodné, v dôsledku čoho je namieste odvolacie konanie v časti úpravy styku otca s deťmi v dôsledku
späťvzatia odvolania matkou i otcom zastaviť a v ostatných napadnutých častiach, tzn. zastupovania
detí oboma rodičmi a určenia výživného rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny s
použitím § 387 ods. 1 C.s.p..

19. Počas odvolacieho konania z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že Okresný súd Trnava
medzičasom rozhodol v konaní o rozvod manželstva rodičov rozsudkom z 2. júna 2016 č.k.
22P/45/2014-372 tak, že I. manželstvo navrhovateľky a odporcu uzavreté dňa 02.02.2008 v Trnave,
zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Trnava, zväzok 76, ročník 2008, strana 78, poradové

číslo 17, rozviedol, zveril maloleté deti U. Q., nar. XX.XX.XXXX a L. Q., nar. XX.XX.XXXX do
osobnej starostlivosti navrhovateľky, III. obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať
a spravovať ich majetok, IV. odporcovi uložil povinnosť s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku platiť
výživné pre maloletú U. v sume 130,- Eur mesačne a pre maloletú L. v sume 90,- Eur mesačne, a to
vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, V. konanie o návrhu navrhovateľky

na určenie výživného spätne odo dňa 10.12.2014 a určenia nedoplatku na zročnom výživnom zastavil,
VI. odporcu oprávnil stýkať sa s maloletou U. a L. každý nepárny kalendárny týždeň v roku nepretržite
od piatka 17.00 hod. do nasledujúceho pondelka párneho kalendárneho týždňa do 8.00 hod., kedy
si maloleté deti prevezme v mieste bydliska navrhovateľky a po ukončení styku odovzdá v školskom a
predškolskom zariadení, ďalej každý kalendárny týždeň v roku v stredu v čase od 17.00 hod. do 19.00

hod., kedy si maloleté deti prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska navrhovateľky.
Mimo bežnej úpravy styku odporcu oprávnil stýkať sa s maloletými deťmi počas vianočných sviatkov
každý nepárny kalendárny rok odo dňa 24.12. od 10.00 hod. do dňa 25.12. do 10.00 hod. a potom odo
dňa 28.12. od 10.00 hod. do 31.12. do 10.00 hod. a každý párny kalendárny rok odo dňa 25.12. od
10.00 hod. do dňa 28.12. do 10.00 hod. a potom odo dňa 31.12. od 10.00 hod. do 01.01. nasledujúceho

kalendárneho roka do 18.00 hod.; počas jarných prázdnin každý párny kalendárny rok od pondelka od
10.00hod.nepretržitedonedeledo18.00hod.;počasveľkonočnýchprázdninkaždýnepárnykalendárny
rok od štvrtka od 10.00 hod. nepretržite do nedele do 18.00 hod. a každý párny kalendárny rok vo
Veľkonočný pondelok od 10.00 hod. do 18.00 hod.; počas letných prázdnin každý párny kalendárnyrok nepretržite od 01.07. od 10.00 hod. do 15.07. do 18.00 hod. a potom znova od 01.08. od 10.00
hod. do 15.08. do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 16.07. od 10.00 hod. do 31.07. do
18.00 hod. a potom znova od 16.08. od 10.00 hod. do 31.08. do 18.00 hod. Odporcovi uložil povinnosť

si po každé maloleté deti prevziať a po ukončení styku odovzdať v mieste bydliska navrhovateľky.
Navrhovateľke uložil povinnosť maloleté deti na styk s odporcom riadne pripraviť, VII. obom rodičom
uložil povinnosť v prípade, že sa z vážnych dôvodov nebude môcť styk odporcu s maloletými deťmi
uskutočniť,otomtodôvodesanavzájominformovať,najneskôr24hodínpredzačiatkomstyku,VIII.začal
konanie o uložení výchovného opatrenia, IX. uložil navrhovateľke a odporcovi podrobiť sa odbornému

poradenstvu - rodičovskej terapii v počte dvanásť sedení na Referáte poradensko - psychologických
služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava s cieľom zlepšiť vzájomnú komunikáciu rodičov
a zjednotenia výchovných postupov. V dôsledku podaného odvolania oboch manželov odvolací súd
rozsudok v napadnutých častiach svojim rozsudkom sp. zn. 26CoP/30/2016 z 13.12.2016 potvrdil.
Znamená to, že zastupovanie detí, platenie výživného ako aj úprava styku otca s deťmi sa aktuálne
spravuje už týmto rozsudkom.

20. Vzhľadom na túto skutočnosť obaja rodičia odvolanie v prejednávanej veci v časti úpravy styku otca
s deťmi vzali späť.

21. Podľa ust. § 369 ods. 1 a 3 C.s.p. dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak

odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté,
vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

22. Právo podať odvolanie, príp. vziať odvolanie späť je dispozičným právom strany sporu. Na účinnosť
späťvzatia odvolania nie je potrebný súhlas súdu ani iného subjektu, pričom podané odvolanie možno

vziať späť len dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté odvolacím súdom. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo
rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví a vec aj strany sporu sa dostávajú do
postavenia, ako keby odvolanie nebolo podané.

23. V prejednávanej veci otec aj matka, tzn. odvolatelia vzali odvolanie v časti úpravy styku otca s

maloletými deťmi späť predtým než odvolací súd o ňom rozhodol, preto odvolací súd postupoval v
zmysle ust. § 369 ods. 3 C.s.p. a odvolacie konanie v tejto časti zastavil.

24. Čo sa týka výrokov o zastupovaní deťmi rodičmi a určenia výživného odvolací súd po preskúmaní
napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu

dospelkzáveru,žesúdprvejinštanciezistilskutkovýstavvrozsahupotrebnomprevyhlásenierozsudku,
nazákladevykonanýchdôkazovdospelksprávnymskutkovýmzisteniamavecisprávneprávneposúdil.

25. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne

vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie nároku na zvýšenie výživného, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje
na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie v napadnutých častiach odchýliť a nemôže

preto dať za pravdu odvolateľom. Odvolatelia inak vo svojich odvolaniach ani neuvádzajú žiadne nové
podstatné skutkové tvrdenia či právne argumenty než tie, ktoré uplatnili už pred súdom prvej inštancie,
ktorý sa s nimi v dostatočnej miere vysporiadal.

26. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom

zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a
odvolací súd sa s týmto odôvodnením súdu v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať
iba nasledovné:

27. Zastupovanie detí rodičmi a spravovanie detí oboma rodičmi súd prvej inštancie správne určil pre

oboch rodičov. Ostatne rozhodovanie o tomto práve rodičov v odvolacom konaní je aj neaktuálne,
nakoľko rozsudkom z 2. júna 2016 č.k. 22P/45/2014-372 Okresný súd Trnava už o tomto rozhodol
nanovo na čas po rozvode a táto úprava je v súčasnosti platná a pre rodičov záväzná.28. Čo sa týka určenia výživného, v danom konaní ide o výživné na čas od podania návrhu matkou
do právoplatného rozhodnutia vo veci sp. zn. 22P/45/2014 pred Okresným súdom Trnava.

29.Plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,ktorátrvádočasu,kýmdeti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možnostíamajetkovýchpomerov.Dieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnirodičov.Každýrodičbez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa

alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

30. V zmysle súdom prvej inštancie správne aplikovaných zákonných ustanovení všeobecne vyplýva,
že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak
na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené

potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané
širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku,
zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené
potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so

zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného
prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery,
existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové
pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných
povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb,

ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné
zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na
jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby
zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti,
pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové

pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný
štandard,ktorýmsanavonokprezentujú.Okremuvedenéhonastranepovinnéhorodičajevždypotrebné
prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb,
ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.
Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred

zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu
výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho
viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

31. Výživné rodiča k všetkým jeho deťom má podľa zaužívanej súdnej praxe dosahovať 20% až 30%

jeho príjmu, samozrejme vždy s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu.

32. Súd prvej inštancie sa vyššie uvedeným riadil, odôvodnené potreby detí ako aj zárobkove schopnosti
a možnosti rodičov riadne posúdil a rozhodnutie v tejto časti riadne odôvodnil, pričom so záverom súdu
prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a nepovažuje za potrebné dôvody súdom prvej inštancie

stanovenia výšky výživné pre obe deti opakovať. Argumentácia otca je opakovaním jeho tvrdení pred
súdom prvej inštancie, s čím sa súd v napadnutom rozsudku vyporiadal.

33. Nie je dôvodný ani matkou použitý odvolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci pre
neaplikáciu § 63 ods. 1 Zákona o rodine.

34. Z uvedeného zákonného ustanovenia rodič vyplýva, že rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej
činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie
svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného
predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť,

predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy
životného minima. Súd nemal dôvod použiť citované ustanovenie, pretože informácie o príjme otca
maloletýchdetímal,alejehozárobkovemožnostiaschopnostivyhodnotiltak,žeotecjeschopnýzarobiťviac a preto výživné určil primerane tomu, aký zárobok je v zaradení obchodný zástupca oficiálne
priemerný podľa dostupných štatistických údajov na Slovenskej republike.

35. Vzhľadom na správne určenú výšku mesačného výživného a zistenie v akej výške otec výživné
zaplatil, správny je aj výrok súdu, ktorým súd vyčíslil zročné výživné pre mal. U. a mal. L. u každej
samostatne.

36. Čo sa týka odvolacích námietok odvolateľov v ich súhrne, odvolací súd ani jednu z nich nepovažoval

za natoľko dôvodnú, že by bola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

37. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti vo výrokoch týkajúcich sa výživného a zročného výživného pre obe maloleté deti ako
vecne správny, s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

38. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 C.m.p..

39. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).