Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. december 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/947/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614215933
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6614215933.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a

sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobkyne: I. Y., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., občianka SR, zastúpenej JUDr. Bronislava Garajová, advokátka,
Advokátska kancelária so sídlom Železničná 291, 987 01 Poltár, proti žalovanému: Slovenská republika,
za ktorú koná Slovenský pozemková fond, IČO: 17 335 345, Búdkova 36, 817 15 Bratislava, o návrhu
na určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k.
14C/151/2014 - 95 zo dňa 17. 09. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. C.,

oddelené geometrickým plánom V.. N. D.. XXXXXXXX - XXX/XXXX ako parcely registra "C" - parc.
č. XXXX/X orná pôda o výmere XXXXX m2, parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere X XXX m2, parc.
č. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere X XXX m2, parc. č. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere
XXXX m2 od parciel registra "E" parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere XX XXX m2, parc. č. XXXX/X
trvalé trávne porasty o výmere X XXX m2 a parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere X XXX m2 vedených
na Okresnom úrade C. - odbore katastrálnom na LV č. XXXX a LV č. XXXX patria do vlastníctva I. Y.,
rod. Y., nar. XX. XX. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., občianky SR v podiele

X/X, p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania m e n í tak, že žalovaný je povinný
nahradiť trovy konania žalobkyni, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 49,75
Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 626,64 Eur na účet právnej zástupkyne žalobkyne, č. účtu:
XXXXXXXXXX/XXXX, vedený vo D. C., v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v
k. ú. C., oddelené geometrickým plánom V.. N. D. č. XXXXXXXX - XXX/XXXX ako parcely registra
"C" - parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere XXXXX m2, parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere X XXX
m2; parc. č. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/X trvalé trávne porasty
o výmere XXXX m2 od parciel registra "E" parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere XX XXX m2, parc.
č. XXXX/X trvalé trávne porasty o výmere XXXX m2 a parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere X
XXX m2 vedené na Okresnom úrade C. - odbore katastrálnom na LV č. XXXX a LV č. XXXX patria

do vlastníctva I. Y., rod. Y., nar. XX. XX. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, trvale bytom C. XX, XXX XX
C., občianky SR v podiele X/X.. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť
žalobkyni trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 49,75 Eur a z trov
právneho zastúpenia vo výške 699,38 Eur na účet právnej zástupkyne žalobkyne. Súd prvej inštanciena základe vykonaného dokazovania mal za to, že u žalobkyni existuje naliehavý právny záujem na
podanie určovacej žaloby podľa § 80 písm. c/ O. s. p. (platného a účinného v čase rozhodovania
okresného súdu). Súd mal za preukázané, že v rámci pozemkovej reformy výmerom o vlastníctve

pôdy č. XXXX/XX - XX vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave
nadobudol prídelca v katastrálnom území C. nehnuteľnosti pôvodne zapísané v PKV č. XXX parc. č.
XXXX/X roľa o výmere XXXXX m2; parc. č. XXXX/X lúka o výmere XXXX m2; parc. č. XXXX/X roľa
o výmere XXXX m2, ktoré nehnuteľnosti boli pridelené pre prídelcu J. Y., bytom C., popisné č. XXX,
v podiele X/X, ktorý bol otcom žalobkyne. Podľa výmeru zo dňa 11. 05. 1948 sa prídelcovi odovzdali

do držby a vlastníctva nehnuteľností bez tiarch. Z pripojeného spisu 9D/546/2012; Dnot 289/2012 mal
súd za preukázané, že právnou nástupníčkou a jedinou dedičkou po poručiteľovi J. Y., nar. XX. XX.
XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, po ktorom bolo dedičstvo prejednané v základnom dedičskom konaní
Štátnym notárstvom Lučenec č. k. D/789/1983 a v náhradnom dedičskom konaní vedenom Okresným
súdom Lučenec pod č. k. 9D/546/2012; Dnot 289/2012, sa stala žalobkyňa. Predmetnom prejednania v
dedičskom konaní po poručiteľovi J. Y. boli aj nehnuteľnosti, ktoré poručiteľ nadobudol ako prídelca na

základevýmeruč.XXXX/XX-XX.Žalobkyňa,akojedinádcéraporučiteľa,zdedilavcelostinehnuteľnosti
nachádzajúce sa v k. ú. C., vedené v PKV č. XXX, pridelené v rámci pozemkovej reformy výmerom č.
XXXX/XX - XX, pričom z výpisu LV č. XXXX a LV č. XXXX pre okres C., obec C., k. ú. C., vyplýva, že
vlastníkom parcely „E“ parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere XXXXX m2; parc. č. XXXX/X trvalé trávne
porasty o výmere XXXX m2 a parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere XXXX m2 v podiele X/X je žalobca

(správne má byť uvedené žalovaný). Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalovaný je
vedený ako podielový spoluvlastník sporných nehnuteľností, ako právny nástupca Československého
štátu, ktorý tieto pozemky skonfiškoval v rámci pozemkovej reformy. Preto je ich vlastníkom Slovenská
republika a ich správcom Slovenský pozemkový fond. V PKV č. XXX boli z pôvodných parciel v rámci
pozemkovej reformy oddelené parcely č. XXXX/X roľa o výmere XXXXX m2; parc. č. XXXX/X lúka o

výmere XXXX m2 a parc. č. XXXX/X o výmere XXXX m2 a pridelené prídelcovi J. Y.. Z doloženého
geometrického plánu, svedeckých výpovedí, čestných prehlásení, ako aj ohliadky na mieste samom súd
prvej inštancie zistil, že v súčasnosti sa jedná o pozemky - parcely registra „C“, parc. č. XXXX/X orná
pôda o výmere XXXXX m2; parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/X TTP o
výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/X TTP o výmere XXXX m2. Súd mal ďalej preukázané, že pôvodné

parcely uvedené vo výmere o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX - XX nachádzajúce sa v katastrálnom území
C., zapísané v PKV č. XXX, sú identické s nehnuteľnosťami zameranými geometrickým plánom V.. N. D.
č. XXXXXXXX - XXX/XXXX, ku ktorým nehnuteľnostiam žalobkyňa žiadala určiť vlastnícke právo. Súd v
odôvodnení rozsudku s prihliadnutím na vykonané dokazovanie poukázal na to, že nemožno prihliadať
k námietkam žalovaného, že sa môže jednať o iné nehnuteľnosti a že teda nie je spoluvlastníkom

pozemkom, ktoré dostal do vlastníctva právny predchodca žalobkyne, keď aj ohliadkou na mieste
samom svedkovia stotožnili pozemky, ktoré obrábal právny predchodca žalobkyne s pozemkami vo
vlastníctve žalovaného. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že účastníkmi konania o určenie
vlastníckehoprávakspoluvlastníckemupodielu2/3kcelkubymalbyťvlastníkspoluvlastníckehopodielu
1/3 k celku, keď spoluvlastnícky podiel 1/3 k celku nie je predmetom žalobného návrhu. Poukázal

na to, že spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti je predmetom vlastníckeho práva, nie je dôvod na
to, aby spoluvlastník podielu 1/3 bol účastníkom konania. Ustálil, že prídelová listina, a to výmer o
vlastníctve pôdy, spĺňa formálne náležitosti požadované v roku jeho vydania pre platnosť právneho
aktu a je spôsobilý k tomu, aby na základe neho došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva. Výmer
vydal orgán na to príslušný, je dostatočne jasný a zrozumiteľný, je zrejmý jeho obsah. Je zrejmé, aké

nehnuteľnosti boli pridelené prídelcom, je zrejmý okruh prídelcov, ako aj rozsah ich spoluvlastníckych
podielov - nehnuteľnosti sa prideľujú v 1/1. Výmer spĺňal formálne náležitosti Vládneho nariadenia o
řízení vo věcech náležejících do působnosti politických úřadů /o správním řízení/ č. 8/1928 Sb. Výmer
o vlastníctve pôdy je verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej nehnuteľnosti
v zmysle nariadenia č. 104/1945 Sb.n.SNR v znení nariadenia č. 104/1946 Sb.n.SNR, pričom poukázal

na rozhodnutie Najvyššieho SR č. 44/2005 sp. zn. 4CDo/123/2003, v zmysle ktorého výmery a
prídelové listiny, aké verejné listiny boli a aj sú v súčasnosti dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným
nehnuteľnostiam a sú vkladu schopnými listinami, spôsobilými pre zápis vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností. Poukázal na to, že žalovaný nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam,
ktoré boli predmetom sporu, nakoľko právny predchodca žalovaného - Československý štát, vyššie

uvedeným výmerom o vlastníctve pôdy vlastníctvo k nehnuteľnostiam platne previedol na prídelcu,
v dôsledku čoho vlastnícke právo prešlo dedením na jedinú dedičku vlastníka. Mal preukázané, že
žalobkyňa preukázala v konaní vlastnícke právo a keďže žalovaná v konaní preukazovala aj skutočnosti
ohľadne uplynutia vydržacej lehoty v súvislosti s nadobudnutím vlastníckeho práva v prípade, ak by súdmal za to, že výmer o pridelení vlastníctva nie je spôsobilý k nadobudnutiu nehnuteľností do vlastníctva,
súd prvej inštancie dodal, že výmer o vlastníctve pôdy je spôsobilý k tomu, aby na základe neho došlo
k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie však nepochybne

vyplýva, že mal za to, že právny predchodca žalobkyne sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností s
prihliadnutím na vyššie uvedený výmer, pričom, keďže predmetné nehnuteľnosti boli v rámci dedičského
konania po poručiteľovi J. Y. prejednané a na základe dedičského konania tieto nehnuteľnosti nadobudla
žalobkyňa; súd práve z týchto dôvodov určil, že žalobkyňa je vlastníčkou sporných nehnuteľností v
podiele 2/3.

2. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. (platného a
účinného v čase rozhodovania súdu), žalobkyni, ako úspešnej účastníčke konania, priznal trovy konania
titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 49,75 Eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške
699,38 Eur, a to za dva hlavné úkony po 61,87 Eur - prípravu a prevzatie zastúpenia, spísanie žaloby,
šesťkrát po 64,53 Eur, a to podanie - žiadosť o vyrozumenie na Okresný úrad C. zo dňa 23. 02. 2015,

písomné vyjadrenie vo veci zo dňa 16. 03. 2015, účasť na ohliadke na mieste samom dňa 16. 07. 2015,
účasť na pojednávaniach dňa 04. 05. 2015, 01. 06. 2015, 31. 08. 2015, celkovo 510,92 Eur, dvakrát
režijný paušál po 8,04 Eur a šesťkrát režijný paušál po 8,39 Eur, náhradu za stratu času za šesť začatých
polhodín podľa § 15 písm. b/ a § 17 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., na cestovných náhradách 38,16 Eur za
trikrát účasť na pojednávaní, cesta C. - Lučenec a späť 38,16 Eur podľa § 16 ods. 4 vyhlášky.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. V
odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie závažné procesné pochybenie spočívajúce v nedostatku zákonom
predpísaného postupu (pred rozhodnutím napadnutým rozsudkom). Poukázal na ustanovenie § 34 ods.
14 časti vety pred bodkočiarkou zákona č. 330/1991 Zb., podľa ktorého pozemkový fond za štát a

neznámych vlastníkov koná pred súdom
voveciachnehnuteľnostíuvedenýchvosobitnompredpise,podielovspoločnejnehnuteľnostiuvedených
v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo
štátu a neznámych vlastníkov je sporné. Namietal, že súd prvej inštancie sa neriadil ustanovením §
79 ods. 1 prvej až tretej, šiestej a siedmej vety a 42 ods. 3 O. s. p. a nepostupoval podľa § 43 ods.

1 O. s. p., keď opomenul odstrániť vadu žaloby spočívajúcu v doslova absurdnom označení osoby
označenej v žalobe za žalovaného. Už z označenia v žalobe musí byť preto mimo akúkoľvek pochybnosť
jasné, ktorá z osôb má vystupovať v postavení účastníka a ktorá len v postavení zástupcu účastníka,
to je i dôvod, pre ktorý nemôže obstáť označenie žalovanej, ktorej prislúcha označenie žalovaná a
nie žalovaný a ktoré i súd prvého stupňa prakticky bez povšimnutia prevzal do úvodnej časti svojho

rozsudku. I keď postavenie právnickej osoby, a teda aj osoby so spôsobilosťou mať práva a povinnosti a
tiež spôsobilosťou byť účastníkom konania, patrí ako štátu (tu nesúcemu názov „Slovenská republika"),
tak i právnickej osobe majúcej za štát konať (tu Slovenský pozemkový fond), takto to nie je a nemôže
byť aj u útvaru vzniknutého zložením názvov oboch takýchto právnických osôb, pretože „Slovenská
republika - Slovenský pozemkový fond“ právnickou osobou ani osobou s potrebnými spôsobilosťami nie

je. Záujem na účasti štátu v občianskom súdnom konaní a na vystupovaní na to povolaného štátneho
orgánu (resp. inej právnickej osoby) len v pozícii osoby konajúcej za štát treba vyjadriť inak a to (pri
zohľadnení i špecifík slovenského jazyka), napr. uvedením označenia štátu v prvom páde a štátneho
orgánu, resp. inej právnickej osoby, ašpirujúcich na postavenie reprezentanta štátu iným spôsobom.
Nedostatok takéhoto dostatočne analytického právneho posúdenia veci a tým

spôsobené uspokojenie sa súdu prvej inštancie s pôvodným (doterajším) označením žalovanej mali za
následok nezachovanie správneho postupu, ktorým bol buď pokus o odstránenie
takejto základnej vady žaloby už v úvodnom štádiu konania (podľa § 43 O. s. p.), alebo
vykonanie aspoň neskoršieho pokusu o odstránenie nedostatku nepochybného označenia za jedného z
účastníkov konania osoby so spôsobilosťou byť účastníkom konania a riadnej žaloby. V ďalšej odvolacej

námietke žalovaný namietal, že konanie malo prebiehať medzi všetkými podielovými spoluvlastníkmi
na strane žalovaných a že za tejto situácie absentuje na strane žalobkyne aj naliehavý právny záujem
s poukazom na to, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa s
ďalším spoluvlastníkom pozemkov - obchodnou spoločnosťou NOPOL s.r.o., so sídlom v Poltári, viedla
mimosúdne jednania a uzatvorila mimosúdnu dohodu, spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti 1/3 k celku

nie je predmetom žalobného návrhu, pričom predmet žalobného návrhu má v rukách žalobca, nie je
preto dôvod na to, aby spoluvlastník podielu 1/3 bol účastníkom konania. Odvolateľ poukázal na to, že
s týmto názorom súdu by sa dalo súhlasiť, pokiaľ by sa žalobkyňa cítila iba spoluvlastníckou 2/3 podielu
dotknutých nehnuteľností, ale jej cieľom bolo bezpochyby sa stať výlučnou vlastníckou nehnuteľností,pričom v konaní nepreukázala, že s ďalším podielovým spoluvlastníctvom uzatvorila mimosúdnu dohodu
a súd sa touto okolnosťou bližšie nezaoberal.

4. Žalovaný súčasne napádal aj výrok súdu čo do trov konania, ktoré súd priznal žalobkyni podľa
ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. Poukázal na okolnosť, že v zmysle § 4 ods. 2 Zákona o súdnych
poplatkoch je Slovenská republika, štátne rozpočtové organizácie, štátne účelové fondy, Slovenský
pozemkový fond pri úkonoch a konaniach, ktoré vykonáva v mene Slovenskej republiky, oslobodená
od poplatkov. Nie je preto možné uložiť ani Slovenskej republike, ani Slovenskému pozemkovému

fondu povinnosť uhradiť súdny poplatok. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal možnými
dôvodmi hodnými osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O. s. p. pre nepriznanie náhrady trov konania
celkom alebo sčasti priznať. Nie je zrejmé, komu, s ohľadom na neexistujúci subjekt označený na strane
žalovanej, uložil povinnosť nahradiť trovy konania, či Slovenskej republike, alebo
Slovenskému pozemkovému fondu, preto sa aj v tejto časti napadnuté rozhodnutie javí ako
nevykonateľné a nepreskúmateľné. Má za to, že v prejednávanej veci sú naplnené zákonné podmienky

pre aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p., pričom okolnosti hodné osobitného zreteľa spočívajú
najmä v osobitnom charaktere tohto súdneho konania vzhľadom na predmet žalobkyňou iniciovaného
sporu, v dôsledku čoho nemožno konštatovať, že by išlo o štandardný súdny „spor“ a v dôsledku
nemožnostidohodymedzinimisavyžadujeautoritatívnerozhodnutiesúdu.Zásadnéšpecifikumkonania
spočíva v skutočnosti, že žalobkyňa, pokiaľ mala záujem usporiadať právne pomery k nehnuteľnostiam,

v ktorých bola podielovým spoluvlastníkom Slovenská republika, musela iniciovať súdne konanie a
Slovenský pozemkový fond, ktorý za Slovenskú republiku koná, nemal žiadnu možnosť sporu predísť.
Rovnako nemal oprávnenie uzatvárať mimosúdne dohody a jeho správanie spor nevyvolalo. Poukázal
ďalej na špecifické právne postavenie Slovenského pozemkového fondu, ako právnickej osoby zriadenej
zákonom za účelom podnikania, ktorú činnosť vykonáva podľa zákona a osobitných predpisov vo

verejnom záujme. Rozhodnutie súdu je v prospech žalobkyne a zodpovedá jej záujmom. Zohľadňujúc
taktiež právny status žalovanej s prihliadnutím aj na výsledok konania je v súlade so všeobecnou
zásadou spravodlivosti súdneho konania, aby súd pri rozhodovaní o trovách prvostupňového konania
aplikovalustanovenie§150ods.1O.s.p.Namietalpriznanietrovprávnehozastúpeniazaúkonyprávnej
služby (napr. za podanie - žiadosť o vyrozumenie na Okresný úrad C., resp. za písomné vyjadrenie vo

veci zo dňa 16. 03. 2015) ako nenáležité. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak,
že návrh žalobkyne v celom rozsahu zamietne, alebo aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že v žalobnom návrhu je označená

Slovenská republika ako aj príslušná právnická osoba, ktorá v týchto veciach štát zastupuje. Tým
boli splnené podmienky dané zákonom. Vo vzťahu k vytýkanej pomlčke poukázala na rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR, kde za štát konajú rôzne štátne orgány či právnické osoby a bežne je správca
štátneho majetku označený za pomlčkou (NS SR sp. zn. 7Cdo 172/2012, 4Cdo 143/2011), pričom
najvyššísúdnevidelvtakomtooznačenížiadnynedostatokkonania.Označeniežalovanéhojevsúlades

označením vlastníka sporných nehnuteľností na LV č. XXXX a LV č. XXXX, kde je vedený ako podielový
spoluvlastník Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond a z takéhoto označenia vlastníka bolo
vychádzané v žalobe. Žalobkyňa z neho vychádzala, nakoľko je hodnoverným a záväzným údajom
katastra nehnuteľností. Poukázala na to, že v konaní pred súdom prvej inštancie boli uskutočnené tri
pojednávania a jedna ohliadka na mieste samom, pričom zástupcovia Slovenského pozemkového fondu

sa preukazovali na pojednávaní a ohliadke poverením na zastupovanie Slovenského pozemkového
fondu, ako správcu majetku štátu. Nebolo ani raz z ich strany namietané, že nie sú zástupcami štátu
v tomto konaní. Takisto nebolo namietané označenie žalovaného. K námietke, že účastníkom konania
mal byť ako žalovaný aj spoluvlastník podielu 1/3 k nehnuteľnosti, uviedla, že žalobkyňa v tomto
konaní popiera vlastnícke právo žalovaného, medzi žalobkyňou a ďalším spoluvlastníkom sporných

nehnuteľnostíNOPOLs.r.o.panujúdobrévzťahyaniejepovinnosťoužalobkynepredkladaťžalovanému
ich mimosúdnu dohodu, ktorá môže spočívať aj vo finančnom vyrovnaní. Nakoľko spoluvlastnícky podiel
k nehnuteľnosti je riadnym predmetom spoluvlastníckych vzťahov v zmysle § 118 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, je na rozhodnutí žalobcu, akého spoluvlastníckeho podielu sa bude v konaní domáhať.
Jedinou podmienkou je, aby to nebol spoluvlastnícky podiel vyšší, ako patrí žalovanému. Spoločnosť

NOPOL s.r.o. v tomto konaní nie je voči žalobkyni nositeľom nejakej právnej povinnosti, nie je vlastníkom
spoluvlastníckehopodielu,ktoréhosasúdnoucestoužalobkyňadomáha,atedanemôžebyťúčastníkom
konania.PoukázalanarozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.3Cdo/51/2009.Vovzťahukrozhodnutiu
súdu prvej inštancie v časti trov konania poukázala na to, že z celkového postoja Slovenskéhopozemkového fondu, ako zástupcu štátu, je zrejmá absolútna neochota vrátiť občanovi jeho vlastný
majetok, občania sa musia domáhať vlastníctva súdnymi konaniami, ktoré sú právne náročné. Musia
teda znášať primárne aj trovy konania. Nevidí dôvod na nepriznanie náhrady trov konania, ktoré je

vyvolané neochotou vzdať sa majetku, ktorý mu nepatrí, naviac, úkony právnej pomoci boli účtované
z najnižšej tarifnej odmeny, pričom mohli byť účtované z hodnoty sporných nehnuteľností. Keďže v
odvolaní sa žalovaný k spochybneniu vlastníckeho práva žalobkyne nevenuje, nepovažuje za potrebné
sa k ostatným skutočnostiam vyjadrovať. Navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať náhradu
trov odvolacieho konania.

6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380
CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok
okresného súdu vo veci samej podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti
potvrdil a rozsudok okresného súdu v časti rozhodovania o trovách konania v zmysle § 388 CSP zmenil.

7. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o

predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

8. Podľa § 470 ods. 4 CSP konanie začaté do 30. 06. 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne
príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. 06. 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, považuje za potrebné poukázať na to že od 01. 07. 2016 nadobudol
právnu účinnosť nový procesný predpis Zákon č. 160/215 Z. z., Civilný sporový poriadok, ktorý sa
v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení použije aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Odvolací súd uvádza, že predmetom odvolacieho konania

je rozhodnutie súdu prvej inštancie, pričom je napádaný výrok rozsudku vo veci samej, ako aj výrok
rozsudku v časti priznanej výšky náhrady trov konania.

10. Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej odvolací súd poukazuje na ustanovenie
§ 387 ods. 1 a 2 CSP, podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 379 a § 380 CSP je odvolací súd viazaný

rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi. S prihliadnutím na rozsah odvolania a odvolacie dôvody
uvedené v odvolaní žalovaného vo veci samej odvolací súd konštatuje, že sa s odôvodnením súdu
prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutím vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje
a na tieto poukazuje, pričom odvolací súd konštatuje správnosť dôvodom napadnutého rozhodnutia.
Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred okresným súdom, ktoré

by sa týkali procesných podmienok. Čo sa týka odvolacej námietky žalovaného spočívajúcej v tom,
že súd prvej inštancie neodstránil vady spočívajúce v nesprávnom označení žalovaného, odvolací súd
uvádza, že vecnú legitimáciu strany sporu, a to či už aktívnu, alebo pasívnu určujú práva a povinnosti
vyplývajúce z hmotného práva, o ktorých súd účastníkov konania nepoučuje. Odvolací súd je toho
názoru, že v predmetnom konaní je štát, ako účastník konania, označený riadne, a to za situácie, že je

súčasne s ním označený príslušný orgán štátu, ktorý bude za štát konať. Nemožno prisvedčiť odvolacej
námietke žalovaného, že označený žalovaný je neexistenčný subjekt, pričom žaloba žalobkyne spĺňa
náležitosti aj v časti označenia účastníka konania (v súčasnosti strany sporu) v zmysle § 79 ods. 1 O.
s. p. platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, podľa ktorého, ak je účastníkom
štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za

štát konať. Žaloba žalobkyne tieto náležitosti spĺňala. Zo žaloby nepochybne vyplýva, že účastníkom
štátu je Slovenská republika, pričom v súlade s ustanovením § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. v
konaniach pred súdom týkajúcich sa nehnuteľností vo vlastníctve štátu zastupuje štát, teda Slovenskú
republiku, Slovenský pozemkový fond. Účastníkom občianskoprávnych vzťahom môže byť okremďalších subjektov uvedených v zákone aj štát (§ 21 Občianskeho zákonníka). V tomto prípade je štát,
ako vyplýva z citovaného ustanovenia, právnickou osobou. Podľa ustanovenia § 21 ods. 2 O. s. p. za štát
pred súdom koná pracovník toho štátneho orgánu, ktorého sa vec týka alebo poverený pracovník iného

štátnehoorgánu.Zobsahužaloby,atooznačeniaúčastníkanastranežalovaného,nepochybnevyplýva,
žežalobkyňazaúčastníkakonanianastranežalovaného(vsúčasnostistranysporu)označilaSlovenskú
republiku, teda štát, s dodatkom uvedenia pomlčky a označenia Slovenského pozemkového fondu s
uvedením adresy, ako aj uvedením IČO, ktorý je oprávnený štát v predmetnom konaní zastupovať
s prihliadnutím už na vyššie uvádzané ustanovenie § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. Vzhľadom

na to, že stranou sporu je štát a že ide o zastupovanie štátu, je nevyhnutné označenie štátu ako
strany sporu doplniť o zastupujúcu právnickú osobu, napr. spôsobom Slovenská republika zastúpená ...,
prípadne Slovenská republika, za ktorú koná ..., pričom nemožno neakceptovať ani spojenie Slovenská
republika - Slovenský pozemkový fond. Bez toho, aby bol označený skutočný účastník konania, ktorým
je štát, t. j. Slovenská republika, označenie účastníka by nebolo správne, keďže Slovenská republika v
danom spore je nositeľom vecnej legitimácie (ja pasívne vecne legitimovaná), pričom s prihliadnutím na

ustanovenie § 21 ods. 4 O. s. p. (predpisu platného a účinného v čase podania žaloby, ako aj v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie), bolo nevyhnutné označiť aj štátny orgán, resp. organizáciu, ktorej
by svedčilo právo zákonného zástupcu štátu v danej veci, ktorú podmienku žalobkyňa v podanej žalobe
splnila. Z týchto dôvodov nemožno akceptovať názor žalovaného v podanom odvolaní, že žalobkyňou
označený žalovaný by mal byť neexistenčným subjektom a že je, resp. že označenie žalovaného v

žalobe je absurdné, keďže tak ako už odvolací súd uviedol vyššie, žalobkyňa riadne označila stranu
sporu na strane žalovaného, a to Slovenskú republiku s označením právnickej osoby, ktorá v predmetnej
veci za štát koná, pričom vyjadrenie zákonného zástupcu štátu môže byť uvedené rôznym spôsobom.
Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na vyjadrenie žalobkyne k označeniu strany sporu štátu a
označeniu štátneho orgánu alebo organizácie, ktorá za štát koná na základe zákona, aj v rozhodnutiach

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý takéto označenie aj uvedením pomlčky akceptoval, pričom
vyjadrenie žalobkyne v tomto smere odvolací súd považuje za akceptovateľné.

12. Čo sa týka ďalšej odvolacej námietky smerujúcej k tomu, že účastníkom konania mal byť aj
podielový spoluvlastník nehnuteľností vo výške podielu 1/3 k celku, a to obchodná spoločnosť NOPOL

s.r.o. z dôvodu, že žalobkyňa sa cíti byť bezpochyby vlastníčkou celej nehnuteľnosti, odvolací súd
uvádza, že závery súdu prvej inštancie, ako sú uvedené v odôvodnení jeho rozhodnutia, sú vecne
správne, skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení, súd prvej
inštancie dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Na doplnenie odvolací súd uvádza,
že v konaní o určenie vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu tak, ako sa tohto spoluvlastníckeho

podielu domáhala podanou žalobou žalobkyňa, je pasívne legitimovaný iba dotknutý spoluvlastník
tohto spoluvlastníckeho podielu (v tomto konaní Slovenská republika) z dôvodu, že právnej sféry
ďalších ostatných spoluvlastníkov sa toto konanie netýka a výsledok konania, t. j. určenie práva k
spoluvlastníckemu podielu, nemôže mať na ich právne pomery žiaden vplyv, t. j. nemôže mať žiaden
dopad na vymedzenie ich práv a povinností týmto súdnym rozhodnutím. Rozsudok súdu sa nemusí

vzťahovať na všetkých účastníkov právneho vzťahu. Za situácie, keď žalobkyňa podala žalobu na
určenie vlastníctva v určitom podiele na sporných nehnuteľnostiach len voči jedinému dotknutému
účastníkovi tohto právneho vzťahu, t. j. Slovenskej republike, je v tomto konaní vecne legitimovaná
na strane žalovanej len Slovenská republika. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobu o určenie, či
tu právny vzťah, alebo právo je, či nie je, treba považovať za určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c/

O. s. p. platného v čase podania žaloby, ako aj v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Jedným
zo základných predpokladov úspešnosti takejto žaloby je aj skutočnosť, že účastníci majú vecnú
legitimáciu. Vecnou legitimáciou je treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden
účastník súdneho sporu (žalobca) je subjektom hmotného oprávnenia, o ktoré v konaní ide a je aktívne
vecne legitimovaný, a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnej povinnosti

a je pasívne vecne legitimovaný. V konaní o určenie, či tu právny vzťah, alebo právo je, či nie je, má
vecnú legitimáciu len ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide alebo
ten, koho právnej sféry sa sporný právny vzťah alebo spoločné právo týka. Každá vec môže patriť buď
jedinému vlastníkovi, alebo môže byť v podielovom vlastníctve viacerých, čo vyplýva z ustanovenia
§ 136 Občianskeho zákonníka. Podstata podielového spoluvlastníctva spočíva v tom, že každý zo

spoluvlastníkov sa podieľa na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva v rozsahu,
aký zodpovedá veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu v zmysle § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Výškaspoluvlastníckehopodieluvyjadrujemieru,ktorousajednotlivíspoluvlastnícipodieľajúnaprávach
a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva spoločnej veci. Spoluvlastnícky podiel, ktorý jepredmetom občianskoprávnych vzťahov v zmysle § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka, má charakter
samostatnej veci, a preto sa aj právny osud jednotlivých podielov posudzuje samostatne. Pokiaľ sa teda
žalobkyňa domáhala určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností v podiele 2/3 k

celku, ku ktorému ako vlastník je zapísaný na listoch vlastníctva žalovaný, neexistoval žiaden zákonný
dôvod, pre ktorý by účastníkom daného sporu mal byť aj ďalší podielový spoluvlastník, ku ktorému sa
žalobkyňa podanou žalobou určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou podielu, ku ktorému je tento iný
subjekt zapísaný na liste vlastníctva, nedomáhala. Odvolací súd poukazuje napríklad na rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 27/2005, 3Cdo 59/2009. S prihliadnutím už teda

na vyššie uvedené, odvolaciu námietku nebolo možné považovať za dôvodnú, a preto odvolací súd
rozsudok okresného súdu vo veci samej v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti
potvrdil.

13. Čo sa týka rozsudku okresného súdu v časti, v ktorej súd prvej inštancie rozhodoval o trovách
konania, preskúmaním veci odvolací súd zistil, že existujú dôvody, pre ktoré je potrebné rozsudok

okresnéhosúduvovýrokutýkajúcehosanáhradytrovkonaniazmeniťvzmysle§388CSP.Podľanázoru
odvolacieho súdu strane sporu nemožno odňať nadobudnuté právo na preskúmanie veci aj v časti trov
konania, nielen čo do nároku, ale aj čo do výšky, keďže toto právo odvolateľ nadobudol do 30. 06.
2016 už v rámci začatého odvolacieho konania. Retroaktivita nového právneho predpisu v tomto prípade
nie je vhodná a ani účelná, lebo by nerešpektovala legitímne očakávania dotknutých osôb rozhodnúť

o náhrade trov ako celku (nároku aj výške). Odvolací súd poukazuje na to, že k imanentným znakom
právneho štátu neodmysliteľne patrí požiadavka právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny
poriadok, súčasťou čoho je aj zákaz spätného (retroaktívneho) pôsobenia právnych predpisov, resp.
ich ustanovení. Z tohto všeobecného pravidla je však možné vyvodiť výnimky rôznej povahy a intenzity
odôvodnené mierou ospravedlnenia zásahov do už existujúcich právnych vzťahov nachádzajúcich sa

na rozhraní pravej a nepravej retroaktivity. V súlade s už uvedeným, retroaktivita, ako stav spätného
pôsobenia právnych noriem, je principiálne neželaným a ústavne nekomfortným javom; ignorovať ho
však nemožno vtedy, ak spätné pôsobenie právnych noriem môže uľahčiť fungovanie spoločenských
vzťahov (rozhodnutie PL. ÚS 30/2015). Odvolací súd je toho názoru, že je v súlade s čl. 2 ods. 1, 2,
čl. 3 CSP a ustálenou praxou Ústavného súdu SR ohľadom retroaktivity právnych noriem, aby krajský

súd, ako súd odvolací, v takomto prípade posúdil rozhodnutie o trovách ako celok, t. j. rozhodnutie
o nároku aj o výške trov konania; v časti výšky trov konania totiž v prípade retroaktivity všeobecný
záujem neprevyšuje nad ujmou na právnej istote dotknutých osôb, pretože v prípade rozhodnutých vecí
dokončí konanie krajský súd, ako súd odvolací a nemusí v časti výšky trov konania pred súdom prvej
inštancie postupovať vec okresnému súdu na rozhodnutie podľa § 262 ods. 2 CSP, pričom s poukazom

na ustanovenie § 470 ods. 4 CSP krajský súd, ako súd funkčne príslušný, posúdi odvolanie v časti výšky
trov konania (ktoré odvolanie bolo prípustné do 30. 06. 2016).

14. Odvolací súd uvádza, že okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval ustanovenie
§ 142 ods. 1 O. s. p., pričom úspešnej strane sporu, t. j. žalobkyni, priznal náhradu trov konania voči

neúspešnej strane sporu, t. j. žalovanému. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní poukazoval na potrebu
aplikácie ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p. platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie,pričomvsúčasnostivzmysle§257CSPmôžesúdvýnimočnenepriznaťnáhradutrovkonania,
ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, odvolací súd uvádza, že nezistil žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré by úspešnej strane sporu nebolo dôvodné priznať náhradu trov konania.

Rozhodne za takéto dôvody hodné osobitného zreteľa nemožno považovať žalovaným tvrdený predmet
sporu, ani postavenie žalovaného, pričom skutočnosť, že žalovaný je v zmysle Zákona o súdnych
poplatkoch oslobodený od platenia súdneho poplatku, v zásade nemožno automaticky aplikovať aj na
rozhodovanie o náhrade trov konania a len z tohto odvodzovať potrebu aplikácie ustanovenia § 150
ods. 1 O. s. p. (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) a ani v čase rozhodovania odvolacieho

súdu v zmysle § 257 CSP. Odvolací súd teda dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vo veci
aplikoval ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p., keďže žalobkyňa bola v konaní úspešnou stranou sporu.
Odvolací súd odvolaciu námietku žalovaného, ktorou namietal priznanie trov právneho zastúpenia za
úkony právnej služby (za podanie - žiadosť o vyrozumenie na Okresný úrad C., za písomné vyjadrenie
vo veci zo dňa 16. 03. 2015), považoval za čiastočne dôvodnú. Preskúmaním veci odvolací súd zistil,

že právna zástupkyňa žalobkyne písomným podaním zo dňa 23. 02. 2015 podala žiadosť o poskytnutie
súčinnosti Okresnému úradu C., odbor katastrálny, pričom žiadna takáto povinnosť jej zo strany súdu
uložená nebola. Nemožno teda tento úkon považovať za úkon právnej služby v občianskom konaní
v zmysle § 13a, a teda podľa názoru odvolacieho súdu za tento úkon neprináleží žalobkyni náhradatrov konania. Naopak, žalobkyni prináleží náhrada trov konania za úkon právnej služby, za písomné
vyjadrenie žalobkyni k podanému vyjadreniu žalovaného, na ktoré písomné vyjadrenie bola žalobkyňa
súdom vyzvaná. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu v časti náhrady trov

konania a priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 49,75
Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 626,64 Eur, keď nepriznal žalobkyni náhradu trov konania za
jeden úkon, a to žiadosť o vyrozumenie na Okresný úrad C. zo dňa 23. 02. 2015, pričom o výšku odmeny
za tento úkon vo výške 64,35 Eur a režijný paušál vo výške 8,39 Eur, spolu vo výške 72,74 Eur, ponížil
priznanú náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia oproti priznanej náhrade súdom prvej

inštancie tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia odvolacieho súdu.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a §
262 ods. 1 CSP aplikujúc ustanovenie § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná
v celom rozsahu, preto odvolací súd rozhodol, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením.

16. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).