Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. december 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoE/327/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715208300
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3715208300.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, L.
X, Česká republika, právne zast. Y.. V. J., advokátkou so sídlom v X., T. nám. č. X, o návrhu na uznanie
cudzieho rozhodnutia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica
zo dňa 28.10.2015, č.k. 7Ecud/1/2015, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím zamietol návrh na uznanie českého rozhodnutia
o dodatočnom prejednaní dedičstva, ktorého predmetom boli nehnuteľnosti na území Slovenskej
republiky, pretože v roku 1995, kedy bolo toto rozhodnutie vydané, mali slovenské justičné orgány
výlučnú právomoc k prejednaniu dedičstva pri nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa na území Slovenskej
republiky. Výlučnú právomoc slovenských orgánov a z toho vyplývajúcu prekážku uznania českého

dedičského rozhodnutia dovodil súd prvej inštancie z ust. § 45 ods. 1 písm. c) a § 64 písm. a) zákona
č. 97/1963 Z.z. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ZMPS).
2. Proti rozhodnutiu podala odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala napadnuté rozhodnutie zmeniť a
české dedičské rozhodnutie uznať. Namietala, že súd prvej inštancie opomenul dátum úmrtia poručiteľa
(1985), čo bolo za existencie ČSSR, ako aj to, že dedičstvo prejednal a rozhodol o ňom v roku 1986
Okresní soud I., resp. vtedajšie štátne notárstvo. Návrh na prejednanie novoobjaveného dedičstva bol

potom podaný v roku 1993, kedy na území ČR i SR platil ten istý Občiansky súdny poriadok, podľa
ktoréhobolnaprejednanienovoobjavenéhodedičstvapríslušnýsúd,vobvodektoréhoprebiehakonanie
o dedičstve (§ 88 ods. 1 písm. ch O.s.p.). V danom prípade OS I., kde bolo konanie o dedičstve už v
roku 1986. Súčasne bolo podľa navrhovateľky potrebné postupovať podľa čl. 24 Zmluvy o právnej
pomoci medzi ČR a SR zverejnenej v Zbierke zákonov pod č. 193/1993 Z.z., ktorá má prednosť pred
ZMPS podľa § 2 uvedeného zákona. Zohľadniť bolo potrebné aj špecifiká rozdelenia vtedajšej ČSFR.

3. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 59 a nasl.
CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 CSP.
4. Z obsahu spisu vyplýva, že poručiteľ zomrel v roku 1985. Dedičstvo po ňom bolo prejednané
Státním notářstvím v I., ktoré dňa 10.01.1986 vydalo vo veci rozhodnutie, ktoré v roku 1986 nadobudlo
právoplatnosť. Uznesením sp. zn. D 1434/93 zo dňa 14.04.1995 rozhodol Okresní soud v I.

o dodatočnom prejednaní dedičstva po poručiteľovi, ktoré rozhodnutie žiadala navrhovateľka uznať.
5. Podľa čl. 24 ods. 3 Zmluvy o právnej pomoci medzi ČR a SR zverejnenej pod č. 193/1993 Z.z.
upravujúcehopodmienkyuznaniaavýkonurozhodnutíplatí,žesúd,ktorýrozhodujeouznaníanariadení
výkonu rozhodnutia, sa obmedzí na zistenie, či boli splnené podmienky uvedené v článkoch 22 a 23, a
ak zistí, že tieto podmienky sú splnené, rozhodnutie uzná alebo nariadi jeho výkon.
6. Podľa čl. 23 písm. d) Zmluvy o právnej pomoci medzi ČR a SR zverejnenej pod č. 193/1993 Z.z.

upravujúceho podmienky uznania a výkonu rozhodnutí platí, že rozhodnutia uvedené v článku 22 tejtozmluvy sa budú uznávať a vykonávať, ak na konanie nebola daná výlučná právomoc orgánov zmluvnej
strany, na území ktorej sa o uznanie žiada.
7. Ohľadom otázky potreby uznania vo vzťahu k rozhodnutiu navrhovanému na uznanie je významný

záverečný protokol k uvedenej zmluve o právnej pomoci medzi ČR a SR, ktorý túto otázku vo vzťahu k
určitému okruhu vecí významných z hľadiska napadnutého rozhodnutia rieši protokol takto:
Čl. III Na konania, ktoré boli začaté v občianskych veciach na súdoch zmluvných strán pred
nadobudnutím platnosti zmluvy, je daná právomoc súdov týchto zmluvných strán a tieto súdy konania
dokončia. Pre uznanie a výkon rozhodnutí v týchto prípadoch platí ustanovenie čl. IV tohto záverečného

protokolu.
Čl. IV Ustanovenia článkov 19 až 26 zmluvy na nepoužijú na právoplatné a vykonateľné rozhodnutia
justičných orgánov zmluvných strán alebo justičných orgánov Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky vydané pred nadobudnutím platnosti zmluvy. Tieto rozhodnutia orgány zmluvných strán
uznávajú a vykonávajú ako rozhodnutia vlastných justičných orgánov.
8. Citované ustanovenia záverečného protokolu predstavujú právnu úpravu, ktorá rieši špecifiká

rozdelenia spoločného štátu, na ktoré žiada prihliadať navrhovateľka. V zmysle uvedenej právnej úpravy
sa rozhodnutia vydané v občianskoprávnych veciach v konaniach začatých do platnosti zmluvy o právnej
pomoci (05.04.1993) považujú za rovnocenné s rozhodnutiami vlastných orgánov a bez ďalšieho. Teda
bez uznania, za vykonateľné.
9. V posudzovanom prípade by tak bolo možné vykonať predmetné dedičské rozhodnutie v Slovenskej

republike bez potreby uznania, pokiaľ by náhradné dedičské konanie začalo do 05.04.1993, čo
navrhovateľka netvrdí a ani zo spisu nevyplýva. V tomto smere nemožno za začiatok konania považovať
začatie základného dedičského konania v roku 1985, pretože základné dedičské konanie a konanie o
dodatočnom prejednaní dedičstva sú samostatné konania.
10. Pretože vykonať navrhované rozhodnutie bez uznania nebolo vzhľadom na vyššie uvedené možné,

bolo potrebné posúdiť splnenie podmienok uznania tak ako ich stanoví čl. 22 a 23 Zmluvy o právnej
pomoci medzi ČR a SR, vrátane otázky výlučnej právomoci slovenských orgánov v danej veci. Tá je
prekážkou uznania rozhodnutia v zmysle citovaného čl. 23 písm. d) Zmluvy o právnej pomoci medzi
ČR a SR.
11. Podľa § 37d písm. a) ZMPS, právomoc slovenského súdu je výlučne daná v konaní,

ktorého predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, ak je nehnuteľnosť na
území Slovenskej republiky.
12. Z citovaného ustanovenia ZMPS vyplýva, že v danom prípade, kedy je predmetom konania
vlastnícke právo k nehnuteľnosti na území SR, je daná výlučná právomoc slovenského súdu, a preto je
uznanie navrhovaného rozhodnutia, tak ako ho požadovala navrhovateľka vylúčené podľa čl. 23 písm.

d) Zmluvy o právnej pomoci medzi ČR a SR.. Na tom nemení nič ani určenie miestnej príslušnosti podľa
súdu konajúceho v základnom dedičskom konaní, pretože toto pravidlo o miestnej príslušnosti nemá
žiaden vplyv na právomoc súdu a právomoc nie je možné na ňom zakladať.
13. Vzhľadom na uvedené bolo napadnuté rozhodnutie správne a odvolací súd ho preto potvrdil.
Dodatočné prejednanie dedičstva po poručiteľovi je z dôvodu výlučnej právomoci v súčasnosti možné

len pred slovenským súdom, na základe návrhu v zmysle § 211 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).