Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. marec 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/50/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616200383
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1616200383.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci navrhovateľky: V. G., D.. XX.XX.XXXX, N.
Z. A. Č.. XXX, Z. proti odporcovi - manželovi: M. G., D.. XX.XX.XXXX, N. Z. A. Č.. XXX, Z., o rozvod
manželstva, na odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu Malacky z 3. novembra 2016, č. k.
7C/47/2016-43, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo účastníkov konania rozviedol a žiadnemu z
účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo
dňa XX.XX.XXXX, u oboch ide o druhé manželstvo, deti z tohto manželstva nepochádzajú. Vzťahy
medzi manželmi sú tak vážne rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel.
Manželstvo spočiatku fungovalo, účastníci žili v spoločnej domácnosti, chodili spolu do kúpeľov,
prípadne navštevovali príbuzných. Následne sa ich vzťah začal zhoršovať a to najmä z dôvodu
nepochopenia požiadaviek navrhovateľky zo strany manžela. Navrhovateľka sa cítila byť manželom
odvrhnutá a nedocenená. Na druhej strane manžel nemienil nič meniť vo svojom zabehnutom životnom

štýle. Hlavné príčiny rozvratu manželstva súd prvej inštancie ustálil najmä v rozdielnom ponímaní
spoločného manželského života, názorových nezhodách na viaceré oblasti manželského spolužitia, ako
aj neprekonateľné rozdiely v povahe účastníkov. Navrhovateľka chcela od manžela, aby si zabezpečili
lepšie podmienky na bývanie. Manžel na druhej strane považoval ich podmienky na bývanie a
fungovanie domácnosti za postačujúce. V týchto ich postojoch je vidieť nemožnosť zjednotenia ich
názorov na spoločné bývanie a teda aj následné fungovanie domácnosti. Taktiež ich spoločný intímny
život ako jedna zo základných funkcií manželstva už dlhšiu dobu nefunguje. Navrhovateľka tvrdila, že

s manželom už viac nemôže intímne žiť a to aj z dôvodu jej zdravotných problémov, ako aj ochladnutia
citov. Aj postoj manžela na ich vzájomné intímne spolužitie bol diametrálne odlišný od navrhovateľkinho.
Manželia nežijú v spoločnej domácnosti už viac ako rok a manžel nemôže nútiť navrhovateľku, aby sa
ona proti svojej vôli vrátila do spoločnej domácnosti. Čo sa týka dôvodu nesúhlasu manžela s rozvodom,
ktorý tvrdil, že potrebuje navrhovateľku ako ženu ako aj z dôvodu vlastných zdravotných problémov, súd
prvej inštancie uviedol, že účastníci sú momentálne sebestační v starostlivosti o svoju osobu. Ani jeden z
manželov nie je výslovne odkázaný na výživu a opateru druhého. Obaja manželia majú svoje vlastné deti

z predchádzajúcich manželstiev, ktoré sú schopné sa v prípade potreby o vlastných rodičov postarať.
Súčasný stav medzi manželmi je nenapraviteľný aj vzhľadom na dĺžku doby narušenia, ako aj intenzitu
ochladnutia vzťahov a intenzitu vzájomných nezhôd a diametrálne odlišných názorov. V takomto prípade
nie je nádej na obnovenie manželstva, manželstvo si neplní ani jednu zo svojich základných funkcií aide o nefunkčné manželstvo, ktoré je potrebné rozviesť. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie
manželstvo účastníkov konania rozviedol podľa § 23 ods. 1 Zák. O trovách konania súd prvej inštancie
rozhodol podľa § 52 C.m.p.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie manžel M. G.. Uviedol, že s rozvodom manželstva
nesúhlasí a súd prvej inštancie vychádzal z klamlivých údajov navrhovateľky. Nie je pravdivé tvrdenie
navrhovateľky, že sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti k dcére O., pretože odporca ju videl v
spoločnosti jemu neznámeho muža a má za to, že navrhovateľka býva u tohto muža a nie u svojej
dcéry. Súd prvej inštancie mal tieto okolnosti preveriť a najmä mal vypočuť dcéru navrhovateľky O..

Ďalej odporca namietol, že z napadnutého rozsudku vyplýva, že iba on zapríčinil rozvrat manželstva,
čo nie je pravda.
4. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
Uviedla, že býva u dcéry a nemá známosť so žiadnym iným mužom. K odporcovi stratila akýkoľvek
citový vzťah a z jej strany nie je žiadna nádej na obnovenie manželstva.
5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom odvolania, nie však jeho dôvodmi (§ 65, § 66 C.m.p.),

preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné.
6. Súd prvej inštancie zistil skutočný stav veci, vec po právnej stránke správne posúdil a napadnutý
rozsudok aj riadne odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého
rozsudku a konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p., v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.).

7. K odvolacej argumentácii odporcu treba uviesť, že z obsahu jeho odvolania nevyplýva, že by mal
k navrhovateľke stále citový vzťah. Jeho odvolanie je totiž zamerané iba na to, že súd prvej inštancie
mal podľa neho vykonať dokazovanie, na základe ktorého by sa preukázalo, že navrhovateľka má
mimomanželskú známosť. Odvolací súd však napriek tomu nemôže jednoznačne ustáliť, že by odporca
k navrhovateľke nič necítil. Na druhej strane však nemožno opomenúť odmietavý postoj navrhovateľky

k odporcovi, ktorá s ním nemieni obnoviť manželské spolužitie. Súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku uviedol, že príčiny rozvratu manželstva spočívajú v rozdielnom ponímaní
spoločného manželského života, v názorových nezhodách a v rozdieloch v povahách účastníkov
konania. Nezodpovedá teda skutočnosti tvrdenie odporcu, že z napadnutého rozsudku vyplýva, že
rozvrat manželstva zapríčinil výlučne on.

8. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa
§ 387 ods. 1 C.s.p., v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.
9. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 C.m.p.
10. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /

dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).