Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. február 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/179/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114232948
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114232948.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu

JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne: E. Č., H.. XX.XX.XXXX, R. C. H. XXX/
XX, XXX XX K., právne zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov 163/66,
089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:
35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č.k. 14C/423/2014-49 zo dňa 18.05.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Priznáva žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04
Bratislava, sp. zn. SR 07545/14 zo dňa 12.11.2014. Odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 07545/14 zo dňa 12.11.2014. Žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania v sume 290,92 EUR na účet právneho zástupcu žalobkyne,
v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 40 ods. 1 a 2, § 40 písm. c) a j), § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1 až 5 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 2
písm. j), § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Vodôvodneníuviedol,žeúčastnícikonaniadňa31.5.2012uzatvorilizmluvuoúvere.Zároveňúčastníkmi
konania bola v deň uzatvorenia zmluvy o úvere podpísaná aj rozhodcovská zmluva, kde sa strany v
Čl. 2 bod 1 dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 802001231 uzatvorenej dňa
31.5.2012 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o

vyplnenie zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, bude riešiť: a) pred stálym rozhodcovským súdom,
ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom
Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho
predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
V predmetnej veci bolo preukázané, že rozhodcovská zmluva dojednaná medzi účastníkmi konania je
na samostatnej listine podpísanej obidvoma zmluvnými stranami, čím je dodržaná jej písomná forma

vyžadovaná zákonom v zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskú zmluvu
nie je možné považovať za neplatný právny úkon pre jej neurčitosť, nakoľko zákon o rozhodcovskom
konaní v ust. § 3 ods. 1, túto definuje ako dohodu medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky
alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inomprávnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Z uvedeného dôvodu nie je potrebné, aby v
zmluvných dojednaniach rozhodcovskej zmluvy boli presne špecifikované všetky budúce spory, ktoré
bude rozhodcovský súd rozhodovať.

Medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je tzv. štandardná alebo formulárová zmluva a
ide o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka a to aj v prípade, ak ide o úverovú
zmluvu, ktorá je upravená v Obchodnom zákonníku. Keďže súd posúdil predmetnú zmluvu o úvere ako
spotrebiteľskú, aplikoval na ňu ako aj na rozhodcovskú doložku príslušné zákonné ustanovenia týkajúce
sa ochrany spotrebiteľa. Zároveň súd nevyhovel námietke miestnej nepríslušnosti, ktorú podal žalovaný,

keďže miestne príslušným súdom v zmysle § 88 ods. 2 O.s.p. je súd, v obvode ktorého má spotrebiteľ
bydlisko, t.j. Okresný súd Prešov.
O doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy,
ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale v
prípade, ak by podľa uvedenej doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ
by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Predmetná rozhodcovská zmluva bola uzatvorená

vo formulárovej podobe, ktorú predkladal žalovaný spotrebiteľom a táto nemohla byť individuálne
dojednaná, keďže jej obsah spotrebiteľ ani ovplyvniť nemohol a dopĺňali sa len údaje o spotrebiteľovi,
uvedením jeho mena, bydliska a dátumu narodenia. Veriteľ teda môže na základe takto sformulovanej
rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu a tak vylúčiť z prejednania
všeobecný súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ tým stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa

na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíva
výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh, ktorý v zásade iniciuje práve
veriteľ. Práve veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej forme
aj jednostranne určil, ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej
úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Čo sa týka ustanovenia rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého mal spotrebiteľ právo od zmluvy
jednostranne odstúpiť, aj bez uvedenia dôvodov do 10 dní od jej uzatvorenia, tak od zmluvy je možné
odstúpiť len v prípade, ak je platná, pretože ak je zmluva od začiatku neplatná, nie sú ani splnené
zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. V danom prípade za individuálne dohodnutú zmluvu

nie je možné považovať zmluvu, ktorá bola vopred dodávateľom naformulovaná, pričom spotrebiteľ jej
obsah nemal možnosť ovplyvniť. Z uvedeného dôvodu nie je možné považovať rozhodcovskú zmluvu
za individuálne dohodnutú len tým, že spotrebiteľ v relatívne krátkom čase po jej podpise mal právo
od zmluvy odstúpiť. Uvedené tiež nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď
v posudzovanom prípade bola spotrebiteľovi v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje

práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na
rozhodcovskom súde (KS Prešov sp. zn. 1 CoE 33/2014 zo dňa 29.5.2014, KS Trenčín sp. zn. 8 CoE
157/2014 zo dňa 17.6.2014, KS Košice sp. zn. 3 CoE 55/2014 zo dňa 30.4.2014).
Na základe uvedených skutočností preto podľa názoru súdu, napriek tomu, že predmetná rozhodcovská
zmluva má povahu samostatnej zmluvy, nešlo o zmluvu individuálne dojednanú, nakoľko bola vopred

pripravená dodávateľom bez toho, aby spotrebiteľ mal možnosť akokoľvek do jej textu zasiahnuť, čo
potvrdila vo svojom výsluchu aj samotná žalovaná.
Keďže ide o zmluvné dojednanie majúce charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá je v
zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, je naplnený zákonný dôvod pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní, preto súd

predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil.
Zároveň súd považoval žalobný návrh za dôvodný v časti, kedy žalobkyňa žiadala zrušiť rozhodcovský
rozsudok z dôvodu, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa.
Rozhodcovský súd zaviazal žalobkyňu na zaplatenie upomienky v prípade porušenia podmienok zmluvy

zo strany žalobkyne, ktorú si uplatnil žalovaný v zmysle bodu 4 VPPÚ, pričom podľa súdu má táto
sankcia charakter zmluvnej pokuty. Ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka predpokladá existenciu
písomnej dohody v predmete dojednania zmluvnej pokuty pre porušene zmluvnej povinnosti jedným z
účastníkov zmluvy, pričom v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa názoru súdu uvedením nároku žalovaného ako veriteľa na zaplatenie tejto zmluvnej pokuty

za porušenie zmluvných povinností žalobkyne ako dlžníka, v danom prípade v bode 4 VPPÚ, nie je
splnený základný predpoklad platného dojednania, a to jej písomná forma, nesplnenie ktorej má za
následok jej absolútnu neplatnosť v zmysle ust. § 40 ods.1 Občianskeho zákonníka. Na podporu svojho
tvrdenia súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky pod sp. zn. I.ÚS 3512/2011zo dňa 11.11.2013, zo záverov ktorého vyplýva, že v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zmluvnej
pokuty zásadne nemôže byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale iba samotnej
spotrebiteľskej zmluvy, ktorú spotrebiteľ podpisuje. Na základe uvedeného preto rozhodcovský súd

nemal zaviazať žalobkyňu na plnenie z neplatného zmluvného dojednania.
V zmysle ust. § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať podľa písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery

nákladov.
Z predloženého rovnopisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere mal súd za preukázané, že táto neobsahuje
minimálne predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, čo má v zmysle ust. §
11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. za dôsledok, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov a žalovaný mal iba nárok na vrátenie istiny poskytnutého úveru.
Nakoľko rozhodcovský súd pri rozhodovaní porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu

práv spotrebiteľa, bol naplnený dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku aj na základe ust. § 40
písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní.
Podľa § 40 ods. 2 zák. č. 244/202 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského
konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd ktorý
rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Na základe návrhu žalobcu súd v zmysle tohto ustanovenia rozhodol aj o odložení vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že žalobcom

prezentovaný postoj Ústavného súdu ČR IV. ÚS 174/2002 je prekonaný a nanajvýš neaktuálny
a poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR zo dňa 08.03.20111, sp. zn. I. ÚS 3227/07. Je
nepochybné, že rozhodcovská zmluva, dohodnutá medzi žalobcom a žalovaným je nevýhradnou
rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich
práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Podľa odbornej literatúry

rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná, nebude dotknutá
ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Platnosť právneho úkonu naviac treba
hodnotiť v čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia
nastať. V danom prípade má rozhodcovské konanie plne oporu v zákone o rozhodcovskom konaní, ktorý
arbitrabilitu spotrebiteľských sporov nevylučuje a nezakazuje. Prípustnosť rozhodcovského konania

vyplýva ja z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Možnosť mimosúdneho riešenia
sporov zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplýva jednoznačne z ust. § 4 ods. 2 písm. r)
zákona o spotrebiteľských úveroch (č. 258/2001 Z.z.) ako aj aktuálne účinného ust. § 9 ods. 2 písm.
v) zákona o spotrebiteľských úveroch. Rovnaký záver vyplýva aj zo smernice č. 2005/48/ES. Platné a
účinné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských úverov sú vo vzťahu k právnej úprave spotrebiteľských

zmlúv v Občianskom zákonníku nielen lex specialis ale aj lex posterior a teda majú prednosť pri
aplikácii. Prípustnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch vyplýva jednoznačne aj z
odporúčania Komisie č. 98/257/ES. Zásadná prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských
sporoch bola priznaná aj rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 02.03.2011, sp. zn. 12
Cmo 13/2010. Medzi žalobcom a žalovaným bola v predmetnom prípade uzatvorená rozhodcovská

zmluva a to na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej zmluvy o úvere. V danom prípade
nedošlo k porušeniu ust. § 17 zákona č. 244/2002 Z.z., o čom svedčí aj odôvodnenie rozsudku
Rozhodcovského súdu. Stály rozhodcovský súd žalobcovi riadne doručil všetky písomnosti - Oznámenie
o podanom návrhu na začatie rozhodcovského konania, výzvy na žalobnú odpoveď spolu s výzvou na
vyjadrenie sa k návrhu na začatie rozhodcovského konania. V prípade, že obe strany rozhodcovskú

doložku v znení o výbere rozhodcu podpísali, svojim podpisom vyslovili súhlas s prerokovaním sporu
pred rozhodcom ustanoveným už v rozhodcovskej doložke / zmluve. Sporová strana mohla už pri
podpise rozhodcovskej doložky alebo zmluvy vysloviť nesúhlas s osobou uvedeného rozhodcu a mala
možnosť navrhnúť na rozhodovanie iného rozhodcu. Žiadosť ani námietky voči forme konania podané
neboli. Veriteľ používa tzv. alternatívne doložky / rozhodcovskú zmluvu. V týchto uvádza, že vzniknuté

spory sa budú rozhodovať pred stálym rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom.
Takéto znenie doložky o rozhodovaní sporov vylučuje vo vzťahu k spotrebiteľovi možnosť vznesenia
námietky neprijateľnej zmluvnej podmienky, lebo spotrebiteľ nie je nútený pri riešení sporu podrobiť
sa rozhodovaniu rozhodcovského súdu. Navyše vnútroštátna úprava chráni spotrebiteľa tým, že môžerozhodcovský rozsudok napadnúť na všeobecnom súde alebo podať námietky v rámci exekučného
konania, proti uzneseniu o začatí exekúcie, aj keď nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Zuvedenýchdôvodovnavrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokzrušilavecvrátilnaďalšiekonanie.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadrila.

4. Základným procesným predpisom, ktorý platil v čase rozhodovania prvoinštančného súdu, bol
Občiansky súdny poriadok. Občiansky súdny poriadok bol zák. č. 160/2015 Z.z. zrušený a nahradený

novým zákonom, Civilným sporovým poriadkom. Civilný sporový poriadok sa stal účinný od 1.7.2016. V
zmysle ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
Z uvedeného vyplýva, že procesný predpis, ktorý bol podkladom pre konanie o uplatnenom nároku, už
bol zrušený. Nie je možné ho aplikovať vzhľadom na explicitné ust. § 470 ods. 1 CSP. Z toho vyplýva,
okamžitá aplikabilita nového procesného predpisu.

Ďalej platí, že všetky úkony, ktoré boli vykonané za účinnosti starého predpisu, aj keď ich napr. nový
procesný predpis nepozná, ostávajú zachované, t.j. platí justifikácia účinkov procesných úkonov a to
nielen súdu, ale aj účastníkov konania, resp. strán sporu (§ 470 ods. 2 CSP). V danom prípade je
vylúčená aplikácia starého procesného predpisu.
Preto aj odvolací súd na daný právny vzťah aplikoval z procesného hľadiska nový procesný zákon a to

zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok.
Odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného
súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP
a contrario a zistil, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je vecne správne.
Odvolací súd konštatuje, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených

skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení §

52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Často sa vyskytujúcou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené
a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere zo

dňa 31.05.2012 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným túto charakteristiku spĺňa. Žalovaný má
v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovaným preukázané,
aby úver poskytol žalobkyni za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti
žalobcu.Sprihliadnutímnamožnývýskytzastieraniaskutočnéhoúčeluuzatvoreniazmluvymávprípade
pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ.

Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že
nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti.
Podľa dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola medzi stranami sporu uzatvorená v rovnaký deň ako
zmluva o úvere (31.05.2012) sa všetky spory zo zmluvy o úvere mohli riešiť buď pred rozhodcovským

súdom alebo pred všeobecným súdom. Podanie žaloby na všeobecnom súde malo síce povahu
rozväzovacej podmienky vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve, avšak toto dojednanie neplatilo, ak pred
podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd.S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom
súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na
rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí

rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z ust. § 19
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Občiansky zákonník účinný od 1.1.2008 za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods. 4 písm. r) považuje
aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Vychádzajúc z tohto ustanovenia zmluvná podmienka spotrebiteľom individuálne nedojednaná, ktorá
vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni
prejednaniu a rozhodnutiu veci rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní. O takúto zmluvnú
podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ nemal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným
súdom, nakoľko túto možnosť skôr využil dodávateľ. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné či
riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula

alebododávateľsvojímkonanímpodanímžalobynarozhodcovskomsúde.Ust.§53ods.4Občianskeho
zákonníka účinného od 1.1.2008 len demonštratívne menuje niektoré neprijateľné podmienky, a teda
charakter neprijateľnej podmienky môžu mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v
právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Odvolací súd v danej veci nevzhliadol dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho

a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka
v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným

titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce
spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom

2008“.
Z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského
konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním podaním žaloby na
rozhodcovskom súde. Vo vzťahu k posúdeniu zmluvnej podmienky ako neprijateľnej nie je rozhodujúce,
či dochádza aj k uplatneniu práv vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, posudzuje sa, či

zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska spôsobilá negatívne zasiahnuť do práv spotrebiteľa.
Na základe predmetnej rozhodcovskej zmluvy môže nastať situácia, kedy by bol spotrebiteľ nútený
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v dôsledku podania žaloby dodávateľom na rozhodcovský súd.
Bez pochýb možno konštatovať, že obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred
nezávislým, všeobecným súdom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa. Ide o podmienku, ktorú odvolací súd s poukazom na ust. § 53 ods. 1
OZ považuje za neprijateľnú, čo v zmysle § 53 ods. 5 OZ spôsobuje jej neplatnosť.
Rozhodcovská zmluva, hoci uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej
podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o úvere so spotrebiteľmi. Je preto právne
bezvýznamné, či riešenie sporu rozhodcovským súdom vyplýva z rozhodcovskej doložky k zmluve

alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o úvere

a žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania.
Rozhodcovská zmluva v predmetnej veci predstavuje notoricky používanú formu rozhodcovskej zmluvy,
ide o rutinný postup zo strany dodávateľa. Takýmto postupom pri podpise hlavného kontraktu (ktorý
je však výsledkom individuálneho dojednania, lebo vzniká na základe požiadavky spotrebiteľa) už
bez aktivity a záujmu spotrebiteľa, jednostranne vnucuje spotrebiteľovi ďalší zmluvný vzťah, ktorý

bez vôle spotrebiteľa a jeho znalosti podstaty veci, zabezpečuje výlučne dodávateľovi ochranu jeho
pohľadávok zo zmluvy o úvere. Navyše k tomu má byť „dohodnutá“ právomoc rozhodcovských orgánov,
ktoré dodávateľ sám vopred určil v predloženej rozhodcovskej zmluve, opäť bez aktivity spotrebiteľa.
Technická samostatnosť listiny - zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy v tomto prípade neznamenáindividuálnosť jej dojednania. Podpis spotrebiteľa na nej neverifikuje jej individuálne dojednanie v tom
zmysle,vakomtozakotvuje§53ods.2OZ.Jeevidentné,žespotrebiteľpristúpilnadodávateľomvopred
pripravené, vzájomne nevyjednané a ním neovplyvnené podmienky.

Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže
(predmet rozhodcovskej zmluvy) a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru,
sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič
nemení technika predkladania - inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok versus
vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera. (porovnaj

rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/2/2014).
Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§
40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na
ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná,
v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednaný a

rozhodnutý. Bez platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky
k zmluve rozhodcovskému súdu chýba základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom
konaní.
V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť
prejednanieprípadnéhosporurozhodcomakosúkromnouosobou,naktoréhozmluvnéstranydelegovali

takúto právomoc. Často krát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky,
ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná
osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese, požiadavka na

rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom, vrátane princípu dobrých mravov je plne
opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo
štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud
v závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať sú plne
namieste.

Za stavu, že medzi stranami sporu nebola platne dojednaná rozhodcovská zmluva, je daný dôvod na
zrušenie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 07545/14 zo dňa
12.11.2014 v zmysle § 40 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Vo vzťahu k rozhodnutiu o odložení vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku odvolací súd uvádza, že

takýto postup mu umožňuje ustanovenie § 40 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, z
ktorého vychádzal. Odklad vykonateľnosti rozhodnutia je rozhodnutím dočasným a predbežným. Návrh
na zrušenie rozhodcovského rozsudku bol podaný zo zákonných dôvodov a v zákonom stanovenej
lehote. Práva žalovaného nie sú týmto preventívnym prostriedkom ochrany neprimerane dotknuté.
Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
V odvolacom konaní bola v plnom rozsahu úspešná žalobkyňa, preto jej odvolací súd priznal náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O ich výške rozhodne súd
prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

5. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.