Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jozef Škrab
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/189/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112209115
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8112209115.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr. Petra
Šama a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: Poľno-Čergov, s.r.o., so sídlom Terňa, Hlavná
238/2, IČO: 36 460 664, zastúpeného: AK - TARABČÁK s.r.o., so sídlom Prešov, Hlavná 13, IČO: 36
859 109, proti žalovanému: H. A., D.. XX.XX.XXXX, N. H., Č. XXX/XX, zastúpenému advokátom JUDr.
Jánom Burocim, so sídlom Spišská Nová Ves, Chrapčiakova 7, o vydanie hnuteľných vecí, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 24.7.2015 pod č. k. 15C/63/2012-250, takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j erozsudok súdu prvej inštancie.
o d ô v o d n e n i e :
1) Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) vyššie označeným
rozsudkom uložil povinnosť žalovanému vydať žalobcovi hnuteľné veci nadobudnuté na základe Kúpnej
zmluvyč.13uzavretejsV.H.S.G.dňa10.9.2003apredchádzajúcehoOpatreniaKSKošicez11.8.2003,
sp. zn. 1K/57/99, ktorým súd udelil súhlas s predajom majetku a ktoré nadobudlo právoplatnosť a
vykonateľnosť 11.8.2003, a to:
- šrotovník - identifikovaný v čl. II, ods. 1, písm. c/ Kúpnej zmluvy z 10.9.2003 a v Opatrení KS Košice
z 11.8.2003, sp. zn. 1K/57/99, ako „šrotovník gran. m. inv. č. 4491“
- sieťová triedička obilia - identifikovaná v čl. II, ods. 1, písm. d/ Kúpnej zmluvy z 10.9.2003 a v Opatrení
KS Košice z 11.8.2003, sp. zn. 1K/57/99, ako „sieťová triedička obilia inv. č. 4533“
- miešareň krmovín - identifikovaná v čl. II, ods. 1, písm. g/ Kúpnej zmluvy z 10.9.2003 a v Opatrení KS
Košice z 11.8.2003, sp. zn. 1K/57/99, ako „miešareň krmovín inv. č. 4000“.
ZároveňžalovanéhozaviazalvydaťžalobcovipredčističkuobilianadobudnutúnazákladeKúpnejzmluvy
s V.Z. H. S. G. zo dňa 17.3.2004 a predchádzajúceho Opatrenia KS Košice z 9.3.2004, ktorým súd
udelil súhlas s predajom majetku a ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 9.3.2004 a ktorá
bola identifikovaná v čl. II, ods. 1, písm. a/ Kúpnej zmluvy zo dňa 17.3.2004 a v Opatrení KS Košice ako
položka č. 24, to všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej rozhodol, že o trovách konania
bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
2) Vychádzal zo zistenia, že podaným návrhom sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému
vydať mu hnuteľné veci nadobudnuté na základe Kúpnej zmluvy č. 13 uzavretej s V. H. S. G. zo dňa
10.9.2003 a predchádzajúceho Opatrenia KS Košice z 11.8.2003 sp. zn. 1K/57/99, ktorým súd udelil
súhlas s predajom majetku a ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 11.8.2003, a to šrotovník -
identifikovaný v čl. II, ods. 1, písm. c/ Kúpnej zmluvy z 10.9.2003 a v Opatrení KS Košice z 11.8.2003 sp.
zn. 1K/57/99 ako „šrotovník gran. m. inv. č. 4491“, sieťová triedička obilia - identifikovaná v čl. II, ods. 1,
písm. d/ Kúpnej zmluvy z 10.9.2003 a v Opatrení KS Košice z 11.8.2003, sp. zn. 1K/57/99, ako „sieťovátriedička obilia inv.č. 4533“,miešareň krmovín - identifikovaná v čl. II, ods. 1, písm. g/ Zmluvy z 10.9.2003
a v Opatrení KS Košice z 11.8.2003 sp. zn. 1K/57/99, ako „miešareň krmovín inv. č. 4000“. Žalovaný je
povinný vydať predčističku obilia nadobudnutú na základe kúpnej zmluvy uzavretej s V. H. S. G. zo dňa
17.3.2004 a predchádzajúceho Opatrenia KS Košice z 9.3.2004, ktorým súd udelil súhlas s predajom
majetku a ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 9.3.2004 a ktorá bola identifikovaná v čl. II.,
ods. 1, písm. a/ Kúpnej zmluvy zo 17.3.2004 a v Opatrení KS Košice ako položka č. 24. Žalovaný je
povinný nahradiť žalobcovi trovy konania. Žalobca navrhol v uvedenom znení vydať rozkaz na plnenie,
čomu súd vyhovel dňa 29.3.2012.
3) Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, pričom namietal nemožnosť bezpečne identifikovať sporné
hnuteľné veci a taktiež že z jeho strany ide o vydržanie vlastníckeho práva.
4) Predmetom konania je žaloba o vydanie hnuteľných vecí žalovaným, ktoré žalobca odkúpil od V. H.V.
S.G.Zmluvouzodňa10.9.2003apredchádzajúcehoOpatreniaKSKošicez11.8.2003,sp.zn.1K/57/99,
ktorým súd udelil súhlas s predajom majetku (šrotovník, sieťová triedička obilia, miešareň krmovín),
právoplatné a vykonateľné 11.8.2003. Žalobca je vlastníkom aj predčističky obilia nadobudnutej na
základe Kúpnej zmluvy uzavretej s V. H. S. G. zo dňa 17.3.2004 a predchádzajúceho Opatrenia KS
Košice z 9.3.2004 sp. zn. 1K/57/99, ktorým súd udelil súhlas s predajom majetku a ktoré nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť 9.3.2004. Uvedené hnuteľné veci sa nachádzajú v priestoroch, ktoré mal
žalobca pôvodne prenajaté od úpadcu a po odkúpení budovy žalovaným, tento ich žalobcovi odmietol
vydať.
5) Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou § 123, § 124, § 126 ods. 1, § 129 ods. 1, § 130
ods. 1, § 132 ods. 1, 2 a § 134 ods. 1 Obč. zákonníka uzavrel, že návrh žalobcu je plne dôvodný. V
konaní bolo nesporne preukázané, že žalobca kúpil v konkurze od úpadcu V. H. hnuteľné veci, a to
šrotovník, sieťovú triedičku obilia, miešareň krmovín, identifikované podľa inventarizačných čísel tak,
ako sú uvedené v Zmluve zo dňa 10.9.2003. V čl. III Zmluvy je uvedené, že kúpna cena bola zaplatená
v auguste 2003, a preto je nemožné, aby bola uzavretá 10.9.2000. Uvedený predaj bol schválený
Opatrením KS Košice z 11.8.2003. Žalobca tiež kúpil rovnakým spôsobom aj predčističku obilia Kúpnou
zmluvou od úpadcu zo dňa 17.3.2004 s predchádzajúcim súhlasom KS Košice z 9.3.2004. V konaní
bolo ďalej nesporne preukázané, že žalovaný kúpil od úpadcu V. H. S. G. Zmluvou zo dňa 15.3.2004
na základe predchádzajúceho súhlasu KS Košice zo dňa 9.3.2004 technologické zariadenia pozberovej
linky. V budove vlastnícky patriacej žalovanému sa okrem žalovaným zakúpeného technologického
zariadenia pozberovej linky nachádzajú aj sporné hnuteľné veci tvoriace predmet tohto konania -
šrotovník, sieťová triedička obilia, miešareň krmovín a predčistička obilia. Žalovaný odmieta hnuteľné
veci vydať s odôvodnením, že tieto zakúpil a sú súčasťou technologického zariadenia pozberovej
linky. Podľa žalovaného, hnuteľné veci umiestnené v jeho budove sa nedajú identifikovať na základe
identifikátorov obsiahnutých v Kúpnej zmluve z 10.9.2003 a 17.3.2004, pretože inventarizačné čísla
sa na týchto hnuteľných veciach nenachádzajú. Sporné hnuteľné veci boli zakúpené v konkurze na
základe hodnoty stanovenej Znaleckým posudkom č. 3/2002 L.. T. M., Y.., kde bola stanovená ich
zostatková hodnota: šrotovník 2.400,- Sk, predčistička obilia 4.000,- Sk, sieťová triedička obilia 12.000,-
Sk a miešareň krmív 4.100,- Sk. Všetky tieto stroje patrili V. H., ako to aj vyplýva zo znaleckého posudku.
Žalobca stroje užíval aj pred odkúpením na základe zmluvy o nájme nehnuteľnosti aj hnuteľných vecí
uzavretých s úpadcom v zastúpení správcom. Napriek tomu, že od roku 2004 k strojom nemá prístup,
že sa jedná o totožné stroje, spoľahlivo identifikovali nielen žalobca a ním navrhnutí svedkovia, ale
aj vypočutý svedok G. podľa predloženého znaleckého posudku a fotografií v súdnom spise, a v
konečnom dôsledku aj vypočutý L.. T.. M., Y... Napriek spochybňovaniu totožnosti strojov žalovaným v
rámci jeho argumentácie nebolo produkované tvrdenie, žeby ako vlastník stavby predmetné hnuteľné
veci od roku 2004 doposiaľ vymenil, jedná sa stále o tie isté stroje. Žalovaný vyčíta L.. T.. M., Y..,
istú nezrovnalosť a neschopnosť jednoznačne pomenovať ním ohodnocované položky v Znaleckom
posudku č. 03/2002, avšak je potrebné súhlasiť so žalobcom, že výpoveď svedka musí byť vnímaná
v časovom odstupe 11 rokov. Svedok bol najprv vypočúvaný na súdnom pojednávaní, keď sa snažil
sporné hnuteľné veci identifikovať porovnávaním fotografií v súdnom spise vyhotovených súdom, a
fotografií nachádzajúcich sa v Znaleckom posudku č. 03/2002. Je pravdou, že jeho výpoveď nebola
jednoznačná a nebola presvedčivá, preto súd opakovane vykonal ohliadku aj za účasti svedka L.. T..
M., Y.., ktorý už nespochybniteľne označil na mieste samom šrotovník a sieťovú triedičku obilia, pri
identifikácii miešarne a predčističky si už úplne istý nebol. Neskôr označil aj miešareň obilia. Svedok
však jednoznačne v priebehu celého konania poukazoval na to, že hnuteľné veci zakúpené žalobcom(šrotovník, predčistička obilia, sieťová triedička obilia a miešareň krmovín) a veci zakúpené žalovaným
(technologické zariadenia pozberovej linky) sú v znaleckom posudku ohodnocované samostatne.
Pokiaľ by hnuteľné veci zakúpené žalobcom tvorili súčasť technologického zariadenia pozberovej
linky, boli by ohodnocované dvakrát, čo sa stať nemohlo. Ďalej poukazoval aj na zostatkovú hodnotu
ohodnocovaných strojov a v nadväznosti na to súd poukazuje, že technologické zariadenia pozberovej
linky boli v znaleckom posudku ohodnotené na 36.000,- Sk a žalovaný ho v konkurze zakúpil za
20.000,- Sk. Žalobcom zakupované hnuteľné veci boli ohodnocované - šrotovník 2.400,- Sk, predčistička
obilia 4.000,- Sk, sieťová triedička obilia 12.000,- Sk, miešareň krmív 4.100,- Sk, spolu 22.500,- Sk a
žalobca ich v konkurze zakúpil za šrotovník 3.000,- Sk, predčistička obilia 3.000,- Sk, sieťová triedička
obilia 14.000,- Sk, miešareň krmív 4.500,- Sk, spolu 24.500,- Sk. Je preto skutočne nemysliteľné, žeby
žalovaný hnuteľné veci v hodnote celkom 44.500,- Sk zakúpil za 20.000,- Sk. Ďalším nie bezvýznamným
tvrdením vo výpovediach vypočutých svedkov je aj to, že žiaden netvrdil, že druhovo totožné veci sa
duplicitne, prípadne aj viacnásobne nachádzali na hospodárskom dvore v H., s výnimkou svedka G.,
tento však považoval predčističku a triedičku za rovnaké. Aj zo znaleckého posudku z prílohovej časti
vyplýva, že ohodnocované strojné zariadenia, ktoré sú v prílohe identifikovateľné miešareň krmív i. č.
4000 - 1 ks, šrotovník i. č. 4491 - 1 ks, ďalej v prílohe uvedená predčistička tiež v počte 1 ks. Sieťová
triedička obilia s i. č. 4533 sa z prílohy znaleckého posudku nedá identifikovať pre neúplné ukončenie
strany. K spôsobu spracovania Znaleckého posudku č. 03/2002 L.. T.. M., Y.., konkrétne príloha č.
2 znaleckého posudku, kde vo fotografickej dokumentácii vybraných strojnotechnologických zariadení
je zachytené technologické zariadenie pozberovej linky a rukou dopísané „pol. 36“, je na fotografiách
vyobrazený naľavo šrotovník, napravo predčistička a na spodnom obrázku miešareň, čo podľa právneho
zástupcu nekorešponduje s tým, čo pol. 36 zahŕňa, teda konštrukcie a dopravníky. Okresný súd uvádza,
že na fotografiách v mimoriadne zlej kvalite sú zachytené aj kovové konštrukcie, avšak sporné hnuteľné
veci sú rozostavané spôsobom, že zachytenie kovových konštrukcií bez súčasného vyfotografovania
aj hnuteľných vecí, tvoriacich predmet tohto konania, nie je dosť dobre možné, pretože stroje sú
rozostavané po budove bezprostredne pod kovovými konštrukciami. Okrem toho k fotografiám nie sú
popisky špecifikujúce ten-ktorý vyfotený stroj, nedá sa preto z toho automaticky usudzovať, že stroje
ako sú vyfotografované (šrotovník, miešareň, predčistička), patria pod položku č. 36, kde toto číslo
je mimochodom len dopísané rukou. Na dôvažok sa žiada uviesť, že znalec ohodnocoval celkom 37
položiek a na fotografiách je vyobrazených len 8 strojov. K tomu, prečo si žalobca hnuteľné veci ako
vlastník neodniesol, súd uvádza, že vyjadrovali sa svedkovia a štatutári žalobcu, pričom uviedli, že
žalovaný uzamkol ním zakúpenú budovu, v ktorej sa sporné hnuteľné veci nachádzali, a neumožnil im
ich odniesť. Tento argument sa však súdu nejaví byť významný v prejednávanej veci, pretože právo
podať reivindikačnú žalobu patrí každému vlastníkovi, ktorého vlastnícke právo je ohrozené. Taktiež
sa súd nestotožňuje s významom argumentácie, že žalobca podal žalobu až po uplynutí ôsmych
rokov od zakúpenia hnuteľných vecí, pretože žalobcovi neuplynula nijaká lehota, ktorou by sa právo
prekludovalo, prípadne premlčalo. O tom, že spory medzi účastníkmi konania spadajú do obdobia rokov
2004, 2005, vypovedal aj vypočutý M.. M. P. ako vtedajší správca úpadcu a potvrdil, že už vtedy mu p.
P. oznámil neochotu p. A. vydať mu zakúpené hnuteľné veci. K údajnému spochybneniu vlastníckeho
práva žalobcu vyžiadaním dobropisu od vtedajšieho správcu, čo má usudzovať na to, že žalobca si
nebol istý svojím vlastníctvom, súd poukazuje na znenie listu z 14.11.2005 označenom ako „Vyžiadanie
dobropisu“, kde sa žalobca odvoláva na spor so žalovaným, ktorý mu odmieta zakúpené hnuteľné
veci vydať s tvrdením, že sa jedná o jeho majetok. V liste sú konštatované skutočnosti zhodné s tými,
ako sú prezentované účastníkmi aj v tomto konaní, z čoho sa však nedá vyvodiť záver, žeby žalobca
nebol si istý svojím vlastníctvom. Dá sa súhlasiť so žalovaným, že znalecký posudok nebol spracovaný
spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, avšak uvedená skutočnosť nesmie byť na ujmu účastníkov
konania. Ako to súd úvodom uvádza, tak žalobca, ako aj žalovaný zakúpili v konkurze hnuteľné aj
nehnuteľné veci, pričom je nesporné, že žalobca zakúpil šrotovník, sieťovú triedičku obilia, miešareň
krmovín a predčističku obilia spolu za kúpnu cenu 24.500,- Sk, pričom v súčasnosti týmito hnuteľnými
vecaminedisponuje.Žalovanýzakúpiltechnologickézariadeniepozberovejlinkyzakúpnucenu20.000,-
Sk a užíva aj hnuteľné veci v hodnote kúpy žalobcu 24.000,- Sk, pričom nepreukázal právny dôvod
užívania týchto hnuteľných vecí. Z uvedeného dôvodu dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná a
žalovaný je povinný vydať žalobcovi hnuteľné veci tak, ako sú v žalobe špecifikované, v lehote 15 dní
od právoplatnosti rozsudku.
6) Súd prvej inštancie sa nestotožnil s námietkou vydržania vlastníctva k hnuteľným veciam žalovaným,
dôvodiac, že od žiadosti žalobcu o dobropisovanie kúpy hnuteľných vecí zo dňa 14.11.2005 žalovaný
hnuteľné veci užíval počas nasledujúcich šiestich rokov a žalobca sa vrátenia týchto vecí nedomáhal. Otom, že žalovaný sa správal ako vlastník, svedčia, podľa neho, aj výpovede svedkov O.. O. a M.. A. o
tom, že hnuteľné veci na svoje náklady opravoval a staral sa o ne ako o vlastné. V súvislosti s vydržaním
je predpokladom vydržania vlastníckeho práva tak k hnuteľným, ako aj k nehnuteľným veciam v zmysle
§ 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 Obč. zákonníka, potreba oprávneného držiteľa nakladať s vecou ako s
vlastnou so zreteľom na všetky okolnosti, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ
je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba
hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia účastníka), a
treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti
a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržiavaciu dobu
dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti môžeme tiež hovoriť tam, kde držiteľ
drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku
ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so
zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale
aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych
predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností.
V danom prípade sa žalovaný ujal užívania hnuteľných vecí po odkúpení technologického zariadenia
pozberovej linky Kúpnou zmluvou z 15.3.2004, avšak už v 5/2005 bola dobromyseľnosť žalovaného
narušená po osobnom jednaní so správcom (vyplýva to z listu z 28.11.2005 zasielaného M.. M. P.,
správcom konkurznej podstaty úpadcu V. H., adresátovi Poľno-Čergov, s.r.o., v ktorom uvádza, že „aj
pri osobnom jednaní dňa 3.5.2005 s p. H. A., tento odmietol uvedený majetok vydať“). Z pohľadu súdu
tak nie sú splnené predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, a to z dôvodu, že žalovaný
nebol s ohľadom na všetky okolnosti dobromyseľný a nedržal hnuteľnú vec po dobu troch rokov v
domnení, že mu vlastnícky patrí.
7) Súd prvej inštancie nepovažoval za prínosné a hospodárne vykonávať znalecké dokazovanie, pretože
by zrejme k identifikácii sporných hnuteľných vecí podľa inventárnych čísel nedošlo a zistený skutkový
stav bol dostatočný pre rozhodnutie vo veci.
8) O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p..
9) Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie, ktorým žiadal napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie, pričom si uplatnil i náhradu trov odvolacieho
konania. V odvolaní uviedol, že predmetom konania je reivindikačná žaloba, ktorej základom je tvrdenie
žalobcu,žekonkrétnehnuteľnévecisújehovlastníctvom,avšakmajúbyťvdispozíciižalovaného.Užlen
tentosamotnýzáklad,bezktoréhopreukázaniasúdnemôževovecikladneprežalobcurozhodnúť,nebol
žiadnym relevantným spôsobom preukázaný. Žaloba je postavená iba na subjektívnych a klamlivých
tvrdeniach konateľov žalobcu, že predmetom konania sú veci, ktoré označili pri ohliadke na mieste
samom. Takéto dokazovanie je absurdné bez možnosti akokoľvek presvedčenie konateľov verifikovať.
Príčinou tohto súdneho konania je nedôslednosť svedka L.. M. (ako znalca), ktorý ako autor znaleckého
posudku nijakým spôsobom neodstránil nejasnosti pri identifikácii hnuteľných vecí, a i počas súdneho
konania neustále svoje vyjadrenia upravoval a dopĺňal až takým spôsobom, že oponoval svojim
predchádzajúcim vyjadreniam. Je vylúčené, aby znalec dopĺňal alebo menil znalecký posudok po 10
rokoch od jeho vyhotovenia. Pre posúdenie prejavu vôle ku kúpe veci a súvisiacej dobromyseľnosti
účastníkov konania je dôležitý len znalecký posudok, ktorý existoval v čase predaja majetku, a s ktorým
sazáujemcoviaokúpuoboznamovali.Žalovanýjepretopresvedčený,žemenovanýsvedoksapozistení
podstaty problému, že položky v znaleckom posudku sa fyzicky tak, ako ich opísal, nenachádzali, snažil
sa o účelové vysvetlenie, že konštrukcie technologického zariadenia pozberovej linky nevedel v prílohe
č. 2 posudku fotografovať inak v dôsledku priestorovo- svetelných podmienok. Ide o zjavnú lož, ktorú
okresný súd zistil sám pri samotnej ohliadke, keď dokumentoval stroje ako aj konštrukciu a zásobníky
bez akýchkoľvek problémov. Na ohliadke na mieste samom dňa 4.12.2013 sa svedok L.. M. vyjadril,
že podľa jeho názoru predčistička obilia, miešačka krmovín, sieťová triedička obilia a šrotovník nie sú
súčasťou položky č. 36 Znaleckého posudku č. 3/2002, ale ide o samostatné položky.
10) Ďalej žalovaný v odvolaní uviedol, že žalobca sa rozhodol pre uplatnenie svojho tvrdeného
vlastníckeho práva na súde až dňa 26.3.2012, pričom vlastnícke právo k označeným hnuteľným veciam
mal nadobudnúť na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 17.3.2004. Úhrnne ide teda o viac ako osemročnú
pasivitu žalobcu.11) Ďalej poukázal aj na krivé výpovede konateľov žalobcu, ktorí vo svojich výpovediach uvádzali, že
im nebolo umožnené prevzatie hnuteľných veciach, keďže po kúpe hospodárskeho dvora žalovaným,
tento všetko uzamkol, a preto si stroje nemohli zobrať. Žalovaný totiž nikdy žiadne zámky nemenil, ani
nikomu nebránil zobrať si svoj majetok. Definitívnu bodku dáva žiadosť žalobcu o dobropisovanie kúpy
hnuteľných vecí zo dňa 14.11.2005, kde žiada správcu konkurznej podstaty o vrátenie kúpnej ceny,
pretože žalovaný mu veci vydať nechce. Tento postup uplatnenia práva má význam, pretože preukazuje,
že sám žalobca mal pochybnosti o tom, kde sa predmet kúpy nachádza.
12) Žalovaný je vzhľadom na vydaný rozsudok nútený brániť sa i svojou dobromyseľnosťou
nadobudnutia a držby veci, o ktorých žalobca tvrdí, že mu vlastnícky patria. V súdnom konaní vypovedal
bývalý správca konkurznej podstaty M.. M. P., ktorý na pojednávaní dňa 6.11.2012 uviedol, že hnuteľné
veci boli predávané samostatne. Preto sa mohlo stať aj to, že hnuteľná vec bola predaná, ale fyzicky
sa mohla nachádzať na niektorom z hospodárskych dvorov, keďže ich bolo viac. Žalovaný na základe
Kúpnej zmluvy zo dňa 15.3.2004 kúpil od úpadcu technologické zariadenia pozberovej linky v zmysle
znaleckého posudku a jeho grafickej časti - prílohy č. 2, fotograficky zdokumentovanej pod nápisom
„Technologickézariadeniepozberovejlinky“.Zobrázkovjezjavné,čotedakúpil.Zapredmetkúpytaktiež
riadne zaplatil. Opis predmetu kúpy je zjavný z fotografií, kde sú zobrazené stroje a jednak ho uviedol
i bývalý správca konkurznej podstaty. Potvrdil to i svedok L.. M., ktorý na pojednávaní dňa 10.10.2013
uviedol, že fotografie súdu na č. l. 70-74, 76, 78-79 patria pod položku č. 36 znaleckého posudku, teda
pod položku, ktorú žalovaný kúpil. To isté uviedol aj svedok G..
13) Žalovaný sa od uzavretia kúpnej zmluvy a zaplatenia kúpnej ceny cíti ako vlastník vecí, ktoré
označuje žalobca ako svoje vlastníctvo. Na svoje vlastné náklady ich počas celej doby opravuje a stará
sa o ne ako o vlastné. Predmetné hnuteľné veci kupoval na základe znaleckého posudku, z ktorého je
zjavné, čo bolo predmetom kúpy, a vyplýva to aj z fotografickej časti posudku. Odvolaciemu súdu pri
pohľade na tri fotografie musí byť jasné, že kúpil stroje a nie konštrukcie. Teda odhliadnuc od ostatnej
argumentácie sa musel stať vlastníkom strojov najneskôr uplynutím 3-ročnej dobromyseľnej držby (v
roku 2007), počas ktorej sa bez akýchkoľvek pochybností správal ako ich vlastník. Žalobca na rozdiel od
toho požadoval od správcu konkurznej podstaty vrátenie kúpnej ceny (vyššie uvedené dobropisovanie).
14) Záverom žalovaný v odvolaní namieta, že okresný súd nenariadil znalecké dokazovanie, ktoré
navrhol podaním zo dňa 22.9.2014, a ktoré by mohlo nezaujatým znalcom priniesť úsudok k položeným
otázkam. Súd totiž pri pohľade na tri fotografie pod nápisom „Technologické zariadenia pozberovej linky
pol.č.36“,vpredmetnomposudkunekritickysúhlasí,žeobjektomfotografiesúkonštrukcie.Ideonatoľko
arbitrárny a svojvoľný úsudok, na základe čoho namieta i porušenie svojho práva na spravodlivý proces
zaručený Ústavou SR.
15) Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa 11.9.2015 žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny. Zároveň žiadal v prípade úspechu zaviazať žalovaného na náhradu trov
odvolacieho konania.
16) Odvolací súd aplikujúc ust. § 470 ods. 2 CSP prejednal podané odvolanie podľa príslušných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia totiž právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový
poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalovaného bolo podané ešte pred týmto dátumom.
Preto odvolací súd má za to, že ide o právo, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, a niet
žiadnej zákonnej opory pre dokončenie tohto konania podľa novej právnej úpravy. V súlade s princípom
legitímneho očakávania a právnej istoty preto odvolací súd posúdil odvolanie žalovaného v zmysle
príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
17) Odvolací súd teda podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.
Pokiaľ súd prvej inštancie návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel, v tejto súvislosti správne zistil
skutkový stav a správne ho aj právne vyhodnotil. Preto odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie
rozsudku okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
18) Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací
súd dopĺňa:19) Ako už bolo vyššie uvedené, predmetom konania je žaloba o vydanie hnuteľných vecí žalovaným,
ktoré žalobca odkúpil od V. H. S. G.. Súd prvej inštancie mal za nesporne preukázané, že tak žalobca,
ako žalovaný zakúpili v konkurze hnuteľné aj nehnuteľné veci, pričom je ďalej nesporné, že žalobca
zakúpil šrotovník, sieťovú triedičku obilia, miešareň krmovín a predčističku obilia spolu za kúpnu cenu
24.500,- Sk, pričom v súčasnosti týmito hnuteľnými vecami nedisponuje. Žalovaný zakúpil technologické
zariadenie pozberovej linky za kúpnu cenu 20.000,- Sk a zároveň užíva aj hnuteľné veci v hodnote
kúpy žalobcu, pričom nepreukázal právny dôvod užívania predmetných hnuteľných vecí. Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že hnuteľné veci, ktorých vydanie je predmetom konania, neboli
súčasťou technologického zariadenia pozberovej linky, ktorú zakúpil od správcu konkurznej podstaty
žalovaný. Preto v tejto súvislosti nemožno uznať ani jeden z odvolacích dôvodov odvolania žalovaného,
a to aj preto, že žalobca jednoznačne preukázal zákonný titul nadobudnutia hnuteľných vecí.
20) Pre úplnosť odvolací súd dopĺňa, že na pojednávaní dňa 6.11.2012 (č. l. 50) bol prítomný (okrem
SKP predávajúceho) aj žalovaný a jeho právny zástupca. Títo však vo svojich výpovediach nič
nenamietali k obsahu listu správcu konkurznej podstaty predávajúceho (M.. M. P.) zo dňa 28.11.2005
(č. l. 34). Týmto listom SKP, adresovanom žalobcovi, sa uvádza, že SKP listom zo dňa 2.5.2005 vyzval
žalovaného na vydanie predmetných hnuteľných vecí žalobcovi, pričom žalovaný ich vydať odmietol. K
požiadavke žalobcu na dobropisovanie čiastky 25.000,- Sk SKP týmto listom oznamuje, že takýto postup
neprichádza do úvahy, okrem iného aj vzhľadom na to, že Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa
3.8.2005 schválil konečnú správu a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.9.2005. Preto už aj na
základe uvedeného zistenia odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne rozhodol, ak
návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
21) Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny (§
219 ods. 1 O.s.p.).
22) Vzhľadom na výrok napadnutého rozsudku o trovách konania, súd prvej inštancie rozhodne aj o
trovách odvolacieho konania.
23) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.