Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoP/74/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115223334
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115223334.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci oprávneného:
Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. L. XXXX/XX, O. nad P., do plnoletosti zastúpeného Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Žilina, ako kolíznym opatrovníkom, vo veci starostlivosti o mal. dieťa: I. P., nar.
XX.XX.XXXX,zastúpenéÚradompráce,sociálnychvecíarodinyŽilina,akokolíznymopatrovníkom,deti
rodičov: matka R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. L. XXXX/XX, O. nad P. a otec G. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P. XXX/XX, X., o zvýšenie výživného, o odvolaní oprávneného, ako aj matky maloletej, proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 15P/243/2015-231 zo dňa 19. júla 2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 15P/243/2015-231 zo dňa 19. júla 2016 rozhodol tak, že zvýšil
výživné otca na Y.W., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 125,- eur mesačne na sumu 180,- eur mesačne s
účinnosťou od 01.08.2015, ktoré výživné zaviazal otca platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám
Y. P.. Zároveň zvýšil výživné otca na I. P., nar. XX.XX.XXXX a to zo sumy 125,- ezr mesačne na sumu
180,- eur mesačne, s účinnosťou od 01.08.2015, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa

v mesiaci vopred, k rukám matky mal. dieťaťa. Nedoplatok na zvýšenom výživnom u oprávneného Y.
splatnýzaobdobieod01.08.2015do31.07.2016vovýške660,-eursúdpovolilotcovisplácaťvsplátkach
po 30,- eur mesačne, s prvou splátkou splatnou od právoplatnosti tohto rozhodnutia, spolu s bežným
výživným, pod následkom straty výhody splátok, k rukám Y.W.. Nedoplatok na zvýšenom výživnom na
mal. I. P. splatný za obdobie od 01.08.2015 do 31.07.2016 vo výške 660,- eur súd povolil otcovi splácať
v splátkach po 30,- eur mesačne, s prvou splátkou splatnou od právoplatnosti tohto rozhodnutia, spolu
s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok, k rukám matky mal. dieťaťa. Vo zvyšnej

časti súd návrh zamietol. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina, č.k. 37P 79/2011-113, zo dňa
17.08.2011 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline 5CoP 90/2011-160 zo dňa 12.12.2012.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že matka podaným návrhom zo dňa 31.7.2015 žiadala zvýšiť výživné
zo strany otca na mal. Y. na sumu 400,- eur mesačne a na mal. I. na sumu 400,- eur mesačne, s
účinnosťou od 01.08.2015. Poukázala na to, že od posledného rozhodnutia súdu v r. 2013 náklady
spojenésvýchovoumaloletýchdetípodstatnevzrástli.Vtomčasemal.Y.nastupovaldo1.triedystrednej
školy a mal. I. bola prijatá na Obchodnú akadémiu v Žiline.

Otec s navrhovanou výškou výživného nesúhlasil s poukazom na jeho finančné možnosti. Jeho
priemernýmesačnýpríjemodžiakovautoškolyjecca3.000,-eur,zktorýchmusíplatiť20%DPH,odvody
do sociálnej a zdravotnej poisťovne vo výške 194,25 eur, zamestnancovi platí mzdu 800,- eur. Pohonné
hmoty do motorových vozidiel na výcvik vodičov ho mesačne stoja minimálne 800,- eur. Všetky motorovévozidlá sú poistené, čo na každé vozidlo ročne predstavuje sumu 300,- eur. Medzi jeho ďalšie výdavky
súvisiace s podnikaním patria leasingové splátky vo výške 181,82 eur, splácanie úveru mesačne v sume
155,28 eur, výdavky na mobilné telefóny a internet minimálne 60,- eur, výdavky na bývanie predstavujú

sumu 120,- eur, ďalej má výdavky na stravu, oblečenie, hygienické potreby a pod. S deťmi sa stretáva,
dáva im vreckové, príležitostne im kúpi niečo na oblečenie či obuv. Je schopný a ochotný platiť výživné
na deti maximálne po 180,- eur mesačne.
V priebehu konania dosiahol Y. plnoletosť a stal sa účastníkom konania. Na pojednávaní konanom dňa
08.04.2016 Y. pristúpil k návrhu matky a žiadal, aby súd zvýšil výživné na sumu 400,- eur mesačne

aj po dovŕšení jeho plnoletosti. Uviedol, že v súčasnej dobe je študentom druhého ročníka Strednej
odbornej školy elektrotechnickej v Žiline, kde má spojené výdavky s týmto štúdiom na zakupovanie
bežných školských pomôcok, ktoré so štúdiom súvisia, ďalej aj špeciálnych pomôcok v súvislosti s
výkonom praxe, ktorú má po týždňoch, kde bolo potrebné zakúpiť jednak špeciálne pomôcky, ale aj obuv
a oblečenie, čo stálo okolo 80,- eur. V škole sa platí aj za ZRPŠ, čo je zhruba okolo 20,- eur mesačne,
v škole sa nestravuj, zakúpil si učebnicu cudzieho jazyka ako tzv. pracovný zošiť na anglický jazyk,

čo stálo 20,- eur. Škola usporiadava rôzne výlety, vzhľadom k finančných problémom v domácnosti sa
týchto zúčastniť nemôže. Okrem toho do triedneho fondu sa ešte skladajú po 2,- eur. Má výdavky na
MHD, čo je 20,- eur mesačne. Vzhľadom k tomu, že sa v škole nestravuje, matka mu dáva vreckové.
Mal. I. je od septembra 2015 v prvom ročníku pedagogickej školy so zameraním na opatrovateľstvo.
Keďže by to časovo nestihla, v škole sa nestravuje, a preto jej matka dáva vreckové, čo je týždenne

okolo 10,- eur. Maloletá nie je zapojená do žiadnej záujmovej činnosti, pretože na to nemá finančné
prostriedky. Matka s deťmi žije v dvojizbovom nájomnom byte, kde sa platí mesačne nájomné 260,- eur ,
štvrťročne za vodné a stočné, čo je 70,- eur a 20,- eur mesačne internet.
Kolízny opatrovník navrhoval zvýšiť výživné na sumu 200,- eur a 250,- eur mesačne.
Okresný súd právne posúdil podľa ust. § 78 ods. 1,3, § 62 ods. 1,2,3 a § 75 ods. 1 veta prvá Zákona

o rodine. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že o výživnom bolo naposledy rozhodnuté
rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 37P/19/2011-113 zo dňa 17.8.2011 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline č.k. 5CoP/90/2011-160 zo dňa 12.12.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
23.2.2012. Výživné bolo na mal. Y.a a mal. I. bolo určené po 125,- eur mesačne. V tomto období
deti navštevovali druhý stupeň základnej školy, matka bola zamestnankyňou ŽSR s mesačným čistým

príjmom 460,- - 480,- eur, otec bol SZČO, prevádzkoval autoškolu, pričom jeho príjem predstavoval
1.500,- až 2.000,- eur mesačne. V porovnaní s uvedeným súd prvej inštancie konštatoval zmenu
odôvodnených nárokoch plnoletého Y. a mal. I. v súvislosti s ich telesným rastom, či už ide o základné
nároky ako je oblečenie, obutie, stravovanie, takže v tejto súvislosti majú deti zvýšené nároky a
matka zvýšené výdavky. Maloletá I. navštevuje prvý ročník pedagogickej školy so zameraním na

opatrovateľstvo, kde má bežné výdavky na zakupovanie školských pomôcok, okrem toho platí ročne
ZRPŠ 70,- eur, maloletá sa v škole nestravuje, dostáva od matky vreckové 10,- eur týždenne. Ďalšie
výdavky má v súvislosti s cestovným a v súvislosti so štúdiom bolo potrebné zakúpenie hudobného
nástroja, s čím boli tiež zvýšené výdavky. Oprávnený Y. je študentom druhého ročníka Strednej odbornej
školy elektrotechnickej v Žiline, kde sú bežné výdavky na zakupovanie školských pomôcok a pomôcok

v súvislosti s výkonom praxe, kde bolo potrebné zakúpiť špeciálne pomôcky, ako je obuv a oblečení
vo výške 80,- eur, mesačne platí 20,- eur ZRPŠ, do triedneho fondu sa skladajú na školský rok 2,-
eur a má výdavky mesačne 20,- eur na MHD. Matka pracuje v Cirkevnej ZŠ s MŠ Dobrého pastiera v
Žiline s priemernou čistou mzdou za obdobie 08/2014 - 07/2015 vo výške 431,- eur, za obdobie 08/2015
až 12/2015 v sume 447,- eur a za obdobie 01/2016-02/2016 v sume 433,- eur. Z daňového priznania

k dani z príjmov fyzickej osoby mal súd preukázané, že za rok 2015 mal otec príjmy zo živnosti vo
výške 36.974,10 eur, výdavky 31.651,40 eur a základ dane predstavoval 5.322,70 eur. Po zhodnotení
uvedených skutočností s prihliadnutím k zvýšeným nárokom detí súd prvého stupňa dospel k záveru, že
jedôvodné,abydošlokzvýšeniuvýživného,ajkeďnievtakomrozsahu,akožiadalamatka,ajkeďpríjmy
otca zo živnosti sú pomerne nízke (podľa daňového priznania za rok 2015 príjem otca predstavoval

mesačne 443,- eur), otec je však ochotný platiť výživné vo výške 180,- eur mesačne na každé dieťa,
a preto je zrejmé, že otec disponuje finančnými prostriedkami tak, aby mohol platiť uvedené výživné.
Preto súd stanovil na oprávneného Y. a mal. I. ako primerané výživné po 180,- eur mesačne na každé
dieťa. Prihliadol aj k tej skutočnosti, že otec nad rámec vyživovacej povinnosti deťom príležitostne zakúpi
veci, ktoré potrebujú. Na druhej strane si matka zároveň vzhľadom k veku maloletej plnú vyživovaciu

povinnosť nielen zabezpečovaním osobnej starostlivosti, ale aj finančným plnením. Y. je už plnoletý a aj
vo vzťahu k nemu si musí matka plniť vyživovaciu povinnosť finančným plnením. Vo zvyšnej časti návrh
matky zamietol. Vzhľadom k tomu, že počiatok plnenia výživného bol stanovený od 1.8.2015 (tak ako
žiadala matka), otcovi vznikol nedoplatok do 31.7.2016 a to u oprávneného Y. v sume 660,- eur a u mal.I. v sume 660,- eur, ktorých nedoplatok podľa § 232 ods. 4 CSP povolil otcovi splácať v splátkach po 30,-
eur mesačne na každé dieťa pod následkom straty výhody splátok k rukám matky maloletého dieťaťa a
u oprávneného Y. tiež pod následkom straty výhody splátok k jeho rukám.

2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie tak matka maloletej I., ako aj oprávnený Y..
Matka maloletej v odvolaní uviedla, že ona žiadala zvýšiť výživné na sumu 400,- eur mesačne a bolo
určené výživné len vo výške 180,- eur mesačne. Poukázala na to, že v súčasnej dobe pokračuje mal. I. v
štúdiunastrednejškole,ještudentkoudruhéhoročníkastrednejodbornejškoly-Pedagogickáasociálna

akadémia svätej Márie Goreti v Čadci so zameraním na opatrovateľstvo. Maloletá I. má s týmto štúdiom
spojené výdavky na zakúpenie bežných školských pomôcok, ako aj zakúpenie rôznych hudobných
nástrojov, ktoré súvisia so štúdiom. Okrem toho má finančné náklady v škole na ZRPŠ v sume 20,-
eur. Uvedená stredná škola, v ktorej je študentkou, usporadúva v priebehu školského roka rôzne výlety,
no vzhľadom k finančnej situácii v domácnosti sa ich zúčastniť nemôže. Výdavky s cestovaním MHD
do školy má mesačne 20,- eur, počas každého školského roku prispieva sumou 60,- eur na záverečný

maturitnývečierok,ktorýsabudekonaťvštvrtomzáverečnommaturitnomročníkuvcelkovejvyzbieranej
sume na jedného žiaka 240,- eur. Matka má za to, že okresný súd vychádzal z nesprávneho právneho
posúdenia veci a podľa nej nepreskúmal riadne finančné a majetkové pomery otca G. P.. Nie je predsa
mysliteľné, aby jeho zamestnancovi platil sumu vo výške 800,- eur, pričom on ako SZČO má finančný
príjem, ktorý predstavuje 443,- eur. Ďalej poukazuje na to, že G. P. na pojednávanie 8.4.2016 uviedol,

že od 1.1.2016 platí nový zákon v súvislosti s prevádzkovaním autoškoly, kde bude potrebné zakúpiť
tzv. GPS, teda ešte sa len predpokladá, že v najbližšom období bude mať zvýšené výdavky. Navrhla
preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a zvýšil výživné otca na mal. I. vo výške 400,-
eur mesačne.
Oprávnený Y. P. podal totožné odvolanie ako matka mal. I. a navrhol, aby odvolací súd rozsudok

okresného súdu zmenil tak, že výživné zvýši na sumu 400,- eur mesačne s účinnosťou od 1.8.2015,
ktoré zaviaže otca k povinnosti platiť vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám Y.W..

3. K podaným odvolaniam sa písomne vyjadril povinný otec G. P., ktorý uviedol, že okresný súd
sa dôsledne zaoberal dokazovaním ohľadom jeho finančných možností a schopností ako povinného

rodiča, keď on súdu predložil všetky relevantné doklady súvisiace s preukázaním jeho príjmu a celkovej
finančnej situácie. Na základe toho potom súd určil výšku výživného, ktoré je povinný platiť a to
maximálne možnou sumou, ktorú je schopný platiť, i keď už ide o hranicu jeho finančných možností,
pretože ako živnostník má pohyblivý mesačný príjem, ale bez ohľadu na jeho výšku je povinný všetky
finančné záväzky platiť pravidelne vrátane výživného na detí, ktorú povinnosť považuje za prioritnú.

Odvolatelia vo svojich odvolaniach neuviedli žiadne dôkazy, ktoré by už neboli bývali konajúcemu súdu
známe a ním aj vyhodnotené a ani nemohli nič nové uviesť, pretože on zodpovedne a úplne dokladoval
svoju finančnú situáciu. Porovnávanie odmeny jeho inštruktora s výškou jeho čistého mesačného príjmu
je v tejto súvislosti právne irelevantné a nič nepreukazuje v súvislosti s výškou výživného stanoveného
konajúcim súdom, pretože je vytrhnuté z kontextu a tu je potrebné ešte zohľadniť náklady v súvislosti s

uvedenými sumami, keďže jeho inštruktor je živnostník a z uvedenej fakturovanej sumy má odvodové
a daňové povinnosti. Zdôraznil, že pred prvostupňovým súdom uviedol, že vyššiu čiastku než 180,- eur
na každé dieťa nebude schopný platiť a len by sa mu navyšoval dlh na výživnom. Treba zohľadniť aj tú
skutočnosť, že okrem bežného výživného bol zaviazaný napadnutým rozsudkom doplatiť zameškané
výživné po 30,- eur mesačne na každé dieťa spolu s bežným výživným, čo mu výrazne sťaží jeho

finančnú situáciu až do úplné splatenia tohto dlhu. Pokiaľ ide o tvrdenie odvolateľov, že výživné nestačí
na pokrytie ich nákladov v súvislosti so stužkovou slávnosťou v maturitnom ročníku, tak mu nedá v tejto
súvislosti uviesť, že syn Y. na otázku sudcu v súvislosti so stužkovou slávnosťou sa vyjadril, že on sa
tejto nemieni zúčastniť. Bez ohľadu na toto jeho vyjadrenie nevidí v tejto okolnosti žiaden relevantný
dôvod na zvýšenie výživného. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

4. Matka maloletej v písomnej replike na vyjadrenie povinného otca uviedla: „Trvá, aby súd dôkladne
preskúmal finančné a majetkové pomery G. P., ktorý okrem iného vlastní štyri osobné motorové vozidlá,
z toho jedno kúpil asi pred štyrmi mesiacmi v roku 2016 úplne nové (Hyundai i30 bledohnedej farby).

5. Povinný otec v písomnom stanovisku uviedol, že opakovane tvrdí, že konajúci súd dôsledne vykonal

dokazovanie o jeho majetkových a zárobkových pomerov a pokiaľ matka poukazuje na okolnosť
zakúpenia nového motorového vozidla pre účely podnikania - fungovania autoškoly, ktorú prevádzkuje
v rámci jeho živnosti, toto tvrdenie je účelové a nedôvodné z hľadiska zvýšenia výživného na ich
deti, keďže auto je kúpené na leasing, ktorý musí splácať ďalšie tri roky, čo ho finančne zaťaží a navysvetlenie dodáva, že nové vozidlo pre účely autoškoly bolo zakúpené z dôvodu, že jedno vozidlo je už
natoľko opotrebované, že ho v krátkom čase bude potrebné vyradiť. On si je vedomý svojej vyživovacej
povinnosti a túto aj pravidelne plniť. Výživné určené napadnutým rozhodnutím je skutočne ten strop,

ktorý je schopný platiť a v prípade výživného by sa musel zadĺžiť a vystaviť ohrozeniu jeho ďalšieho
podnikania, čím by utrpeli hlavne deti, pretože by nebol schopný platiť súdom stanovené výživné.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkmi konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu

vyplývajúcom z ust. § 379 CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a rozsudok súdu
prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

7. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9.Podľaust.§387ods.3CSP,odvolacísúdsavodôvodnenímusízaoberaťajpodstatnýmivyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. §
220 ods. 2 CSP, keď vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil postupom podľa ust. § 191 a nasl. CSP
a dospel k skutkovým a právnym záverom, z ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil,
a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže odvolací súd sa v celom rozsahu

stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho
dôvodov. Rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad

a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Odvolatelia k veci
samotnej neuviedli žiadne skutočnosti, z ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli
spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijať iné rozhodnutie. Keďže súd prvej inštancie sa
vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazovali
účastníci aj v priebehu prvostupňového konania, ich odvolania nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd považoval za potrebné uviesť, že
Zákon o rodine umožňuje, ak sa zmenia pomery na strane rodičov, prípadne na strane deti samotných,
aby výživné bolo novým spôsobom upravené (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). Samozrejme, že nemôže
ísť o akúkoľvek zmenu, ale len o takú zmenu, ktorá má význam pre záver, že výživné určené v

predchádzajúcom rozhodnutí už nezodpovedá zmenenej situácii a to jednak na strane osoby výživou
povinnej, tak i osoby k výžive oprávnenej. Takouto zmenou pomerov nie je teda akákoľvek zmena z
hľadísk rozhodujúcich pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho charakteru v
tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia, teda o zmenu, ktorá
sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov.

12. Tak, ako správne konštatoval vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie, návrh na zvýšenie
výživného je dôvodný čiastočne. Naposledy bolo výživné upravované rozsudkom tamojšieho súdu
č.k. 37P/79/2011-113 zo dňa 17.8.2011 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline č.k.
5CoP/90/2011-160 zo dňa 12.12.2012. S poukazom na uvedené nepochybne došlo na strane

oprávnených detí k zmene pomerov, ktoré odôvodnili zvýšiť výživné. V konaní ale neboli preukázané
také príjmy povinného otca, ktoré by umožňovali platiť výživné v požadovanej výške. Preto odvolací súd
nemohol prisvedčiť argumentom odvolateľov, ktorých odvolanie nepovažoval za dôvodné.13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu.

14. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)